Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/44/2012

Potvrdené rozhodnutím 5Sžf/46/2013
„Identifikačné číslo spisu: 3012200882 Dátum vydania rozhodnutia: 30.10.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:3012200882.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: obchodnej spoločnosti UNIPRINT, s.r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, Nová č. 2419, zastúpenej JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátskou kanceláriou so sídlom v Košiciach, Gelnická 33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Vazovova 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/1229598/2012/5050-r zo dňa 25. októbra 2012, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/44/2012-77 zo dňa 19. februára 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/44/2012-77 zo dňa 19. februára 2013 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: UNIPRINT, s.r.o., Nová č. 2419, Považská Bystrica právne zast. JUDr. Eugenom Kostovčíkom, Advokátska kancelária, Gelnická 33, Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, adresa na doručovania: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Bratislava, Oddelenie daňového konania Trenčín, K dolnej stanici 22, Trenčín o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/1229598/2012/5050-r zo dňa 25.10.2012, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.10.2012 a tiež aj dodatočného platobného výmeru č. 9312401/5/1792581/2012 zo dňa 17.07.2012, navrhol ich zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie sa týka dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2004, pričom vo veci bol vydaný dodatočný platobný výmer už 16.10.2007, ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.01.2008, ale toto rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom sp.zn. zo dňa 14.05.2008. Následne bola vykonaná opakovaná daňová kontrola a správca dane vydal druhý dodatočný platobný výmer 24.01.2011, ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného zo dňa 13.05.2011, ale aj toto rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom sp.zn. zo dňa 14.02.2012. Po ďalšom konaní bol vydaný dodatočný platobný výmer zo dňa 17.07.2012, potvrdený napadnutým rozhodnutím, ktoré sa preskúmava v tomto konaní. Napadnutým rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach, pretože je nezákonné. Žalovaný ako odvolací orgán je povinný sa vyporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, keďže nie je prípustná koncentrácia konania. Zásadnou námietkou bolo tvrdenie, že použitie dôkazov z trestného konania znižuje štandard práv daňového subjektu, pričom výpoveď v trestnom konaní, zachytená na listine, je obmedzením zásady bezprostrednosti dokazovania, ale žalovaný sa s ňou nezaoberal, ba naopak, tieto výpovede ho viedli k záveru, že žalobca so spoločnosťou Faraon neobchodoval. Ďalšia námietka (20.) sa týka formálneho konštatovania o hodnotení dôkazov podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o správe daní a poplatkov). Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť, ktorá nesmie obsahovať formy ľubovôle alebo nelogičnosti, pri ktorej sa dôkazom prisudzuje hodnota závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Podľa žalobcu z hľadiska závažnosti je podstatné zistenie, že S. U. na základe splnomocnenia zastupoval spoločnosť Faraon, potvrdil dodanie tovaru, odovzdanie dokladov a prevzatie peňazí a zastupovanie a dodanie tovaru potvrdil aj J. G.. Konateľ žalobcu uviedol, že tovar priviezol S. U. so šoférom, bol prítomný pri preberaní tovaru, tovar spolu kontrolovali, bol to papier nižšej kvality. U. priniesol aj doklady a prevzal peniaze, pričom jeho výpoveď potvrdili

pracovníci žalobcu J. E., O. K., S. L. a ďalší. V bode 22. žaloby žalobca uvádza, že daňové orgány za rozhodujúci dôkaz neuznania dane považujú zistenia, že konateľka dodávateľa poprela dodanie tovaru, S. U. a J. G. nevedeli o pôvode tovaru, nezistilo sa kto vyhotovil faktúry a podpisoval pokladničné doklady, ale podľa žalobcu tieto skutočnosti nemajú podstatný vplyv na posúdenie veci. V bode 23. žaloby poukazuje žalobca na zákonnosť dôkazov a namieta zákonnosť dôkazov z opakovanej daňovej kontroly, ak samotná kontrola je nezákonná (rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/1222803/2012 zo dňa 22.10.2010 o hodnotení dôkazov z nezákonnej opakovanej daňovej kontroly). Žalovaný nemá rovnakú prax, keď v skutkovo zhodných prípadoch prijal odlišné závery, čo nie je v súlade s princípom právnej istoty. Počas opakovanej daňovej kontroly svedkovia vypovedali zhodne ako v predchádzajúcich výpovediach, a aj keby išlo o zákonne získané dôkazy, neviedli by k žiadnej zmene skutkového alebo právneho stavu. Posledné kritérium je pravdivosť (vierohodnosť dôkazov) a žalobcovi nie je zrejmé, prečo výpoveď J. G., I. O. a K. L. sú hodnovernejšie než výpoveď S. U., H.. R. a iných (bod 25. žaloby). V závere žaloby žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného o dani z príjmov za rok 2005 zo dňa 13.05.2011, v ktorom sa uvádza, že nespochybňuje dodanie tovaru a na druhej strane tvrdí, že dodanie tovaru medzi spoločnosťami Faraon a žalobcom, žalobcom a Tingo s.r.o. nebolo preukázané.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca námietky voči rozhodnutiu uviedol v bodoch 18. a nasl. žaloby, kde namietal, že sa žalovaný v odvolacom konaní nevyporiadal s jeho námietkami z odvolania, ale žalovaný tvrdí, že sa s námietkami vyporiadal. Žalovaný poprel, že sa nevyporiadal s hodnotením výpovedí svedkov v trestnom konaní, pretože v rozhodnutí poukázal na poučenie svedkov podľa , a podľa a a ich prehlásenie, že poučeniu rozumejú a chcú vypovedať. Závery správcu dane nevychádzajú len z týchto výpovedí, ale boli hodnotené aj iné dôkazy. K námietkam v bodoch 20. - 22. žaloby uviedol, že trvá na svojich záveroch, dokazovanie, ktoré vykonal správca dane neviedlo k odstráneniu a vyvráteniu jeho pochybností o deklarovaných zdaniteľných obchodoch spoločnosťou Faraon a žalobca ani v priebehu daňovej kontroly, ani v ďalšom konaní nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou Faraon. Podmienky uvedené v , a v zák. o DPH sú hmotnoprávnej povahy a bezpodmienečne na ich splnenie sa nárok na odpočet viaže. Žalobca má dôkazné bremeno podľa zákona o správe daní a poplatkov a preto musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli dodávateľom Faraon s.r.o. aj skutočne uskutočnené. Predloženie faktúr a príjmových pokladničných dokladov ešte nepreukazuje dodanie tovaru spoločnosťou Faraon a vznik jej daňovej povinnosti. Neodstránenie pochybností správcu dane má negatívny dôsledok v podobe neuznania odpočtu dane. Podľa zistenia správcu dane spoločnosť Faraon neviedla účtovníctvo, konatelia nemali žiadne účtovné doklady a preto nebolo možné v tejto spoločnosti preveriť, či sa v ňom nachádzajú sporné faktúry. Konateľ P. E. uviedol, že spoločnosť neuskutočňovala obchody, on podpisoval len čisté faktúry a iné papiere, na predložených faktúrach poprel podpis, podpísal len čisté daňové priznania. V trestnom konaní P. E. a J. G. uviedli, že obchody boli len fiktívne, podpisovali sa fiktívne doklady a do tejto činnosti bol zapojený aj S. U., ktorý bol splnomocnený konať za dodávateľa Faraon. Ak nešlo o fiktívne obchody konatelia i splnomocnenec S. U. by mali vedomosť o nadobudnutí tovaru, ktorý bol predaný žalobcovi, o jeho preprave. Splnomocnenec S. U. tvrdil, že všetko riadil J. G., ktorý zabezpečil tovar, jeho prepravu žalobcovi, pripravil aj doklady, ktoré S. U. odovzdal H.. R. a peniaze za tovar dával tiež J. G.. K námietke nezákonných dôkazov z nezákonnej opakovanej daňovej kontroly žalovaný uviedol, že správca dane v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu vykonal všetky dôkazy, nielen tie, čo navrhol žalobca. Postupoval podľa zákona o správe daní a poplatkov, prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo, použil aj dôkazy z iných konaní. Závery odvolacieho orgánu vo veci č. 110305/1/1222803/2012 z 22.10.2012 nemožno aplikovať na daný prípad a dôkazy z opakovanej daňovej kontroly je možné použiť v ďalšom konaní. K námietke v bode 24. uviedol, že po zrušení rozhodnutia z 27.11.2007 bolo doplnené dokazovanie za účelom najúplnejšieho zistenia skutkového stavu a aj ďalšie dôkazy potvrdili, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane. Zistenie dôkazov nebolo spochybnené súdom ani v rozsudku sp.zn. zo dňa 14.02.2012.