Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-160-2012.pdf
PDF · 71.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41P/160/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci navrhovateľov : 1. G. A., X.. XX.X.XXXX, L. F., E. XX, 2. E. A., X.. XX.X.XXXX, L. F., E. XX, proti odporcovi : Š. A., X.. X.X.XXXX, L. F., J. X, v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľom v 1. a v 2. rade, určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23C/659/1996-41 zo dňa 2.10.1997, ku dňu 11.6.2012.
Navrhovateľom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v l. a v 2. rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.6.2012 domáhali zrušenia vyživovacej povinnosti, ktorá bola naposledy odporcovi určená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23C/659/1996-41 39, na základe ktorého bol odporca zaviazaný prispievať na výživu vtedy ešte maloletej navrhovateľky v l. rade sumou vo výške 900,- Sk mesačne a maloletého navrhovateľa v 2. rade sumou 1.100,- Sk mesačne. Návrh na začatie konania o zrušení vyživovacej povinnosti bližšie neodôvodnili.
Odporca sa k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti písomne nevyjadril.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi ( Návrhom na začatie konania, Rozsudkom OS KE II sp. zn. 23C/695/1996-41 zo dňa 2.10.1997, ostatným spisovým materiálom), výsluchom navrhovateľov a odporcu, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci :
Naposledy bola vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke v l. rade a navrhovateľovi v 2. rade určená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23C/695/1996-41 zo dňa 2.10.1997 tak, že na čas po rozvode bol odporcu zaviazaný prispievať na výživu vtedy ešte maloletej navrhovateľky v l. rade sumou 900,- Sk mesačne a na výživu vtedy ešte maloletého navrhovateľa sumou 1.100 ,- Sk mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.12.1997.
Navrhovateľka v l. rade ako dôvod zrušenia vyživovacej povinnosti zo strany odporcu na navrhovateľku označila zmenu majetkových a rodinných pomerov na strane odporcu (otca). Uviedla, že otec sa znova oženil, má novú rodinu a ona je schopná sama sa živiť. Pracuje v detskom zábavnom centre a jej príjem
činí cca 300 eur mesačne. Štúdium ukončila pred rokom a pol a v čase podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti už pracovala.
Navrhovateľ v 2. rade podal návrh na zrušenie výživného z dôvodu, že v čase podania návrhu ukončil štúdium na vysokej škole, poberal štipendium a súčasne aj pracoval v X.. Mal teda príjem. V súčasnosti externe pracuje pre C. K. K. Y. J. a jeho príjem činí kvartálne asi 1.000,- eur.
Na pojednávaní dňa 20.2.2013 navrhovatelia v l. a v 2. rade zotrvali na podanom návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Odporca sa k návrhu pripojil.
Podľa ust. § 62 ods. l, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa ust. § 154 ods. l O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že posledná právoplatne určená vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke v l. rade a navrhovateľovi v 2. rade bola súdom stanovená vo výške 900,- Sk mesačne na vtedy mal. G. a vo výške 1.100,- Sk mesačne na vtedy mal. navrhovateľa v 2. rade. Vychádzajúc z ust. § 62 ods. l Zákona o rodine, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľov, čím sú dané podmienky na vyhovenie návrhu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovatelia pracujú, majú svoj príjem a teda sú schopní sami sa živiť. Odporca so zrušením vyživovacej povinnosti na navrhovateľov súhlasil. Preto vo veci samej súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. l O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade navrhovatelia boli úspešní v celom rozsahu a trovy konania si neuplatnili. Preto o náhrade trov konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Po vyhlásení rozsudku účastníci konania zhodne pred súdom prehlásili, že sa vzdávajú práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozhodnutiu vo všetkých jeho výrokoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, nakoľko po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení účastníci konania zhodne pred súdom prehlásili, že sa vzdávajú práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozhodnutiu vo všetkých jeho výrokoch.