Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3T-236-2011.pdf
PDF · 77.6 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/236/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného Z. F. na hlavnom pojednávaní dňa 19.2.2013 takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý : Z. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N., Ul. A. S. č. XXX/XX, okres Partizánske,
j e v i n n ý , ž e :
dňa 3.6.2010 v F. M. uzavrel ako konateľ spoločnosti P., s.r.o., S., ako predávajúci, kúpno-predajnú zmluvu s kupujúcim M. V., ktorej predmetom bolo motorové vozidlo zn. Mercedes - Benz, Sprinter, evidenčné číslo W. - XXX A., VIN: G a ktorou sa kupujúci zaviazal uhradiť v hotovosti pri podpise zmluvy kúpnu cenu 14.000,- eur a predávajúci odovzdať kupujúcemu motorové vozidlo po zaplatení kúpnej ceny a súčasne sa ústne dohodli, že motorové vozidlo predávajúci odovzdá kupujúcemu približne do 2 týždňov, pričom predávajúci Z. F. sumu 14.000,- eur od kupujúceho M. V. dňa 3.6.2010 prevzal, hoci nemal úmysel motorové vozidlo kupujúcemu odovzdať a motorové vozidlo kupujúcemu M. V. následne ani neodovzdal, ani mu zaplatenú sumu 14.000,- eur na jeho výzvy nevrátil, čím poškodenému M. V. spôsobil škodu vo výške 14.000,- eur,
t e d a :
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l :
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, 2 Trestného zákona,
a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 25 (dvadsaťpäť) mesiacov.
odôvodnenie:
Súd sa na hlavnom pojednávaní konanom v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného Z. F. (ďalej len obžalovaný) oboznámil s výpoveďami obžalovaného z prípravného konania, vypočul svedka - poškodeného M. V. (ďalej len poškodený), oboznámil sa s listinnými dôkazmi.
Obžalovaný vo výpovediach z prípravného konania spáchanie trestnej činnosti, ktorá mu bola kladená za vinu, poprel. Vypovedal, že je konateľom spoločnosti P., s.r.o. On poškodenému za túto spoločnosť nepredával žiadne vozidlo, kúpnopredajnú zmluvu, ktorá mu bola daná k nahliadnutiu, síce podpísal, je na nej jeho podpis, no na matriku doniesol len zadnú stranu zmluvy a na takej bol overený jeho podpis, neboli vypísaní na zmluve kupujúci a predávajúci, ani čo a za koľko sa predáva. Podľa neho malo sa však jednať o predaj prívesného vozíka. S poškodeným nebol dohodnutý o predaji vozidla Mercedes - Benz Springer, ktoré je vlastníctvom jeho spoločnosti, ktorej je konateľom, stále toto vozidlo jeho spoločnosť i vlastní, užíva ho. Od poškodeného mal požičané peniaze, išlo o 5.000 eur, tie mu však vrátil, v tom čase mal vozidlo požičané i poškodený, a tak keby mal u neho nejakú dlžobu, nemusel mu vozidlo vracať. Pred konfrontáciou s poškodeným v prípravnom konaní (tohto úkonu sa poškodený, ako vyplýva zo zápisnice, s ktorou sa súd oboznámil č.l. 21, odmietol zúčastniť s odôvodnením nebezpečenstva privodenia trestného stíhania sebe), inicioval dohodu o uznaní dlhu, kde sa s poškodeným dohodol, že vozidlo Mercedes Benz Springer bielej farby ostane vo vlastníctve spoločnosti P., s.r.o., on uznal dlh vo výške 10.000 eur, ktorú výšku dlhu navrhol sám poškodený, on s tým súhlasil, i keď dlh mal vzniknúť na podklade vyplatenej sumy 14.000 eur pri podpise kúpno-predajnej zmluvy. Uznanie dlhu bolo spisované u advokáta poškodeného. Naďalej však tvrdil, že žiadnu kúpno-predajnú zmluvu nepodpisoval na predaj predmetného vozidla.