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že nepadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa v znení neskorších predpisov platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.10.2012, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer zo dňa 17.07.2012 o vyrubení DPH za zdaňovacie obdobie september 2004 v sume 2.730,06 eura. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu v období od 26.10.2006 do 15.10.2007 dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2004, ktorá bola ukončená protokolom zo dňa 20.08.2007. Správca dane vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 16.10.2007, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel DPH za september 2004 v sume 82.246,- Sk, ktorý žalovaný potvrdil rozhodnutím č. I/226/62-3312/2008/990600-r zo dňa 14.01.2008. Žalobca podal žalobu na preskúmanie uvedeného rozhodnutia a Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp.zn. zo dňa 14.05 2008 rozhodnutie žalovaného zrušil. V ďalšom konaní správca dane vykonal opakovanú daňovú kontrolu a dňa 24.01.2011 vydal druhý dodatočný platobný výmer s rovnakým záverom, ktorý žalovaný rozhodnutím č. I/226/7405-54597/2011/990600-r zo dňa 13.05.2011 potvrdil. Následne krajský súd rozsudkom sp.zn. zo dňa 14.02.2012 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.05.2011, kde bol vyslovený právny názor, že opakovaná daňová kontrola bola vykonaná nedôvodne, vec sa vracia do vyrubovacieho konania, pričom nie je potrebné dopĺňať dokazovanie. Dňa 17.07.2012 vydal správca dane tretí dodatočný platobný výmer, ktorý žalovaný potvrdil napadnutým rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto konania. V danej veci si žalobca uplatnil odpočet DPH z faktúr č. 1009/2004 zo dňa 10.09.2004 a č. 1409/2004 zo dňa 14.09.2004 od dodávateľa Faraon, s.r.o., ale správca dane mu nárok na odpočet nepriznal pre nesplnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Správca dane nadobudol pochybnosti o uvedenom obchode, ale žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tieto pochybnosti správcu dane nevyvrátil. Skutkový stav bol zistený počas daňovej kontroly v roku 2006 - 2007 a od tejto doby i po vykonaní ďalších dôkazov sa v podstate nezmenil. Súčasný konateľ dodávateľa (konateľ od 24.09.2005) K. L. uviedol, že spoločnosť už nevykonáva ekonomickú činnosť. Dožiadaním správca dane zistil, že dodávateľ podal posledné priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2002, že jeho konateľ v čase vystavenia faktúr P. E. (konateľ od 12.08.2002 do 13.09.2004) nespolupracuje so správcom dane a konateľ od 13.09.2004 do 20.12.2004 B. M. L. zomrel XX.XX.XXXX. Na Daňovom úrade v Novom Meste nad Váhom bol vypočutý P. E. dňa 15.02.2007, kedy sa vyjadril, že o obchode nič nevie, podpisoval len čisté faktúry a konateľa žalobcu H.. R. nepozná a že spoločnosť Faraon zastupoval splnomocnenec S. U., ktorého on splnomocnil. Konateľ žalobcu prítomný pri výpovedi tiež potvrdil, že s P. E. sa nepozná. Správca dane vypočul svedkov, ktorých žalobca navrhol ako svojich zamestnancov a to J. E. dňa 31.05.2007, ktorý potvrdil dodanie tovaru - papiera nižšej kvality, spoločnosťou Faraon, čo sprostredkoval S. U.. Dodanie tovaru S. U. potvrdila aj V. K., svedkyňa S. L. potvrdila len nižšiu kvalitu papiera a svedkyňa D. H. nebola pri dodávke tovaru a nemala vedomosti o dodávateľovi. Dňa 04.06.2007 ešte vypovedala E. A., ktorá viedla pokladňu a dávala peniaze S. U., ale si nepamätala, či podpisoval doklady. Konateľ Š. R. dňa 09.07.2007 vypovedal, že S. U. podpisoval pokladničné doklady v jeho prítomnosti a peniaze U. dávala E. A. a dňa 18.05.2007 H.. R. predložil notárom overené prehlásenie S. U. o uskutočnení dodávok tovaru podľa faktúr. Dňa 27.08.2007 vypovedal S. U., splnomocnený zastupovaním dodávateľa dňa 13.01.2004 konateľom E. a dňa 04.10.2004 B.. M. L., o dodaní tovaru zhodne ako Š. R., ďalej uviedol, že dodávateľské firmy zabezpečovali tovar, nakládku a prepravu a že peniaze dával kurierom, o pôvode tovaru sa nevedel vyjadriť. S. U. výpovede konateľov dodávateľa považoval za nepravdivé, keďže doklady vystavovali a pred notárom prehlásili, že tovar dodávali. Žalobca predložil faktúry, skladové karty, doklady o výdaji tovaru zo skladu, pričom u dodávateľa je účtovníctvo nedostupné, čo znemožňuje preverenie skutkového stavu, ale žalobca hodnoverne nepreukázal nadobudnutie tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúrach, jeho účtovníctvo nie je dôkazom reálneho dodania tovaru

spoločnosťou Faraon. Správca dane od 19.01.2009 vykonával opakovanú daňovú kontrolu, ktorá bola hodnotená súdom v rozsudku sp.zn. ako nezákonná a v tomto období si zabezpečil z Prezídia policajného zboru výpovede P. E. zo dňa 10.01.2008 a C. G. zo dňa 17.01.2008, vykonané v trestnom konaní a keďže boli urobené pred začatím opakovanej daňovej kontroly, správca dane ich mohol brať do úvahy aj v daňovom konaní. V trestnom konaní P. E. vypovedal, že M. O. ho nakontaktoval na C. G. za účelom fiktívneho vystavovania faktúr pre záujemcov, ktorých zabezpečil. P. E. vypisoval faktúry a odovzdával ich J. G., za čo mu tento dával peniaze, ale obchody boli fiktívne. Splnomocnil S. U. k zastupovaniu, avšak išlo o fiktívne doklady a aj obchody. Svedok J. G. bol v trestnom konaní vypočutý 17.01.2008 a potvrdil vykonávanie činnosti - podpisovanie a pečiatkovanie dokladov za províziu, bez toho, aby bol tovar reálne dodaný, čiže išlo o fiktívne obchody. Závery z dokazovania sú také, že konatelia dodávateľa popreli uskutočňovanie obchodu so žalobcom, len splnomocnenec dodávateľa S. U. potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, ale nevedel preukázať pôvod tovaru a jeho tvrdenie, že tovar zabezpečil J. G., ten vo svojej svedeckej výpovedi dňa 17.01.2008 poprel. Ak by obchody prebehli S. U. by z dokladov, ktoré mu aj s tovarom údajne zabezpečoval J. G. vedel, kto dodával spoločnosti Faraon papier. Tento skutkový stav si osvojil aj žalovaný v odvolacom konaní a po zhodnotení dôkazov potvrdil dodatočný platobný výmer zo dňa 17.07.2012.

Žalobca napadnuté rozhodnutie hodnotí ako nezákonné a námietky voči nemu uvádza v bodoch 19.

- 26. žaloby. V bode 19. žaloby žalobca uvádza podľa neho zásadnú námietku k použitiu dôkazov z trestného konania, ktoré znižujú štandard práv daňového subjektu, keď dôkaz listinou zachytávajúcou výpoveď je obmedzením bezprostrednosti dokazovania, pričom najmä z týchto dôkazov správca dane odvodzuje svoje závery. Krajský súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú, pretože ide o zákonne získané dôkazy, ku ktorým sa žalobca po oboznámení mohol vyjadriť, takže štandard jeho práv nebol znížený. Obmedzenie zásady priamosti dokazovania (nie bezprostrednosti) zákon pripúšťa, pričom zápisnica o výpovedi je verejná listina, ktorá potvrdzuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené a ak žalobca tvrdí opak, je povinný svoje tvrdenie preukázať. Vzhľadom na rozsah dôkazov, nemožno súhlasiť so žalobcom, že výpovede P. E. (bol však vypočutý na daňovom úrade už 15.02.2007) zo dňa 10.01.2008 a J. G. zo dňa 17.01.2008, urobené pred orgánmi v trestnom konaní, boli rozhodujúcimi dôkazmi pre závery správcu dane.

Neobstojí námietka žalobcu v bodoch 20. - 21, že posudzovanie dôkazov daňovými orgánmi nie je v súlade s ust. § 2. ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov, i keď správca dane tvrdí, že tak postupoval. Podľa názoru krajského súdu práve hodnotenie dôkazov žalobcom je nelogické a jeho závery smerujú k tomu, aby získal odpočet dane. Žalobca podal subjektívny výklad hodnotenia dôkazov tak, že výpoveď Š. R., S. U. a výpovede zamestnancov žalobcu (E., K. a ďalších) sú závažné pre posúdenie veci. Ostatné dôkazy, ktoré hodnotil správca dane a bral do úvahy aj rozpory vo výpovediach, žalobca považuje za nepodstatné, ale toto svoje tvrdenie, ktoré zodpovedá subjektívnemu hodnoteniu dôkazov ničím nezdôvodnil. Žalobca poukazuje len na dôkazy, ktoré by podporili jeho nárok na odpočet a ostatné dôkazy, ktoré jeho tvrdenie nepodporujú jednoducho označuje za nepodstatné, nezákonné a nevierohodné.

Námietka v bode 23. žaloby sa týka nezákonnosti dôkazov vykonaných počas opakovanej daňovej kontroly, o ktorej súd rozhodol, že je nezákonná. Krajský súd už zaujal stanovisko k výpovediam P. E. a J. G. z trestného konania, ktoré boli uskutočnené v roku 2008, teda pred opakovanou daňovou kontrolou. Od zrušenia prvého dodatočného platobného výmeru zo dňa 16.10.2007, ak opakovaná daňová kontrola prebiehala v rozpore so zákonom, prebiehalo teda vyrubovacie resp. malo prebiehať vyrubovacie konanie, ktoré je daňovým konaním a v tomto období boli zabezpečené výpovede z trestného konania, ktoré možno hodnotiť ako zákonné dôkazy. Poukazom žalobcu na rozdielne posudzovanie zhodných prípadov žalovaným, nemožno bez ďalšieho prijať záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

V bode 24. žaloby sám žalobca konštatuje, že ak by sa aj hodnotili dôkazy z opakovanej daňovej kontroly, neprinieslo by to zmenu skutkového stavu. Keďže žalovaný sám v rozhodnutí uvádza, že opakovaná daňová kontrola bola posúdená ako nezákonná, na protokol z nej neprihliadol.

Námietka v bode 25. žaloby týkajúca sa hodnotenia spravodlivosti dôkazov, podľa toho v prospech koho svedkovia vypovedajú, sa nepreukázala na strane daňového orgánu. Takéto hodnotenie dôkazov zodpovedá tvrdeniam žalobcu, u ktorého je preukázaný a daný aj dôvod a to získanie daňovej výhody.

Poznámka žalobcu v bode 26. žaloby na veci nič nemení.

Krajský súd po preskúmaní dospel k záveru, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a prijatý správny právny záver. Žalobca, ktorí si uplatnil nárok na odpočet dane, v prípade vzniku pochybností na strane správcu dane, je povinný preukázať splnenie zákonných podmienok. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy, bezpodmienečne na ich splnenie sa nárok na odpočet viaže. Ich splnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vadu dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca práve pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok pre odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Ak si žalobca uplatňuje nárok na odpočet z dodávateľských faktúr od dodávateľa Faraon s.r.o., musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre. Žalobca ako daňový subjekt nemusí predpokladať, že u dodávateľa nebude riadne vedená evidencia o uskutočnenom zdaniteľnom obchode, ale má mať vedomosť o tom, či podnikateľský subjekt, s ktorým uzatvára obchodný vzťah, je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť. V danom prípade žalobca preukazoval dokladmi - faktúry a pokladničné doklady, nákup tovaru - papiera nižšej kvality od dodávateľa Faraon, pričom nekonal s konateľmi P. E. a B.. M. L., ale so splnomocnencom S. U.. Na jednej strane S. U. a nepodstatnou mierou zamestnanci žalobcu a to E., K. potvrdili dovoz tovaru a E. A. potvrdila odovzdávanie peňazí S. U., svedkyňa L. potvrdila len nižšiu kvalitu papiera. Žalobca a S. U. mali dôvod pre uvedené tvrdenie a výpovede ostatných zamestnancov žalobcu je potrebné hodnotiť aj z aspektu vzťahu zamestnávateľ

- zamestnanec. Na druhej strane konateľ P. E. nevedel o obchode so žalobcom a tvrdil, že spoločnosť Faraon vôbec nevykonávala obchodnú činnosť, neviedla účtovníctvo, žiadne účtovné doklady novému konateľovi neodovzdal, podpisoval čisté faktúry, čisté daňové priznania. V roku 2008 P. E. bol vypočutý v trestnom konaní a uviedol, že prepis spoločnosti Faraon na neho v roku 2002 bol uskutočnený na základe kontaktov s M. O. a J. G. za účelom fiktívneho vystavovania faktúr, ktoré podpisoval a za to dostával odmenu, on nemal skúsenosti s podnikaním, účtovníctvu sa nerozumel, potvrdil splnomocnenie pre S. U., ale aj tam išlo o fiktívne obchody. V trestnom konaní v roku 2008 bol vypočutý J. G., ktorý potvrdil fiktívne obchody, podpisoval faktúry za províziu, nikdy nebol tovar dodaný, pričom sa doklady týkali nielen spoločnosti Faraon, ale aj iných. Pri hodnotení týchto dvoch skupín dôkazov je významná výpoveď konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 19.02.2012, ktorý uviedol, že žalobcovi rôzne firmy, nielen Faraon s.r.o. dodávali nekvalitný tovar - papier, ktorý museli brať v Ružomberku, odvážali ho na kamiónoch do Bieleho Potoka, kde ho sekali na hárky a celú činnosť musel riadiť S. U., pretože ostatní konatelia neboli schopní riadiť firmu, podnikať a viesť účtovníctvo. Krajský súd neuveril konateľovi žalobcu, že tieto informácie nemal už pri údajnej obchodnej činnosti a že ich získal až v daňovom konaní. Krajský súd sa stotožnil s hodnotením dôkazov daňovými orgánmi a prijatými právnymi závermi a preto žalobu zamietol. Informácie odrážajúce stav spoločnosti, podľa ktorých príjem z DPH do štátneho rozpočtu nekopíruje vývoj ekonomiky, čo je dôsledok daňových únikov, dávajú signál pre dôsledné skúmanie reálnosti obchodov pre odpočet DPH. Znalosť súdu o pomeroch v spoločnosti v spojení s obsahom administratívneho a súdneho spisu a výsledkami dokazovania v ich vzájomnej súvislosti je predpokladom pre spravodlivé rozhodovanie vo veci.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.