Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/9/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov Mgr. G. G., bytom D., L. XXX, právne zastúpený Mgr. Jurajom Jancom, advokátom so sídlom v Ilave, Mierové nám. 52/6 a Y. Z., bytom D. R., E. XXXX/XX-X, dieťa v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07. novembra 2012, č.k. -66, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 600,- eur na sumu 300,- eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2012. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 2 Zákona o rodine s tým, že súd zameral svoje skúmanie na zmenu pomerov na strane oprávneného a povinného v časovom úseku od podania návrhu dňa 29.06.2012. V čase poslednej úpravy o výživnom súd vychádzal z priemerného zárobku otca 2.169,41 eur s tým, že v tomto konaní bol preukázaný príjem otca vo výške 1.696,53 eur. Faktom je, že došlo k zníženiu zárobku otca z jeho zamestnania, avšak je potrebné poukázať na to, že k tomuto zníženiu príjmu došlo v súvislosti s odvolaním navrhovateľa z funkcie riaditeľa vojenskej polície F. na jeho vlastnú žiadosť. Je teda zrejmé, že na strane otca došlo k zmene zamestnania na menej výhodné a to bez dôležitého dôvodu. V takomto prípade sa posudzujú príjmy pre účely výživného dosahované pred zmenou zamestnania. Je zrejmé, že otec sa vzdal výhodnejšieho zárobku, pričom jeho tvrdenia, že tak bol nútený urobiť z tzv. politických dôvodov súd neakceptoval. Okrem toho navrhovateľ aj naďalej vlastní rodinný dom v D., v ktorom žije so svojou manželkou, s ktorou uzatvoril manželstvo v septembri 2012. Náklady na bývanie sa uňho v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nezmenili. K zmene nedošlo ani v súvislosti s vlastníctvom nebytových priestorov v centre D., z ktorých navrhovateľ nedosahuje žiaden príjem. Vlastní motorové vozidlo značky Audi A6. K zmene nedošlo ani v splátke úveru, ktorý spláca po 818,- eur. K zmene došlo tiež v rozsahu vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. K. G., keď táto bola zvýšená zo sumy 166,- na 300,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2012. Navrhovateľovi na druhej strane zanikla vyživovacia povinnosť na G., ktorú plnil vo výške 235,- eur mesačne a teda jeho vyživovacia povinnosť celkovo klesla o 101,- eur. Nezanedbateľnou skutočnosťou je tiež fakt, že na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa v okrese M. G. postavila obchodná spoločnosť rodinný dom s tým, že za tento berie ročné nájomné 15,- až 20,- eur. Z tohto je potom zrejmé, že sa jedná o lukratívny pozemok, o ktorý prejavila záujem obchodná spoločnosť a preto aj tu súd musí konštatovať, že sa navrhovateľ vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu, keď pozemok neprenajíma obchodnej spoločnosti zjavne za trhovú cenu. Napriek uvedenému vyčísleniu nákladov otca a ich odpočítaní od jeho súčasného príjmu, súd nemôže

na tieto skutočnosti brať ohľad, vzhľadom na vzdanie sa zamestnania bez dôležitého dôvodu. Napriek deklarovanému zníženiu príjmu je otec schopný zo zárobku, ktorý zarobí platiť aj naďalej výživné na L. po 600,- eur mesačne. Naďalej si otec zachováva vysoký životný štandard, na ktorom sa má právo mal. L. podieľať. Maloletá je o dva roky staršia, vyspelejšia a s tým sú objektívne spojené zvýšené náklady. Naďalej navštevuje ľudovú školu umenia. Matka má naďalej dve vyživovacie povinnosti a zvýšenie výdavkov matke nastalo v súvislosti s pokračovaním v magisterskom štúdiu na vysokej škole. Tiež má náklady spojené s cestovaním do R.. Preskúmaním zárobkových, osobných a majetkových pomerov otca a odôvodnených potrieb mal. L. dospel súd k záveru, že tu nie je dôvod na zníženie výživného, pretože neexistuje výrazná zmena pomerov u otca, ktorý by takúto zmenu vo vyživovacej povinnosti a zníženie životnej úrovne mal. L. odôvodňovala. Aj čo sa týka splácania úverov, tu treba opätovne vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a neprihliadať na zadĺženie rodiča z dôvodov, ktoré súviseli zo zaobstaraním nehnuteľností nadštandardnej hodnoty. Preto súd návrh v konečnom dôsledku zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletej, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a znížil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 600,- eur na 300,- eur mesačne, prípadne zrušil vec súdu prvého stupňa a vrátil mu ju na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na tú skutočnosť, že na jeho strane došlo k preukázateľne zníženiu príjmu a k zvýšeniu výdavkov, čo bolo v konaní preukázané. Súd nesprávne vyhodnotil pomery na strane matky a zobral do úvahy celé náklady na jej domácnosť, hoci matka maloletej žije v spoločnej domácnosti so svojim súčasným manželom. Súd síce správne zistil, že k podstatnému zníženiu jeho príjmu došlo v súvislosti s jeho odvolaním z funkcie riaditeľa vojenskej polície. Tiež je pravdou, že k odvolaniu došlo na vlastnú žiadosť navrhovateľa, avšak trval na tom, že odvolanie bolo motivované politickými dôvodmi a došlo k nemu krátko po parlamentných voľbách po vymenovaní nového ministra obrany. Pokiaľ by nepostupoval tak ako postupoval, bol by prepustený a stratil by spôsob obživy a nebol by schopný svojim deťom platiť ani len zlomok výživného. Akceptoval preto menej dôležitú funkciu z nižším príjmom, pretože iná racionálna alternatíva k tejto možnosti nebola. Súd tiež nesprávne posúdil existenciu ďalších vyživovacích povinností navrhovateľa, keď v rozsudku uvádza, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k synovi G., ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v sume 235,- eur zanikla. Táto skutočnosť z tvrdení a dôkazov prezentovaných účastníkmi nevyplýva. Rovnako nie je zrejmé aký podľa súdu mal, či mohol byť potencionálny prospech navrhovateľa z prenájmu pozemku a či tento potencionálny príjem je neúmerný príjmu deklarovanému navrhovateľom.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zo stanoviska Ministerstva obrany je zrejmé, že sám navrhovateľ požiadal o uvoľnenie z funkcie a nie je tu preto žiadna politická motivácia. Pri hodnotení pomerov súd vypočul navrhovateľa a samotný navrhovateľ vypovedal, že výška nájmu za pozemok v k.ú. B. je 17,- eur ročne, pričom z fotografií vyplýva, že sa jedná o rekreačnú chatu, ktorú realizovala firma I., s.r.o., kde konateľkou je manželka navrhovateľa. Čo sa týka nesprávneho posúdenia ďalších vyživovacích povinností už na prvom pojednávaní v roku 2010 navrhovateľ klamal, že má okrem L. aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti. G. prijali na denné štúdium vysokej školy, čo však nebola pravda. Ak dieťa ukončí denné štúdium nie je povinnosťou rodiča ďalej platiť výživné. G. je od 01.10.2010 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie z čoho je zrejmé, že ak je študentom vysokej školy, tak v externej forme.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane povinného rodiča, teda navrhovateľa ako aj na strane oprávneného maloletého dieťaťa oproti poslednej úprave o výživnom.

V konečnom dôsledku potom v celom rozsahu správne a korektne vyhodnotil postup otca, ktorý sa sám svojim konaním pripravil o lukratívnejší príjem zo zamestnania, nakoľko ako vyplýva z obsahu spisového materiálu a opak sa v tomto konaní otcovi nepodarilo preukázať, že k zníženiu jeho príjmu došlo z

toho dôvodu, že samotný otec požiadal svojho zamestnávateľa o odvolanie z funkcie riaditeľa Vojenskej polície Trenčín v dôsledku čoho došlo k podstatnému zníženiu jeho príjmu, čo nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa.

Správne potom súd vychádzal z tzv. potecionality príjmov na strane otca dieťaťa, t.z. z príjmu, ktorý by bol dosahoval za predpokladu, že by aj naďalej zotrval vo funkcii, kde pracoval pred týmto odvolaním z funkcie. Čo sa týka zmeny počtu vyživovacích povinností na strane otca, odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ plnoletý syn navrhovateľa je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a nenavštevuje formou denného štúdia ďalej vysokú školu a otec nepožiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti, prípadne nedošlo k dohode medzi ním a jeho synom o zrušení vyživovacej povinnosti otca a pokiaľ naďalej dobrovoľne platí na neho výživné, je to slobodná vôľa otca, jedná sa teda z jeho strany o dobrovoľné platenie výživného na dieťa, ktoré je schopné samostatne sa živiť.

Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené v náväznosti na odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .