Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/317/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: H. G., J. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka

- S.. X. G., J. XX.XX.XXXX, G. G. XB, G. a otec - K. S., J.D. XX.XX.XXXX, G. S., zastúpený právnym zástupcom JUDr. Rastislavom Paučom, AK so sídlom Horná 10, Banská Bystrica, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú H. G., J. XX.XX.XXXX zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2012, z ktorej sumy bude otec posielať na bežné výživné čiastku 150,- eur mesačne vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej a sumu 50,- eur mesačne na účet maloletej zriadený matkou maloletej do 5 dní od vyhlásenia rozsudku, vždy do 15- ho dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 19.02.2013 vo výške 300,- eur, je otec povinný vložiť na účet maloletej do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 09.12.2009 v časti určenia výživného.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava V dňa 01.04.2011 sa matka maloletej H. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, a to zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 450,- eur mesačne, z ktorej sumy bude otec

povinný prispievať sumou 350,- eur mesačne na bežné výživné a sumu 100,- eur mesačne na tvorbu úspor, počnúc dňom 01.04.2011.

Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane otca maloletej, ako i na strane matky a maloletej H. k podstatnej zmene pomerov, ktorá spočíva najmä v zvýšení životných nákladov ako sú potraviny, v znížení rodičovského príspevku na strane matky, s rastúcimi výdavkami na výchovu a výživu maloletej, ako i tej skutočnosti, že odporca začal dosahovať vyšší príjem, nadobudol novú nehnuteľnosť, ktorú však napísal na svoju matku. Taktiež otcovi maloletej odpadla vyživovacia

povinnosť voči jeho manželke, ktorá ukončila materskú dovolenku a začala podnikať. Ďalším dôvodom pre podanie návrhu na zvýšenie výživného voči maloletej bola tá skutočnosť, že otec rozšíril svoje podnikanie a založil novú spoločnosť Tradein, s.r.o., z čoho je zrejmé, že otcovi maloletej sa v podnikaní darí, inak by si nezakladal novú spoločnosť, ale riadne sa zamestnal. Poukázala na to, že príjmy, ktoré otec podľa vlastného tvrdenia dosahuje, nekorešpondujú s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, ktorý on sám alebo firmy, ktorých je spoločníkom, nadobúda. Uviedla, že v zmysle daňového priznania firmy MIKOSTAV, s.r.o. ktorej je otec spoločníkom, sa podstatne zlepšili majetkové pomery otca, resp. firmy, pričom otec maloletej spolu so svojou rodinou žije na náklady firmy a jeho životná úroveň je vyššia, než deklaruje. Poukazovala na daňové priznanie firmy Mikostav, s.r.o., za rok 2011, ktorej je otec maloletej jedným z dvoch spoločníkov a z ktorého vyplýva, že firma mala na účte sumu 91 100,- eur a obaja spoločníci firmy vybrali z firmy (kolonka záväzky voči spoločnosti) čiastku vo výške 182 000,- eur. Mala za to, že obe tieto sumy, resp. ich polovicu je možné považovať za príjem otca maloletej. Z uvedeného daňového priznania taktiež vyplýva, že účtovníčka nevedela zaúčtovať sumu 7 497,- eur, ktorou si podľa matky maloletej otec hradil svoje súkromné potreby a ktoré finančné prostriedky nesúvisia s podnikaním. Taktiež poukázala na to, že firma používa viac motorových vozidiel, než je zamestnancov firmy a náklady na tieto autá teda nie sú nevyhnutným výdavkom spoločnosti. Mala za to, že všetky autá patriace uvedenej firme využívajú obaja spoločníci na svoje súkromné účely. Otec maloletej má taktiež pridelený sociálny nájomný byt v G. G., ktorý využíva so svojou rodinou počas víkendov, pričom však v zmysle zákona má naň nárok len v tom prípade, ak celkový príjem všetkých spoločne posudzovaných osôb nepresahuje 3- násobok životného minima, ktorý však otec, podľa názoru matky, prekročil. Poukázala na to, že otec užíva osobné motorové vozidlo BMW X 5 a sociálny byt pridelený mu mestom G. G. nepotrebuje, keďže svoju bytovú otázku má vyriešenú, nakoľko spolu so svojou rodinou obýva rodinný dom v S.. Taktiež poukázala na to, že otcovi bola vrátená suma 2 615,- eur, čo bola časť finančnej zábezpeky zloženej za predmetný sociálny byt. Otec na výživu maloletej H. mimo súdom stanoveného výživného neprispieva, s maloletou sa nekontaktuje a nikdy ju nevidel. Poukázala na to, že otec žije so svojou rodinou v 5 -izbovom rodinnom dome zatiaľ čo matka s maloletou v 2- izbovom byte, pričom má taktiež záujem vyriešiť do budúcna svoju bytovú otázku tak, aby mala maloletá svoju vlastnú izbu. Uviedla tiež, že je pri rozhodovaní súdu potrebné zohľadniť jej osobnú starostlivosť o maloletú na ktorej sa otec maloletej žiadnym spôsobom nepodieľa a ktorá vyvažuje finančné plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany otca. Matka maloletej si pritom nemá možnosť svoje príjmy zvýšiť, keďže pracuje v štátnej službe a nemá možnosť iného zárobku. Mala - 207

za to, že od poslednej úpravy výživného prišlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného zo strany otca voči maloletej, poukázala pritom na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Otec maloletej žiadal návrh matky ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko doposiaľ stanovené výživné vo výške 150,- eur mesačne považoval za dostatočné vzhľadom k veku a odôvodneným potrebám maloletej H.. Poukázal na to, že matka si návrh na zvýšenie výživného podala bezprostredne po tom, ako bolo na Okresnom súde Bratislava V ukončené konanie o priznanie príspevku na výživu a na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, kde bolo rozhodnuté o povinnosti otca maloletej prispievať matke maloletej na jej výživu v období dvoch rokov od narodenia maloletej ako i o povinnosti otca maloletej zaplatiť matke maloletej náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom. K tvrdeniam matky ohľadom daňového priznania spoločnosti Mikostav, s.r.o. uviedol, že suma hotovosti vo výške 91 100,- eur, ktorú mala firma na svojom účte neodzrkadľuje hospodárky výsledkov firmy, jedná sa o prostriedky určené okrem iného na úhradu faktúr, záväzkov a hospodárenie spoločnosti. Táto položka sa neustále mení. Pokiaľ ide o sumu 7 497,- eur, ktorú matka označila za príjem otca, táto súvisí s účtovaním pohonných hmôt firemných áut, keďže firma nepoužíva na účtovanie knihy jázd. Samotná firma Mikostav má štyroch zamestnancov a 3 osobné automobily, ktoré využíva na firemné účely, a to dve dodávky a 1 škodu fabia. Poukázal tiež na to, že z daňového priznania firmy Mikostav, na ktoré matka poukazuje vyplýva i tá skutočnosť, že firma má nedobytné pohľadávky vo výške 170 000,- eur, na ktoré prebiehajú exekučné konania voči dlžníkom a ktorá čiastka tvorí 1/3-inu obratu firmy. Pokiaľ ide o novú spoločnosť Tradein, s.r.o., túto otec založil z dôvodu toho, že Mikostav, s.r.o. má záznam na Inšpektoráte práce, ktorý tam bude v trvaní 5 rokov, z ktorého dôvodu by sa táto firma nemohla zúčastňovať výberových konaní ohľadom verejného obstarávania, z ktorého dôvodu otec založil novú spoločnosť. Predmet jej činnosti je identický s firmou Mikostav s tým že navyše ešte požičiava vozidlá - poskytuje operatívny leasing. Firma z tohto dôvodu vlastní 3 automobily. Jedná sa o matkou spomínaný BMW X5 - rok výroby 2010, Volkswagen golf -

