Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/279/2011

Potvrdené rozhodnutím 5Co/66/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobkyne E. P., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H., Z. XX, zastúpená JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Kpt. Nálepku 5 proti žalovanej: P. G. P., rod. P., nar. XX.X.XXXX, bytom trvale H., Z. XX, zast. I. P., bytom I. H. č. XX, XXX XX H., o vrátenie daru a prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C/279/2011-71 zo dňa 20.02.2013 takto jednohlasne rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: E. P., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H., Z. XX, zastúpená JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Kpt. Nálepku 5 p r o t i žalovanej: P. G. P., rod. P., nar. XX.X.XXXX, bytom trvale H., Z. XX, zastúpená JUDr. Radoslavom Hodorom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná 77, o vrátenie daru a prísl. takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 9.12.2011 domáhala z dôvodu vrátenia daru vydania nehnuteľností zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. H. a to bytu č. X na H. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX na ul. Z. č. XX H. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 58/2030 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený a to parcely KN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 842 m2 v 58/2030 zapísanej na LV č. XXXXXX kat. úz. H..

Žalobkyňa nárok odôvodnila tým, že hoci žalovaná je vlastníčkou predmetného bytu, všetky platby spojené s užívaním bytu do 31.5.2010 uhrádzala sama. Poukázala na to, že je starobnou dôchodkyňou s nepriaznivým zdravotným stavom a preto je odkázaná na pomoc najbližších. Žalovaná je v Anglicku a tak opateru jej poskytujú jej synovia. Žalovaná o ňu nejaví záujem a jej matka a sestra sa jej dokonca vyhráža, že byt pôjde do dražby a že na ňu pošle výpalníkov.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že jej mama poskytla žalobkyni peniaze na odkúpenie bytu (35.000,- Sk) a preto sa dohodli na tom, že byt prevedie na žalovanú, aby si nemohol na neho robiť nároky najmä ďalší syn M., s ktorým žalobkyňa už mnoho rokov nekomunikovala, ale v tom čase mala výhrady aj voči otcovi žalovanej, ktorý pod vplyvom alkoholu sa choval agresívne. Žalovaná aj po uzavretí darovacej zmluvy bývala u svojich rodičov, neskôr v T. a od roku 2004 v H.. Spolu s manželom a dcérou chceli bývať v jednej izbe v spornom byte, žalobkyňa s tým však nesúhlasila. Preto boli nútení bývať len v prenajatom byte a od roku 2005 odišli do Anglicka, kde sa jej manžel zamestnal. Žalovaná uviedla, že bola v sporadickom kontakte so žalobkyňou, blahoželala jej k narodeninám, posielala vianočné pozdravy. Situácia sa zmenila po rozvode jej rodičov v roku 2010, kedy žalobkyňa zmenila voči nej a jej matke správanie. Telefonicky ju požiadala o vrátenie daru a ako dôvod uviedla, že teraz sa bude o ňu starať syn M..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov M. P., Ľ. P., I. P., výpismi z LV č. XXXXX a XXXXX kat. úz. H., lekárskou správou, darovacou zmluvou R. XXXX/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalovaná je vnučkou žalobkyne. Dňa 23.9.2002 žalobkyňa písomnou zmluvou darovala žalovanej svoj byt č. X v H. na ul. Z. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na parcele KN XXXX o výmere 842m2 zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. H.. V zmluve sa konštatuje, že vlastníctvo bytu a spoluvlastníctvo spoločných častí a zariadení domu darkyňa nadobudla na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX.

V čl. IV darovacej zmluvy si účastníci zriadili vecné bremeno vo forme užívania žalobkyne jednej obytnej miestnosti a spoločného užívania kuchyne a príslušenstva. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod V XXXX/ XXXX. Aj v súčasnosti je žalovaná stále vedená ako výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti ako to vyplýva z LV č. XXXXX kat. úz. H. a spoluvlastníčka podielu 58/2030 parcely KN XXXX zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. H..

K darovaniu bytu žalovanej došlo z dôvodu, že rodičia žalovanej poskytli žalobkyni peniaze zo svojich spoločných prostriedkov (35.000,- Sk) na kúpu bytu.

Žalovaná v spornom byte nikdy nebývala, aj keď o to mala záujem. Chcela byt prerobiť, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Preto žalovaná aj s rodinou bývala v prenajatom byte a od roku 2005 býva v Anglicku.

Po rozvode rodičov žalovanej v roku 2010 sa vzťahy medzi účastníčkami narušili. Do sporného bytu sa niekedy okolo roku 2009 nasťahoval k žalobkyni jej syn M., ktorý so svojou matkou minimálne osem rokov nekomunikoval. Býval u nej asi dva mesiace a v roku 2010 sa do tohto bytu nasťahoval po rozvode aj otec žalovanej Ľ., ktorý tam býva doposiaľ. Požadovať vrátenie daru navrhol žalobkyni práve jej syn M., ktorý to sám potvrdil, žalobkyňa s jeho návrhom súhlasila.

Žalobkyňa má zdravotné problémy. Podľa lekárskej správy (č.l. 8) trpí na ischemickú chorobu srdca, vysoký krvný tlak, chronické obličkové ochorenie, reaumatoidnu artritídu a reaktívny depresívny stav. Od roku 2010 o žalobkyňu sa starajú jej synovia, do roku 2010 to bol syn Ľ. s manželkou.

Svedkyňa I. P. - matka žalovanej uviedla, že spolu, vtedy ešte s manželom Ľ., darovali žalobkyni 35.000,- Sk na kúpu sporného bytu a dohodli sa na jeho prepise na žalovanú. Žalobkyňa totiž chcela zabrániť tomu, aby syn M., s ktorým nevychádzala, si robil na byt nároky. Svedkyňa vypovedala aj o tom, ako sa osobne starala o žalobkyňu do roku 2010.

Svedkovia M. a Ľ. P. - synovia žalobkyne poukázali na to, že zdravotný stav ich matky si vyžaduje starostlivosť inej osoby a tú jej zabezpečujú od roku 2010 oni. Syn Ľ. od uvedeného roku dokonca býva so žalobkyňou. Do roku 2010 starostlivosť o žalobkyňu zabezpečil syn Ľ., niekedy aj jeho manželka.

Žalobkyňa prvýkrát požiadala žalovanú o vrátenie daru telefonicky niekedy v roku 2010, čo je medzi účastníčkami nesporné. Samotná žalobkyňa pritom uviedla, že vtedy žalovanej povedala, že sa o ňu nestará, ani o byt a ani jej nezavolá. Potvrdila zároveň aj to, že nepožadovala, aby sa žalovaná vrátila z Anglicka a aby ona zabezpečovala jej starostlivosť. Žalovaná však v tejto súvislosti prehlásila, že žalobkyňa jej vrátenie daru pri tomto rozhovore vysvetlila tým, že teraz sa chce o ňu starať jej syn M., preto by byt mal patriť jemu.

Listom zo dňa 17.5.2010 označenom ako pokus o pokonávku žalobkyňa požiadala o vrátenie daru s tým, že žalovaná sa nespráva k nej ako vnučka k babke. Tento list bol však adresovaný matke žalovanej I. P..

Podľa (ďalej len „“) darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

K zániku darovacieho vzťahu t.j. obnove vlastníctva darcu k veci dôjde na základe dvoch právnych skutočností a to hrubého porušenia dobrých mravov chovaním obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu darcu adresovanom obdarovanému smerujúceho k vráteniu daru. Pri splnení týchto skutočností nastanú zamýšľané právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu t.j. obnovenie jeho vlastníctva ex nunc - okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Spomínaný jednostranný právny úkon darcu musí spĺňať náležitosti právneho úkonu v zmysle ( a nasl.) a zákon nevylučuje, že môže byť obsiahnutý aj v žalobe. Ako právny úkon musí napĺňať aj požiadavku určitosti podľa a teda musí obsahovať konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov.

Žalobkyňa síce uviedla, že telefonicky niekedy v roku 2010 požiadala žalovanú o vrátenie daru z dôvodu, že sa o ňu a byt nestará a že jej nezavolá, ale tento svoj prejav nemá čím preukázať, keďže žalovaná ho nepotvrdila. Uznala len požiadavku žalobkyne o vrátenie daru, ktorú však žalobkyňa vysvetlila tým, že sa o ňu bude starať syn M.. Ani pokus o pokonávku zo daň 17.5.2010 nemožno považovať za kvalifikovaný právny úkon týkajúci sa vrátenia daru, keďže nenapĺňa požiadavku určitosti (ako dôvod bolo v ňom uvedené len to, že žalovaná sa nespráva tak, ako by sa mala) a navyše, a to je rozhodujúce, nebol ani adresovaný žalovanej, ale jej matke.

Súd preto posudzoval obsah žaloby, či obsahuje kvalifikovanú výzvu na vrátenie daru, v kladnom prípade pri splnení náležitosti hmotného práva by došlo k obnoveniu vlastníctva žalobkyne doručením žaloby žalovanej.

