Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19CoP-11-2012.pdf
PDF · 89.44 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/11/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci navrhovateľa: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. S., A. H. X, t.č. ÚVTOS A., proti odporcom: 1/ mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, odporkyne v 2/ rade, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, 2/ R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, o zapretie otcovstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 29P 133/2012-33 zo dňa 27.09.2012, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Prešov, č.k. 29P/133/2012-39 zo dňa 06.11.2012 a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľa, ktorým žiada, aby súd zaprel jeho otcovstvo k maloletému V. B., nar. XX.XX.XXXX. Návrh bol odôvodnený tým, že otcovstvo k maloletému bolo určené suhlásnym vyhlásením rodičov maloletého. Navrhovateľ uviedol, že videl maloletého len občas a maloletý trpí zdravotnými problémami, ktoré sa v jeho rodine nevyskytli.
Matka s návrhom nesúhlasila.
Opatrovník žiadal návrh zamietnuť.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ustanovenie § 93 ods. Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. zistil, že maloletý V. B. sa narodil XX.X.XXXX slobodnej matke R. B.. Za otca dieťaťa v zápisnici zo dňa 30.5.2001 matka maloletého označila T. C., s ktorým udržiavala intímnu známosť, a s ktorým otehotnela. Následne dňa 28.06.2001 bol navrhovateľ predvolaný na súd, kde uznal otcovstvo k mal. V., ktorý bol rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 25Nc/393/2001-25 zo dňa 28.04.2003 zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 500,- Sk. V priebehu ďalších rokov bol niekoľko krát podaný návrh na zmenu výživného. Posledná úprava výživného bola rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 25P 400/2008-42 zo dňa 26.02.2009, ktorým bolo znížené výživné zo strany navrhovateľa pre maloletého V. na sumu 30% zo sumy životného minima.
V konaní pred súdom prvého stupňa bolo zistené, že rodičia maloletého V. uznali otcovstvo pred súdom súhlasným vyhlásením, a to konkrétne otec dňa 28.06.2001. Lehota na zapretie otcovstva, ktorá vyplýva z § 93 ods. 1 Zákona o rodine mu tak uplynula 28.6.2004. Z dôvodu, že nebola splnená základná hmotnoprávna podmienka pre konanie na zapretie otcovstva, súd návrh zamietol. V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa bolo konštatované, že pokiaľ u rodičov je pochybnosť o otcovstve, môžu samostatne iniciovať vykonanie skúšky DNA. Túto možnosť súd na základe nedôvodného návrhu nemá.
Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnej odporkyni trovy nevznikli a neúspešný navrhovateľ nárok na ich náhradu nemá.
Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Odvolanie odôvodnil tým, že potvrdil, že dňa 28.04.2003 na Okresnom súde v Prešove spolu s matkou maloletého súhlasne vyhlásil, že je biologickým otcom V. B.. V kritickom čase, kedy došlo k splodeniu maloletého, mal s odporkyňou pohlavný styk bez ochrany a to riadne ukončený. V lehote troch rokov, ktorá uplynula 28.06.2004 nemal vedomosť, že matka maloletého mala v kritickej dobe milenecký pomer aj s iným mužom. Preto podal návrh a žiadal, aby do konania bol pribratý znalec, ktorý na základe analýzy DNA určí, či je alebo nie je otcom maloletého V. B.. Súd prvého stupňa však do konania znalca na DNA odmietol pribrať. V odvolaní navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 120 ods. 2 a § 125 O.s.p. a vyslovil názor, že súd je povinný vykonať aj ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli a to aj vo veciach, okrem iných, o určenie alebo zapretia rodičovstva.
V odvolaní ďalej uviedol, že to, že uznal otcovstvo pred súdom ešte neznamená, že je aj jeho biologickým otcom. Je vo výkone trestu odňatia slobody a jeho trest bude vykonaný 02.10.2018, má preto právo vedieť, či je otcom maloletého. Keďže on nemá finančné prostriedky ani dať možnosť vypracovať znalecký posudok na určenie analýzy DNA žiada, aby bol napadnutý rozsudok zrušený v celom rozsahu, a aby po nariadení pojednávania bol pribratý do konania znalec na vypracovanie posudku na určenie otcovstva.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa v 2/rade písomne tak, že poukázala na to, že navrhovateľ uznal otcovstvo k maloletému 28.06.2001. Navrhovateľovi uplynula zákonná lehota na zapretie otcovstva a on až teraz vo výkone trestu odňatia slobody „zistil“, že maloletý trpí chorobami, ktoré sa v jeho rodine nevyskytli. Maloletý má iba jedinú chorobu a to poruchu štítnej žľazy, ktorá sa nevyskytovala ani v jej rodine. Navrhovateľ tvrdí, že nemá dostatok finančných prostriedkov na drahú skúšku DNA, ktorú on zaplatiť nechce a mala by ju zrejem zaplatiť ona. Poukázala na to, že za ostatný mesiac navrhovateľ poslal výživné v sume 3,70 Eur. Kvôli nemu si už musela zaplatiť drahé cestovné z Bratislavy do Prešova a späť a zabezpečiť synovi opateru.
Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu ešte uviedla, že od mája je nezamestnaná, zamestnanie si hľadá, aby zabezpečila synovi všetko čo v svojich 11 rokoch potrebuje. Žiadala o definitívne ukončenie predmetnej veci a rešpektovanie dosiaľ platných súdnych rozsudkov.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca maloletého nevyjadril.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1.2 O.s.p. po tom čo upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci bolo oznámené na úradnej tabuli dňa 28.01.2013 o 15:30 hod., zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, žeby mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa (§ 93 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine).
Hmotnoprávnou podmienkou pre zapretie otcovstva je, že je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa muž, ktorý svoje otcovstvo uznal. Do úvahy prichádzajú dva dôvody, a to buď preto, že otec vôbec s matkou dieťaťa nesúložil v dobe rozhodujúcej pre splodenie dieťaťa, alebo preto, že hoci v tejto dobe s matkou súložil, je vylúčené, aby sploditeľnom dieťaťa bol on, a to napríklad pre biologickú neschopnosť splodiť dieťa. Nestačí pochybnosť o pravdivosti vyhlásenia alebo vedomosť o tom, že v uvedenej dobe s matku súložilo viacero mužov.
Zákon v citovanom ustanovení § 93 ods. 1 Zákona o rodine stanovuje lehotu troch rokov od dňa určenia otcovstva. Teda doba, v ktorej možno otcovstvo zaprieť, začína plynúť odo dňa určenia otcovstva, čo je odo dňa, kedy došlo k vyhláseniu o otcovstve, ktorým sa pripojil jeden rodič k vyhláseniu, ktorý urobil druhý rodič ako prvý. Táto trojročná lehota teda končí dňom, ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s dňom, kedy došlo k určeniu otcovstva.
Súd prvého stupňa sa dôsledne v predmetnej právnej veci riadil vyššie uvedeným, preto správne rozhodol. Keďže k uznaniu otcovstva pred súdom navrhovateľom k maloletému V. B. došlo dňa 28.06.2001, lehota na zapretie otcovstva mu uplynula dňom 28.06.2004. Konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh navrhovateľa - otca dňom 14.05.2012, teda dávno po uplynutí trojročnej zákonnej lehoty, počas ktorej by navrhovateľ ako otec mohol svoje otcovstvo voči maloletému V. B. zaprieť, ak by bolo preukázané slnenie aj ďalších zákonných podmienok.
K odvolacím dôvodom vysloveným navrhovateľom odvolací súd ešte dodáva, že iba skutočnosť, že matka maloletého mala mať intímny styk aj s iným mužom, nie je samo o sebe dôvodom na úspešné zapretie otcovstva v prípade, ak by návrh bol podaný v zákonnej lehote. Tak, ako súd prvého stupňa správne v napadnutom rozsudku uviedol, navrhovateľ môže sám iniciovať vykonanie analýzy DNA u maloletého V. a jeho rodičov, ale nie prostredníctvom súdu.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny, a to aj vo výroku o trovách konania.
Súd prvého stupňa zaviazal uznesením č.k. 29P/133/2012-39 zo dňa 06.11.2012 navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 66 Eur podľa položky č. 9 sadzobníka súdnych poplatkov.
Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ T. C.. Odvolanie, označené ako žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodnil tým, že je vo výkone trestu odňatia slobody od roku 2008, kde je pracovne zaradený len sporadicky. Posledné dva mesiace už pracovne zaradený nie je, a preto sú jeho príjmy nulové. A aj keď bude pracovne zaradený, jeho príjmy sú minimálne, lebo ma značné exekúcie a platí výživné. Požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku, ktorý je vo výške 66 Eur za odvolanie, lebo je nemajetný a nemá finančné prostriedky.
Zo spisu bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 29P 133/2012-19 zo dňa 19.7.2012 bolo navrhovateľovi priznané oslobodenie od súdneho poplatku za návrh v rozsahu 50% poplatkovej povinnosti. V prevyšujúcej časti návrh na oslobodenie od súdneho poplatku bol zamietnutý. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.08.2012.
Súd prvého stupňa uvedené unesenie odôvodnil tým, že po preskúmaní žiadosti oslobodenia od súdnych poplatkov, tlačiva pre dokladovanie pomerov a predložených dokladov dospel k záveru, že žiadosť navrhovateľa o oslobodenie od súdneho poplatku za návrh je čiastočne dôvodná vzhľadom na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, preto mu priznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku za návrh v rozsahu 50% poplatkovej povinnosti. V prevyšujúcej časti bol preto návrh zamietnutý. Mal za to, že výška poplatku po právoplatnosti tohto uznesenia v predmetnej veci v rozsahu 33 Eur nepredstavuje takú sumu finančných prostriedkov, ktoré by nemohli byť od navrhovateľa spravodlivo požadované, a to vzhľadom na charakter žaloby, jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, ako aj skutočnosť, že sa jedná o poplatok za návrh. Navrhovateľ je vo výkone trestu, v dôsledku čoho sú jeho príjmy limitované, nie je to však dôvodom pre oslobodenie od súdneho poplatku v celom rozsahu. Navrhovateľ, ktorý je vo výkone trestu, kde sa dostal zo subjektívnych dôvodov, pracovne zaradený.
O priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov predseda senátu alebo samosudca upovedomí ostatných účastníkov na najbližšom pojednávaní. Ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitého predpisu, takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná (§ 138 ods. 1,2,3,4 O.s.p.).
Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má aj spätnú účinnosť: poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. V návrhu musia byť pomery účastníka dokladované
a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní MS SR na svojom webovom sídle, alebo
b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.
Keďže súd prvého stupňa aj napriek tomu, že u navrhovateľa počas konania zistil dôvody na priznanie mu oslobodenia od súdneho poplatku za návrh v rozsahu 50% poplatkovej povinnosti, uložil navrhovateľovi zaplatiť poplatok za odvolanie v celom rozsahu, t.j. vo výške 66 Eur. Uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa sa javí byť preto predčasným.
Bolo preto potrebné uznesenie súdu prvého stupňa o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za odvolanie postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného zákona vrátiť v uvedenom rozsahu vec späť na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne preveriť pomery navrhovateľa podľa § 138 O.s.p. a zistiť, či je pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdneho poplatky za odvolanie hoci len sčasti. Za týmto účelom je potrebné vyzvať navrhovateľa na dokladovanie jeho pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Až po zistení pomerov na strane navrhovateľa bude možné ustáliť, či tento má alebo nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a v akej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.