Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/352/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa Y. Z., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom V., Y. T. X/X/X, G. G., zast. L. O., H., so sídlom v X. B. X., B. XXXX/XX proti odporcovi T. T., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom O., L. XXX/XX, zastúpenému Y.. Y. V., H. so sídlom v O., X. E., o neúčinnosť kúpnej zmluvy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. septembra 2011, č.k. -111, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 20.04.2006, ktorej vklad bol povolený pod P. dňa 25.04.2006 Správou katastra X. B. X. medzi J. Z. ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim, ktorou predávajúca previedla do výlučného vlastníctva kupujúceho byt č. XX, nachádzajúci sa vo vchode č. X na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX postaveného na parcele č. XXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 644 m2, vrátane 83/3962-inového spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. X. B. X. je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , a , , , a výsledky vykonaného dokazovania, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia neúčinnosti uvedenej kúpnej zmluvy je dôvodný. Konštatoval, že v konaní bol preukázaný úmysel dlžníčky J. Z. ukrátiť veriteľa (navrhovateľa), ktorý bol preukázaný jednak trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, na základe ktorého bola J. Z. uznaná vinnou z prečinu poškodzovania veriteľa podľa , . Úmysel dlžníčky vyplynul aj zo skutočností, že dlžníčka nehnuteľnosti previedla na odporcu za sumu 400.000,- Sk, hoci podľa odborného posudku vypracovaného v trestnom konaní predstavovala hodnota prevádzaných nehnuteľností sumu 830.000,- Sk a predávajúca predmetný byt naďalej užíva. Úmysel dlžníčky ukrátiť navrhovateľa bol zrejmý aj z toho, že hoci pohľadávka navrhovateľa bola splatná, dlžníčka J. Z. aj napriek tejto skutočnosti uhradila pohľadávku odporcu, ktorá nebola ešte splatná. Vedomosť odporcu o úmysle J. Z. ukrátiť svojho veriteľa, mal súd prvého stupňa preukázanú zo skutočnosti, že z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi odporcom a J. Z. je bližší vzťah, čo vyvodil z vyjadrenia J. Z., ktorá uviedla, že odporcovi dôverovala viac ako svojmu bývalému manželovi. V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa na to, že svedkyňa a odporca sú taktiež bývalými kolegami; bližší vzťah odporcu a svedkyne vyplýva tiež zo skutočnosti, že z kúpnej zmluvy, ktorú odporca ako kupujúci uzavrel s manželmi T. ako predávajúcimi dňa 28.06.2006 je zrejmé, že v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy predávajúcich bude zastupovať J. Z.. V konaní bol tiež nepochybne preukázaný prospech odporcu z predmetného právneho úkonu, ktorý spočíval v tom, že J. Z. použila kúpnu cenu na zaplatenie dlhu, ktorý mala voči odporcovi, v dôsledku čoho odporca dosiahol zaplatenie svojich ešte nesplatných pohľadávok, čím bol zvýhodnený na škodu navrhovateľa, aj iných veriteľov, ktorí voči J. Z. mali splatné pohľadávky. Pri uzatvorení kúpnej zmluvy tiež nebola dohodnutá kúpna cena primeraným protiplnením vo vzťahu k hodnote prevádzaných nehnuteľností a tiež J. Z. v predanom byte naďalej býva. Pokiaľ sa jedná o námietku odporcu, že nie je pasívne legitimovaný v danom spore z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti počas konania previedol na inú osobu, súd túto námietku odporcu nepovažoval za opodstatnenú. Uviedol, že pasívne legitimovanou na základe odporovacej žaloby je osoba, v prospech ktorej sa právny úkon urobil alebo ktorej z takéhoto úkonu vznikol prospech, čo je v danom prípade odporca. Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu iba voči ukrátenému veriteľovi je neúčinnosťou relatívnou, pretože s právnym úkonom sa inak spájajú všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval. Táto neúčinnosť voči veriteľovi pôsobí na základe právoplatnosti rozhodnutia súdu, pričom až na základe právoplatným súdnym rozhodnutím určenej neúčinnosti právneho úkonu má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, a to v prípade, ak uspokojenie pohľadávky nie je dobre možné v dôsledku toho, že došlo k zmene vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , a - 4 . O náhrade trov konania rozhodol podľa a tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktorú vyjadril percentom, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Ako odvolací dôvod uviedol ust. a V odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa neriadil zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa , najmä svoje rozhodnutie odôvodnil iba niektorými vykonanými dôkazmi, pričom dôkazy svedčiace v jeho prospech (kópie 7 kúpnych zmlúv, potvrdenie realitných kancelárii o výške nájmu, zmluvu o zriadení záložného práva a pod.) nechal bez povšimnutia, v dôsledku čoho nie je jasné, ako sa s týmito dôkazmi súd vysporiadal, v dôsledku čoho zaťažil konanie vadou nepreskúmateľnosti. Ďalej uviedol, že z hľadiska hmotnoprávneho sa na úspešnosť odporovacej žaloby vyžaduje, aby navrhovateľ kumulatívne preukázal existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa bol alebo musel byť známy odporcovi, že odporca mal z napadnutého úkonu prospech a žaloba musí byť podaná v lehote troch rokov od uskutočnenia právnych úkonov. V predmetnej veci bola sporná najmä otázka, či o úmysle dlžníčky ukrátiť uspokojenie jej veriteľa v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel a či z namietaného právneho úkonu mal prospech. Otázkou, či napadnutý právny úkon skutočne ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal a v tomto smere nevykonal žiadne dôkazy, najmä sa nezameral na zisťovanie v akom štádiu je exekučné konanie proti dlžníčke a či dlžníčka nemá iný majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie. Taktiež skutkový záver súdu prvého stupňa o tom, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel o úmysle J. Z. ukrátiť navrhovateľa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. S J. Z. nie je v príbuzenskom vzťahu a nie sú ani blízke osoby, z ktorého dôvodu povinnosť preukázať jeho vedomosť o úmysle J. Z. zaťažovala navrhovateľa a podľa jeho názoru navrhovateľ v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Súdu prvého stupňa listinnými dôkazmi preukázal, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy s J. Z. sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberal kúpou a predajom nehnuteľností, ktoré po kúpe buď následne predal alebo ich využil ako predmet zriadenia záložného práva pri čerpaní úverov potrebných na inú podnikateľskú činnosť, čo bolo aj v danom prípade. Jeho vedomosť o úmysle J. Z. ukrátiť uspokojenie svojho veriteľa mu nikdy nebola dokázaná a záver prvostupňového súdu, že o úmysle J. Z. vedel na základe toho, že vyslovil pochybnosti o existencii pôžičky, ktorú jej poskytol, tento záver je nepochopiteľný a nelogický, nakoľko vyslovenie pochybnosti o existencii pôžičiek nemá absolútne žiaden vplyv na riešenie danej otázky. Taktiež skutočnosť, že sú bývalí kolegovia a že sa dohodli na tom, že J. Z. bude byt užívať ďalších 6 rokov bez toho, aby platila nájomné a že zastupovala manželov T. v konaní o povolenie vkladu nemôže mať za následok odvodenie jeho vedomosti o úmysle dlžníčky ukrátiť veriteľa. Jednou z podmienok úspešnosti odporovacej žaloby je aj preukázanie prospechu odporcu z napadnutého právneho úkonu. V danom prípade skutkový záver súdu prvého stupňa, že mal z predmetného právneho úkonu prospech, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Je absurdné, že súd za prospech považuje vrátenie pôžičiek, ktoré predtým J. Z. poskytol. Kúpna cena vo výške 400.000,- Sk bola dohodnutá práve z dôvodu, že J. Z. bude v byte bývať do 31.12.2012 a skutočnosť, že J. Z. bude v byte bývať po dobu 6 rokov plne kompenzuje rozdiel v dohodnutej kúpnej cene a cene určenej znalcom v trestnom konaní. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie otázky jeho pasívnej legitimácie v konaní, keď súdu prvého stupňa bolo preukázané aktuálnym listom vlastníctva, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nebol vlastníkom predmetného bytu. Z ust. vyplýva, že právoplatné rozhodnutie súdu o neúčinnosti právneho úkonu umožňuje veriteľovi viesť exekúciu na majetok, ktorý bol predmetom odporovateľného úkonu tak, ako by k zmene vlastníctva nebolo došlo. Ak nie je možné, aby sa veriteľ uspokojil z majetku, ktorý bol predmetom odporovateľného právneho úkonu, má právo na primeranú finančnú náhradu. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania z 31.08.2011, navrhovateľ mal o tejto skutočnosti vedomosť, avšak nepodal žalobu na plnenie a zotrval na pôvodnom žalobnom petite žiadajúc vyhlásenie neúčinnosti kúpnej zmluvy. Za súčasného stavu je rozhodnutie súdu prvého stupňa materiálne nevykonateľné, pretože i pokiaľ by nadobudlo právoplatnosť, nemožno na jeho základe viesť exekúciu na majetok, ktorý nie je v jeho vlastníctve.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok prvostupňového súdu je potrebné podľa potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v - f/

