Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Co-6-2013.pdf
PDF · 91.12 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľky T. I., bytom W. XXXX/X, U., zastúpenej JUDr. Evou Koščovou, advokátkou, Osloboditeľov 3, Humenné proti odporcovi T. I., trvale bytom W. XXXX/X, U., toho času bytom L. XXX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 19P/109/2012-104 zo dňa 26.09.2012 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. čo do splatnosti nedoplatku na výživnom vo výške 340,66 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách konania.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Evy Koščovej, advokátky so sídlom AK v Humennom trovy odvolacieho konania vo výške 34,19 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o určenie výživného s účinnosťou od 21.06.2012 zastavil.
Odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky po 100 Eur mesačne za čas od 09.03.2012 do 20.06.2012.
Nedoplatok na výživnom za čas od 09.03.2012 do 20.06.2012 činí 340,66 Eur, ktorý uložil odporcovi zaslať do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky.
V prevyšujúcej časti súd prvého stupňa návrh zamietol.
Navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 205,14 Eur, ktoré uložil odporcovi zaslať do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jej advokátky JUDr. Evy Koščovej.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka podala návrh, ktorým žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 150 Eur mesačne od podania návrhu a nahradiť jej trovy konania. Uviedla, že je študentkou 4. ročníka gymnázia v U., čím sa pripravuje na budúce povolanie a odporca prestal prispievať na jej výživu. Býva s matkou, ktorá jej platí výživné dobrovoľne. Odporca je zamestnaný v
Energy, a.s., U. a mesačný príjem má okolo 600 Eur, okrem toho má príjem aj z podnikateľskej činnosti. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jej náklady pozostávajú z úhrady za obedy v škole 34,65 Eur, raňajky, desiata a večera spolu cca 120 Eur, ošatenie a obutie cca 40 Eur, lieky 37 Eur, hygienické potreby a drogéria cca 30 Eur, telefón a internet 10 Eur, študijný materiál a učebné pomôcky 20 Eur. Je v maturitnom ročníku, kedy má výdavky súvisiace s prihláškami na vysoké školy.
Navrhovateľka počas konania upravila návrh tak, že tento s účinnosťou od 21.06.2012 berie späť, nakoľko od 20.06.2012 je zamestnaná. Trvala na určení výživného za čas od 09.03.2012 do 20.06.2012 po 150 Eur mesačne.
Odporca uviedol, že v čase od 09.03.2012 do 20.06.2012 na výživu navrhovateľky ničím neprispel. Súhlasil s určením výživného po 26 Eur mesačne.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 62 ods. 1, 2, § 65 ods. 3 Zákona o rodine ako aj § 160 a § 96 O. s. p. skonštatoval, že vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, majú obaja rodičia. Zistil, že navrhovateľka v čase od 09.03.2012 do 30.06.2012 bola študentkou gymnázia v U. formou denného štúdia, takže nemala možnosť zamestnať sa a získať tak vlastný príjem. Matka jej poskytovala v tom čase bývanie, platila nájom za byt a inkaso, zabezpečovala jej stravu, nákup oblečenia, školských pomôcok, znášala náklady na zdravotnú starostlivosť a voľnočasové aktivity dcéry, ako aj úhradu všetkých poplatkov za prihlášky na vysoké školy. Bolo povinnosťou odporcu, ktorý je otcom navrhovateľky, podieľať sa v primeranej miere na úhrade týchto nákladov. Podľa opisu mzdového listu odporca mal v období 01/12 do 07/12 čistý mesačný príjem v priemere vo výške 581,31 Eur. V roku 2011 prevádzkoval aj živnosť a mal základ dane za rok 2011 vo výške 7.828,53 Eur. Bolo jeho nielen zákonnou, ale aj morálnou povinnosťou poskytovať dcére výživné primerané jeho schopnostiam, možnostiam a jej odôvodneným potrebám. Preto zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky po 100 Eur mesačne za čas od 09.03.2012 do 20.06.2012 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Za čas od 09.03.2012 do 20.06.2012 súd vyčíslil nedoplatok na výživnom vo výške 340,66 Eur, lebo v uvedenom období na výživu navrhovateľky ničím neprispel.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. s tým, že v predmetnej veci rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, preto súd určil základnú sadzbu tarifnej odmeny z priznanej sumy 340,66 Eur a podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 205,14 Eur na účet jej advokátky. Takto bola priznaná odmena za úkony právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaniach v dňoch 25.04.2012, 19.06.2012 a 26.09.2012, ako aj za písomné podanie na súd zo dňa 17.07.2012, k tomu režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 6 x 7,63 Eur, čo je spolu 45,78 Eur. Za vyššie uvedené úkony právnej služby súd prvého stupňa priznal odmenu 6 x 26,56 Eur. V zmysle ust.§ 149 ods. 1 O. s. p. uložil odporcovi zaplatiť priznanú náhradu trov advokátke navrhovateľky.
Z dôvodu späťvzatia návrhu na určenie výživného s účinnosťou od 21.06.2012 bolo konanie v súlade s § 96 O. s. p. zastavené.
Proti uvedenému rozsudku, a to čo do splatnosti dlžného výživného vo výške 340,66 Eur v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Uviedol, že jeho finančné pomery mu neumožňujú uhradiť dlžné výživné jednorázovo, lebo jeho mesačný príjem v súčasnosti je 450 Eur, a preto je schopný uvedenú sumu uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur.
Namietal aj výrok o trovách konania s tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil trovy konania, keď aplikoval ust. § 142 ods. 3 O. s. p., čo riadne ani neodôvodnil.
Podľa jeho názoru mal súd postupovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O. s. p., keďže účastník mal úspech len čiastočný, mal vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že tento vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol zmeniť rozsudok tak, že dlžné výživné sa vykoná v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stáva splatný celý dlh a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka tak, že odporca si neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej plnoletej dcére, ktorá sa štúdiom na gymnáziu v U. pripravovala na ďalšie štúdium na vysokej škole a nebola schopná živiť sa sama v čase od podania návrhu do uzavretia pracovného pomeru. Súd prvého stupňa náležite zistil vykonanými dôkazmi výšku príjmu odporcu z pracovného pomeru, zo živnosti, jeho majetkové pomery. Rovnako vykonal dokazovanie týkajúce sa nevyhnutných nákladov na výživu, štúdium na gymnáziu a prijímacie pohovory na vysokú školu navrhovateľky. Navrhovateľka sa po oboznámení so stanoviskom odporcu k plneniu vyživovacej povinnosti voči nej rozhodla nepokračovať v štúdiu na vysokej škole a živiť sa sama.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. postupoval v súlade so zákonom.
Z uvedených dôvodov preto považuje odvolanie odporcu za nedôvodné a rozsudok považuje za vecne správne a navrhla ho odvolaciemu súdu potvrdiť.
V prípade úspechu si zároveň uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení vo výške 26,56 Eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 2 citovanej vyhlášky vo výške 7,63 Eur, spolu vo výške 34,19 Eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky.
Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. po tom, čo dátum a čas vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli súdu zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine ).
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh ( § 65 ods. 3 Zákona o rodine ).
Ak sú uloží v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia ( § 160 ods. 1 O. s. p. ).
Súd prvého stupňa dôsledne postupoval podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, preto vo veci aj správne rozhodol. Je nesporné, že vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke, v čase od
09.03.2012 do 20.06.2012, kedy bola študentkou gymnázia v U., trvala. Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď určil dlžné výživné za uvedené obdobie. V zmysle ust. § 160 ods. 1 O. s. p., ktorý upravuje tzv. paričnú lehotu, v zásade platí, že ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je účastník, ktorému bola táto povinnosť uložená, povinný splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, kratšia lehota prípustná nie je. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť a podobne. Druhá veta citovaného ustanovenia umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Ide však iba o výnimočné prípady, kedy súd môže rozhodnúť, že sa má plniť v splátkach.
V prejednávanom prípade, vzhľadom na povahu prejednávanej veci, ktorou je výživné na plnoleté dieťa za čas od 09.03.2012 do 20.06.2012, ako aj vzhľadom na pomery odporcu, jednak jeho príjem, osobné pomery, ako aj majetkové pomery ( nakoľko zo spisu vyplýva, že okrem iného je tento vlastníkom viacerých nehnuteľností ), nebolo vhodné a potrebné určiť na splnenie povinnosti odporcu lehotu dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti rozsudku tak, ako to určil súd prvého stupňa. Neboli podmienky ani na určenie, že peňažné plnenie má odporca uskutočniť v splátkach.
Je nepochybné, že platiť výživné odporcom navrhovateľke bola jeho zákonná a morálna povinnosť, ktorú si mohol a mal plniť aj bez toho, aby o tom musel rozhodovať súd. Ak tak neučinil, bolo nutné, aby táto povinnosť mu bola určená rozsudkom súdu. Ak si túto povinnosť dobrovoľne neplnil, mal však byť uzrozumený s tým, že takúto povinnosť mu zákon ukladá a mal sa finančne na uvedené aj pripraviť. Odporca má stály príjem z pracovného pomeru, a taktiež mal príjem aj z podnikateľskej činnosti, ktorú neskôr ukončil. Vzhľadom na uvedené ako aj na to, že odporca je vlastníkom viacerých nehnuteľností, ani odvolací súd nemal za to, aby u odporcu boli podmienky na to, aby mu peňažné plnenie bolo umožnené splácať v splátkach po 20 Eur tak, ako to navrhoval.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa čo do splatnosti určeného nedoplatku na výživnom postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
K odvolacím námietkam odporcu čo do výroku o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., je potrebné dodať, že v celom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v uvedenej časti. Aj odvolací súd je toho názoru, že bolo potrebné v predmetnej právnej veci na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ust.§ 142 ods. 3 O. s. p., nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, preto správne základná sadzba tarifnej odmeny advokáta bola vypočítaná z výšky súdom priznaného plnenia tak, ako to urobil súd prvého stupňa, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
V predmetnom konaní neboli podmienky na to, aby o trovách konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 142 ods. 2 O. s. p.
Z vyššie uvedených dôvodov preto bol odvolacím súdom potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. aj čo do výroku o trovách konania medzi účastníkmi konania.
Keďže ostatné výroky rozsudku súdu prvého stupňa odvolaním neboli napadnuté, v zmysle ust. § 206 ods. 2 O. s. p. tieto sa stali právoplatnými, a preto ich odvolací súd ani nepreskúmaval.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 za použitia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej navrhovateľke bola priznaná plná náhrada trov konania, a to vo výške 34,19 Eur. Trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby, t. j. vyjadrenie k odvolaniu, boli priznané vo výške 26,56 Eur + paušál vo výške 7,63 Eur, teda spolu vo výške 34,19 Eur, a to v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení. Priznané trovy odvolacieho konania v prospech navrhovateľky boli podľa § 149 ods. 1 O. s. p. uložené odporcovi zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.