rok výroby 2011 a Volkswagen Passat - rok výroby 2010. Otec a jeho rodina dlhodobo využíva firemné vozidlo Volkswagen Golf, a to od decembra roku 2011, keďže predtým otec maloletej nebol tri roky držiteľom vodičského oprávnenia. Volkswagen passat je dlhodobo prenajatý, firma zabezpečuje len jeho servis a vozidlo BMW X 5 sa operatívne prenajíma, podľa záujmu klientov. Celkovo mu firma prepláca náklady na auto a mobilný telefón. K nájomnému bytu v G. G. uviedol, že sa tu s rodinou zdržiava počas víkendov, nakoľko firma má zákazky aj v G. G., na ktoré otec dohliada, z ktorého dôvodu sa rodina od piatku do nedele zdržiava v G. G.. Predmetný byt majú pridelený spolu s manželkou 10 rokov, kde v roku 2002 zložili ako finančnú zábezpeku sumu 120 000,- Sk každý v 1-ici. Suma 2 615,- eur, na ktorej vrátenie poukazovala matka maloletej, je časť tejto finančnej zábezpeky, ktorá bola jemu a jeho manželke vrátená. Nejedná sa teda výlučne o finančné prostriedky otca maloletej. Konanie matky považoval otec za účelové, smerujúce k zvyšujúcim sa finančným požiadavkám. Poukázal na to, že inštitút výživného by mal slúžiť na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a nie na vylepšenie životného štandardu iných osôb. Ak by bol do dôsledkov skúmaný životný štandard matky maloletej H. a jej skutočné majetkové pomery, bolo by zistené, že tento je iný, než aký

matka deklaruje, poukázal však na to, že nemá záujem to v danom konaní preukazovať.

Kolízny opatrovník považoval návrh matky za čiastočne odôvodnený, nakoľko sa zvýšili výdavky na odôvodnené potreby maloletej H.J. i v súvislosti s návštevou materskej školy a so záujmovou činnosťou maloletej, ako i s jej zdravotným stavom. Náklady matky, na ktoré táto počas konania poukazovala však považoval za nadhodnotené, a to vzhľadom k veku maloletej ako i k majetkovým pomerom oboch rodičov. Doporučil upraviť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej na sumu 180-200 € mesačne, pričom počiatok plnenia si zvýšeného výživného ponechal na úvahu súdu.

Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 01.04.2011, uznesením Okresného súdu Bratislava, č. k. - 26, zo dňa 13.06.2011, uznesením Okresného súdu Bratislava II, č. k. - 31, zo dňa 31.08.2011, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. - 110, zo dňa 09.12.2009, rozpisom úhrad za užívanie bytu na strane matky maloletej, potvrdením o úhrade plávania na strane maloletej, rozpisom výdavkov na strane maloletej H., správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 18.04.2012, potvrdením o návšteve denného sanatória na strane maloletej, správou zo sociálneho zisťovania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici zo dňa 29.05.2012, rodným listom maloletého S. S., rodným listom maloletého M. S., daňovými priznaniami firmy Mikostav, s.r.o. a Tradein, s.r.o., potvrdením o príjme matky maloletej, výpisom z LV č.1665, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. - 60, zo dňa 02.02.2011, potvrdeniami o úhrade nákladov spojených s návštevou materskej školy na strane maloletej zmluvou o nájme bytu na strane otca maloletej, informáciami mesta Banská Bystrica zo dňa 25.09.2009, podaním matky zo dňa 19.11.2012 a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletú H. upravovaná rozsudkom Okresného súdu sp. zn. - 110, zo dňa 09.12.2009, ktorým rozsudkom bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne, počnúc narodením maloletej. V tom čase bola maloletá v celodennej starostlivosti svojej matky, ktorá bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 219,- eur mesačne a rodinné prídavky na maloletú. Vlastnila 3 - izbový byt v J. L., ktorý zdedila v dedičskom konaní po svojej starej matke s povinnosťou výplaty dvoch ďalších dedičov. Spolu s maloletou bývala v byte na K. W. v G., ktorý bol vo vlastníctve jej matky. Otec maloletej bol ženatý a mal dve ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k maloletým deťom S.: S., J.. XX.XX.XXXX M. M., J.. XX.XX.XXXX, pričom jeho manželka bola v tom čase na materskej dovolenke. Otec maloletej bol spoločníkom vo firme Mikostav, s.r.o. a zároveň bol konateľom uvedenej spoločnosti. Jeho priemerný mesačný netto príjem sa pohyboval v sume cca 250,- eur mesačne, pričom firma mu uhrádzala auto a mobilný telefón. Spolu s rodinou býval v prenajatom rodinnom dome, za ktorý uhrádzal prenájom vo výške 350,- eur mesačne + energie. Otec spolu s manželkou - 208

boli vlastníkmi 1 - izbového bytu v G. G., ktorý bol zakúpený z prostriedkov hypotekárneho úveru vo výške 1 500 000,- Sk, ktorý bol do septembra roku 2009 prenajímaný.

Maloletá H. navštevuje od septembra roku 2012 materskú škôlku na Rešetkovej ulici v Bratislave, kde poplatok predstavuje sumu 13,- eur mesačne + stravné , ktoré predstavuje cca 30,- eur mesačne. Od augusta 2011 do augusta roku 2012 navštevovala maloletá Alergocentrum, s.r.o. v Bratislave, kde poplatky predstavovali sumu 85, - eur mesačne ak prevádzkové náklady a sumu 1,90 stravná jednotka na deň. Maloletá má oslabenú bunkovú imunitu a je sledovaná v alergologickej ambulancii, matka sa snaží imunitu posilňovať dobrou výživou a vitamínovými doplnkami. Taktiež má maloletá odporúčaný pobyt na horách, pri mori a kúpeľnú liečbu. Maloletej taktiež zabezpečuje prostredníctvom internetu rôzne aktivity, s maloletou pravidelne navštevuje plávanie. Matka jej taktiež zabezpečuje veci na ošatenie a obuv a uhrádza detské poistenie vo výške 17,90 € mesačne.

Matka od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenila svoj osobný stav, je slobodná a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná na Ministerstve obrany SR ako právnik na generálnom štábe s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1 116, eur, poberá rodinné prídavky na maloletú vo výške 22,- eur mesačne a otec prispieva na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne, iné príjmy nemá. Spolu s maloletou obýva 1 - izbový byt na G. XB, I. G., ktorý je v osobnom vlastníctve jej matky. Matka maloletej je vlastníčkou 3 - izbového bytu v J. L., kde býva jej matka. Nákaldy spojené s užívaním bytu predstavujú sumu cca 200,- eur mesačne. S nikým nevedie spoločnú domácnosť.

Otec od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je ženatý a nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Naďalej má vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom S.: S., J.. XX.XX.XXXX M. M., J.. XX.XX.XXXX, kde maloletý S. J.avštevuje 3. ročník Základnej školy a maloletý M. navštevuje materskú škôlku. Otec je jedným z dvoch spoločníkov a konateľov firmy Mikostav, s. r. o. a spoločnosti Tradein, s. r. o. s tým, že ako konateľ poberá mzdu vo výške cca 500,- eur mesačne. Využíva služobné auto VW Golf, služobný telefón a PC. Spolu s rodinou obývajú rodinný dom v S., ktorý je v osobnom vlastníctve jeho matky a spolu s manželkou majú v nájme byt v G. G., kde sa zdržiavajú cez víkendy z dôvodu pracovných povinností otca. Za uvedený byt uhrádzajú náklady vo výške 290,- eur mesačne Manželka otca je SZČO s predmetom činnosti realitný maklér s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 600- 700,- eur mesačne a poberá tiež prídavky na dve deti vo výške 22,- eur mesačne na jedno dieťa. Otec ani jeho manželka nie sú vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti. Otec na výživu maloletej Karolíny prispieva sumou 150,- eur mesačne.

Podľa §-u 28 odsek 1) písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa §-u 62 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa §-u 62 odsek 4) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 odsek 5) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa §-u 65 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 75 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §-u 76 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

- 209

Podľa §-u 78 odsek 1) veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú H. je v časti zvýšenia bežného výživného nedôvodný a v časti tvorby úspor zo strany otca je čiastočne dôvodný.

Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom postupuje individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane oprávneného dieťaťa je rozsah jeho odôvodnených potrieb a záujmov ako i zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a na strane povinného rodiča je to miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú pritom rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Zákon o rodine priamo v jednotlivých ustanoveniach upravujúcich vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom stanovuje, že výška odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je priamo závislá od príjmu rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov teda neznamená mechanickú rovnosť, ale vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov, pričom kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane maloletého dieťaťa. Súd poukazuje na to, že ani určenie výšky vyživovacej povinnosti na náklady dieťaťa nie je bezhraničné, odôvodňujúce sa len prípadnou životnou úrovňou povinného rodiča. Výživné nemožno priznať vo vyššej výške, než sú preukázané náklady na odôvodnené potreby a záujmy dieťaťa, a to ani v prípade, že to prípadná životná úroveň rodiča dovoľuje. Možno však, ak to pomery povinného rodiča umožňujú, určiť okrem povinnosti platiť spotrebné výživné aj povinnosť plniť splátky výživného, určeného na tvorbu úspor. Je potrebné poukázať na to, že výživné slúži výlučne na uspokojovanie odôvodnených a preukázaných potrieb a záujmov maloletého dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, pričom táto je základným atribútom rodičovských povinností, stanovených zákonom, ktorej sa rodičia nemôžu zbaviť, zrieknuť alebo ju preniesť na inú osobu.

Matka maloletej H. odôvodňovala svoj návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti zmenou pomerov predovšetkým na strane otca maloletej. Poukazovala na to, že v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom na maloletú bral súd okrem iného do úvahy tú skutočnosť, že manželka otca bola na materskej dovolenke a teda bola výživou odkázaná na svojho manžela, pričom v súčasnosti je už zamestnaná, a teda príjem rodiny otca sa zvýšil minimálne o 700,- eur mesačne. Je potrebné uviesť, že určenie

výživného vychádza z preukázaných nákladov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v pomere k schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Príjem manželky otca nie je v konaní o úprave výživného voči maloletej H. zisťovaný pre účely preukázania schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej H. v konkrétnej výške, nakoľko manželka otca nemá v zmysle zákona povinnosť vyživovať maloleté dieťa svojho manžela. Súd pristupuje

k zisteniu príjmu manželky otca z dôvodu, že sa jedná o spoločne posudzovanú osobu, keďže zdieľa s otcom maloletej spoločnú domácnosť, podieľa sa na jej nákladoch a na výžive detí z tohto manželstva pochádzajúcich a je teda spolutvorcom celkovej životnej úrovne rodiny. Príjem manželky otca však nemožno pre účely zistenia možností a schopností otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej H. posudzovať rovnocenne s príjmom otca maloletej, či dokonca ho považovať aj za príjem otca maloletého, z ktorého možno usudzovať na pomer jeho účasti na plnení si vyživovacej povinnosti voči maloletej. Nepriamym dôsledkom podnikateľskej činnosti manželky otca maloletej je tá skutočnosť, že táto dosahuje z uvedenej činnosti príjem, a otec teda nie je povinný ju vyživovať.

Matka maloletej počas konania poukazovala najmä na daňové priznanie firmy, v ktorej je otec spoločníkom a konateľom za rok 2011, z ktorej hospodárenia možno, podľa názoru matky, predpokladať nadštandardnú životnú úroveň otca, a teda jeho schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej v matkou žiadanej výške. Okrem iného uviedla, že z daňového priznania firmy vyplýva, že firma nevedela zaúčtovať položku vo výške 7 497,- eur, ktorá je zaúčtovaná pod takou položkou v daňovom priznaní, že je z nej zrejmé, že otec maloletej použil tieto finančné prostriedky na úhradu svojich potrieb. Predovšetkým je potrebné uviesť, že otec maloletej H. nie je jediným spoločníkom a ani jediným konateľom uvedenej spoločnosti a teda neovplyvňuje hospodárenie spoločnosti či využívanie finančných prostriedkov spoločnosti samostatne a výlučne na základe vlastného rozhodnutia. Nie je možné akékoľvek finančné prostriedky či iné majetkové hodnoty viažuce sa k tejto spoločnosti považovať len za finančné prostriedky či majetkové hodnoty patriace otcovi maloletej H.. Ku konkrétnej čiastke, na ktorú matka maloletej poukazovala súd uvádza, že nemožno finančné prostriedky, ktoré sú podľa názoru matky zaúčtované tak, že ich je možné považovať za súkromné výdavky otca maloletej a sú teda jeho príjmom, nakoľko ich otec maloletej použil na uspokojenie vlastných potrieb, resp. potrieb svojej rodiny, za takéto výdavky otca skutočne aj považovať, keďže takáto skutočnosť z daňového priznania spoločnosti nevyplýva. Z daňového priznania spoločnosti vyplýva len tá skutočnosť, že uvedenú čiastku netvorili výdavky, ktoré by bolo možné označiť za výdavky podľa konkrétnych predpisov upravujúcich daňové právo, z toho však nemožno vyvodiť záver, že sa jednalo o príjmy otca maloletej, ktoré použil pre vlastné potreby. Súd tiež opakovane poukazuje na to, že otec nie je jediným spoločníkom ani konateľom firmy. V zmysle platných právnych predpisov konateľovi spoločnosti môže byť vyplácaná mzda tak, ako je to i v prípade otca maloletej H.. Ďalším príjmom otca maloletej môže byť v danom prípade len prerozdelený zisk firmy, ktorý je možné vyplatiť na základe súhlasného rozhodnutia oboch spoločníkov. Rovnako je tomu aj pri argumentoch matky týkajúcich sa finančných prostriedkov na účte firmy, kde podľa daňového priznania za rok 2011 sa na účte spoločnosti nachádzali finančné prostriedky vo výške 91 100,- eur, ktorú čiastku je možné v 1-ici považovať za príjem otca, keďže je jedným z dvoch spoločníkov. Uvedené finančné prostriedky sú prostriedkami spoločnosti a nie jej spoločníkov či konateľov, pričom tieto finančné prostriedky môžu v zmysle zákona slúžiť výlučne na hospodárenie spoločnosti, (úhrada faktúr, záväzkov, nákup materiálu, výplaty zamestnancov a pod.) a nie je možné ich bez ďalšieho použiť na úhradu iných potrieb (napr. súkromných potrieb spoločníkov), keďže ich využitie a potrebu je následne nutné vyúčtovať a sú súčasťou daňových - 210

podkladov spoločnosti. V neposlednom rade je tomu tak aj pri majetkových hodnotách, ktoré spoločnosť nadobúda, keďže tieto sú taktiež vlastníctvom spoločnosti a je možné ich využívať na činnosť firmy a jej prevádzku a nie je možné si ich zamieňať s majetkovými hodnotami spoločníkov spoločnosti či jej konateľov.

Celkové osobné, zárobkové a majetkové pomery otca maloletej H. sa od posledného rozhodnutia súdu v zásadnej podobe nezmenili. Na strane otca neprišlo k nadobudnutiu žiadnych nehnuteľností či hnuteľných vecí väčšej hodnoty, z ktorých by bolo možné odvodzovať nadštandardnú životnú úroveň otca maloletej H. či jeho rodiny. Samotné bývanie v rodinnom dome, na ktorý matka poukazovala ako na dôležitý ukazovateľ nadštandardnej životnej úrovne otca maloletej a jeho rodiny nie je dôvodom pre

takéto vyhodnotenie. Rodinný dom, ktorý otec so svojou rodinou obýva nie je a ani nikdy nebol v jeho vlastníctve, od počiatku je vo výlučnom osobnom vlastníctve matky otca maloletej H., otec maloletej, jeho manželka a ani ich maloleté deti nemajú k tomuto domu žiadny vlastnícky či vecný vzťah, od ktorého by sa mohlo v budúcnosti odvíjať ich prípadné vlastnícke právo či právo užívania predmetného rodinného domu.

Súd sa nestotožnil ani s tvrdením matky, že jej osobná starostlivosť o maloletú vyváži výživné vo forme finančného plnenia zo strany otca, hoci súd pri rozhodovaní o výživnom nevyhnutne prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Zaviazať povinného rodiča na úhradu všetkých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa tak, aby rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti si plnil vyživovaciu povinnosť výlučne formou osobnej starostlivosti je však možné len za určitých presne stanovených podmienok, ktoré neboli v danom konaní v žiadnej miere preukázané. Maloletá nie je vo veku, kedy by s ňou bola matka na materskej dovolenke a jej možnosti príjmu by boli uvedenou skutočnosťou obmedzené, maloletá H. netrpí žiadnou chorobou, ktorá by si vyžadovala zvýšenú osobnú starostlivosť matky, ktorá by ju obmedzovala v pracovnej činnosti a ani na starne matky súd nezistil žiadne obmedzenia, ktoré by odôvodňovali postup súdu vo vyššie naznačenom smere. Súd považuje v danom konaní za nevyhnutné poukázať na to, že rodičovská zodpovednosť sa týka oboch rodičov maloletej H. a prenášanie jej vyživovacej zložky zo strany jedného rodiča na druhého nie je možné na základe svojvôle rodičov, ale výlučne na základe preukázaných okolností, do akej miery a v akom pomere sa má ktorý z rodičov na vyživovacej zložke svojej rodičovskej zodpovednosti podieľať. Matka maloletej je riadne zamestnaná, ktorá skutočnosť je podstatnou zmenou pomerov na jej strane, keďže v čase posledného rozhodnutia súdu bola na materskej dovolenke a celodenne sa starala o maloletú H., z ktorého dôvodu boli možnosti jej príjmu objektívne obmedzené. V súčasnosti riadne pracuje a jej priemerný mesačný príjem a celkové pomery jej umožňujú spolupodieľať sa na plnení vyživovacej povinnosti voči maloletej nielen výkonom osobnej starostlivosti, ale i finančným plnením.

V závislosti na vyššie uvedené skutočnosti potom súd ani na strane maloletej H. nezistil takú zásadnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca maloletej, pokiaľ ide o jeho povinnosť uhrádzať spotrebné výživné vo výške 150,- eur mesačne, nakoľko náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletej H. nedosahujú, pri plnení si

vyživovacej povinnosti zo strany oboch rodičov taký rozsah, aby bolo dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej. Maloletá navštevuje materskú škôlku, matka jej účasť na rôznych aktivitách zabezpečuje operatívne, napr. tanečný krúžok, plávanie a pod. Zdravotný stav maloletej je dobrý i keď je pravou, že trpí zníženou imunitou, ktorú skutočnosť sa matka snaží vykrývať kvalitnou stravou a vitamínovými doplnkami, pobytom na horách či dovolenkou pri mori. Bytová otázka maloletej je odvodená od bytovej otázky jej matky. K úhrade ostatných nákladov na strane maloletej súd udáva, že z vyčíslení doložených matkou sa javia ako čiastočne nadhodnotené (napr. v období júl 2012 - september 2012 matka zakúpila maloletej ošatenie a obuv vo výške cca 400,- eur a hračky či knižky vo výške cca 144,- eur). Je zrejmé, že maloletému dieťaťu vo veku H. je potrebné zabezpečovať veci potrebné pre rozvoj jej osobnosti a napredovaniu vo vývoji, ale výdavky na tieto potreby je potrebné korigovať v závislosti od celkových osobných, zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, ktorí sú povinní svoje maloleté dieťa vyživovať. Pri úprave výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca je nevyhnutné prihliadnuť na tú skutočnosť, že sa jedná o dieťa predškolského veku, kde náklady na jeho výživu nie sú zaťažené návštevou školy a úhradou tomu zodpovedajúcich nákladov a ani nie sú na jej strane prítomné iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie spotrebného výživného nad rámec štandardných odôvodnených potrieb a záujmov. Pri porovnaní životnej úrovne oboch rodičov maloletej H. pritom neboli zistené také rozdiely, z ktorých by bolo možné usudzovať, že životná úroveň matky maloletej H. je značne nižšia, než životná úroveň otca maloletej. Na strane otca maloletej H. je pritom potrebné prihliadať i na to, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom S. M. M., pričom vyživovacie povinnosti rodičov sú rovnocenné a nie je možné, aby sa jedna vyživovacia povinnosť plnila na úkor inej vyživovacej povinnosti.

Na základe posúdenia všetkých skutočností prípadu dospel súd k záveru, že plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletej H. v čiastke 150,- eur mesačne je spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky primerané k veku a zodpovedajúcemu rozsahu odôvodnených potrieb a

záujmov maloletej, ktorá výška vyživovacej povinnosti umožňuje uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb a záujmov maloletej v plnom rozsahu.

Súd uznal za čiastočne odôvodnený návrh matky na zaviazanie otca prispievať na tvorbu úspor maloletej H., pričom výšku tvorby úspor napokon ustálil na sumu 50,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2012, kedy maloletá začala navštevovať materskú škôlku. K uvedenému súd pristúpil z dôvodu, že otec sa s maloletou H. nekontaktuje, a teda do budúcnosti nemožno predpokladať, že by sa dobrovoľne podieľal na úhrade prípadných mimoriadnych výdavkov maloletej H., ktoré môžu v živote maloletej vyvstať, napr. v súvislosti s návštevou školy. Vzhľadom k veku maloletej však súd nepovažoval za potrebné zaviazať za súčasnej situácie otca na tvorbu úspor v čiastke 100,- eur mesačne ako to navrhovala matka maloletej. Nakoľko sa jedná o tvorbu úspor súd uložil otcovi povinnosť uhradiť dlžné výživné na tvorbu úspor jednorazovo.

- 211

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa odseku 1 písmena a) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa ) , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ) , pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa ) , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.