V prejednávanej veci odporca v podanom odvolaní uvádza ako odvolací dôvod ust. a , z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom v odvolaní uvádza tiež, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod uvádzaný odporcom podľa , jeho nedostatok spočíva v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. V danom prípade odporca v odvolaní vytýka prvostupňovému súdu, že sa vôbec nezaoberal zisťovaním, či napadnutý právny úkon skutočne ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa a či teda dlžníčka nemá iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku navrhovateľa. Taktiež namieta skutkové závery prvostupňového súdu, ktorý ustálil, že odporca vedel o úmysle J. Z. ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ust. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníka nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam - Odvolacím dôvodom podľa ust. možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť.

V prejednávanej veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani jedného z uplatnených odvolacích dôvodov podľa a Preskúmaním odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dôkazy vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ust. , pri ktorom nezistil odvolací súd logické ani faktické rozpory a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd taktiež nezistil, že by rozsudok prvého stupňa bol nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2/ - 5/, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokov v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( - ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa , , a , právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Zmyslom žaloby podľa ust. je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že voči veriteľovi je neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia, vydaného proti dlžníkovi, domáhať nariadenia výkonu rozhodnutia postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v ktorej prospech bol právny úkon urobený.

K podaniu odporovacej žaloby je aktívne vecne legitimovaný veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je vymáhateľná, ak dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie. Dlžníkove právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a v dôsledku nich zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci, nebyť týchto úkonov, by sa z majetku dlžníka aspoň čiastočne uspokojil. Dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony objektívne ukracujú jej uspokojenie, nesie veriteľ. Žalujúci veriteľ je taktiež povinný tvrdiť a preukázať, že druhej strane odporovaného právneho úkonu musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že druhá strana o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol urobený, vedela alebo musela vedieť (pokiaľ sa nejedná o blízku osobu).

V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne ustálil, že kúpna zmluva, ktorú dlžníčka J. Z. uzavrela s odporcom, ukracovala uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa, ktorý mohol uspokojiť svoju súdom priznanú pohľadávku práve nariadením výkonu rozhodnutia predajom predmetného bytu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že J. Z. v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy s odporcom nemala iný majetok, z ktorého by mohla uspokojiť veriteľovu pohľadávku, čo vyplýva z výpovede samotnej J. Z., ktorá uviedla, že predmetný byt predala z dôvodu, že mala dlhy z podnikania vo výške cca 150.000,- Sk, ako aj ďalšie dlhy, medzi ktoré patril revolvingový úver vo výške 50.000,- Sk a dlh voči odporcovi v sume 300.000,- Sk, ktoré nebola schopná splácať. Tieto skutočnosti boli súdom prvého stupňa zistené a uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia, preto námietka odporcu v odvolaní, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal tým, či dlžníčka nemala iný majetok, z ktorého by mohla uspokojiť pohľadávku veriteľa, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.

