Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-143-2012.pdf
PDF · 97.41 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/143/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Arcus International, s.r.o. Horná Potôň č. 85, IČO: 36 259 829 proti žalovanému: BB CENTER s.r.o., Mliečno 187, Šamorín, IČO: 36 268 577, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marcel Boris, s.r.o., Trnavská cesta 1, Bratislava v mene ktorej koná JUDr. Marcel Boris, o zaplatenie 1.911,97 eur a vzájomnom návrhu žalovaného o zaplatenie 2.904,41 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12Cb 117/2009-237 zo dňa 28.3.2012 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie 904,41 eur s 0,02 % úrokom z omeškania denne od 15.11.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vyčíslený sumou 904,78 eur z a m i e t a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému istinu vo výške 904,41 eur s 0,02 % úrokom z omeškania denne od 15.11.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania kapitalizovaný sumou 904,78 eur a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200,- eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia, keď konanie v časti nároku žalobcu o zaplatenie 1.711,97 eur s prísl. ako i konanie o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie 2.000,- eur zastavil. O trovách konania nerozhodol a poukázal na ust. § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého o nich rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa o žalobe a vzájomnom návrhu rozhodol na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým si žalobca pôvodne uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 2.275,24 eur, keď ako objednávateľ uzatvoril dňa 28.1.2006 so žalovaným písomnú zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný ako obstarávateľ zaviazal na vlastné náklady vykonať pre žalobcu montáž reklamnej plachty na reklamnú tabuľu, jej demontáž a vrátenie a žalovaný sa zaviazal, že reklamná plocha, na ktorej je umiestnená reklama, bude riadne osvetlená. Zmluvu účastníci uzatvorili na obdobie 24 mesiacov počnúc dňom 1.3.2006. Z dôvodu, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a reklamnú plachtu žalobcovi nevrátil, žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorá mu z tohto titulu v súvislosti s nákladmi na výrobu reklamy vznikla a ktorú žiadal od žalovaného zaplatiť vo výške. 2.275,24 eur. Proti nároku žalobcu vzniesol žalovaný vzájomný návrh, ktorým žiadal uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 3.485,35 eur titulom vzniknutého dlhu za mesačné úhrady za poskytnuté plnenie, ktoré bolo dohodnuté v sume 464,71 eur (14.000,- Sk) mesačne a ktoré mu žalobca riadne nezaplatil. Súd prvého stupňa o veci rozhodol rozsudkom č.k. 12Cb/117/2009-121 zo dňa 24.5.2010, ktorým konanie v časti žaloby o zaplatenie 363,27 eur zastavil a v zostatku sumy vo výške 1.911,97 eur žalobu zamietol a na základe vzájomného návrhu žalovaného uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému
sumu 2.904,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivými faktúrami uplatnených súm do zaplatenia a vo zvyšnej časti vzájomný návrh vo výške 580,94 eur zamietol. Na základe odvolania žalobcu v napadnutej časti odvolací súd uznesením č.k. 21Cob/395/2010-151 zo dňa 28.1.2011 rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie a o veci opäť rozsudkom č.k. 12Cb/117/2009-239 zo dňa 28.3.2012 rozhodol. Keďže v priebehu konania žalobca čiastočne zaplatil žalovanému štyri splátky po 500,- eur, žalovaný vzal v tejto časti vzájomný návrh späť a súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie o 2.000,- eur zastavil. Žalobca s poukazom na dohodu o hodnote reklamnej plachty zobral tiež žalobu späť v časti o zaplatenie 1.711,97 eur a prvostupňový súd konanie o tejto časti návrhu zastavil. Žalobca tak žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 200,- eur, ako škodu vzniknutú nevrátením druhého kusa reklamnej plachty, ktorému návrhu súd vyhovel a k tejto povinnosti žalovaného zaviazal. Súd prvého stupňa poukázal na to, že zmluvou, ktorú účastníci uzatvorili podľa § 269 ods. 2 Obchod. zák. dňa 28.1.2006 a ktorá nadobudla účinnosť odo dňa 1.3.2006 na obdobie 24 mesiacov, sa žalovaný ako vlastník reklamného zariadenia zaviazal žalobcovi ako objednávateľovi umiestniť na reklamnom zariadení nachádzajúcom sa na parc. č. 242/2 v k.ú. Mliečno reklamu tlačenú na plachte a žalobca sa zaviazal platiť žalovanému za túto činnosť odmenu vo výške 14.000,- Sk (464,71 eur). Žalovaný sa v zmluve zaviazal, že miesto umiestnenia reklamy bude udržiavať v prevádzkyschopnom stave, reklamná tabuľa bude osvetlená od stmievania do svitania denne a osvetlenie zabezpečí na vlastné náklady( článok V.5.2. a 5.6) zmluvy. Žalobca ale tvrdil, že reklamné zariadenie, na ktorom bola umiestnená reklamná plachta nebolo riadne osvetlené, zo štyroch svietidiel nesvietilo vždy aspoň jedno, čím nebola dosiahnutá ani požadovaná efektivita osvetlenia reklamy, preto zo sumy 63.000,- Sk mienil zaplatiť 50 % z vystavených faktúr počas obdobia nefunkčnosti tohto osvetlenia, na ktorý nedostatok žalovaného upozorňoval a žiadal o nápravu, ale na ktoré výzvy žalovaný adekvátne nereagoval. Dňa 1.2.2008 žalobca zaplatil na účet žalovaného sumu 63.000,- Sk (2.091,22 eur), bez jej bližšie určenia, ktorú si tak žalovaný započítal ako úhradu platieb za mesiace február, apríl, máj a jún 2007 a čiastočne za júl 2007. Súd prvého stupňa zameral dokazovanie na preukázanie opodstatnenosti vzájomného návrhu vzneseného žalovaným vo vzťahu k návrhu žalobcu a dospel k záveru, že žaloba zo strany žalobcu bola podaná v časti o zaplatenie 400,- eur dôvodne, keď jedna reklamná plachta mala hodnotu 200,- eur a jeden kus plachty bol žalobcovi vrátený. Zostatok vo výške 200,- eur ako cena plachty, ktorá nebola žalobcovi vrátená súd posúdil ako dôvodný, žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného k povinnosti zaplatiť sumu 200,- eur zaviazal. K vzájomnému návrhu žalovaného, ktorým sa domáhal voči žalobcovi zaplatenia odmeny dohodnutej v mesačných platbách súd uviedol, že žalobca v konaní preukázal riadne reklamovanie nedostatkov osvetlenia reklamnej plochy, a to listom zo dňa 20.8.2007, v ktorom kvalitu osvetlenia za obdobie predchádzajúcich piatich mesiacov namietal a žiadal o odstránenie vád, ktoré nedostatky žalovaný vo vyjadrení k tomuto listu i pripustil. Tento skutkový záver mal súd prvého stupňa preukázaný vzájomnou korešpondenciou účastníkov, ale uviedol, že doba trvania nedostatočného osvetlenia až do ukončenia zmluvného vzťahu, ako tvrdil žalobca, v konaní preukázaná nebola a tak žalobca k tejto časti žaloby neuniesol dôkazné bremeno podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. K fotografiám, ktoré boli prvostupňovému súdu žalobcom predložené skonštatoval, že nepreukazujú obdobie, počas ktorého nebola zo strany žalovaného zabezpečená funkčnosť osvetlenia v dostatočnom rozsahu, výpoveď svedka vypočutého v danej veci súd vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nemá dostatočnú dôkaznú silu, pretože svedectvo v konaní vypočutého svedka bolo výrazne ovplyvnené názormi konateľa žalobcu, z čoho prvostupňový súd dospel k záveru, že už v rozhodnutí č.k. 12Cb/117/2009-121 zo dňa 24.5.2010, pri aplikovaní ust. § 437 ods. 1 Obchod. zák. uznal žalobcovi nárok na primeranú zľavu vo výške 25 % z dohodnutej odplaty a predmetom konania tak zostal iba vzájomný návrh žalovaného vrátane už priznanej zľavy, na základe čoho žalobcu zaviazal k zaplateniu istiny 904,41 eur, ako zvyšku nezaplatených mesačných splátok, k čomu vzal do úvahy, že žalobca v priebehu súdneho konania zaplatil sumy 2.000,- eur, keď v zostávajúcej časti bolo konanie zastavené. Nárok žalovaného na úhradu priznanej časti posúdil podľa ust. § 437 ods. 1 Obchod. zák. a súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vyjadrené výškou 0,02 % denne od 15.11.2009, keďže sa žalobca s povinnosťou platiť mesačnú úhradu dohodnutú v zmluve dostal do omeškania ako i úrok z omeškania vyčíslený za doplatené čiastky v sume 904,78 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 904,41 eur a úrok z omeškania podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie zmenil a návrh ako nedôvodný zamietol. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalovanému právo na úrok z omeškania tak, ako ho priznal prvostupňový súd nevzniklo, pretože žalobca sa s konaním do omeškania nedostal a zľavu, ktorú z dôvodu nedostatočného osvetlenia vo vzťahu k vzájomnému návrhu žalovaného prvostupňový súd priznal považuje za neprimerane nízku. V súvislosti s nedostatočným osvetlením odvolateľ zotrval na tvrdení, že zo strany žalovaného bolo plnenie poskytnuté vadne, pretože i v prípade nefunkčnosti čo i len časti nainštalovaného osvetlenia nedošlo k naplneniu účelu zmluvy o reklame, vzhľadom na pomer funkčnosti osvetlenia k nefunkčnej časti, na čo bol žalovaný žalobcom riadne upozornený, nedostatky mu boli vytknuté a v konaní bolo súdu prvého stupňa riadne preukázané nedostatočné osvetlenie v období od apríla 2007 až do 28.12.2007. Práve žalovaný nepreukázal v priebehu celého konania, že vytýkané vady odstránil tak, aby reklamné nosiče boli riadne osvetlené. Nedostatočné osvetlenie bolo v konaní potvrdené i svedeckou výpoveďou svedka Tibora Nagya, ktorý si rozsah osvetlenia začal všímať až po upozornení zo strany konateľa žalobcu, preto nie je dôvodné, aby súd túto výpoveď spochybňoval, pretože takýto postup je v rozpore so zákonným hodnotením dôkazov. Svedok vypovedal o skutočnom stave veci tak, ako ich vnímal, nie ako mu ich niekto opísal. Odvolateľ uvádzal, že práve na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že reklamné nosiče neboli riadne osvetlené v období od apríla 2007 až do ukončenia samotného zmluvného vzťahu, teda do februára 2008, čo ktoré obdobie v rozsahu 11 kalendárnych mesiacov, za ktoré obdobie patrí žalobcovi zľava z ceny plnenia v súlade s ust. § 437 ods. 1 Obchod. zák. Prvostupňový súd i keď podľa uvedeného ustanovenia nárok na zľavu žalobcovi prisudzoval a priznal vo výške 25 %, ale iba za obdobie 5 kalendárnych mesiacov a to apríl - august 2007 v rozsudku č.k. 12Cb/117/2009-237, o ktorom prvostupňový súd tvrdí, že táto zľava nebola napadnutá odvolaním. S takýmto konštatovaním sa odvolateľ nestotožňuje, pretože žalobca ako odvolateľ podal odvolanie proti celému výroku rozsudku č.k. 12Cb/117/2009-121. Zľava, ktorú prvostupňový súd priznal žalobcovi, nie je v primeranom rozsahu, k čomu poukazoval odvolateľ i na list žalovaného zo dňa 5.11.2007, ktorý predložil prvostupňovému súdu a v ktorom žalovaný uznal nedostatky v osvetlení a ktoré bol ochotný kompenzovať zľavou z ceny vo výške 2.000,- Sk, ktorý nárok žalovaný uznáva vo výške 1/3 plnenia, ale prvostupňový súd priznal zľavu len vo výške 25 %. S takýmto posúdením sa odvolateľ nemôže stotožniť, pretože z dôvodu pomeru intenzity slnečného svitu k času, kedy slnko nesvietilo a bolo potrebné umelé osvetlenie aby sa naplnil účel a zmysel zmluvy o reklame v danom období je možné uvažovať o zľave minimálne vo výške 1/3 mesačného plnenia. Odvolateľ mal za to, že sa so žalovaným na spôsobe určenia primeranej zľavy zhodujú, pretože nedostatočné osvetlenie bolo preukázané v období od apríla 2007 do februára 2008, a v takom prípade by zľava nemala byť nižšia ako 1/3 z dohodnutého plnenia. Zľavu vo výške 25 % priznanú prvostupňovým súdom odvolateľ považuje za neprimerane nízku, súd prvého stupňa tiež nesprávne stanovil obdobie trvania vadného plnenia, pretože ho určil iba v rozpätí apríl 2007 - august 2007, hoci sám žalovaný vo svojej korešpondencii uznal dlhšie obdobie a ničím nevyvrátil, že by vada osvetlenia netrvala až do ukončenia zmluvného vzťahu. Odvolateľ - žalobca má za to, že zaplatením sumy, ktorú už uhradil žalovanému svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy splnil a ďalší nárok žalovaného na zaplatenie čiastky 904,41 eur s prísl. je nedôvodný a vychádza z nesprávneho skutkového zistenia. Práve s prihliadnutím na intenzitu slnečného svitu a obdobia nedostatku riadneho osvetlenia by nárok na zľavu patril žalobcovi ešte vyšší, ale odborným posúdením tejto otázky a pribratím znalca by konanie bolo zaťažené ťarchou nehospodárnosti. Nárok na úrok z omeškania vo výške 904,41 eur a 0,02 % denne od 15.11.2011 do zaplatenia odvolateľ označil tiež za nedôvodný, pretože ak žalovaný neodstránil žalobcom vytýkané nedostatky a vady osvetlenia, žalobca si oprávnene zadržal časť dohodnutej odplaty a tak sa nedostal do omeškania. Zo strany súdu prvého stupňa stále nie je v rozhodnutí stanovená primeraná zľava za vadné plnenie a tak nie je žalobcovi zrejmé, v akom rozsahu má žalovanému plniť, pretože plnenie, ktoré zatiaľ žalovanému poskytol vychádza iba z jeho úvah a je len prejavom snahy o urovnanie vzájomných záväzkov, za čo nemôže vzniknúť žalovanému nárok na priznanie úroku z omeškania. V opačnom prípade by takéto konanie nieslo znaky diskriminácie a bolo na úkor žalobcu, pretože ak žalobca plnil žalovanému nad rámec zákonným spôsobom neskôr priznaného plnenia, vznikla by opačná povinnosť žalovaného spočívajúca vo vydaní bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, s rozsudkom súdu prvého stupňa sa stotožnil, keď žalobca v konaní súdu nepreukázal nedostatočné osvetlenie reklamných pútačov, ktoré by trvalo od apríla 2007 do februára 2008, čím neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca si nedostatky osvetlenia voči žalovanému neuplatnil riadne a v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, preto mu ani nemôže vzniknúť nárok na poskytnutie zľavy z dohodnutej odmeny, pričom sám žalobca tvrdí, že nedostatočné osvetlenie bolo až od apríla 2007, t. j. v omeškaní s platením dohodnutej odmeny bol ale už skôr, ako došlo k vadnému plneniu, k čomu ešte žalovaný uvádza, že nedostatočné osvetlenie odstránil bezodkladne po tom, ako bol na tento nedostatok upozornený a vyzvaný žalobcom a skutočnosť, že trvalo počas celej doby uvádzanej žalobcom považuje za nepreukázanú.
Odvolací súd vec prejednal v rozsahu napadnutého odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 1 O.s.p. vo veci nariadil pojednávanie keď zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie odvolaním napadnutej časti rozsudku prvostupňového súdu. Odvolací súd z dôvodu potreby modifikovať rozhodnutie prvostupňového súdu doplnil dokazovanie výsluchom prítomného právneho zástupcu žalovaného, s cieľom preukázať vzťah medzi nárokom žalovaného na úhradu plnenia spočívajúceho v povinnosti žalobcu platiť úhradu za umiestnenie reklamy žalovanému vo výške 464,71 eur (14.000,- Sk) mesačne v spojení s nárokom žalobcu na zľavu z dôvodu vadne poskytnutého plnenia, od ktorého sa odvíja i nárok na priznanie úrokov z omeškania.
Žalobca bol na konanie pred odvolacím súdom riadne predvolaný, doručenie predvolania mal vykázané, ale sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto odvolací súd vo veci konal postupom podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal i v neprítomnosti žalobcu, keď prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Odvolací súd pri posúdení vzájomného návrhu žalovaného vychádzal zo zmluvne dohodnutého plnenia, pri účinnosti zmluvy od 1.3.2006 do 28.2.2008 t.j. 24 mesiacov, za ktoré obdobie mal žalobca zaplatiť žalovanému celkom sumu 11.153,16 eur (336.000,- Sk).
Podľa tvrdenia žalovaného sa žalobca dostal od 14.2.2007 do omeškania s plnením, keď platbu za január 2007 uhradil až dňa 22.3.2007, platby za mesiace február, marec, apríl, máj, jún a čiastočne júl 2007 uhradil až 1.2.2008, keď poukázal žalovanému jednorázovo sumu 2.091,22 eur (63.000,- Sk) bez určenia, ktorý konkrétny záväzok uhrádza, na základe čoho si žalovaný toto plnenie započítal na plnenia faktúr č. 2/2007 až č. 6/2007 a čiastočne i č. 7/2007, čo boli platby za mesiace február až júl 2007 (čiastočne) a ostatné mesiace.
V priebehu konania žalobca ešte zaplatil žalovanému v splátkach po 500,- eur sumu 2.000,- eur, čím považoval svoju povinnosť za splnenú s poukazom na to, že zostatok nezaplatenej sumy je jeho nárokom na zľavu za dohodnutú odplatu z dôvodu vadného plnenia, ktoré spočívalo v nedostatočnom osvetlení reklamnej plochy.
Listom zo dňa 20.8.2007 žalobca vyzýval žalovaného na odstránenie nedostatkov osvetlenia, s tým, že riadne nefunguje už 5 mesiacov, na čo reagoval žalovaný listom zo dňa 10.9.2007, ktorým sa za plnú funkčnosť osvetlenia ospravedlnil a prejavil vôľu znížiť nájomné za predmetných 5 mesiacov o 2.000,- Sk. Uvedené listy preukazujú, že žalovaný nepopieral tvrdenie žalobcu, podľa ktorého od apríla 2007 osvetlenie reklamného zariadenia nebolo plne funkčné, ktoré skutočnosti prvostupňový súd vzal do úvahy a za toto obdobie priznal žalobcovi nárok na zľavu mesačnej platby o 25% s tým, že za ďalšie obdobie už trvanie nároku na zľavu v súvislosti s vadami osvetlenia preukázané žalobcom neboli, keď výpoveď svedka ani predložená fotodokumentácia obdobie, počas ktorého nebolo osvetlenie funkčné podľa názoru prvostupňového súdu tieto skutočnosti nedokazujú.
V konaní pred odvolacím súdom sa k fotografiám, založeným do spisu vyjadril žalovaný a pripustil, že v istom momente mohla niektorá zo žiaroviek nesvietiť, ale tento nedostatok sa snažil čo najskôr odstrániť, ako uvádzal i priebehu konania pred súdom prvého stupňa.
Odvolací súd príslušnú fotodokumentáciu a výpoveď v konaní pred súdom prvého stupňa vypočutého svedka Tibora Nagyho vyhodnotil ako relevantný dôkaz, preukazujúci, že ani v decembri 2007 nebola reklama riadne osvetlená a žalovaný nepreukázal, kedy tento stav odstránil, čím dôkazné bremeno uniesol, oproti čomu žalovaný síce tvrdil, že vady riadne odstránil a osvetlenie bolo plne funkčné, ale tieto tvrdenia súdu nepreukázal. Odvolací súd k tomu vzal do úvahy dĺžku denného svetla v jesenných a zimných mesiacoch a dospel k záveru, že zľava v rozsahu 25 % z plnenia za obdobie 5-tich mesiacov priznanom prvostupňovým súdom vo vzťahu v vzájomnému návrhu nie je primeraná. Odvolací súd konštatoval, že za obdobie od apríla 2007 do 28.2.2008 by mal žalovaný pri bezvadnom plnení nárok na zaplatenie celkom sumy 5.111,81 eur, (11 mesiacov x 464,71 eur). Žalobca mu zaplatil 4.091,- eur, (2.091,22 eur a 2.000,- eur). Pri zľave vo výške 1/3 bezvadného plnenia, ktorú odvolací súd považuje za primeranú, ktorá sa neprieči ani logickému chápaniu práva žalobcu voči povinnosti žalovaného zabezpečiť plnenie bez vád a vykonávať riadnu starostlivosť o zariadenie, prenájom ktorého je predmetom jeho podnikateľskej činnosti, dáva právo žalovaného na zaplatenie odplaty za rozhodné obdobie vo výške 3.407,87 eur. Pri vyhodnotení týchto skutočností a ustálení výšky nároku žalovaného voči plneniu poskytnutému zo strany žalobcu odvolací súd na plnenie zo strany žalobcu aplikoval ust. § 437 ods. 5 Obchod. zák. v spojení s ust. § 439 ods. 2 Obchod. zák.. Žalovaný vady osvetlenia tak, aby bolo počas celej doby zmluvného plnenia plne funkčné neodstránil, vady osvetlenia sa opakovali, „keď sa osvetlenie z času na čas vypálilo“, ako pripustil i žalovaný, čomu ale ako javu objektívnemu nemohol zabrániť. Ak žalovaný nedokázal zabezpečiť, aby osvetlenie fungovalo bez vád, čo nepovažuje odvolací súd za objektívnu okolnosť, vzniklo žalobcovi právo na zľavu a v tejto súvislosti zníženie odplaty mesačnej úhrady o 1/3 platby (154,90 eur), čo predstavuje sumu 309,81 eur, čím sa nárok na úroky z omeškania pri výpočte, ktorý použil žalovaný v podaní zo dňa 6.2.2012 (č.l. 220) vyrovnal s plnením, na ktoré by mal žalovaný nárok z dôvodu omeškania. Keďže odvolací súd nárok na 50 % zľavu žalobcovi, ktorý pôvodne zaplatil len 50 % odplatného plnenia nepriznal, pretože takúto výšku už nepovažoval za neprimeranú, vzal do úvahy preplatok na úhradách, ktorý zaplatil žalobca žalovanému a ktorý predstavuje čiastku 683,13 eur (rozdiel 4.091,- eur - 3.407,87 eur) a tento vykompenzoval s nárokom žalovaného na úroky z omeškania s tým, že takýto spôsob je v súlade i s princípom spravodlivosti a rovnosti účastníkov konania a predmetným rozhodnutím nebola žiadna zo strán na svojich právach poškodená. Odvolací súd rovnako ako žalobca nepovažoval za efektívne vykonávať v tomto smere znalecké dokazovanie za účelom zisťovania dĺžky a intenzity denného svetla k potrebe riadneho osvetlenia reklamy, ktoré by bolo nehospodárne a neúmerne by zvýšilo náklady sporu. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že vzájomný návrh žalovaného ako nedôvodný v zostávajúcom súdom prvého stupňa priznanom rozsahu zamietol. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože podľa § 224 ods. 4 O.s.p. o nich rozhodne súd prvého stupňa. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.