Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cbi/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom ThDr. JUDr. Petrom Melichárekom, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. XXX, zast. JUDr. Jozef Krenický, advokát, Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 500 38 371, proti žalovanej: Ing. Jana Kollárová, správca konkurznej podstaty úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, so sídlom kancelárie správcu Masarykova 21, 040 01 Košice, zastúp. spoločnosťou DEMKO & PARTNERS s. r. o., Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 54 245 729 v konaní o určenie popretej pohľadávky takto

rozhodol:

I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.03.2023 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že pohľadávka žalobkyne vyplývajúca z poistnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 pod sp. zn. , uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 06.03.2018 do konkurzu vedeného na majetok úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 pod sp. zn. v celkovej výške 3.371,57 eura, evidovaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 6429, je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oprávnená a existuje a žalobkyňa je jej veriteľom.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že splnomocnenec bol na podanie prihlášky riadne splnomocnený, nakoľko oprávnenie konať za žalobkyňu vzniklo na základe udelenej plnej moci a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom správca ako žalovaný vedel, či nevedel. Plná moc nezanikla žiadnym zo spôsobov podľa . Akceptácia plnej moci zo strany splnomocnenca je aj bez podpisu na splnomocnení evidentná minimálne zo skutočnosti, že splnomocnenec uskutočnil úkon, na ktorý bol splnomocnený. Pokiaľ mala žalovaná pochybnosti o tom, či zástupca je oprávnený konať za žalobkyňu ako splnomocniteľa, v prvom rade mala osloviť samotnú žalobkyňu aby ten preukázala, že zástupca je oprávnený za ňu konať. Z ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) účinného od 01.02.2023 vyplýva, že nepredloženie písomného plnomocenstva na zastupovanie má účinky neprihliadania na prihlášku pohľadávky. Toto ustanovenie je však účinné až od spomínaného 01.02.2023. Argumentum a contrario teda môžeme uzavrieť, že v prípade konkurzov začatých do tohto termínu nepredloženie písomného splnomocnenia nemôže mať za následok neprihliadnutia na prihlášku a zároveň nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky, nakoľko plnomocenstvo vzniká udelením plnej moci splnomocnencovi a nie preukázaním písomného vyhotovenia správcovi konkurznej podstaty. Žalovaná tak nemala zákonnú možnosť poprieť pravosť pohľadávky z dôvodu absencie predloženia plnej moci.

3. Žalovaná v podaní zo dňa 20.07.2023 uviedla, že splnomocnenie je osobitným jednostranným úkonom zastúpenej strany, ktorým sa v konaní preukazuje existencia vzťahu zastúpenia a jeho rozsah. Bez predloženia riadneho splnomocnenia nemožno so zastúpeným subjektom riadne konať a neprihliada sa ani na úkony zástupcu v mene zastúpeného. Z uvedeného možno odvodiť, že pokiaľ Spotrebiteľské centrum ako zástupca uskutočnilo úkon spočívajúci v podaní prihlášky pohľadávky žalobkyne za žalobkyňu samotnú (teda v mene žalobkyne ako zastúpenej), musela mať žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty písomným splnomocnením preukázanú existenciu a rozsah zastúpenia. Bez splnenia tejto podmienky nebolo možné vychádzať z toho, že Spotrebiteľské centrum je zástupcom a žalobkyňu ako veriteľku nebolo možné považovať za zastúpenú. Iba originál splnomocnenia disponuje právnou silou, ktorá spočíva v tom, že jednoznačne preukazuje prejavenú vôľu zastúpeného. Podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú je v predmetnom konaní potrebné skúmať je, či udelenie splnomocnenia žalobkyňou zástupcovi bolo relevantne preukázané správkyni konkurznej podstaty. Podstatnou teda nie je otázka udelenia, či neudelenia takéhoto splnomocnenia danému subjektu. Je nutné rozlišovať medzi udelením splnomocnenia a preukazovaním jeho udelenia, ktoré sa uskutočňuje predložením originálu splnomocnenia. Na preukázanie uvedeného tvrdenia žalovaná poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.08.2014 pod sp. zn.: . Z uvedeného rozhodnutia analogicky vyplýva, že pokiaľ splnomocnenec (Spotrebiteľské centrum) nepreukázal samostatne splnomocnenie konať za žalobkyňu – veriteľku, bolo na mieste uzavrieť, že prihlášku podal vo vlastnom mene. snahe odstrániť nedostatok preukázania zastúpenia postupovala žalovaná ako správkyňa tak, že splnomocnenca vyzvala na predloženie splnomocnenia. Tento postup je typický aj pre súdy, ktoré spravidla vyzývajú na preukázanie splnomocnenia toho, kto vystupuje ako splnomocnenec. Nebolo povinnosťou žalovanej, aby okrem výzvy na predloženie splnomocnenia splnomocnencovi túto výzvu zasielala aj žalobkyni ako veriteľke. Táto povinnosť jej nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Žalovaná napokon uvádza, že podľa ustanovenia : „Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.“ Z uvedeného teda vyplýva, že preukázanie splnomocnenia udeleného žalobkyňou Spotrebiteľskému centru je v tomto štádiu konkurzného konania bez významu.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.08.2023. Žalobkyňa sa vyjadrila tak, že: „My trváme na podanej žalobe, máme zato, že je dôvodná. Poukazujeme na skutočnosť, že podľa ust. zastúpenie vzniká na základe udelenia plnej moci. V tomto prípade sme vyprodukovali dôkaz, ktorý jednoznačne preukazuje udelenie plnej moci splnomocnenému zástupcovi, pričom podpis splnomocniteľky a teda žalobkyne v tomto konaní je úradne overený, čo znamená, že nejde o žiadne špekulatívne doplnenie plnej moci, ktoré by bolo nejakým spôsobom antidatovaná. To, že táto plná moc bola akceptovaná zo strany splnomocnenca je preukázané tým, že ten urobil smerom k správkyni, ako žalovanej úkon prihlásenia pohľadávky. Pokiaľ žalovaná považovala nedostatok preukázania plnej moci za vadu, ktorou by mala byť prihláška postihnutá, mala postupovať spôsobom, že teda túto prihlášku nemala považovať za prihlášku pohľadávky v rámci konkurzu. Konkurzný zákon v ustanovuje taxatívne dôvody, pre ktoré je možné teda poprieť pohľadávku a nedostatok zastúpenia v tomto uvedení nie je. Tak isto poukazujem na ust. , ktoré je účinné od 1.2.2023, až od účinnosti tejto novely je teda stanovené aké následky má nedoloženie plnej moci k prihláške, to znamená, že pokiaľ táto prihláška trpela vadou, že teda chýbalo tam plnomocenstvo, nemôže dôjsť k popretiu pohľadávky, pretože táto vada, resp. tento následok bol upravený až neskoršou právnom úpravou. To znamená, že v argumentum a contrario pokiaľ tento následok bol ustanovený až s účinnosťou od 1.2.2023, takáto vada nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky, ak bola prihláška prihlásená pred 1. februárom 2023“

5. Žalovaná sa na pojednávaní konanom dňa 23.08.2023 vyjadrila tak, že: „naďalej považuje nárok uplatnený žalobkyňou za nedôvodný a to v zásade z nasledujúcich dôvodov. Žalovaná je presvedčená, že konkurzné konanie niet pochybnosti o tom, že je súdnym konaním. Pokiaľ ide o súdne konanie je povinnosťou každého subjektu, ktorí sa nechá v takomto konaní zastúpiť preukázať písomným originálom splnomocnenia svoje zastúpenie. Pokiaľ k takému niečomu nedôjde, tak jednoducho nemôže so zastúpeným subjektom riadne konať a neprihliada sa ani na úkony zástupcu v mene zastúpeného. Rád by som zvýraznil, že v prejednávanej veci nie je podstatnou okolnosťou to, či žalobkyňa udelila splnomocnenie alebo ho neudelila svojmu zástupcovi. Podstatnou okolnosťou je preukázanie splnomocnenia správkyni konkurznej podstaty a je zrejmé, že je nevyhnutné rozlíšiť medzi udelením a preukázaním splnomocnenia. V tomto zmysle tento názor nie je akýmsi len subjektívnym názorom

správkyne ako žalovanej, je podporený konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a to buď v podobe rozhodnutia, ktoré žalovaná ozrejmovala konajúcemu súdu v jej písomnom vyjadrení, ale aj novšími rozhodnutiami Najvyššieho súdu, napr. sp. zn. . To je v zásade k otázke preukázania splnomocnenia, ku ktorému žalovaná zastáva názor, že v zmysle aj judikatúry, aj konkrétnych skutkových okolností, k takémuto preukázaniu nedošlo. Zároveň, pokiaľ sa argumentuje na strane žalobkyne prípadným zhojením tohto nedostatku doložením fotokópie splnomocnenia, ani nie originálu, ale fotokópie v danom štádiu konkurzného konania, teda v prebiehajúcom incidenčnom konaní, tak žalovaná poukazuje na ust. zákona , z ktorého teda vyplýva, že podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou nemožno opraviť, ani doplniť. Za daných okolností a v zmysle akýchkoľvek výkladových pravidiel k danému ustanoveniu jedinou možnosťou žalobkyne bolo len vziať svoju prihlášku späť a podať ju ako perfektnú. A pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne o tom, že aktuálny právny stav určuje postup správcu v prípade absencie splnomocnenia zo strany veriteľa neprihliadať na prihlášku, tak jednoducho v situácia, v ktorej sa ocitáme v tomto konaní treba vychádzať z právneho stavu, ktorý bol účinný v čase, keď k podanej prihláške došlo, resp. ani nie v čase, keď došlo k podaniu prihlášky, ale v čase, keď bol konkurz vyhlásený. A v tomto zmysle správkyňa konkurznej podstaty nemala možnosť neprihliadať na prihlášku, ak v nej absentovalo splnomocnenie. Takýto postup by bol nesúladný s SR. To, že by bol nesúladný s SR je judikované v náleze Ústavného súdu v roku 2019, neviem v danom momente uviesť to číslo, ale je to úplne komfortne dohľadateľné s tým že, jednoducho za daných okolností nie je možné neprihliadať na prihlášku. Netýka sa to však potom samotného prieskumu správkyne vo vzťahu k prípadnému popretiu alebo nepopretiu. Áno, od konkrétneho dátumu roku 2022 alebo 23, tak ako to uvádza žalobkyňa, ten právny stav je iný ale hovorím, že neaplikuje sa na stavy a konkurzné konania a s tým spojené konania, ktoré začali pred účinnosťou tejto právnej zmeny. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti, tak ako boli doteraz žalovanou prezentované, žalovaná je presvedčená je žaloba v celom rozsahu nedôvodná.“

6. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu zistil skutkový stav veci:

7. Medzi stranami nebolo sporné, že Okresný súd Košice I Uznesením zo dňa 11.01.2018, sp. zn. začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, že Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 23.01.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.01.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 a za správcu bola ustanovená JUDr. Dana Husťáková, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, značka správcu: S738. Sporné medzi stranami nebolo, že JUDr. Dana Husťáková bola odvolaná z funkcie správcu a že uznesením zo dňa 21.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2019, bola do funkcie správcu ustanovená Ing. Jana Kollárová (žalovaná). Nebolo sporné medzi stranami ani to, že pohľadávka žalobkyne vo výške 3.371,57 eura bola prihlásená do konkurzu, že správkyňa poprela pohľadávku z dôvodov uvedených v oznámení o popretí pohľadávky a že žaloba o určenie popretej pohľadávky bola podaná v zákonom stanovenej lehote 10.03.2023.

8. Sporné medzi stranami bolo, či správca poprel pohľadávky z relevantných dôvodov a či je táto pohľadávka v konkurznom konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. nesporná čo do právneho dôvodu vzniku, vymáhateľnosti, výšky a poradia.

9. Zo splnomocnenia zo dňa 11.02.2017 bolo zistené, že žalobkyňa ním splnomocnila Spotrebiteľské centrum, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33, 068 01 Medzilaborce na zastupovanie v súdnom, exekučnom, konkurznom konaní voči spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904. Predmetné splnomocnenie nebolo podpísané Spotrebiteľským centrom.

10. Podľa ust. : (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. (2) Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde. (3) Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní

v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy. (4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. (5) Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. (6) Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. (8) Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.

11. Podľa ust. : (1) Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis. (2) Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3) V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. (5) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. (7) K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku. (9) Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa. (10) Odsek 9 sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka.

12. Podľa ust. : (1) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby. (2)

Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.

13. Podľa ust. : (1) Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. (2) Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. (3) Pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. (4) Z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní. (5) Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. (6) Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. (7) Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak a) bolo podané na predpísanom tlačive a b) na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania vo výške podľa odseku 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu. (8) Úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov na popieranie pohľadávok. Námietka sa zapíše do zoznamu pohľadávok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam. (9) Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. (10) Ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie. (11) Podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže, súd konanie zastaví. (12) Za právne zastupovanie v konaní podľa odseku 9 patrí úspešnej strane, ktorá je právne zastúpená, náhrada tarifnej odmeny podľa osobitného predpisu8b) ako pri zastupovaní v exekúcii. Základom na určenie odmeny je suma prihlásenej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, suma, v akej je pohľadávka sporná. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej pohľadávky, ak bolo konanie zastavené preto, že konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku. (13) Ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu je súd, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd také rozhodnutie nevydal. (14) V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. (15) Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. (16) Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. (17) Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. (18) Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú. (19) Výška preddavku na trovy konania o určenie popretej pohľadávky sú dve percentá zo sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, dve percentá zo sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350 eur a najviac 10 000 eur. (20) Povinnosť zložiť preddavok podľa odseku 7 písm. b) a odseku 11 nemá subjekt verejnej správy podľa osobitného predpisu.8c) (21) Na účel zloženia preddavkov podľa odsekov 7 a 11 správca najneskôr do uplynutia základnej prihlasovacej lehoty zverejní v Obchodnom vestníku číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktorý možno zložiť preddavok. Preddavok podľa odseku 7 možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložený samostatný preddavok. Z preddavkov podľa odsekov 7 a 11 sa hradia trovy konania podľa rozhodnutia súdu; v rozhodnutí súd určí, ktoré trovy sa hradia z preddavku a nespotrebovanú časť preddavku správca vráti zložiteľovi.

14. Podľa ust. : Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia .

15. Podľa ust. : (1) Súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné. (2) V písomnom vyhotovení uznesenia vydaného v konaní podľa tohto zákona sa uvedie, ktorý súd uznesenie vydal, označenie navrhovateľa, dlžníka (úpadcu) a správcu, ak je ustanovený, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. (3) Vo výroku uznesenia sa vždy uvedie zákonný dôvod rozhodnutia, ak vyplýva z tohto zákona. (4) Rozhodnutie, ktorým súd priznal hlasovacie a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou, je predbežne vykonateľné.

16. Podľa ust. : (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku; to platí rovnako aj pre písomnosti, ktoré sa majú zverejniť podľa osobitného predpisu. 33b) Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia. (2) Ak ide o doručenie uznesenia, ktorým sa účastníkovi ukladá povinnosť alebo ktorým sa účastník vyzýva, uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1. (3) Uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku aj vtedy, ak tento zákon ustanovuje, aby sa písomnosť určitej osobe doručila, alebo ak je to potrebné pre vedenie konania; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1. (4) Ak je prípadný začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený so zverejnením doručovanej písomnosti v Obchodnom vestníku a listina sa doručuje aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku, adresát písomnosti sa o tom poučí. (5) Ak sa má súdne rozhodnutie podľa tohto zákona zverejniť v Obchodnom vestníku bezodkladne, súd predloží rozhodnutie Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po jeho vydaní. (6) Iné písomnosti súdu, ktoré sa podľa tohto zákona majú zverejniť bezodkladne, súd predloží Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa dozvedel o skutočnosti, s ktorou je spojené zverejnenie súdnej písomnosti. (7) Ak je to účelné vzhľadom na počet účastníkov alebo povahu veci, súd môže popri zverejnení písomnosti v Obchodnom vestníku zverejniť obsah písomnosti alebo niektoré údaje z nej aj prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, tlače alebo služieb poskytovaných elektronickou formou. (8) Súd môže podľa okolnosti doručiť písomnosti aj prostredníctvom správcu. Bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti doručí súd rozhodnutie o vyhlásení konkurzu v konaní podľa štvrtej časti zákona s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti dlžníkovi prostredníctvom správcu. (9) Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

17. Podľa ust. Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. v platnom znení: Zástupca sa preukazuje písomným plnomocenstvom, ak zákon neustanovuje inak.

18. Podľa ust. : (1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. (2) Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. (3) Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne. (4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

19. Správkyňa poukázala na to, že k prihláške nebolo pripojené plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo zástupcu popretého veriteľa účinne signovať a uplatniť prihlášku za popretého veriteľa do konkurzu. Na tento právny úkon učinený za popretého veriteľa nebolo preukázané oprávnenie zástupcu veriteľa v zmysle a nasl. . Prihlášku popretého veriteľa teda signovala osoba bez preukázaného oprávnenia takto konať za veriteľa. Predmetná prihláška a ňou uplatňovaná pohľadávka je teda uplatnená samostatne zo strany zástupcu veriteľa, ktorý nie je držiteľom hmotnoprávneho nároku na jej zaplatenie zo strany úpadcu. Zástupca veriteľa nemôže úspešne samostatne bez preukázaného hmotnoprávneho nároku, ktorý by naňho prešiel, účinne uplatniť akýkoľvek právny nárok v konkurze, keďže v takom prípade absentuje aktívna vecná legitimácia uplatniť si prihláškou nárok, ktorý patrí len veriteľovi a nie jeho zástupcovi.

20. Navyše plnomocenstvo predložené žalobkyňou v prílohe žaloby nebolo podpísané zo strany splnomocnenca.

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zástupca uvedený v prihláške a podpísaný na prihláške nemohol konať za žalobkyňu. Predmetnú prihlášku nie je teda možné považovať za prihlášku pohľadávok žalobkyne do konkurzu, preto si žalobkyňa nemôže uplatňovať nárok na určenie popretej pohľadávky.

22. Podľa a (ďalej ako „“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

23. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

24. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam súd poukazujúc na ust. uvádza, že „povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce.“ (k tomu: Števček, Ficová a kolektív, - Veľké komentáre, C- H-Beck, str. 571). Uvedená povinnosť sa označuje ako „povinnosť, resp. bremeno tvrdenia“. Následne k takémuto tvrdeniu potom podľa návrhu procesnej strany súd vykonáva dokazovanie (tzv. dôkazné bremeno), nakoľko dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strana tvrdila (nie zisťovať, čo strana netvrdila). V právnej praxi sa potom hovorí o tzv. unesení bremena tvrdenia a unesení dôkazného bremena. Ak strana sporu svoje bremeno neunesie, znamená to pre ňu prehru sporu (neúspech v spore).

25. Procesné bremeno je špecifickým následkom nedodržania relevantných procesných povinností. Neunesenie procesného bremena však predstavuje určitú formu procesnej sankcie. Touto procesnou sankciou je najčastejšie strata sporu. Inak povedané, neunesenie konkrétneho procesného bremena nie je sankcionované zo strany súdu konkrétnou sankciou (napr. peňažnou sankciou a pod.), ale sankciu predstavuje strata civilného sporu.

26. Dôkazné bremeno v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi. V tejto súvislosti sa dôkazné bremeno prirovnáva ku stromu, ktorého koruna sa podľa vývoja konkrétneho sporu nakláňa raz na stranu žalobcu a inokedy, naopak, na stranu žalovaného. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany

procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom rozsahu. Rozsah dôkazného bremena žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu.

27. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, čo sa týka perfektnosti splnomocnenia zástupcu (Spotrebiteľské centrum) na podanie prihlášky do konkurzu.

28. Súd nepovažoval za potrebné podrobne sa zaoberať ďalšími argumentmi žalobkyne, nakoľko pre účinné popretie pohľadávky žalobkyne postačovala aj len skutočnosť, že prihláška pohľadávky nebola podpísaná žalobkyňou, resp. že nebolo preukázané, že v zástupca uvedený v prihláške, ktorý ju aj podpísal, konal v mene žalobkyne.

29. Súd však uvádza, že v zmysle ustanovenia : „Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy“. Z uvedeného vyplýva, že zo strany žalobkyne je možné prihlásiť pohľadávku do konkurzného konania aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty stanovenej ustanovením .

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

31. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

32. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

34. Žalovaná mala v konaní voči žalobkyni plný úspech, preto jej súd priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).