Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-135-2012.pdf
PDF · 81.2 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/135/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava proti žalovanému JSC Slovakia, s.r.o., Dvorníky 439, zastúpenému advokátom JUDr. Danielom Pavelkom, Pribinova 46, Hlohovec, o zaplatenie 390,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 10C/146/2011-60 zo dňa 29.3.2012 jednohlasne t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na trovách odvolacieho konania 43,02 eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia k rukám zastupujúceho advokáta JUDr. Daniela Pavelku.
odôvodnenie:
Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 390,61 eur s príslušenstvom ako primeranej náhrady vyplateného poistného plnenia (v rozsahu 30 % vyplateného poistného plnenia), nárok na ktorú mu vznikol podľa článku VII. bod 6 poistnej zmluvy zo dňa 9.6.2007 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní medzinárodnej prepravy tovaru. Poukazoval na to, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu mu z článku VII. bod 1 písm. b) poistnej zmluvy, keď v noci zo 17.3. na 18.3.2009 ponechal motorové vozidlo zn. Citroën Jumper s nákladom na nestráženom parkovisku pred bytovkou v mieste bydliska vodiča, a v dôsledku odcudzenia vozidla poisťovňa za krádež tovaru vyplatila poškodenej spoločnosti KEIMEX s.r.o. poistné plnenie vo výške 1.302,02 eur.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by bolo príčinou akejkoľvek škody žalobcu. Vodič so súhlasom žalovaného zaparkoval vozidlo pred svojim bydliskom za účelom vykonania povinnej bezpečnostnej prestávky, pričom v okolí sa v tom čase nenachádzalo žiadne strážené parkovisko pre nákladné vozidlá, ktoré by bolo v prevádzke, parkovaniu na stráženom parkovisku teda bránila objektívna prekážka. Uviedol, že pri uzatváraní poistnej zmluvy mu žalobcom bolo vysvetlené, že dojednanie o povinnosti parkovať na stráženom parkovisku sa týka iba dní pracovného voľna a pokoja, keď sa s vozidlom nejazdí, inak by si vodič prakticky nemohol realizovať bezpečnostnú prestávku. Ustanovenie článku VII. bod 6 poistnej zmluvy naviac považuje za neplatné pre neurčitosť nakoľko neobsahuje jasné pravidlá určenia primeranej náhrady.
Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 29.3.2012 návrh zamietol a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v celkovej výške 153,80 eur.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej považoval súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 9.6.2007 uzatvorená poistná zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX. V čase od 22,00 hod. dňa 17.3.2009 do 03,30 hod. dňa 18.3.2009 neznámy páchateľ odcudzil nákladné motorové vozidlo zn. Citroën Jumper bielej farby s EČ: K. XXX F., ktorého oprávneným držiteľom bol žalovaný. Spolu s vozidlom bol odcudzený aj tovar nachádzajúci sa vo vozidle, čím bola spôsobená škoda spoločnosti KEIMEX s.r.o., L. Stárka 16, Trenčín. Žalobca predmetnú poistnú udalosť eviduje pod číslom: XXXXXXXXXX. Žalobca priznal spoločnosti KEIMEX s.r.o. za škodu na odcudzenom tovare sumu 1.633,96 eur, z ktorej poškodenému vyplatil 1.302,02 eur a suma 331,94 eur predstavuje spoluúčasť poisteného (žalovaného) na plnení. Súd mal preukázané, že vodič odstavil nákladné auto v mieste svojho bydliska (Č. Č.. XXXX/XXX, M.) za účelom povinnej bezpečnostnej prestávky, keďže podľa zákona sa prestávka vykonáva (pri jazde nákladným vozidlom) vždy po 4 hodinách jazdy.
Nakoľko žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že vodič žalovaného porušil povinnosti stanovené poistnou zmluvou v časti povinnosti parkovať na stráženom parkovisku, súd sa musel vyporiadať s otázkou platnosti čl. VII bod. 1 písm. b) poistnej zmluvy a čl. VII bod. 6, lebo ich platnosť namietal žalovaný. Súd vychádza z toho, že poistná zmluva je zmluvným vzťahom, kde žalobca predloží určitý návrh so svojimi podmienkami a je už na žalovanom, či návrh prijme alebo neprijme. Nakoľko žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba, súd na neho neprihliada ako na spotrebiteľa a keďže v článku VII bod. 1 písm. b) zmluvy je jednoznačne vymedzená povinnosť poisteného neponechať dopravný prostriedok „ s nákladom“ na nestráženom parkovisku, súd má za to, že je presne povinnosť špecifikovaná. Súd mal preukázané konateľom žalovaného, že osobitne sa na toto ustanovenie ohľadom parkovania informoval. Tvrdenia žalovaného, že poisťovací agent mu vysvetľoval toto ustanovenie s vymedzením na konkrétne dni nie je podstatné, lebo v zmluve či prílohe k zmluve nie je presne špecifikované, na aké obdobie sa táto povinnosť neparkovať na nestráženom parkovisku vzťahuje. Preto si súd ustálil, že pre poisteného platí predmetná povinnosť počas celého obdobia zmluvného vzťahu bez akýchkoľvek obmedzení. Čiže tým, že vodič žalovaného zaparkoval s nákladným vozidlom s tovarom na nestráženom parkovisku, porušil povinnosť danú zmluvou.
Ďalej sa súd vyporiadal s platnosťou čl. VII bod. 6 poistnej zmluvy, pričom vychádzal z toho, že žalobca sa domáhal plnenia vo výške 30 % z vyplatenej sumy poškodenému, lebo porušenie povinnosti žalovaného viaže na primeranú náhradu vyplateného poistného plnenia. Súd mal preukázané, že nikde v poistnej zmluve, prílohe či interných predpisoch poisťovne nie je vymedzený pojem „ primeranej náhrady“ ani spôsob či systém určovania výšky primeranosti. Výšku 30 % určenú likvidátorom súd preto kvalifikoval len ako svojvoľne určenú neberúc ohľad ani na spoluúčasť 331,94 eur, ktorú žalovaný hradil. Súd vychádzal z toho, že právne úkony vyjadrené slovami (v tomto prípade slovami: primeraná náhrada“) treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Súd má za to, že v čase uzatvárania zmluvy nebola presne špecifikovaná výška primeranosti.
V článku VII bod. 6 absentuje súdu určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu práve pre nedefinovanie, čo sa má na mysli pod primeranou náhradou a preto tento čl. VII bod. 6 súd vyhodnotil ako neplatný v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Určitosť absentuje v tom, že obsah pojmu „primeraná náhrada“ je vnútorne rozporný, rozpor nemožno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon). Tento pojem súd považuje za neurčitý aj z dôvodu, lebo nemožno zistiť, čo je jeho predmetom, t.j. aká konkrétna suma hoci aj v percentuálnom vyobrazení sa má na mysli pod „primeranosťou“. Z tých istých dôvodov je tento pojem i nezrozumiteľný. Z toho i následne vyplýva nedôvodnosť návrhu žalobcu požadovať plnenie od žalovaného v sume 390,61 eur z titulu primeranosti náhrady vyplateného poistného plnenia poškodenému. Súd pritom prihliadal i na skutočnosť, že žalovaný hradil spoluúčasť v sume 331,94 eur, ktorú sumu súd považuje za dostatočnú. Platenie ďalšej sumy ako časti vyplatenej náhrady poškodenému by súd vyhodnotil, že by to bolo v rozpore s dobrými vzťahmi (resp. podľa Obchodného zákonníka v rozpore s poctivým obchodným stykom, keďže účastníkmi zmluvného vzťahu sú právnické osoby). Z tohto dôvodu aj súd návrh zamietol návrh v celom rozsahu.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby žalobe bolo vyhovené. Odvolateľ sa nestotožňuje s konštatovaním súdu, že aj keď k porušeniu zmluvnej povinnosti došlo, nemá nárok na uplatnený regres v súlade so zmluvou. Nevidí žiaden zákonný dôvod, aby ako sankcia, na ktorú má podľa zmluvy nárok, nemohlo byť uplatnené ustanovenie o primeranej náhrade z poskytnutého poistného plnenia. S uplatneným nárokom podľa neho nesúvisí úhrada spoluúčasti vo výške 331,94 eur vyjadrujúca sumu, ktorou sa poistný podieľal na každej poistnej udalosti a ktorú nie je možné považovať za sankciu za porušenie zmluvných dojednaní. Má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď hoci uznal porušenie povinnosti žalovaným, nezaoberal sa otázkou primeranosti náhrady škody. Za nedostatočné považuje zdôvodnenie, že pre neuvedenie, čo je primerané, je zmluvné dojednanie neplatné, nakoľko viaceré zákonné ustanovenia hovoria o primeranosti. Pokiaľ súd nepovažoval za primeranú náhradu vo výške 30 %, mohol za primeranú považovať náhradu v rozsahu 10 % alebo 20 %.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožnil s posúdením článku VII. bod 6 zmluvy účastníkov ako neplatného ustanovenia z dôvodu jeho neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Obč. zák..
Dojednanie „práva na primeranú náhradu vyplateného poistného plnenia“ ako sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti, ako toto právo žalobca v konaní prezentoval, nie je právom vyplývajúcim žalobcovi zo zákona a v zákone definovaným, a požiadavka na určenie výšky tejto náhrady v obsahu dojednania (prípadne stanovenia spôsobu jej určenia) tak, aby povinnej zmluvnej strane bola jednoznačne známa, je nepochybne dôvodnou rovnako ako je tomu napríklad v prípade zmluvnej pokuty upravenej v ustanovení § 544 a nasl. Obč. zák..
(V súvislosti s formuláciou medzi účastníkmi sporného zmluvného dojednania možno poukázať aj na skutočnosť, že samotnému žalobcovi nie je zrejmá jeho právna podstata, ako to vyplýva z označenia uplatneného nároku v odvolaní a v urgencii plnenia zo dňa 16.12.2009 ako nároku na náhradu škody, ktorý mal na neho prejsť z poškodenej spoločnosti Keimex s.r.o.).
Odvolací súd sa z vyššie uvádzaných dôvodov s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením stotožnil, a odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal súd v odvolacom konaní úspešnému žalovanému právo na náhradu trov tohoto konania vo výške nákladov právneho zastúpenia pri jednom úkone zastupujúceho advokáta (písomné vyjadrenie k odvolaniu) s tarifnou odmenou 28,22 eur, paušálnou náhradou výdavkov 7,63 eur a DPH 7,17 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.