Za nedôvodnú považoval aj odvolaciu námietku odporcu, ktorý v odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu, že jeho skutkový záver o tom, že vedel o úmysle dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Tu treba mať na zreteli, že vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa je subjektívna kategória, ktorú nemožno priamo preukázať a možno o nej usudzovať iba z vonkajších okolností, v ktorých sa táto vedomosť mohla navonok prejavovať. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, že v danej veci boli zistené vonkajšie okolnosti, z ktorých možno usudzovať vedomosť odporcu o úmysle dlžníčky ukrátiť navrhovateľovu pohľadávku. Predovšetkým to vyplýva zo skutočnosti, že dlžníčka predala odporcovi predmetný byt za podhodnotenú sumu 400.000,- Sk a v byte naďalej býva. Tvrdenie odporcu, že bez akéhokoľvek zmluvného dojednania nechal odporkyňu v tomto byte bývať po dobu ďalších 6 rokov, bez toho, aby mu platila nájomné, len z dôvodu, aby mohol byt založiť, sa pri charaktere podnikateľskej činnosti odporcu, ktorý sa zaoberá kúpou a predajom nehnuteľností, javí ako ťažko uveriteľné. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že medzi dlžníčkou a odporcom existoval bližší ako kolegiálny vzťah, čo vyplýva zo skutočnosti, že odporca požičiaval J. Z. peniaze po odchode jej manžela zo spoločnej domácnosti (podľa jej tvrdení až do výšky 300 000.- Sk), a to bez akejkoľvek zmluvy, ako aj zo skutočnosti, že J. Z. minimálne v jednom prípade (T. T.) v čase, keď už previedla odporcovi sporný byt do vlastníctva a podľa tvrdení odporcu už dávno nebola jeho kolegyňou, vykonávala s odporcom činnosti spojené s odkupovaním bytov od fyzických osôb. Fakt, že dlžníčka ani odporca nikdy nepredložili súdu dôkaz o splatení pôžičky, ako aj fakt, že odporca v priebehu konania o odporovateľnosť právneho úkonu sporný byt previedol na svojho syna, všetky tieto nepriame dôkazy v úhrne svedčia o tom, že odporca o úmysle J. Z. predajom bytu ukrátiť vymáhateľnú pohľadávku svojho manžela, vedel.

Pokiaľ sa jedná o namietaný nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, pasívna legitimácia u odporovacej žaloby je upravená v a . Podľa odseku 2/ tohto ustanovenia právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto ma z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Žaloba o zaplatenie peňažnej náhrady, ktorá je opodstatnená, ako vyplýva z ust. vtedy, ak nie je dobre možné uspokojenie veriteľa z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku (napríklad preto, že osobe, v ktorej prospech dlžník odporovaný právny úkon urobil, už takto nadobudnuté veci, práva alebo iné majetkové hodnoty nepatria), musí smerovať voči osobe, ktorej vznikol z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Avšak za situácie, keď odporca prevedie zmluvou majetok získaný odporovateľným úkonom na ďalšiu osobu po tom, čo bola proti nemu podaná odporovacia žaloba, je takáto zmluva podľa ust. absolútne neplatná pre obchádzanie zákona. V preskúmavanej veci bolo zistené, že odporca v priebehu konania o odporovateľnosť právneho úkonu dňa 13.12.2010 previedol vlastníctvo k spornému bytu na svojho syna, preto je nutné konštatovať absolútnu neplatnosť tejto zmluvy, pretože bola uzavretá zjavne v úmysle zmariť dosiahnutie účelu odporovacej žaloby. Vzhľadom k neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2010 je vlastníkom predmetného bytu stále odporca, a preto jeho námietka, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaný, nie je dôvodná.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil postupom podľa ,

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .