Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Co-185-2012.pdf
PDF · 78.85 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/185/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľov 1/ Q. H., bytom G. č. XXX, 2/ F. H., bytom G. č. XXX, 3/ F. H., bytom G. č. XXX, 4/ V. H., bytom G. č. XXX, všetci právne zastúpení JUDr. Pavlom Polakovičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Detvianska č. 14, proti odporcovi: V. O., bytom K., I. okružná č. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: M. N. poisťovňa, a.s. so sídlom v G., O. rad 4, týka sa regionálneho riaditeľstva J. 1, U. 9, IČO: XX XXX XXX, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky 1/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 05.06.2012, č.k. 3C/142/2008-226, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala proti odporcovi zaplatenia sumy po zmene návrhu 15.600,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od podania návrhu od 11.03.2008 do zaplatenia. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 448 OZ ako aj § 92 ods. 1, 3, 4 a § 94 ods. 1, 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že manžel navrhovateľky 1/ a otec navrhovateľov 2/ až 4/ zomrel pri dopravnej nehode dňa 18.10.2004, pričom vodičom motorového vozidla bol odporca s tým, že odporca bol uznaný vinný a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v konaní vedenom pred Okresným a Krajským súdom v Trnave.
Navrhovateľka 1/ sa pôvodne domáhala voči odporcovi priznania jednorazového odškodnenia v zmysle § 94 Zákona o sociálnom poistení a následne po zrušení prvostupňového rozsudku odvolacím súdom sa domáhala nároku na pozostalostnú úrazovú rentu, spolu vo výške 15.600,- eur s príslušenstvom, ktorú odôvodňovala tým, že jej manžel mal v čase smrti 56 rokov a príjem 170.000,- Sk ročne a preto primeranou výškou výživného by bola suma 200,- eur mesačne. Teda žiadala priznať pozostalostnú úrazovú rentu vo výške 200,- eur mesačne s účinnosťou od 16.08.2010. Nebohý manžel navrhovateľky sa narodil v roku 1948 s tým, že do dôchodku by išiel vo veku 62,5 roka. Výška výživného sa odvíja od príjmu výživného v spojení s príjmom aký dosahovala navrhovateľka, ktorá bola dôchodkyňa a poberala dôchodok 3.400,- Sk mesačne. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že poškodený nezomrel následkom pracovného úrazu s tým, že v deň poškodenia zdravia nebol poškodený poberateľom starobného dôchodku. Odporca zodpovedá za škodu poškodeným pozostalým podľa § 420 OZ s tým, že poškodený manžel navrhovateľky 1/ nebol s odporcom vo vzťahu pracovnoprávnom. Navrhovateľka 1/ je pozostalá
manželka poškodeného. Z ust. § 448 OZ vyplýva, že fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok len na pozostalostnú úrazovú rentu. Ak Občiansky zákonník v cit. ustanovení striktne upravuje len nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, nemožno s poukazom na ust. § 448 OZ širokým výkladom uvedeného ustanovenia analogicky priznať navrhovateľke 1/ nárok na jednorazové odškodnenie. Poškodený nezomrel v dôsledku pracovného úrazu a preto pozostalým nárok na jednorazové odškodnenie podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení nevznikol. Navrhovateľke 1/ však nepatrí ani pozostalostná úrazová renta. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a suma renty sa posudzuje podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, týmto je zák.č. 461/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaná predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. V posudzovanej právnej veci nie je u navrhovateľky 1/ splnený ani jeden zo zákonných predpokladov na priznanie pozostalostnej úrazovej renty. Navrhovateľka nemala voči nebohému manželovi súdom určenú vyživovaciu povinnosť a jej nebohý manžel nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Obe podmienky musia byť splnené kumulatívne. Preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnú navrhovateľku zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume 534,50 eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní trovy nevznikli. O nepriznaní náhrady trov konania štátu súd rozhodol podľa § 151 ods. 6 a § 148 ods. 1 a § 150 O.s.p.. Súd štátu náhradu trov konania z titulu vyplateného znalečného nepriznal, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvod štátu nepriznať. Takýto dôvod súd videl v tom, že v dôsledku odlišného právneho posúdenia veci krajským súdom, súd vo veci samej na podklade vypracovaného znaleckého posudku nerozhodoval.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka 1/, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jej návrhu vyhovel. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu o tom, že nemala navrhovateľka súdom určené výživné odkazuje na ustanovenia Zákona o rodine, podľa ktorých aj keď osoba má nárok na výživné a to či ide o manžela, dieťa, resp. inú oprávnenú osobu, táto si podáva návrh na určenie výživného len v prípade, ak osoba povinná si dobrovoľne neplní svoju zákonnú povinnosť. V danom prípade, keďže zomretý si počas života povinnosť riadne a včas plnil nebol titul nechať si určiť výživné súdom. Pokiaľ Občiansky zákonník v § 448 sa odvoláva na posúdenie podľa všeobecných predpisov v sociálnom poistení, zákonodarca odkazuje na všeobecné právne predpisy len preto, aby tieto boli obdobné ako pri pracovných úrazoch alebo chorobe z povolania. Uviedol preto, že podľa jeho názoru má navrhovateľka 1/ nárok na úrazovú rentu s tým, že splnila podmienky, keď zomretý nebol dôchodcom, riadne pracoval ako živnostník a navrhovateľka bola odkázaná na jeho výživné. Navrhovateľka tiež poukázala na súdom určenú povinnosť zaplatiť trovy konania, ktorá sa prieči zákonu, keď na ňu ako osobu odkázanú bol povinný súd použiť § 150 O.s.p.. Žiadala preto rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a v prípade, ak by nebola oslobodená od platenia súdneho poplatku za odvolanie, požiadala o oslobodenie z dôvodu, že sa jej nezmenili príjmové pomery v porovnaní s tým ako ich dokladovala v priebehu konania.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý uviedol, že odvolanie navrhovateľky nepovažuje za dôvodné a nesúhlasí s jej právnym názorom prezentovaným v odvolaní. Poukázal na znenie § 448 OZ, ktoré síce všeobecne priznáva nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, ale zároveň podmienky jeho priznania ako aj jeho výšku ponecháva na všeobecné predpisy o sociálnom poistení. To, že predpis o sociálnom poistení, t.j. zák.č. 461/2003 Z.z. upravuje v čase vzniku škody podmienky na jeho priznanie tak, že na neho má nárok len poškodený pri pracovnom úraze, resp. pri chorobe z povolania a zároveň, že prípadná vyživovacia povinnosť musí byť priznaná súdom, je pre právne posúdenie smerodajné. Občiansky zákonník odkazuje na predpisy o sociálnom poistení len všeobecne a v tomto odkaze je zakotvená aj myšlienka, že pokiaľ nemá poškodený nárok na jednotlivé dávky, nemá na ne nárok ani podľa Občianskeho zákonníka. Podmienky priznania pozostalostnej úrazovej renty sa v predpisoch o sociálnom poistení môžu prirodzene meniť, čo bude mať vplyv aj na priznávanie nároku podľa § 448 OZ. Súčasná úprava však jeho priznanie v takýchto prípadoch vylučuje. Žiadal v konečnom dôsledku rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý sa pripájal k vyjadreniu poisťovne.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
Faktom je, že potom ako bola vec zrušená odvolacím súdom navrhovateľka 1/ zmenila svoj návrh a žiadala, aby jej súd priznal pozostalostnú úrazovú rentu voči odporcovi, tak ako to predpokladá ust. § 448 OZ v spojení s § 92 ods. 1, 3, 4 zák.č. 461/2003 Z.z..
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom smere, že navrhovateľke nevznikol nárok na pozostalostnú úrazovú rentu z dôvodu, že jej nebohý manžel nebol v pracovnoprávnom vzťahu s odporcom a zároveň z dôvodu, že nemala stanovenú vyživovaciu povinnosť súdom. Tieto dve zákonné podmienky je potrebné splniť kumulatívne na to, aby mohla byť priznaná pozostalostná úrazová renta tak ako ju predpokladá ust. § 448 OZ, ktoré odkazuje na všeobecné predpisy o sociálnom poistení.
Odvolací súd nemá dôvod meniť svoje právne závery prezentované v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí, v rámci ktorého konštatoval, že pokiaľ Občiansky zákonník v ust. § 448 upravuje len nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, nemožno širokým výkladom tohto ustanovenia analogicky priznať navrhovateľke aj jednorazové odškodnenie s tým, že navrhovateľka nesplnila nie len predpoklady pre priznanie jednorazového odškodnenia, ale následne ani podmienky na priznanie pozostalostnej úrazovej renty z dôvodov prezentovaných vyššie.
Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako aj ostatných trov konania, a preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdený.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko týmto preukázateľne žiadne trovy v odvolacom konaní a zároveň si ani trovy odvolacieho konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .