Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_9C-80-2011.pdf
PDF · 78.39 KB
Case nature
Subarea
9C/80/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu: U. X., A.. X.X.XXXX, S. W. X. A. Q., proti žalovanému: U. M. N., G. XXX/XX, X., o zaplatenie 546,- eur takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 56,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.2.2011 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 546,- eur Istinu požadoval titulom náhrady mzdy. Návrh odôvodnil tým, že pre žalovaného vykonával prácu na základe Dohody o pracovnej činnosti s dohodnutou odmenou 70,- eur za 10 hodín týždenne. Napriek viacerým urgenciám mzda mu nebola vyplatená a preto sa obrátil aj na inšpektorát práce. U žalovaného odpracoval 78 hodín a preto má nárok na 546,- eur.
Na základe návrhu bol tunajším súdom pod č. 11Ro/36/2011-10 zo dňa 26.4.2011 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedol, že dňa 10.3.2011 žalobcovi bola ním uhradená suma 70,- eur. Podľa kalkulácie škody zo dňa 15.2.2011 žalobca svojou nedbanlivosťou mu spôsobil škodu vo výške 491,63 eur.
Vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že žalovanému nespôsobil žiadnu škodu. Z toho dôvodu považuje odpor za nedôvodný.
Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Žalobca opakovane nepreberal zásielky súdu a to na adrese trvalého bydliska, ani na adrese uvedenej v návrhu a v Poprade, ktorú oznámil písomne súdu podaním dňa 27.1.2012. Súd mu preto doručoval zásielky podľa § 49 ods. 4 O.s.p. a považoval doručenie predvolania žalobcovi za preukázané v súlade s uvedeným ustanovením. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti žalobcu.
Žalovaný tvrdil, že odmena za žalobcom vykonanú prácu vo výške 70,- eur bola žalobcovi vyplatená. Poukázal na to, že žalobca prestal u neho pracovať bez toho, aby niečo niekomu oznámil. Žalobca svojou zle vykonanou prácou poškodil meno žalovaného u zákazníkov. Okrem toho mu doposiaľ nevrátil zverené pracovné pomôcky a spôsobil škodu. Odmena uvedená v Dohode o pracovnej činnosti bola dohodnutá vo výške 70,- eur mesačne. Na základe Dohody o pracovnej činnosti žalobca u žalovaného pracoval len v mesiaci január 2011. Žalovaný potvrdil, že žalobca u neho pracoval viac ako 10 hodín
týždenne, za čo mu bola uložená pokuta inšpektorátom práce. Vyjadril súhlas s tvrdením žalobcu v žalobnom návrhu a to, že na základe Dohody o pracovnej činnosti žalobca u neho odpracoval 78 hodín. Pred uzavretím Dohody o pracovnej činnosti žalobca u neho pracoval na základe príkaznej zmluvy s vyplatenou odmenou 100,- eur.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalobca pracoval u žalovaného na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 17.1.2011. Dohoda bola uzatvorená na dobu neurčitú s dohodnutou maximálnou dĺžkou pracovného času 10 hodín týždenne a dohodnutou odmenou 70,- eur s tým, že odmena za vykonanú prácu je splatná trinásty deň v mesiaci. Dohoda o pracovnej činnosti bola ukončená okamžitým skončením pracovného pomeru. Žalobca listom zo dňa 31.1.2011 žalovanému oznámil, že dáva okamžitú výpoveď z dôvodu, že neobdŕžal doplatok mzdy za mesiac január 2011. Zároveň žalobca žiadal o zaplatenie dlžnej čiastky za január 2011. Žalovaný adresoval dňa 17.2.2011 žalobcovi okamžité skončenie Dohody o pracovnej činnosti k uvedenému dátumu.
Podľa poštovej poukážky zo dňa 10.3.2011 žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 70,- eur.
Podľa dochádzkového listu žalobcu za mesiac január 2011 mal žalobca u žalovaného od 17.1.2011 do 26.1.2011 odpracovať 63,50 hodín. Inšpektorátom práce Košice bol šetrený podnet žalobcu na žalovaného. Rozhodnutím Inšpektorátu práce zo dňa 20.6.2011 bola žalovanému uložená pokuta vo výške 100,- eur okrem iného aj za to, že porušil povinnosti vyplývajúce z § 228a ods. 1 Zákonníka práce tým, že na základe dohody o pracovnej činnosti žalobca u neho vykonával pracovnú činnosť viac ako 10 hodín týždenne v 1., 3. a 4. týždni roku 2011.
Podľa § 228a ods. 1 až 3 Zákonníka práce, na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Predmetom tohto konania bola náhrada odmeny žalobcu za vykonanú prácu na základe Dohody o pracovnej činnosti za obdobie mesiaca január 2011. Žalobca svoj nárok odvodzoval od platne uzavretej Dohody o pracovnej činnosti.
Dokazovaním v konaní bolo preukázané, že žalobca od 17.1.2011 pracoval u žalovaného na základe uzatvorenej Dohody o pracovnej činnosti. V písomne uzatvorenej dohode bola medzi účastníkmi konania dohodnutá odmena vo výške 70,- eur. Žalobca tvrdil, že sa jedná o odmenu za odpracovaných 10 hodín. Uvedené tvrdenie z jeho strany preukázané nebolo. Naopak aj z písomnej dohody je zrejme, že sa jedná o dohodnutú odmenu za odpracovaný mesiac, čo je zrejme aj z článku 9, podľa ktorého je odmena splatná trinásty deň v mesiaci. Podľa citovaného ustanovenia Zákonníka práce môže zamestnanec na základe Dohody o pracovnej činnosti odpracovať maximálne 10 hodín týždenne. Ak teda odmena bola dohodnutá za jeden odpracovaný mesiac, jednalo sa o odmenu za odpracovaných 40 hodín.
Na základe Dohody o pracovnej činnosti pracoval žalobca u žalovaného len v mesiaci január 2011. Dokazovaním bolo preukázané, že u žalovaného odpracoval viac ako povolený rozsah 10 hodín týždenne. Podľa žalobcu u žalovaného v mesiaci január 2011 odpracoval spolu 78 hodín. Žalovaný s takto určeným rozsahom odpracovaných hodín žalobcom súhlasil. Súd preto poukazujúc aj na § 120 ods. 3 O.s.p. vychádzal z toho, že žalobca odpracoval u žalovaného na základe Dohody o pracovnej činnosti v mesiaci január 2011 celkove 78 hodín.
Ako bolo uvedené, odmena za odpracovaných 40 hodín predstavovala sumu 70,- eur, t.j. 1,78 eur za hodinu (70,- eur delene 40 hodín). Žalobcovi preto za odpracovaných 78 hodín prináleží odmena vo výške 136,50 eur (1,75 eur krát 78 hodín). Žalobca preukázal, že po podaní žalobného návrhu, zaplatil žalobcovi sumu 70,- eur. V tejto časti preto súd návrh zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť odmeny vo výške 56,50 eur (136,50 eur mínus 70,- eur). V časti nad sumu 136,50 eur súd návrh zamietol z už vyššie uvedených dôvodov a to, že odmena za vykonanú prácu v Dohode o pracovnej činnosti bola dohodnutá za obdobie mesiaca a nie 10 odpracovaných hodín ako to uvádzal žalobca.
O náhrade trov konania súd poukazujúc na ustanovenie § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nerozhodoval z dôvodu, že ani jeden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).