Svedok - poškodený vypovedal, že obžalovaného pozná, v minulosti mu požičal peniaze, tie mu vždy, i keď možno s čiastočným časovým sklzom oproti dohode, obžalovaný vždy vrátil v dohodnutej sume. Od obžalovaného chcel kúpiť vozidlo Mercedes, ktoré bolo vlastníctvom jeho spoločnosti, doma on pripravil kúpno-predajnú zmluvu, tú podpísali, obžalovaný bol na nej podpis overiť. Ako mu však obžalovaný povedal, že ešte vozidlo asi na dva týždne potreboval, tak sa dohodli, hoci je v zmluve uvedené, že vozidlo prevezme pri podpise zmluvy a vtedy i zaplatí kúpnu cenu, že vozidlo si ponechá obžalovaný. On obžalovanému zaplatil a odovzdal kúpnu cenu - 14.000,- eur. Obžalovaný mu vozidlo nedal, nedal mu ho ani neskôr, stále mu tvrdil, že ho ešte potrebuje, vozidlo vídaval chodiť, no nevedel povedať, či ho šoféroval obžalovaný. Aj navrhoval obžalovanému, keď mu vozidlo nedával, aby mu teda vrátil peniaze, jemu už bolo jedno, len chcel svoje peniaze. Postupne sa dozvedel, že obžalovaný má nejaké problémy. Viackrát sa pokúšal i telefonicky s obžalovaným spojiť, dohodnúť. Keďže mu obžalovaný nevyplatil peniaze, ani nedal vozidlo, podal trestné oznámenie. Na otázku, či svoje práva vlastníka vozidla uplatňoval napr. v občianskom súdnom konaní, poškodený uviedol, že nie, nepodal žalobu na vydanie veci, i keď mal advokáta, to ho nenapadlo, podať trestné oznámenie. S obžalovaným v čase, keď sa už viedlo prípravné konanie, uzavrel dohodu o uznaní dlhu, i keď vyplatil obžalovanému kúpnu cenu 14.000,- eur, súhlasil s uznaním dlhu obžalovaným vo výške 10.000 eur, je rád, s odôvodnením, že aspoň takéto peniaze od obžalovaného dostane. Zmluvu spísal jeho advokát. Práve pre uznanie dlhu, z ktorej sumy mu obžalovaný zaplatil len malú časť, prestal splácať, nepožaduje náhradu škody ako poškodený v trestnom konaní. Nie je pravdou, žeby vozidlo mal u seba, a teda si ho napr. mohol ponechať.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi č.l. 3-4, 24 - príslušnou kúpno-predajnou zmluvou, z ktorej vyplývajú predávajúci - spoločnosť P., s.r.o., v zastúpení obžalovaným a kupujúci - poškodený, predmetom zmluvy je predaj vyššie uvádzaného motorového vozidla a dohodnutá kúpna cena vo výške 14.000 eur, podľa č.l 4 zmluvy má byť vyplatená pri podpise zmluvy a predávajúci sa zaviazal vozidlo previesť kupujúcemu pri podpise zmluvy a odovzdaní kúpnej ceny. S dohodou o uznaní dlhu medzi obžalovaným a poškodeným č.l. 28, na podklade ktorej sa dohodli, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti P. uznáva dlh voči poškodenému vo výške 10.000 eur, na podklade vyplatenej kúpno- predajnej zmluvy uzatvorenej 3.6.2010, poškodený si neuplatňuje nárok na dané vozidlo, vlastníctvo vozidla ostáva na pôvodnom vlastníkovi a dohodli si vzájomne príslušný splátkový kalendár.
Z vykonaného dokazovania, i keď obžalovaný popiera, že by ním bola uzatvorená zmluva o predaji vozidla Mercedes Benz, mal súd s poukazom na výpoveď poškodeného i oboznámené listinné dôkazy preukázané, že došlo k uzatvoreniu príslušnej kúpno-predajnej zmluvy a na jej podklade k odovzdaniu kúpnej ceny poškodeným vo výške 14.000 eur obžalovanému, i keď vzhľadom na uznanie dlhu, výšku, suma uznaného dlhu, s ktorou poškodený súhlasil, možno mať aj v tomto ohľade určité pochybnosti o výške zaplatenej ceny. S poukazom na výpoveď poškodeného, oboznámené listinné dôkazy, prihliadnuc i na právny názor Krajského súdu Trenčín vyslovený v jeho rozhodnutí sp. zn. 23To/69/2012 zo dňa 29.11.2012, ktorým je okresný súd v zmysle Trestného poriadku - § 327 odsek 1 daného zákona viazaný, týmito dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok a jeho konanie tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej napĺňa zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, 2 Trestného zákon, pretože bolo preukázané na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Obžalovaný uviedol poškodeného do omylu už pri samotnom uzatváraní kúpnej zmluvy, pretože hoci kúpnu cenu za predmetné motorové vozidlo prevzal, poškodenému vozidlo neodovzdal podľa ich dohody. Uvádzal rôzne výhovorky, ktoré mu bránia vozidlo i peniaze poškodenému vydať. Z uvedených okolností, správania sa obžalovaného potom vyplýva jeho vôľa, úmysel od počiatku svoj záväzok nesplniť a vozidlo poškodenému nepredať, neodovzdať. Škodou väčšou sa v zmysle § 125 odsek 1 Trestného zákona rozumie škoda dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy 266 eur.
Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických i právnických osôb. Chráni ho pred neoprávnenými zásahmi zo strany tretích, neoprávnených osôb. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem spoločnosti.
Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami, charakteristikami osoby obžalovaného. Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný odpis registra trestov č.l. 103. Pred spáchaním trestnej činnosti nebol postihnutý v priestupkovom konaní - správa č.l. 39, v mieste bydliska sú o ňom známe len pozitívne správy č.l. 31.
Pri ukladaní trestu súd u oboch obžalovaných zohľadnil základné zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu jeho následok, u obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, vzhliadol však jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j) Trestného zákona - že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, zohľadniac i osobu obžalovaného jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, zohľadniac i postoj obžalovaného k svojej trestnej činnosti, vyjadrený dohodou s poškodeným o náhrade škody, čiastočné začatie splácať spôsobenú škodu, potom dospel k záveru, že trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby - trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 25 mesiacov, bude dostatočný na morálne odsúdenie konania obžalovaného, jeho prevýchovu, no predovšetkým na ochranu spoločnosti. Súd nebol názoru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom nepodmienečným, ale že z pohľadu generálnej ale i individuálnej prevencie účel trestu dostatočne splní vyššie uvedený trest. Takto uložený tresty súd hodnotil za primeraný, zákonný a spravodlivý.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.