Žalobkyňa v žalobe uviedla ako dôvod vrátenia daru to, že v minulosti uhrádzala všetky platby spojené s užívaním bytu do 31.5.2010 sama, ako aj to, že je starobnou dôchodkyňou s nepriaznivým zdravotným stavom a je odkázaná na pomoc svojich synov, žalovaná o ňu nejaví záujem. Navyše matka žalovanej sa jej vyhráža, preto dala na ňu trestné oznámenie.

ani iný právny predpis neobsahuje definíciu pojmu dobré mravy. Dobrými mravmi je potrebné chápať súhrn určitých etických a kultúrnych všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé správanie bolo v súlade so všeobecnými, morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Aby bolo naplnená skutková podstata pre vrátenie daru podľa musí sa vždy jednať o také závadné správanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Táto kolízia musí vždy dosiahnuť intenzitu, ktorá je spojená nie s bežným, ale hrubým porušením dobrých mravov. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi sa musí prejavovať objektívne. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou totiž zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali sami a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu nemôže dôjsť zo svojvôle darcu.

Žalobkyňa ako dôvod vrátenia daru v žalobe uviedla to, že do 31.5.2010 platila len ona platby spojené s užívaním bytu, aj keď vlastníčkou bytu bola už žalovaná. Žalobkyňa však opomenula uviesť, že žalovaná v byte vôbec nebývala, ale bývala v ňom práve žalobkyňa, neskôr aj so svojim synom. Platby za služby spojené s užívaním bytu by mal znášať ten, kto tieto služby užíva a to bez ohľadu na to, že zo zmluvného vzťahu o výkone správy alebo v zmysle zákona o vlastníctve bytov má túto povinnosť vlastník bytu. Tento dôvod na vrátenie daru súd preto považoval za neopodstatnený. Podobne súd vyhodnotil aj tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaná o ňu nejaví záujem. Toto tvrdenie jednak postráda atribút určitosti, ale pokiaľ žalobkyňa mienila tým to, že žalovaná ju nenavštevovala, netelefonovala jej, neblahoželala pri slávnostných príležitostiach, k tomu súd uvádza, že môže síce ísť o porušenie pravidiel morálky zo strany žalovanej, ktoré však rozhodne nedosahuje požadovanú intenzitu. Navyše však nie je možné v tejto súvislosti neprihliadnuť na skutočnosť, že žalovaná býva v Anglicku a že prvotné narušenie

ich vzťahu zavinila žalobkyňa, ktorá sama uviedla, že nesúhlasila s úpravami bytu, ktoré boli štandardné (ako uviedla žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby v byte neboli záclony a koberce) hoci na akúkoľvek úpravu bytu mala žalovaná ako vlastníčka bytu právo.

Vrátenie daru žalobkyňa odôvodnila aj tým že žalovaná jej neposkytuje opateru, aj keď jej zdravotný stav si to vyžaduje. Je však nesporné, že túto opateru žalobkyni poskytujú jej synovia, jeden z nich - otec žalovanej dokonca u nej aj býva. Žalobkyňa teda nie je odkázaná na pomoc žalovanej a ani v minulosti nebola. Napokon sama žalobkyňa priznala, že žalovanú nikdy ani nežiadala, aby sa vrátila z Anglicka, a že by sa o ňu osobne starala, čo vysvetlila tým, že vedela, že by aj tak z Anglicka neprišla. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod R 31/99.

Napokon žalobkyňa poukázala v žalobe na nevhodné správanie matky žalovanej, na ktorú podala aj trestné oznámenie. Vychádzajúc z dikcie zákona - je však právne významné iba správanie obdarovaného (v danom prípade žalovanej) nie jeho blízkych osôb (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR ). Preto ani tento dôvod na vrátenie daru nemôže obstáť.

Už len pre úplnosť súd dodáva, že žalobkyňa síce tvrdila, že pri telefonickej požiadavke vrátenia daru uviedla aj to, že žalovaná sa nestará ani o byt, toto jej tvrdenie však nebolo preukázané, keďže žalovaná ho poprela. Aj v prípade jeho preukázania však opäť by nemohla táto skutočnosť sa vyhodnotiť ako správanie žalovanej v hrubom rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu k žalobkyni. Vlastník bytu nie je povinný byť zveľaďovať. Zabezpečovať má len bežné opravy a údržbu, avšak za stavu, keď byt vôbec neužíva, je v záujme osôb, ktoré byt obývajú, aby znášali tieto náklady.

Pri rozhodovaní o trovách konania platí zásada úspechu v konaní, podľa by tak náhrada patrila úspešnej žalovanej. Súd však v tomto prípade upustil od spomínanej zásady a použil výnimočné ustanovenie a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Zohľadnil predovšetkým sociálne pomery účastníkov. Žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou s nízkym príjmom 316 Eur mesačne. Výdavky má však aj na liečbu súvisiacu s jej viacerými zdravotnými problémami. Na druhej strane žalovaná má podstatne vyšší príjem 1.200 libier mesačne netto. Súd prihliadol aj na okolnosti tohto prípadu predstavujúce skutočnosť, že žalobkyňa darovala v podstate svoj jediný hodnotnejší majetok žalovanej a preto by nebolo spravodlivé, aby za týchto okolností hradila žalovanej trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.