Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-398-2012.pdf
PDF · 96.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/398/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. V. XXA, N., zast. Kanisová & Kanis AK, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, proti odporcovi: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, N., zast. JUDr. Barborou Ficeková Benková, advokátkou, AK Žilinská 14, Bratislava, o návrhu navrhovateľky na určenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.05.2012, č.k. 20P 97/2011-136, jednohlasne ( pomerom hlasov 30:0 ) takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 10.05.2012, č.k. 20P 97/2011-136, zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky od 10.05.2011 sumou XXX € mesačne, vždy vopred do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred. Vo zvyšku návrh zamietol. Dlh na zročnom výživnom za od 10.05.2011 do 10.05.2012 v celkovej výške X.XXX € povolil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX € splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77, § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú dôvodnosť podania návrhu navrhovateľky na určenie výživného, a to s poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľka sa sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania, a teda vyživovacia povinnosť jej rodičov voči nej i po dosiahnutí plnoletosti trvá. Pri určovaní výšky výživného vychádzal na strane navrhovateľky predovšetkým z objektívne odôvodnených základných potrieb, spojených s jej výživou, ďalej primeraných odôvodnených výdavkov na ošatenie, hygienu, kozmetické potreby, školské potreby, kultúrne vyžitie, šport, zdravotnú starostlivosť. Rovnako zohľadnil nepravidelné nárazovo sa vyskytujúce výdavky spojené so stužkovou a prijímacími pohovormi na vysokú školu. Uvedené odôvodnené mesačné výdavky navrhovateľky ustálil v sume cca XXX € mesačne. Hoci vzhľadom na vek navrhovateľky nie je možné zohľadňovať osobnú starostlivosť matky, súd prihliadol i na tú skutočnosť, že matka osobne zabezpečuje vedenie domácnosti s navrhovateľkou. Pri rozhodovaní zohľadnil i ďalšiu vyživovaciu povinnosť oboch rodičov voči XX ročnému synovi H.. Rovnako vzal do úvahy i príjem navrhovateľky, ktorá je schopná dosahovať popri štúdiu mesačne cca XXX € formou brigád. Pri uvedenom príjme zohľadnil, že navrhovateľka si z neho zabezpečuje sčasti svoje potreby, nemohol však akceptovať argumentáciu odporcu, ktorý mal za to, že navrhovateľka si má svoje potreby uhrádzať z väčšej časti z vlastných príjmov, keďže počas denného štúdia má značne obmedzené možnosti pracovných príležitostí. Naviac nie je povinná sama pracovať, keď do skončenia
sústavnej prípravy na budúce povolanie je zo zákona odkázaná na výživu rodičov. Za primerané a odôvodnené potreby navrhovateľky považoval výživné zo strany otca vo výške XXX € mesačne, keď mal za to, že schopnosti a možnosti odporcu sú vyššie než je tomu na strane matky navrhovateľky, a teda by sa mal na výžive navrhovateľky odporca podieľať finančne vo väčšom rozsahu. Čo sa týka prezentovaného príjmu odporcu na úrovni minimálnej mzdy, mal za to, že takýto príjem nezodpovedá jeho kvalifikácii a špičkovej praxi v obore, vďaka ktorým bol oslovený, aby sa autorsky spolupodieľal na knihe receptov, z predaja ktorej mu perspektívne bude vyplatená zmluvná provízia. V tejto súvislosti posúdil ako dôveryhodnú výpoveď matky navrhovateľky, ktorá tvrdila, že odporca v r. 2010 bol schopný dosahovať príjem minimálne X.XXX až X.XXX €, ktorou sumou prispieval do domácnosti. Takéto zárobkové schopnosti a možnosti odporcu, ktoré sa zvyšujú s pribúdajúcimi skúsenosťami a zručnosťami sa súdu javia ako pravdepodobné aj vzhľadom na miesto odporcovho profesného pôsobenia v hlavnom meste republiky. Pokiaľ ide o odporcom uvádzané zdravotné problémy, tieto podľa názoru súdu majú vplyv predovšetkým na finančnú náročnosť jeho vlastnej výživy, avšak súčasne s možnosťou ich čiastočnej kompenzácie štátnym finančným príspevkom. V konaní však nebol preukázaný žiadny vplyv celiakie ktorou trpí na jeho pracovnú schopnosť a profesionálne uplatnenie. Čo sa týka problémov s chrbticou, tieto sú u odporcu chronické, pretrvávajúce od detstva, pričom z nich vyplývajúce obmedzenia musel odporca zohľadňovať už pri voľbe jeho povolania, keďže o jeho zmenenej pracovnej schopnosti v tejto súvislosti bolo rozhodnuté už v r. 1980. Pokiaľ navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške XXX € mesačne, vo zvyšku jej návrh zamietol. Tým, že v konaní mal preukázané, že odporca si od podania návrhu vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke plnil vo výške XX € mesačne, od podania návrhu do rozhodnutia vyčíslil zročné výživné, toto povolil odporcovi splácať v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, určiť vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku vo výške XXX € mesačne, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Súdom prvého stupňa určené výživné vo výške XXX € mesačne považoval za likvidačné, naviac súdu prvého stupňa vytkol aj procesné pochybenie, keď priznal navrhovateľke výživné od podania návrhu, hoci návrh navrhovateľky neobsahoval obdobie, odkedy žiadala výživné priznať, čo znamená, že súd priznal navrhovateľke nárok na výživné vo vyššej miere. Okrem uvedeného pochybenia súd prvého stupňa nerozhodol správne, keď pri určovaní výšky výživného nevychádzal z jeho skutočného príjmu, ale vychádzal z príjmu vo výške X.XXX až X.XXX resp. X.XXX € uvedeného matkou navrhovateľky. V tejto súvislosti namietal, že súd dostatočne v rozhodnutí neodôvodnil, ako sa vysporiadal s dvoma protichodnými tvrdeniami, a to potvrdením o príjme od zamestnávateľa vo výške cca XXX € a tvrdením matky navrhovateľky, ktorá mala a má evidentný záujem na tom, aby bola výška výživného určená v prospech navrhovateľky v čo najvyššej miere. V tejto časti namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Pokiaľ ide o jeho zdravotný stav, žiadal zohľadniť svoje ochorenie, a to celiakiu, ktorá sa začala vážnejšie prejavovať začiatkom roka 2010, t.j. v čase nezhôd v rodine, takisto skoliózu, ktorá znižuje jeho schopnosť nájsť zamestnanie, nakoľko ide o chronické problémy s chrbticou od narodenia, je zrejmé, že sa nezlepšujú, ale naopak zhoršujú. K svojmu príjmu ešte uviedol, že má záujem nájsť si i inú prácu, súd sa však jeho snahou o nájdenie si inej práce nezaoberal. Pokiaľ súd poukazoval na to, že je spoluautorom reklamnej knihy s niekoľkými receptami, toto iba dosvedčuje, že sa snaží hľadať si aj iné zdroje príjmov. Pokiaľ súd prvého stupňa poukázal, že z tejto knihy bude mať zisk, uviedol, že zisk je v tomto prípade neistý, nakoľko závisí od počtu predaných kusov. Keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania, v tomto prípade nie je správny postup súdu, pokiaľ prihliada na budúci neistý príjem. Pokiaľ ide o navrhovateľkou predložené potreby, k týmto sa vyjadril, namietal ich výšku, súd nepostupoval správne, pokiaľ sa jeho námietkami k výške nákladov navrhovateľky nezaoberal. Tvrdenie súdu, že navrhovateľka navštevuje školu a nie je schopná si zarobiť nejaké prostriedky na svoje potreby nie je pravdivé, len za prvý polrok vymeškala 191 hodín, čo je viac ako mesiac školskej dochádzky. Takýto postoj navrhovateľky k škole nie je sústavnou prípravou na budúce povolanie. O tom, že sa snažil pomáhať dcére svedčí aj tá skutočnosť, že jej pomáhal privyrobiť si na brigádach, v súčasnosti to už však nie je možné.
K odvolaniu odporcu sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenie odporcu, že súd jej priznal nárok na výživné vo vyššej miere považovala za nezmyselné, a to s poukazom na právnu úpravu, konkrétne ust. § 77 Zák. o rodine podľa ktorého výživné možno priznať odo dňa začatia konania, uvedeným dňom v danej veci je deň 10.05.2011, čiže deň, kedy bol súdu doručený návrh vo veci
samej. Podľa právnej teórie zmyslom danej právnej úpravy je, aby si oprávnené osoby uplatňovali svoje zákonné nároky včas. Z podaného návrhu je zrejmé, že jej nárok na výživné existoval v čase podania návrhu a mal opodstatnenie v aktuálnom čase. Z uvedeného vyplýva, že súd pri rozhodovaní jej správne priznal výživné v rozsahu požadovaného oprávneného nároku a žiadnym spôsobom nepriznal výživné vo vyššej miere ako žiadala, alebo ako bolo možné v súlade s platnou právnou úpravou priznať. Pokiaľ odporca uvádzal, že súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z jeho príjmu X.XXX až X.XXX € mesačne, toto nie je pravdivé, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, súd naopak vychádzal z prezentovaného príjmu odporcu, ktorý považoval za nezodpovedajúci jeho kvalifikácii a špičkovej praxi v odbore. Súd pri určení výšky výživného zohľadnil zárobkové možnosti a schopnosti odporcu v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine, čo v odôvodnení rozsudku jasne odôvodnil. Súd v danom prípade žiadnym spôsobom nespochybnil pravdivosť výšky príjmu odporcu, ale len objektívne zhodnotil jeho zárobkové možnosti a schopnosti. Tvrdenia odporcu o jej prístupe k škole a štúdiu považovala za nepravdivé, v tejto súvislosti uviedla, že úspešne zmaturovala, bola prijatá na vysokú školu do Trnavy, odbor nemecký jazyk v odbornej komunikácii. Keď odporcu v súvislosti s podaním prihlášok žiadala o finančnú podporu, tak ju vysmial, z ktorého dôvodu má za to, že odporcovi evidentne nevyhovuje, že úspešne ukončila stredoškolské štúdium a bude naďalej pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu, nakoľko bude jeho vyživovacia povinnosť k nej naďalej trvať. V súvislosti s prijatím na vysokoškolské štúdium zdôraznila, že jej náklady sa navýšia o cestovné, školné, skriptá, z čoho vyplýva, že by mala požiadať o zvýšenie výživného, aspoň v miere, o ktorú žiadala v návrhu vo veci samej. Za viac ako smutné považovala to, že odporca nikdy o ňu nejavil záujem, zisťoval si jej prospech iba kvôli súdnym konaniam. Pokiaľ ide o brigády a z nich dosahovaný príjem, uviedla, že už pár mesiacov nemá žiadnu brigádu, nedokáže si ju nájsť, v súčasnej dobe je s tým veľký problém, nehovoriac o tom, že keď nastúpi do 1. ročníka vysokej školy na brigády nebude mať čas, nakoľko bude mať veľký záujem udržať sa na danej vysokej škole a dokončiť si vzdelanie. Pokiaľ ide o príjem odporcu, odporca už niekoľkokrát priznal, že to bolo čas od času aj viac ako dokladovaná minimálna mzda a priznal aj sumu X.XXX €, čo však nie je možné preukázať. Mzda akú odporca preukazuje dokladmi mávajú ľudia bez kvalifikácie v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a nie uznávaný cukrár, ktorý sa svojou prácou živí celý život a pracuje v centre hlavného mesta na najfrekventovanejšej promenáde na celom Slovensku. Odporca sa neustále sťažuje na to, že od cukrára sa vyžaduje fyzický výkon a on vzhľadom na zdravotný stav si nedokáže udržať zamestnanie viac ako 3 roky. Odporca však mal možnosť zamestnať sa aj v inom odbore ako je cukrár, ktorý bude pre neho menej namáhavý. Na základe uvedeného súd postupoval správne, keď v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine prihliadol na schopnosti a možnosti odporcu. Podľa právnej teórie totiž na strane povinného súd zohľadňuje potencionálne príjmy - nielen to čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod.. Tvrdenia odporcu, že súd pri určovaní výživného prihliadal na jeho budúci neistý príjem sú skreslené, nakoľko súd len zhodnotil, že prezentovaný príjem odporcu na úrovni minimálnej mzdy nezodpovedá jeho kvalifikácii a špičkovej praxi v odbore, vďaka ktorým bol odporca oslovený, aby sa spoluautorsky podieľal na knihe receptov. V tejto súvislosti súd neuviedol, že uvedenú províziu zohľadňuje pri určovaní výšky výživného, a teda neprihliadol na budúci neistý príjem, ako tvrdí odporca. Pokiaľ odporca namieta, že súd sa nezaoberal jeho pôžičkou vo výške X.XXX €, uviedla, že podľa jej názoru ide o úmyselnú pôžičku od brata odporcu, s cieľom vykreslenia odporcu ako osoby, ktorá nemá ani dostatočné prostriedky na úhradu svojich nákladov. Pokiaľ odporca namietal, že súd neprihliadal na to, že žije v spoločnej domácnosti s matkou a starou matkou, uviedla, že je rada, že stará matka im podáva pomocnú ruku a môže u nej spolu s rodinou bývať. Stará matka žiadnym spôsobom na potreby jej, matky ako aj jej brata neprispieva, príležitostne iba požičiava peniaze jej matke, aby spolu s rodinou prežili nákladnejšie mesiace, ako je napr. september spojený, s nástupom do školy a pod..
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Zákon o rodine pri určovaní výživného ako na maloleté, tak aj plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť vychádza z kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, keď na jednej strane zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa, na strane druhej zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. V zmysle uvedených zákonných ustanovení v danej veci
postupoval aj súd prvého stupňa, pričom so záverom ku ktorému dospel sa plne stotožnil aj odvolací súd. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby navrhovateľky, tieto boli v konaní riadne preukázané, išlo o náklady súvisiace s fyzickým vekom, dospievaním, náklady spojené so štúdiom, zdravotným stavom a v neposlednom rade základné potreby navrhovateľky, ako je strava, oblečenie, hygiena a pod.. Pokiaľ ide o náklady na štúdium, súd prvého stupňa správne pri určení výšky výživného na strane navrhovateľky prihliadol na tú skutočnosť, že navštevovala 4. maturitný ročník, v ktorom mala zvýšené výdavky na stužkovú a prípravu na prijímacie pohovory na vysokú školu. V súčasnej dobe možno konštatovať, že na strane navrhovateľky došlo v súvislosti so štúdiom k ďalšiemu zvýšeniu nákladov, potom čo navrhovateľka podľa jej vyjadrenia bola prijatá na vysokoškolské štúdium v Trnave, odbor nemecký jazyk v odbornej komunikácii. Je nesporné, že vysokoškolské štúdium je všeobecne finančne nákladnejšie ako stredoškolské štúdium, naviac navrhovateľke vznikli náklady na cestovné, školné a pod.. Prijatie navrhovateľky na vysokoškolské štúdium zároveň spochybňuje tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľka nie je študijný typ a jej doterajší postoj k škole vzhľadom na počet vymeškaných hodín nie je sústavnou prípravou na budúce povolanie. V tejto súvislosti odvolaciemu súdu nedá neuviesť, že počet vymeškaných hodín môže byť spojený aj s nutnosťou navrhovateľky zabezpečovať si finančné prostriedky formou brigád, čo nakoniec zdôrazňoval aj odporca, tvrdiac, že navrhovateľka pokiaľ chce, dokáže si zarobiť peniaze rôznymi brigádami. V súvislosti s uvedeným tvrdením odporcu je namieste otázka, prečo takúto možnosť t.j. formu brigád nevyužije aj odporca s jeho dlhoročnými skúsenosťami, keď tvrdí, že študentka s neukončeným stredoškolským vzdelaním bez praxe si dokáže zarobiť 3 € na hodinu. Bez ohľadu na schopnosť navrhovateľky brigádami si privyrobiť na svoje potreby je treba uviesť, že navrhovateľka je študentkou, t.č. už absolventkou strednej školy s maturitou, pokračujúcou vo vysokoškolskom štúdiu, teda je plnoletým dieťaťom pripravujúcim sa štúdiom na svoje budúce povolanie, kedy vyživovacia povinnosť rodičov k takémuto dieťaťu trvá, a je v prvom rade na nich, aby zabezpečili potreby svojej dcéry, keďže táto by sa mala v prvom rade venovať štúdiu, a nie suplovať za rodičov ich vyživovaciu povinnosť, ktorú voči nej majú. Pokiaľ ide o odporcom namietané pochybenie súdu prvého stupňa, že priznal navrhovateľke nárok na výživné od podania návrhu, hoci tento údaj, t.j. žiadosť o priznanie výživného od podania návrhu návrh navrhovateľky neobsahuje, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvého stupňa pri určení počiatku vzniku vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke vychádzal striktne z ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého výživné na plnoleté dieťa možno priznať od podania návrhu, t.j. v danej veci od 10.05.2011. Pri ustálení počiatku vzniku vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke vychádzal súd prvého stupňa pritom z obsahu návrhu navrhovateľky, ako aj obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 19C 198/2010 ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené, v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov boli tieto upravené len vo vzťahu k maloletému H., nar. XX.XX.XXXX, o navrhovateľke súd v konaní o rozvod manželstva vzhľadom na jej plnoletosť už nerozhodoval. Rozsudok o rozvode manželstva bol vyhlásený dňa 16.03.2011. Pokiaľ za tejto skutkovej situácie navrhovateľka dňa 10.05.2011 podala návrh na určenie výživného ako plnoleté dieťa vo vzťahu k odporcovi, súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine, keď jej výživné priznal odo dňa podania návrhu. Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery odporcu, tieto súd prvého stupňa rovnako správne vyhodnotil, a to v zmysle kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine, vychádzajúc zo zárobkových možností a schopností odporcu, ktoré sú aj podľa názoru odvolacieho súdu vyššie ako XXX € mesačne
- príjem odporcu vykázaný jeho zamestnávateľom. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že súd prvého stupňa pri určení výšky výživného vychádzal z jeho príjmu X.XXX až X.XXX € mesačne, súd prvého stupňa akceptoval predložené potvrdenie o príjme odporcu, zároveň však konštatoval, že príjem odporcu na úrovni minimálnej mzdy nezodpovedá kvalifikácii a špičkovej praxi v odbore, a uvedenú skutočnosť pri rozhodovaní zohľadnil a vyhodnotil. To, že ako dôveryhodnú posúdil výpoveď matky navrhovateľky, ktorá uviedla, že do rozvodu manželstva bol odporca schopný dosiahnuť príjem cca X.XXX € mesačne, podporuje aj vyjadrenie odporcu z 08.06.2011 založené v spise, v ktorom odporca uviedol, že zo svojho príjmu prerobil a zhodnotil dva byty ( byt ktorý darovala matka navrhovateľky bratovi a byt, v ktorom t.č. býva navrhovateľka ), čo určite pri príjme XXX € mesačne, nízkom príjme matky navrhovateľky, nákladoch na domácnosť s dvoma deťmi by bolo nereálne. Súd prvého stupňa na strane odporcu správne vyhodnotil aj jeho zdravotný stav, komplexne vo vzťahu k obom rodičom navrhovateľky vyhodnotil ich zárobkové a majetkové pomery, keďže im trvá vyživovacia povinnosť k navrhovateľke, a pokiaľ po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k určeniu výšky výživného na navrhovateľku XXX € mesačne, je jeho rozhodnutie v súlade s kritériami rozhodnými pre určovanie výživného na plnoleté dieťa.
S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výške výživného, určenia počiatku vzniku vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke, ako aj vyčíslenia zročného výživného je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.