Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-11-2013.pdf
PDF · 104.56 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernácka 5, 851 01 Bratislava, proti žalovaným: v 1/r. B. I., nar. XX.X.XXXX, v 2/r. W. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom A. XX/X, XXX XX I. C. J., o zaplatenie 466,61 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej v 1. rade trovy konania ktoré pozostávajú z poplatku za odpor vo výške 27,50 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca podal na tunajší súd dňa 1.8.2012 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade k úhrade sumy vo výške 466,61 eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 466,61 eur od 16.12.2006 do zaplatenia a trov konania. Žalobca žiadal žalovaných zaviazať tak, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných.
V odôvodnení žaloby uviedol, že právnym nástupcom Consumer Finance Holding, a.s., a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006. V dôsledku zlúčenia bola spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. právnym nástupcom, na ktorého prešlo imanie spoločnosti zrušenej bez likvidácie, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu. Dňa 3.12.2001 bola uzavretá zmluva, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil záväzok riadne a včas, dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených splátok v celkovej výške 466,61 eur. Odporca W. I. uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a tým pristúpil k záväzku podľa § 533 a nasl. OZ. Keďže žalovaní si neplnili svoj záväzok riadne a včas, žalobca si v tomto konaní uplatňuje aj úrok z omeškania počnúc dňom 16.12.2006, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky a to v zmysle § 517 ods. 2 Občianského zákonníka, teda vo výške 9,5 % ročne.
Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu č.k. 11Ro/175/2012-23 zo dňa 13.8.2012, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná v 1. rade podala proti predmetnému platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnila nepriaznivou finančnou situáciou.
Súd vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s iným pojednávaním. Súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, nakoľko súd tuto žiadosť neakceptoval a v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p. pokračoval aj bez prítomnosti žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanými v 1. a v 2. rade a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o prenájme, splátkovým kalendárom a uznaním dlhu a zistil nasledovný skutkový stav.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 vyplýva, že Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanej v 1. rade, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka.
Zo Zmluvy o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Quatro, a.s. a žalovanou v 1. rade dňa 3.12.2001 vyplýva, že žalovanej v 1. rade bol poskytnutý predmet prenájmu špecifikovaný v zmluve v celkovej cene výrobku vrátane DPH v sume 855,97 eur (25.787,- Sk), pričom počiatočná platba bola vo výške 10%, teda 85,74 eur ( 2.583,- Sk). V zmluve sa žalovaná v 1. rade zaviazala uhrádzať pravidelné splátky na obdobie 15 mesiacov vo výške 51,35 eur ( 1.547,- Sk ) mesačne.
Z článku I bod e) Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že účelom zmluvy o prenájme je umožniť nájomcovi za úhradu trvalé užívanie predmetu prenajímateľa po dobu 13 mesiacov vo vlastníctve prenajímateľa s tým, že predmet prenájmu prejde po skončení prenájmu do vlastníctva nájomcu, a to v stave, v akom sa nachádza k tomuto dňu.
Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že dňa 2.10.2010 žalovaný v 2. rade písomne ako osoba pristúpujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianského zákonníka uznal dlh voči žalobcovi. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 466,61 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 70,04 eur. Zároveň sa so žalobcom dohodol na splatení dlhu v mesačných splátkach po 20 eur s tým, že prvá splátka bola dohodnutá na dňa 25.10.2010. V prípade, že osoby podľa tejto dohody nebudú splácať svoj záväzok podľa vyššie dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcom po splatnosti prvej neuhradenej splátky. Zároveň strany vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok CFH 1 zo dňa 15.12.2006 vyplýva, že dátum prvej neuhradenej splátky bol dňa 20.6.2002 a dátum posledného predpisu, teda poslednej splátky podľa zmluvy bol dňa 20.3.2003.
Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že žalovanú sumu neuznáva, pretože má za to, že žaloba bola podaná neskoro, keďže uvedenú zmluvu uzavrela ešte v roku 2001 a nie je teda možné, aby od tohto roku ich mali až teraz v roku 2013 žalovať. Na otázku súdu, či namieta premlčanie, žalovaná v 1. rade uviedla, že nevie čo je premlčanie, ale namieta skutočnosť, že žaloba bola podaná neskoro. Pokiaľ sa to nazýva premlčanie, tak keďže nepozná zákony, tak vznáša námietku premlčania. V tejto súvislosti teda súd konštatoval, že žalovaná v 1. rade podala námietku premlčania proti žalovanej pohľadávke. Žalovaná v 1. rade popierala podpísanie splátkového kalendára a uznania dlhu. Ako však uviedla, niečo však podpísal jej manžel, avšak bez toho aby vedel, o čo ide, nakoľko mu bolo povedané, že to musí podpísať ako môj manžel, že ide o splátky a že je to formalita. Papiere podpisoval vonku pri aute, nakoľko prišiel za ním nejaký pán. Žalovaná v 1. rade taktiež žiadala od žalobcu zaplatenie sumy 27,50 eur, pretože bola súdom vyzvaná na zaplatenie takejto sumy.
Na pojednávaní dňa 20.2.2013 žalovaný v 2. rade uviedol, že nevedel nič o dlhu svojej manželky, ktorá podpísala uvedenú zmluvu o prenájme so spoločnosťou Quatro, a.s. . Následne však niekedy v roku 2010 za ním prišiel nejaký pán, ktorý ho hľadal a tak za ním vyšiel vonku, kde mu tento pán povedal, že keďže je manželom, má podpísať nejaké papiere. Ubezpečil ma, že ide o formalitu a že sú to len splátky. Bez toho, aby si to prečítal, tak mu tie papiere na aute podpísal. Po nahliadnutí do dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu na pojednávaní, žalovaný v 2. rade potvrdil, že ide o papier, ktorý podpísal a je na ňom jeho podpis. Zároveň žalovaný v 2. rade namietal premlčanie.
Podľa § 51 Občianského zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianského zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianského zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka; ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 521 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná v 1. rade a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa 3.12.2001 Zmluvu o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej v 1. rade predmet prenájmu špecifikovaný v zmluve v celkovej cene výrobku 855,97 eur (25.787,- Sk), pričom počiatočná platba bola vo výške 10%, teda 85,74 eur ( 2.583,- Sk). V zmluve sa žalovaná v 1. rade zaviazala uhrádzať pravidelné splátky na obdobie 15 mesiacov vo výške 51,35 eur ( 1.547,- Sk ) mesačne. Dátum poslednej splátky mal byť 20.3.2003. Po skončení prenájmu mal predmet prenájmu prejsť do vlastníctva žalovanej v 1. rade. Žalovaná bola v omeškaní už so splátkou splatnou dňa 20.6.2002. Posledná úhrada od žalovanej v 1. rade bola dňa 22.10.2004.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 mal súd za preukázané, že pohľadávka Consumer Finance Holding, a.s. voči žalovanej v 1. rade bola postúpená na žalobcu.
Dňa 2.10.2010 bola medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú podpísali obe zmluvné strany. Predmetom Dohody bolo zároveň pristúpenie žalovaného v 2. rade k záväzku žalovanej v 1. rade podľa § 533 a nasl. Občianského zákonníka. Žalovaný v 2. rade sa v zmysle tejto Dohody zaviazal splatiť dlh formou mesačných splátok vo výške 20 eur mesačne. Túto dohodu žalovaná v 1. rade nepodpísala.
Z výpovede žalovaného v 2. rade vyplynulo, že predmetnú Dohodu podpísal bez predchádzajúceho dôkladného oboznámenia sa s predmetom Dohody. Žalovaná v 1. rade túto Dohodu nepodpísala.
Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - zmluvy o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci zo dňa 3.12.2001 a to právneho predchodcu žalobca - spoločnosť Quatro, a.s. ako dodávateľa a žalovanej v 1. rade ako spotrebiteľa, súd túto zmluvu o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde žalovaná v 1. rade je v pozícií spotrebiteľa. Keďže žalovaný v 2. rade pristúpil k záväzku a podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné aj na právny úkon uznania dlhu aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Aj žalovaný v 2. rade teda vystupuje v pozícii spotrebiteľa.
Súd po preskúmaní Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, o ktorom žalobca tvrdí, že sa jedná o platne uzavreté uznanie dlhu zo strany žalovaného v 2. rade, t.j. pristupujúceho dlžníka, zistil, že dohoda o splátkach je typickým formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy
sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o vedomosti premlčania dlhu.
Uvedenú dohodu je však potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanými v 1. a v 2. rade, je právnym vzťahom so spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praktiky alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňované v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska sa preto javí Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika, neplatná.
Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí.
Preto uvedené uznanie dlhu, nakoľko Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neplatná, nemôže mať právne následky riadneho uznania dlhu, a to aj vo vzťahu, čo sa týka premlčania žalovanej pohľadávky. Premlčacia doba v tomto prípade plynula pre každú zo splátok odo dňa ich zročnosti. Súd vychádza pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby až od dátumu zročnosti poslednej splátky, a to odo dňa 20.3.2003. Aj keby však súd vychádzal pri tomto posúdení až odo dňa poslednej úhrady od žalovanej v 1. rade, tak táto bola dňa 22.10.2004. Z uvedeného je teda zrejmé, že 3 ročná premlčacia doba márne uplynula, a keď bola žaloba podaná na súd 1.8.2012, bola už podaná po uplynutí premlčacej doby, a preto súd vyhovel námietke premlčania vznesenej žalovanými v 1. a v 2. rade vyhovel.
Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaných súd spotrebitelia, ktorí májú stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním.
Keďže žalovaní v 1. a v 2. rade vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k zmluve o prenájme s následnou kúpou veci a uznanie dlhu je neplatné, nakoľko je nekalou obchodnou praktikou, súd žalobu zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 O.s.p. Žalovaná v 1. rade si ako úspešný účastník uplatnila právo na náhradu trov konania vo výške 27,50 eur, ktoré jej v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti žalobcovi. Súd teda priznal žalovanej v 1. rade právo na náhradu trov konania vo výške 27,50 eur, ktoré predstavuje súdny poplatok za podanie odporu, na zaplatenie ktorých zaviazal v konaní neúspešného žalobcu. Žalovaný v 2. rade si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.