Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-368-2012.pdf
PDF · 86.67 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/368/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Martinom Holičom v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Bratislava, Olejkárska ul. č. 1, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 9-C1, proti odporkyni: V. A., D.. XX.X.XXXX, N. G. Č.. XX, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou pre konanie C. F., zamestnankyňou P. Z. B., o návrhu na zaplatenie sumy vo výške 50,50 eur, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 50,50 Eur, náhradu trov konania vo výške 50,50 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 34 Eur a iné trovy konania vo výške 16,50 Eur k rukám advokáta navrhovateľa, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 3.5.2012, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 7.8.2012, prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 50,50 eur a zaviazal ju tiež na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa dňa 13.12.2010 použila pri svojej preprave dopravný prostriedok navrhovateľa, avšak na výzvu revízora, t.j. zamestnanca navrhovateľa povereného vykonávaním kontroly cestovných lístkov, sa odporkyňa nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, čiže nepreukázala zaplatenie cestovného, čím navrhovateľovi vznikol voči odporkyni nárok na zaplatenie cestovného vo výške 0,50 eur ako aj na zaplatenie sumy vo výške 50 eur, ktorá v zmysle zákona č. 58/1997 Z.z. predstavuje sankciu za porušenie povinnosti vo výške stonásobku cestovného.
Odporkyňa sa toho času nachádza na neznámom mieste, súd jej preto v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 29 ods. 6 O.s.p. ustanovil opatrovníka pre konanie, a to v osobe zamestnankyne tunajšieho súdu, nakoľko je prejednávaná vec drobným sporom.
Na pojednávanie vo veci, ktoré sa dňa 5.12.2012 konalo na Okresnom súde Galanta, sa účastníci konania, vrátane právneho zástupcu navrhovateľa, nedostavili. Súd preto v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä s návrhom navrhovateľa a s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil, že odporkyňa dňa 13.12.2010 použila pri svojej preprave dopravný prostriedok navrhovateľa, avšak pri revíznej kontrole na linke mestskej hromadnej dopravy č. 96, č. voza 2623, sa revízorovi nevedela
preukázať platným cestovným lístkom, resp. iným platným cestovným dokladom, čím odporkyňa nepreukázala, že za svoju prepravu zaplatila cestovné vo výške 0,50 eur.
Podľa ustanovenia § 760 OZ, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa ustanovenia § 9 písm. b) zákona č. 168/1996 Z.z., v znení z.č. 58/1997 Z.z., dopravca je prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo iného svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly (ďalej len "revízor"), alebo organizáciou prepravy (ďalej len "dispečer") oprávnený dávať cestujúcim pokyny a príkazy na zaistenie ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z.z., v znení z. č. 58/1997 Z.z., cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z., v znení z. č. 58/1997 Z.z., úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Keďže bola odporkyňa pristihnutá bez platného cestovného lístka, v zmysle ustanovenia § 9 ako aj ustanovenia § 14 zákona č. 58/1997 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, jej tým vznikla povinnosť zaplatiť cestovné ako aj sankciu, t.j. úhradu za porušenie tarifných a prepravných podmienok vo výške stonásobku cestovného. Zaplatením cestovného by medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikla prepravná zmluva. Odporkyňa však odmietla cestovné a vyššie uvedenú sankciu zaplatiť, medzi navrhovateľom a odporkyňou preto k uzatvoreniu prepravnej zmluvy nedošlo a navrhovateľovi tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré odporkyňa na úkor navrhovateľa týmto spôsobom plnením bez právneho dôvodu získala.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia je odporkyňa povinná vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie, a to v peniazoch vo výške cestovného, t.j. v sume 0,50 eur. Okrem toho je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi v zmysle zákona č. 58/1997 Z.z. sankciu za porušenie tarifných a prepravných podmienok vo výške stonásobku cestovného, čo v danom prípade predstavuje sumu vo výške 50 eur.
Súd preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. bolo do Občianskeho súdneho poriadku zaradené novelou účinnou od 15.10.2008 a zaradenie tohto ustanovenia rešpektuje Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pričom predkladateľ zaradením tohto ustanovenia sledoval pristúpenie k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Cieľom takýchto súdnych konaní má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže preto prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. V dôvodovej správe je k ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. uvedené, že spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.
Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a jeho ods. 29 trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom. Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd alebo tribunál nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky, alebo ktoré sú nevyhnutné.
Zo znenia uvedeného ustanovenia Nariadenia ako aj dôvodovej správy k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p. jasne zákonodarca definoval pojem primeranosti a nie slovkom niekoľkonásobne, ktoré sa v kontexte dôvodovej správy používa len príkladmo, a preto aj pri posudzovaní priznávania trov konania je nutné vychádzať zo zásady primeranosti resp. úmernosti. Za primerané považoval súd náhradu trov konania do výšky neprekračujúcej samotnú výšku pohľadávky, pričom bolo potrebné tiež zohľadniť, že tak dôvodová správa ako aj vyššie citované Nariadenie nerozčleňuje trovy konania na súdny poplatok, režijný paušál, trovy právneho zastúpenia a podobne, a je potrebné sa stotožniť s výkladom, že primeranosť predstavuje všetky trovy konania súvisiace s účelným vymáhaním práva t.j. aj súdny poplatok aj všetky trovy právneho zastúpenia, ak si už organizácia v drobných sporoch právne zastúpenie zvolí.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľovi ako účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech vzniklo právo na plnú náhradu trov konania potrebných na uplatnenie svojho nároku voči odporkyni. Trovy navrhovateľa pritom pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (prevzatie zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier, písomné podanie na súd), kde odplata za jeden úkon právnej pomoci v zmysle príslušnej vyhlášky o odmenách advokátov za poskytovanie právnej pomoci je v tomto spore vo výške 16,60 eur vrátane 20 % DPH, režijný paušál za úkon á 7,63 eur vrátane 20 % DPH. Vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky, ktorú vyčíslené trovy prevyšovali viac
ako dvojnásobne však súd v zmysle citovaného ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. znížil výšku náhrady trov konania tak, že navrhovateľovi priznal trovy konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky. Takýto výklad je aj v súlade s ods. 7 Nariadenia a zodpovedá zásade jednoduchosti, rýchlosti a proporcionality. Takýto výklad považoval súd za vyvážený tak v prospech navrhovateľa, ako aj v prospech odporkyne a v súlade so zámerom zákonodarcu. Súd upravil výšku trov tak, aby neprevyšovali uplatnenú istinu, pričom zohľadnil i skutočnosť, že v prípade navrhovateľa ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka náročnosť úkonov, náhrada ktorých je uplatňovaná v rámci trov konania. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 50,50 eur do 3 dní právoplatnosti tohto rozsudku, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 34 eur a iné trovy konania, t.j. súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z.