Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/185/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľov 1/ Q. H., bytom G. č. XXX, 2/ F. H., bytom G. č. XXX, 3/ F. H., bytom G. č. XXX, 4/ V. H., bytom G. č. XXX, všetci právne zastúpení JUDr. Pavlom Polakovičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Detvianska č. 14, proti odporcovi: V. O., bytom K., I. okružná č. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: M. N. poisťovňa, a.s. so sídlom v G., O. rad 4, týka sa regionálneho riaditeľstva J. 1, U. 9, IČO: XX XXX XXX, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky 1/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 05.06.2012, č.k. -226, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala proti odporcovi zaplatenia sumy po zmene návrhu 15.600,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od podania návrhu od 11.03.2008 do zaplatenia. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. ako aj , , a , o sociálnom poistení. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že manžel navrhovateľky 1/ a otec navrhovateľov 2/ až 4/ zomrel pri dopravnej nehode dňa 18.10.2004, pričom vodičom motorového vozidla bol odporca s tým, že odporca bol uznaný vinný a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v konaní vedenom pred Okresným a Krajským súdom v Trnave.

Navrhovateľka 1/ sa pôvodne domáhala voči odporcovi priznania jednorazového odškodnenia v zmysle § 94 Zákona o sociálnom poistení a následne po zrušení prvostupňového rozsudku odvolacím súdom sa domáhala nároku na pozostalostnú úrazovú rentu, spolu vo výške 15.600,- eur s príslušenstvom, ktorú odôvodňovala tým, že jej manžel mal v čase smrti 56 rokov a príjem 170.000,- Sk ročne a preto primeranou výškou výživného by bola suma 200,- eur mesačne. Teda žiadala priznať pozostalostnú úrazovú rentu vo výške 200,- eur mesačne s účinnosťou od 16.08.2010. Nebohý manžel navrhovateľky sa narodil v roku 1948 s tým, že do dôchodku by išiel vo veku 62,5 roka. Výška výživného sa odvíja od príjmu výživného v spojení s príjmom aký dosahovala navrhovateľka, ktorá bola dôchodkyňa a poberala dôchodok 3.400,- Sk mesačne. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že poškodený nezomrel následkom pracovného úrazu s tým, že v deň poškodenia zdravia nebol poškodený poberateľom starobného dôchodku. Odporca zodpovedá za škodu poškodeným pozostalým podľa s tým, že poškodený manžel navrhovateľky 1/ nebol s odporcom vo vzťahu pracovnoprávnom. Navrhovateľka 1/ je pozostalá

manželka poškodeného. Z ust. vyplýva, že fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok len na pozostalostnú úrazovú rentu. Ak v cit. ustanovení striktne upravuje len nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, nemožno s poukazom na ust. širokým výkladom uvedeného ustanovenia analogicky priznať navrhovateľke 1/ nárok na jednorazové odškodnenie. Poškodený nezomrel v dôsledku pracovného úrazu a preto pozostalým nárok na jednorazové odškodnenie podľa , Zákona o sociálnom poistení nevznikol. Navrhovateľke 1/ však nepatrí ani pozostalostná úrazová renta. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a suma renty sa posudzuje podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, týmto je , z ktorého vyplýva, že fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaná predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. V posudzovanej právnej veci nie je u navrhovateľky 1/ splnený ani jeden zo zákonných predpokladov na priznanie pozostalostnej úrazovej renty. Navrhovateľka nemala voči nebohému manželovi súdom určenú vyživovaciu povinnosť a jej nebohý manžel nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Obe podmienky musia byť splnené kumulatívne. Preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že v konaní neúspešnú navrhovateľku zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume 534,50 eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní trovy nevznikli. O nepriznaní náhrady trov konania štátu súd rozhodol podľa a a . Súd štátu náhradu trov konania z titulu vyplateného znalečného nepriznal, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvod štátu nepriznať. Takýto dôvod súd videl v tom, že v dôsledku odlišného právneho posúdenia veci krajským súdom, súd vo veci samej na podklade vypracovaného znaleckého posudku nerozhodoval.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka 1/, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jej návrhu vyhovel. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu o tom, že nemala navrhovateľka súdom určené výživné odkazuje na ustanovenia Zákona o rodine, podľa ktorých aj keď osoba má nárok na výživné a to či ide o manžela, dieťa, resp. inú oprávnenú osobu, táto si podáva návrh na určenie výživného len v prípade, ak osoba povinná si dobrovoľne neplní svoju zákonnú povinnosť. V danom prípade, keďže zomretý si počas života povinnosť riadne a včas plnil nebol titul nechať si určiť výživné súdom. Pokiaľ v sa odvoláva na posúdenie podľa všeobecných predpisov v sociálnom poistení, zákonodarca odkazuje na všeobecné právne predpisy len preto, aby tieto boli obdobné ako pri pracovných úrazoch alebo chorobe z povolania. Uviedol preto, že podľa jeho názoru má navrhovateľka 1/ nárok na úrazovú rentu s tým, že splnila podmienky, keď zomretý nebol dôchodcom, riadne pracoval ako živnostník a navrhovateľka bola odkázaná na jeho výživné. Navrhovateľka tiež poukázala na súdom určenú povinnosť zaplatiť trovy konania, ktorá sa prieči zákonu, keď na ňu ako osobu odkázanú bol povinný súd použiť . Žiadala preto rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a v prípade, ak by nebola oslobodená od platenia súdneho poplatku za odvolanie, požiadala o oslobodenie z dôvodu, že sa jej nezmenili príjmové pomery v porovnaní s tým ako ich dokladovala v priebehu konania.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý uviedol, že odvolanie navrhovateľky nepovažuje za dôvodné a nesúhlasí s jej právnym názorom prezentovaným v odvolaní. Poukázal na znenie , ktoré síce všeobecne priznáva nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, ale zároveň podmienky jeho priznania ako aj jeho výšku ponecháva na všeobecné predpisy o sociálnom poistení. To, že predpis o sociálnom poistení, t.j. upravuje v čase vzniku škody podmienky na jeho priznanie tak, že na neho má nárok len poškodený pri pracovnom úraze, resp. pri chorobe z povolania a zároveň, že prípadná vyživovacia povinnosť musí byť priznaná súdom, je pre právne posúdenie smerodajné. odkazuje na predpisy o sociálnom poistení len všeobecne a v tomto odkaze je zakotvená aj myšlienka, že pokiaľ nemá poškodený nárok na jednotlivé dávky, nemá na ne nárok ani podľa . Podmienky priznania pozostalostnej úrazovej renty sa v predpisoch o sociálnom poistení môžu prirodzene meniť, čo bude mať vplyv aj na priznávanie nároku podľa . Súčasná úprava však jeho priznanie v takýchto prípadoch vylučuje. Žiadal v konečnom dôsledku rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý sa pripájal k vyjadreniu poisťovne.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Faktom je, že potom ako bola vec zrušená odvolacím súdom navrhovateľka 1/ zmenila svoj návrh a žiadala, aby jej súd priznal pozostalostnú úrazovú rentu voči odporcovi, tak ako to predpokladá ust. v spojení s , , .

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom smere, že navrhovateľke nevznikol nárok na pozostalostnú úrazovú rentu z dôvodu, že jej nebohý manžel nebol v pracovnoprávnom vzťahu s odporcom a zároveň z dôvodu, že nemala stanovenú vyživovaciu povinnosť súdom. Tieto dve zákonné podmienky je potrebné splniť kumulatívne na to, aby mohla byť priznaná pozostalostná úrazová renta tak ako ju predpokladá ust. , ktoré odkazuje na všeobecné predpisy o sociálnom poistení.

Odvolací súd nemá dôvod meniť svoje právne závery prezentované v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí, v rámci ktorého konštatoval, že pokiaľ v ust. upravuje len nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, nemožno širokým výkladom tohto ustanovenia analogicky priznať navrhovateľke aj jednorazové odškodnenie s tým, že navrhovateľka nesplnila nie len predpoklady pre priznanie jednorazového odškodnenia, ale následne ani podmienky na priznanie pozostalostnej úrazovej renty z dôvodov prezentovaných vyššie.

Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako aj ostatných trov konania, a preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdený.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko týmto preukázateľne žiadne trovy v odvolacom konaní a zároveň si ani trovy odvolacieho konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .