Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cbi-13-2022.pdf
PDF · 182.05 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudcom ThDr. JUDr. Petrom Melichárekom, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., prechodný pobyt F. XX, XXX XX D. E., zastúp. JUDr. Vierou Kubicovou, advokátkou, Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, IČO: 11 802 090, proti žalovanej: Ing. Jana Kollárová, správca konkurznej podstaty úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, so sídlom kancelárie správcu Masarykova 21, 040 01 Košice, zastúp. spoločnosťou DEMKO & PARTNERS s. r. o., Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 54 245 729, o určenie popretej pohľadávky takto
rozhodol:
I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2022 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že pohľadávka žalobkyne vyplývajúca z poistnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 pod sp. zn. 31K/28/2017, uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 10.03.2018 do konkurzu vedeného na majetok úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 pod sp. zn. 31K/28/2017 v celkovej výške 10.386,04 eura, evidovaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 5254, je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oprávnená a existuje a žalobkyňa je jej veriteľom.
2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 31K/28/2017 zo dňa 23.01.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, Garbiarska 2, 040 71 Košice (ďalej len ako „úpadca“). Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 20/2018 dňa 29.01.2018. Žalobkyňa si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu Spotrebiteľské centrum, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33, Medzilaborce uplatnila svoju pohľadávku v konkurze. Žalobkyni bolo dňa 29.07.2022 doručené oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 09.07.2022 (ďalej len ako „Oznámenie“), zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 5254. Pohľadávka bola v zmysle Oznámenia popretá čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v rozsahu istiny a nákladov z uplatnenia. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 26.08.2022 požiadala správcu o doplnenie zistenia jeho prihlásenej pohľadávky do zoznamu pohľadávok, a to z dôvodu, že popierací úkon správcu bol urobený po uplynutí lehoty na popretie pohľadávok. Vzhľadom na plynutie lehoty na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky a z dôvodu právnej istoty a opatrnosti podávame aj túto žalobu, aby klient nebol na svojich právach poškodený. Uviedla, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 30.01.2018, zverejnením v Obchodnom vestníku SR č. 20/2018 zo dňa 29.01.2018. Poukázala na ust. § 199 ods. 9, § 23, § 28, § 32, ZKR a
mala za to, že základná lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula dňa 16.03.2018 a originálna lehota na popretie pohľadávok uplynula dňa 16.04.2018. Následne dochádzalo k opakovanému predlžovaniu lehoty na popretie pohľadávok uzneseniami súdu, ktoré boli zverejňované v Obchodnom vestníku SR. Aby súd uznesením účinne predĺžil lehotu na popretie pohľadávok musí vydať rozhodnutie o jej predĺžení pred jej uplynutím. V opačnom prípade, uplynutím lehoty na popretie pohľadávok sa v zmysle ustanovenia § 32 ods. 16 ZKR pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Túto fikciu zistenia nie je následne možné zvrátiť predĺžením lehoty na popretie pohľadávok po jej uplynutí. Poukázala na ust. § 238 ods. 1 Civilného sporového poriadku a uviedla, že v spojení s ust. § 199 ods. 9 ZKR možno prijať záver, že uznesenie o predĺžení lehoty na popretie pohľadávok malo byť v rámci plynutia lehoty na popretie pohľadávok aj zverejnené v Obchodnom vestníku SR na to, aby malo účinok predĺženia lehoty na popretie pohľadávok. K zverejneniu uznesenia o predĺžení lehoty po jej uplynutí došlo prvý krát vo vzťahu k lehote, ktorá uplynula dňa 16.07.2018. Poukázala na svoju tabuľku s výpočtom lehôt ako aj na Výpis z Obchodného vestníka SR 137/2018 zo dňa 18.07.2018. Uviedla, že aj následne vo vzťahu k ďalším uzneseniam došlo niekoľko krát k oneskorenému zverejneniu v Obchodnom vestníku SR. Zároveň, za predpokladu, že lehota by plynula ďalej a bola ďalej súdom opakovane predlžovaná, tak najneskôr lehota, ktorá uplynula dňa 11.02.2022 nebola účinne predĺžená, a to z dôvodu, že uznesenie o predlžení lehoty bolo vydané dňa 14.02.2022 a zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 18.02.2022, a teda súd ani nevydal rozhodnutie v lehote na popretie pohľadávok. Vzhľadom na fikciu zistenia prihlásenej pohľadávky správca nebol oprávnený pohľadávku po 11.02.2022, teda po uplynutí lehoty na popretie poprieť a z tohto dôvodu je jeho popretie neúčinné. Poukázala na tabuľku - výpočet lehôt ako aj na Výpis z Obchodného vestníka SR 34/2022 zo dňa 18.02.2022. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 16 ZKR sa pohľadávka veriteľa považuje za zistenú v rozsahu, v akom bola prihlásená. Poukázala tiež na ust. § 31 ods. 2 Vyhlášky č. 665/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Veriteľ si prostredníctvom svojho zástupcu do konkurzu vedeného na majetok úpadcu prihlásil pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške 10.346,04 eura a z nákladov z uplatnenia vo výške 40,00 eur, t.j. celkom 10.386,04 eura. Prihlásená pohľadávka veriteľa bola popretá čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v rozsahu istiny a nákladov z uplatnenia. Ako dôvod popretia právneho dôvodu istiny prihlásenej pohľadávky správkyňa uviedla, že: „..právny nárok žiadať od Úpadcu zaplatené poistné z poistenia osôb v prípade zániku poistnej zmluvy postupom podľa § 195 ods. 5 ZKR nevyplýva zo zákona a ani ho nie je možné vyvodiť z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi Úpadcom a popretým veriteľom, na ktorú v prihláške popretý veriteľ poukázal. Nároky z poistenia pri konkurze poisťovne, ktorou bol i Úpadca sú opísané v § 195 ods. 4 ZKR, pričom prihláškou uplatňovaný právny nárok popretého veriteľa v zmysle jeho práva na vrátenie zaplateného poistného nie je možné subsumovať pod príslušné ustanovenia zákona, ktoré definuje nároky z poistenia pri vyhlásení konkurzu poisťovne (§ 195 ods. 4 ZKR) voči úpadcovi pri zániku poistných zmlúv v zmysle § 195 ods. 5 ZKR. Právo na vrátenie zaplateného poistného od Úpadcu, tak ako to požaduje popretý veriteľ nie je pri zániku poistnej zmluvy podľa § 195 ods. 5 ZKR v spojení s § 195 ods. 4 ZKR možné vyvodiť ako nárok popretého veriteľa pri ktorom by mal popretý veriteľ bezprostredné žalobné právo voči úpadcovi.“ Tento dôvod popretia právneho dôvodu vzniku popretej pohľadávky žalobkyňa rozporovala s poukazom na ust. § 195 ods. 4 a 5 a ust. § 32 ods. 1 ZKR pričom mala za to, že právny dôvod vzniku pohľadávky veriteľa uvedený v prihláške, ako „pohľadávka z poistnej zmluvy ...“ nemožno považovať za právny dôvod, ktorý nemožno subsumovať pod ustanovenie § 195 ods. 4 ZKR. Z poistnej zmluvy veriteľovi vzniklo žalobné právo vo vzťahu k nároku vyplývajúceho z poistnej zmluvy, a teda je toho názoru, že uplatnený právny dôvod vzniku pohľadávky nie je sporný z dôvodov uvedených v Oznámení. Tento popierací dôvod možno považovať za príliš formalistický, nezohľadňujúci skutočné nároky veriteľa z poistnej zmluvy a opierajúci sa len o slovné vyjadrenie špecifikácie nároku žalobkyne. Z tohto dôvodu považuje vyššie uvedený popierací dôvod za v rozpore so zákonom, a má za to, že pohľadávka veriteľa existuje a nie je z uvedeného popieracieho dôvodu sporná čo do právneho dôvodu. V bode 3. Oznámenia správca poprel prihlásenú pohľadávku aj z dôvodu absencie udeleného plnomocenstva zástupcovi veriteľa Spotrebiteľskému Centru, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33, Medzilaborce. V prílohe žaloby predložila splnomocnenie, ktoré veriteľ udelil svojmu zástupcovi a aj svoj podpis na ňom úradne osvedčil. Dôvod popretia pohľadávky veriteľa čo do výšky uvedený v článku II. Oznámenia považuje z dôvodov vyššie uvedených za v rozpore so zákonom, a mala za to, že pohľadávka veriteľa existuje a nie je z v Oznámení uvedených popieracích dôvodov sporná čo do výšky. Dôvod popretia prihlásenej pohľadávky čo do vymáhateľnosti uvedený v článku III. Oznámenia považuje z dôvodov vyššie uvedených za v rozpore so zákonom, a mala za to, že pohľadávka veriteľa existuje a nie je z v Oznámení uvedených popieracích dôvodov sporná čo do vymáhateľnosti. Z vyššie uvedených dôvodov tvrdila, že pohľadávka
veriteľa nebola popretá včas a fikcia jej zistenia nastala najneskôr dňa 12.02.2022. Zároveň mala za to, že prihlásený právny dôvod vzniku pohľadávky veriteľa je možné subsumovať pod ustanovenie § 195 ods. 4 ZKR, a z tohto dôvodu je popretie pohľadávky veriteľa čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v rozpore so zákonom a nezakladá spornosť prihlásenej pohľadávky veriteľa.
3. Žalovaná v podaní zo dňa 29.12.2022 uviedla, že je zrejmé, že (pokiaľ ide o konkurz vyhlásený na majetok úpadcu: Rapid life životná poisťovňa, a.s., sídlo: Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, do ktorého konkurzu žalobkyňa prihlásila pohľadávku, ktorej určenie navrhuje v tomto konaní vysloviť), lehota na určená na popretie pohľadávky správcom podľa ustanovenia § 32 ods. 3 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) bola súdom opakovane predlžovaná. Súhlasila s tým, že tzv. základná lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula dňom 16.04.2018, avšak nesúhlasila so záverom žalobkyne v tom, že uznesenie o predĺžení lehoty na popretie pohľadávok je potrebné zverejniť v Obchodnom vestníku v rámci plynutia lehoty na popretie pohľadávok ako nevyhnutný predpoklad toho, aby toto uznesenie (rozhodnutie) malo relevantný účinok pre predĺženie lehoty na popretie pohľadávok a lehota na popretie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 11.02.2022 nebola účinne predĺžená z dôvodu, že uznesenie o predĺžení lehoty na popretie pohľadávok vydané dňa 14.02.2022 nebolo súdom vydané v rámci plynutia lehoty na popretie pohľadávok. Poukázala na ust. § 199 ods. 1 ZKR a uviedla, že zverejňovanie uznesení a iných písomností v Obchodnom vestníku treba považovať iba za spôsob (formu) doručovania týchto uznesení a písomností účastníkom konkurzného konania a iným osobám, o ktorých to ustanovuje ZKR (celkom zjavne z dôvodu vyššieho počtu účastníkov týchto konaní). Doručenie uznesení a písomností však nemožno stotožňovať s povinnosťou súdu rozhodnúť v jednotlivých veciach so spôsobom (formou) akým majú byť doručované, a teda záver žalobkyne, že pre účinné predĺženie lehoty na popretie pohľadávok sa vyžaduje, aby uznesenie o predĺžení lehoty bolo vydané a zároveň aj zverejnené v rámci plynutia lehoty na popretie pohľadávok v Obchodnom vestníku, nevyplýva zo žiadneho z ustanovení ZKR. Pokiaľ ide o neúčinné predĺženie lehoty na popretie pohľadávok, je potrebné uviesť, že dňom 27.03.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „lex corona“). Poukázala na ust. § 1 ods. 1 písm. b) lex corona a uviedla, že pokiaľ ide o lehotu na popretie pohľadávok, ktorá mala uplynúť dňom 13.03.2020 (žalobkyňa ju uvádza vo svojom tabuľkovom prehľade tvoriacom prílohu žaloby) v dôsledku citovaného ustanovenia lex corona táto lehota uplynula až dňom 26.04.2020. Plynutie lehoty na popretie pohľadávok ovplyvnené neplynutím lehoty v čase od 13.03.2020 do 26.04.2020 znázornila žalovaná vo svojom tabuľkovom prehľade, z ktorého vyplýva, že uznesenie, ktorým súd predĺžil lehotu na popieranie pohľadávok bolo vydané pred uplynutím tejto lehoty, keďže lehota na popieranie pohľadávok mala uplynúť dňa 17.03.2022 a rozhodnutie bolo vydané dňa 14.02.2022. Uvedeným rozhodnutím (uznesením) súd predĺžil lehotu na popieranie pohľadávok do 16.04.2022. Žalobkyňa zároveň namietala aj samotný dôvod, pre ktorý žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty poprela žalobkyňou prihlásenú pohľadávku keď uvádza, že dôvod popretia je v rozpore so zákonom, a teda žalobkyňou prihlásená pohľadávka nie je sporná, čo do právneho dôvodu. Poukázala na ust. § 195 ods. 4 ZKR. Žalobkyňa v prihláške pohľadávky uviedla, že jej prihlásená pohľadávka vyplýva z poistnej zmluvy č. 4016700049 a č. 4016700129, ktorá zanikla dňom vyhlásenia konkurzu a že pohľadávka pozostáva (pokiaľ ide o istinu) zo zaplateného poistného k predmetnej zmluve. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa v prihláške pohľadávky neuviedla konkrétne obdobie, ku ktorému by sa malo zaplatené poistné viazať a prihláška neuvádza ani žiadnu prílohu. Pokiaľ sa má jednať o poistné, ktoré žalobkyňa uhradila úpadcovi na podklade poistnej zmluvy za obdobie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu, je nepochybné, že takto zaplatené poistné nepredstavuje pohľadávku žalobkyne. Nejedná sa totiž o sumu (plnenie), ktoré by úpadca ako poisťovňa dlhoval žalobkyni ako poistenému. Takto zaplatené poistné krylo poistné riziko v období, za ktorého ho žalobkyňa úpadcovi ako poisťovni uhradila a je potrebné ho považovať za poistné, ktoré bolo spotrebované. Tento záver podporuje aj druhá veta citovaného ustanovenia, kde zákonodarca výslovne uviedol, že zaplatené poistné, ktoré poisťovňa dlhuje z dôvodu neprijatia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy alebo z dôvodu zrušenia poistných zmlúv pred dňom vyhlásenia konkurzu sa tiež považujú za nárok z poistenia. Ide teda len o jeden konkrétny moment, kedy poistné zaplatené do dňa vyhlásenia konkurzu možno považovať za dlh poisťovne a kedy zaplatené poistné možno úspešne uplatniť prihláškou v konkurze. Vo vzťahu k dodatočnému predloženiu splnomocnenia, ktoré žalobkyňa udelila Spotrebiteľskému centru, sídlo: Andyho Warhola 33, Medzilaborce, IČO: 42 249 708 ako svojmu zástupcovi v spojitosti s prihlásením svojej pohľadávky, žalovaná uviedla, že osvedčenie oprávnenia konať splnomocnencom za žalobkyňu ako veriteľku bolo možné uskutočniť len od uplynutia lehoty na podanie (doručenie) prihlášky pohľadávky
do konkurzu. Pokiaľ k osvedčeniu tejto skutočnosti do uplynutia lehoty na prihlásenia pohľadávky zo strany splnomocnenca alebo žalobkyne ako veriteľky nedošlo, osvedčenie tejto skutočnosti kedykoľvek po uplynutí tejto lehoty je celkom bez významu. Len táto skutočnosť sama o sebe postačovala na popretie pohľadávky žalobkyne.
4. Žalobkyňa v podaní zo dňa 16.02.2023 poukázala na ust. § 196 ZKR a § 238 CSP a uviedla, že z poučení obsiahnutých v uzneseniach, ktorými súd predĺžil lehotu na popieranie pohľadávok zverejnených v Obchodnom vestníku SR vyplýva, že proti nim nie je odvolanie prípustné. A teda v spojení s ustanovením § 199 ods. 9 ZKR je možné jednoznačne konštatovať, že nejde len o spôsob (formu), akým sa majú rozhodnutia súdu doručovať. Doručenie je dôležitou právnou skutočnosťou, od ktorej sa odvíjajú následky rozhodnutia, a teda nedoručené rozhodnutie nemôže mať účinky predĺženia lehoty na popieranie pohľadávok. Ustanovenie § 32 ods. 4 ZKR explicitne používa slovo „predĺžiť“ správcovi lehotu. Nedoručením uznesenia o predĺžení lehoty na popieranie nemôže prísť k predĺženiu lehoty a samozrejme ani k predĺženiu lehoty nedošlo. 4A. K tvrdeniu žalovanej týkajúcej sa uplatnenia § 1 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ako „lex corona“) uviedla, že je potrebné venovať pozornosť najmä prvej časti tohto ustanovenia, a to: „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde,.......“ Túto časť vety nie je možné stotožňovať možnosťou súdu predĺžiť lehotu na popieranie pohľadávok, a to z dôvodu, že zjavne nejde o uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Uvedené tvrdenie podporuje aj dôvodová správa k citovanému ustanoveniu: „K § 1 Navrhované opatrenie má za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t.j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Predkladateľ má za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.“ Mala za to, že ani gramatickým výkladom a ani z účelu a logiky ustanovenia nevyplýva, že by sa toto ustanovenie mohlo aplikovať aj na možnosť súdu predĺžiť lehotu na popieranie pohľadávok. Ak by sa aj uvedené ustanovenie aplikovalo, je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 8 lex corona účinného od 19.01.2021, ktoré znie: „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“ Predložila súdu tabuľku plynutia lehôt a vydaných a zverejnených uznesení súdu o predĺžení lehoty, z ktorej po aplikácii týchto ustanovení vyplýva, že uznesenie súdu o predĺžení lehoty vydané dňa 30.04.2021 a zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 07.05.2021 bolo vydané a aj zverejnené po lehote na popieranie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 29.04.2021. Z tabuľky je zrejmé aj to, že ani súd nevychádzal z aplikácie ustanovení lex corona, keďže vydal aj dve rozhodnutia počas plynutia jednej lehoty. Čo sa týka tvrdení žalovanej v súvislosti s popretím právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky žalobkyne, trvala na vyjadreniach uvedených v žalobe. Opätovne poukázala na ustanovenie § 195 ods. 4 ZKR a tvrdila, že uplatnený právny dôvod vzniku pohľadávky je v súlade s týmto ustanovením a nie je sporný. Uviedla, že žalovaná sa striktne drží poslednej vety citovaného ustanovenia, hoci práve prvá veta tohto ustanovenia je právnym pravidlom, ktoré je potrebné na túto situáciu aplikovať. 4C. Vo vzťahu k predloženiu plnej moci poukázala na ustanovenia § 32 ods. 14 a ods. 17 ZKR a mala za to, že minimálne z týchto ustanovení, ale aj zo samotného princípu a podstaty žaloby ako takej vyplýva, že žalobca má v súdnom konaní právo predkladať dôkazy, ktoré preukazujú skutočnosti uvedené v prihláške. S uvedeným sa stotožňuje aj všeobecná súdna prax. Inak by došlo k porušeniu základného práva žalobkyne zakotveného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd: „Každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.“
5. Žalovaná v podaní zo dňa 11.04.2023 uviedla, že žalobkyňa v obsahu vyjadrenia uvádza, že nedoručením uznesenia o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok (teda jeho nezverejnením v Obchodnom vestníku) nemôže prísť k predĺženiu lehoty. Žalovaná sa s týmto názorom nestotožňuje.
Poukázala na ust. § 199 ods. 5 ZKR a vo vzťahu ku skutočnosti, že na účinné predĺženie lehoty na popretie pohľadávok postačí len vydanie uznesenia (rozhodnutie) súdu o jej predĺžení a nevyžaduje sa aj jeho zverejnenie v obchodnom vestníku poukázala aj na komentár k ZKR: Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 1496, podľa ktorého: „Súd môže rozhodnúť o predĺžení lehoty na návrh alebo aj bez návrhu len do skončenia lehoty na popieranie pohľadávok, pretože inak nastanú ex lege účinky nepopretia.“ Tento výklad dotknutého ustanovenia je logický. Uznesením súdu o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok sa neukladajú žiadne povinnosti a nespadá ani do kategórie rozhodnutí, ktoré musia byť zverejnené v Obchodnom vestníku bezodkladne. Výklad, že uznesenie o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok musí byť v rámci plynutia lehoty na popieranie zároveň aj zverejnené v Obchodnom vestníku by bol prílišne formalistický. Žalobkyňa v obsahu vyjadrenia zároveň uvádza, že podľa jej názoru ani gramatickým výkladom a ani z účelu a logiky ustanovenia § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „lex corona“), nevyplýva, že by sa toto ustanovenie mohlo aplikovať aj na možnosť súdu predĺžiť lehotu na popieranie pohľadávok. Žalovaná nesúhlasila so záverom žalobkyne, že lex corona sa pri počítaní vyššie uvedených lehôt neuplatní. Konkurzné konanie je súdnym konaním. Keďže z pohľadu správkyne konkurznej podstaty ide o lehotu na uplatnenie jej práva (poprieť pohľadávku veriteľa), bolo by v rozpore s účelom lex corona, pokiaľ by aj vo vzťahu k lehote na popretie pohľadávok nemalo byť na jeho základe priznané spočívanie alebo predĺženie tejto lehoty, a to aj napriek tomu, že táto lehota bola predĺžená rozhodnutím súdu. Napokon skutočnosť, že lex corona sa na spočívanie resp. predĺženie týchto lehôt vzťahuje vyplýva aj zo stanoviska Okresného súdu Košice I zo dňa 04.01.2023, ktorým súd vybavil podnet prihláseného veriteľa na výkon dohľadu nad činnosťou správcu. V závere stanoviska sa uvádza, že v predmetnom podnete (v jeho tabuľkovej prílohe - predlžovanie lehoty na popieranie pohľadávok) nebol vôbec zohľadnený lex corona. Zmienené stanovisko súdu žalovaná prikladá v prílohe vyjadrenia. 5B. Žalovaná uviedla, že sa oboznámila s tabuľkou plynutia lehôt predloženou žalobkyňou, z ktorej má vyplývať, že uznesenie súdu o predlžení lehoty vydané dňa 30.04.2021 a zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07.05.2021 bolo vydané a aj zverejnené po lehote na popieranie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 29.04.2021. Predmetný tabuľkový prehľad považuje za nesprávny a to z dôvodu, že žalobkyňa spojila s uznesením súdu o predĺžení lehoty vydaným dňa 05.03.2020 nesprávne jej plynutie. Žalobkyňa v spojitosti s týmto uznesením označila uplynutie lehoty k 27.04.2020, čo ovplyvnilo nesprávne plynutie lehoty v nasledujúcom období v jej tabuľkovom prehľade. Podľa názoru žalovanej predmetným uznesením bola lehota predĺžená do 26.05.2020. 5C. K tvrdeniu žalobkyne, že právny dôvod vzniku pohľadávky uvedený v prihláške je v súlade s ustanovením § 195 ods. 4 ZKR a nie je sporný, žalovaná uviedla, že zotrváva na stanovisku, že zaplatené poistné nie je nárokom, ktorý žalobkyni - veriteľke patrí v spojitosti so zánikom poistnej zmluvy v dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu. Je zrejmé, že zaplatené poistné úpadca - poisťovňa žalobkyni nedlhuje. Žalobkyňa označila právny dôvod vzniku jej pohľadávky zjavne nesprávne. V druhom rade je potrebné uviesť, že veriteľ sa v konaní o určenie popretej pohľadávky môže dovolávať iba toho právneho dôvodu, ktorý uviedol v prihláške. Možno pripustiť, že žalobkyňa by mala nárok na zaplatené poistné, avšak len v tom rozsahu, v akom úpadcovi uhradila poistné za obdobie, ktoré nasledovalo po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Žalobkyňa však v prihláške pohľadávky a ani v žalobe neuvádza za aké obdobie nárok na vrátenie zaplateného poistného uplatňuje. V konečnom dôsledku, akékoľvek bližšie zdôvodnenie výšky pohľadávky a jej právneho dôvodu vzniku uvedeného v prihláške žalobkyňa doteraz neposkytla. S ohľadom na konkrétny právny dôvod vzniku pohľadávky uvedený v prihláške žalobkyne však žalovaná zotrvala na závere, že žalobkyňou zaplatené poistné za obdobie do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nepredstavuje nárok žalobkyne, ktorý by voči úpadcovi mohla úspešne uplatňovať. V spojitosti s dodatočným predložením splnomocnenia pre zástupcu, ktorý za veriteľku
- žalobkyňu prihlášku podal, žalovaná poukazuje na ustanovenie § 30 ods. 2 ZKR, podľa ktorého: „Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.“ S ohľadom na uvedené ustanovenie je žalovaná aj naďalej presvedčená, že preukazovanie oprávnenia Spotrebiteľského centra konať za žalobkyňu ako veriteľku pri podaní prihlášky je v tomto štádiu vyhláseného konkurzu bez významu.
6. Právna zástupkyňa žalobkyne, hoci bola na pojednávanie dňa 23.08.2023 riadne a včas predvolaná, na pojednávanie sa nedostavila, svoju neúčasť nežiadala ospravedlniť, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
8. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predložila tieto dôkazy: prihlášku žalobkyne do konkurzu, oznámenie o popretí pohľadávky, splnomocnenie, zverejnenie uznesení o predĺžení lehoty na popretie pohľadávok v OV č. 34/2022 a OV č. 137/2018, tabuľku predlžovania lehôt na popretie pohľadávok (č.l. 16 spisu), zverejnenie uznesenia o vyhlásení konkurzu v OV č. 20/2018, tabuľku predlžovania lehôt na popretie pohľadávok (č.l. 70 spisu).
9. Žalovaná na podporu svojich tvrdení použila ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: tabuľku predlžovania lehôt na popretie pohľadávok, stanovisko konkurzného súdu zo dňa 04.01.2023.
10. Medzi stranami nebolo sporné, že Okresný súd Košice I Uznesením zo dňa 11.01.2018, sp. zn. 31K/28/2017 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, že Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/28/2017 zo dňa 23.01.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.01.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 a za správcu bola ustanovená JUDr. Dana Husťáková, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, značka správcu: S738. Sporné medzi stranami nebolo, že JUDr. Dana Husťáková bola odvolaná z funkcie správcu a že uznesením zo dňa 21.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2019, bola do funkcie správcu ustanovená Ing. Jana Kollárová (žalovaná). Nebolo sporné medzi stranami ani to, že pohľadávka žalobkyne vo výške 10.386,04 eura bola prihlásená do konkurzu, že správkyňa poprela pohľadávku z dôvodov uvedených v oznámení o popretí pohľadávky, že oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobkyni dňa 29.07.2022 a že žaloba o určenie popretej pohľadávky bola podaná v zákonom stanovenej lehote. Sporné medzi stranami nebolo ani to, že súd uzneseniami predlžoval lehotu na popieranie pohľadávok v konkurze.
11. Sporné medzi stranami bolo, či lehota na popieranie pohľadávok bola predlžovaná riadne a včas, či správca poprel pohľadávky v zákonom stanovenej lehote, či správca poprel pohľadávky z relevantných dôvodov a či je táto pohľadávka v konkurznom konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 31K/28/2017 nesporné čo do právneho dôvodu vzniku, vymáhateľnosti, výšky a poradia.
12. Z prihlášky pohľadávky zo dňa 10.03.2018 (predloženej žalobkyňou), doručenej vtedajšiemu správcovi konkurznej podstaty JUDr. Martinovi Morochovičovi dňa 13.03.2018, súd zistil, že ako veriteľ je v prihláške uvedený A. B., C. XXX, D. E.. Zástupcom veriteľa bolo Spotrebiteľské centrum, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33, Medzilaborce. Na zadnej strane prihlášky v bode 50 (Podpis veriteľa) nečitateľný podpis a dodatok „v zastúpení“. V prihláške je uvedená celková suma pohľadávky 10.386,04 eura, ktorá pozostáva z istiny 10.346,04 eura a z nákladov z uplatnenia vo výške 40,- eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky je uvedené: „Pohľadávka veriteľa vyplýva z poistnej zmluvy č. 4016700049, 4016700129, ktorá v zmysle ust. § 195 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zanikla dňom vyhlásenie konkurzu poisťovne - dlžníka. Istina pohľadávky pozostáva zo zaplateného poistného k predmetnej poistnej zmluve. Veriteľ si prihláškou uplatňuje nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,00 eur podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka prostredníctvom zástupcu, ktorého splnomocnil žiadosťou o zastupovanie č. 30025507917. Poistná zmluva a splnomocnenie veriteľa udelené zástupcovi v súlade s ust. § 13 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 666/2005 Z.z. o Kancelárskom poriadku pre správcov, je prílohou na samostatnom nosiči.“ Podľa vyjadrenia správcu k prihláške neboli pripojené žiadne prílohy.
13. Zo splnomocnenia zo dňa 09.02.2018 bolo zistené, že žalobkyňa ním splnomocnila Spotrebiteľské centrum, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33, 068 01 Medzilaborce na zastupovanie v súdnom, exekučnom, konkurznom konaní voči spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904.
14. Z oznámenia o popretí pohľadávky žalobkyne zo dňa 09.07.2022 (doručeného žalobkyni dňa 29.07.2022) bolo zistené, že správkyňa (žalovaná) poprela pohľadávku žalobkyne zapísanú do zoznamu pohľadávok pod číslom 5254 v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Vo vzťahu k popretiu pohľadávky čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky správkyňa uviedla, že právny nárok žiadať od úpadcu zaplatené poistné z poistenia osôb v prípade zániku poistnej zmluvy postupom
podľa § 195 ods. 5 ZKR nevyplýva zo zákona a ani ho nie je možné vyvodiť z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalobkyňou. Nároky z poistenia pri konkurze poisťovne sú opísané v ust. § 195 ods. 4 ZKR, pričom prihláškou uplatňovaný právny nárok popretého veriteľa v zmysle jeho práva na vrátenie zaplateného poistného nie je možné subsumovať pod príslušné ustanovenie zákona, ktoré definuje nároky z poistenia pri vyhlásení konkurzu na majetok poisťovne (§ 195 ods. 4 ZKR) voči úpadcovi pri zániku poistných zmlúv v zmysle § 195 ods. 5 ZKR. Právo na vrátenie zaplateného poistného od úpadcu, tak ako to požaduje popretý veriteľ nie je pri zániku poistnej zmluvy podľa § 195 ods. 5 ZKR v spojení s § 195 ods. 4 ZKR možné vyvodiť ako nárok popretého veriteľa, pri ktorom by mal popretý veriteľ bezprostredné žalobné právo voči úpadcovi. Z uvedeného dôvodu správkyňa poprela pohľadávku čo do právneho dôvodu vzniku. Správkyňa tiež uviedla, že ani popretý veriteľ ani zástupca veriteľa (uvedený v prihláške) nedoložili do konkurzného spisu a ani k rukám správkyne plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo zástupcu popretého veriteľa účinne signovať a uplatniť prihlášku za popretého veriteľa do konkurzu, a teda na tento právny úkon učinený za popretého veriteľa nebolo preukázané oprávnenie zástupcu veriteľa v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Prihlášku popretého veriteľa teda signovala osoba bez preukázaného oprávnenia takto konať za veriteľa. Predmetná prihláška a ňou uplatňovaná pohľadávka je teda uplatnená samostatne zo strany zástupcu veriteľa, ktorý nie je držiteľom hmotnoprávneho nároku na jej zaplatenie zo strany úpadcu. Zástupca veriteľa nemôže úspešne samostatne bez preukázaného hmotnoprávneho nároku, ktorý by naňho prešiel, účinne uplatniť akýkoľvek právny nárok v konkurze, keďže v takom prípade absentuje aktívna vecná legitimácia uplatniť si prihláškou nárok, ktorý patrí len veriteľovi a nie jeho zástupcovi. Na základe uvedeného správkyňa poprela pohľadávku čo do jeho právneho dôvodu a v celom uplatnenom rozsahu. Podľa správkyne s poukazom na vyššie uvedené nie je možné akceptovať ani popretým veriteľom tvrdenú skutočnosť že by bol úpadca v omeškaní so zaplatením popretej pohľadávky, ktorá nie je právne ani fakticky existujúca a preto správkyňa poprela i náklady z uplatnenia pohľadávky požadované popretým veriteľom a to v celom uplatnenom rozsahu. Ak pohľadávka neexistuje (neexistuje právny nárok uplatnený v prihláške pohľadávky), nemôže byť ani úpadca v omeškaní s jej zaplatením. Navyše právny vzťah vyplývajúci z poistnej zmluvy nie je obchodnoprávnym vzťahom, a preto si nárok uplatnený s popretou pohľadávkou (náklady z uplatnenia pohľadávky) v zmysle ust. § 369c Obchodného zákonníka (ako uvádzal v prihláške do konkurzu popretý veriteľ) nemohol platne uplatniť ako existujúci právny nárok voči úpadcovi, keďže sa príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, na ktoré veriteľ poukazuje, na právny vzťah vyplývajúci z poistnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a veriteľom nevzťahujú. Správkyňa poprela pohľadávku čo do jej uplatnenej výšky v celom rozsahu 10.386,04 eura. Odkázala pri tom na všetky vyššie uvedené dôvody popretia. Pohľadávka bola popretá správkyňou aj čo do vymáhateľnosti v celom rozsahu s poukazom na to, že nakoľko pohľadávka uvedená v prihláške je právne nedôvodná (aj čo do istiny aj čo do nákladov z uplatnenia), teda neexistuje z dôvodov vyššie uvedených, nemôže byť teda právne, či súdne vymožiteľná. Nedá sa totiž právne vymáhať neexistujúci právny nárok.
15. Na preukázanie skutočnosti, že lehota na popretie pohľadávok bola predlžovaná riadne a včas žalovaná predložila vlastnú tabuľku predlžovania lehôt na popretie pohľadávok (č.l. 58 spisu).
16. Zo stanoviska konkurzného súdu zo dňa 04.01.2023 adresovaného právnej zástupkyni žalobkyne bolo zistené, že predlžovanie lehôt na popieranie pohľadávok bolo uskutočnené v súlade so zákonom, pričom pri posudzovaní predlžovania lehôt zo strany právnej zástupkyne žalobkyne nebol zohľadnený zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
17. Podľa ust. § 28 ZKR: (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. (2) Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde. (3) Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy. (4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. (5) Prihláškou možno
uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. (6) Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. (8) Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.
18. Podľa ust. § 29 ZKR: (1) Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis. (2) Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3) V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. (5) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. (7) K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku. (9) Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa. (10) Odsek 9 sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka.
19. Podľa ust. § 30 ZKR: (1) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby. (2) Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.
20. Podľa ust. § 32 ZKR: (1) Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. (2) Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. (3) Pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. (4) Z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní. (5) Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. (6) Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. (7) Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak a) bolo podané na predpísanom tlačive a b) na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania vo výške podľa odseku 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu. (8) Úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov na popieranie pohľadávok. Námietka sa zapíše do zoznamu pohľadávok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam. (9) Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. (10) Ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie. (11) Podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže, súd konanie zastaví. (12) Za právne zastupovanie v konaní podľa odseku 9 patrí úspešnej strane, ktorá je právne zastúpená, náhrada tarifnej odmeny podľa osobitného predpisu8b) ako pri zastupovaní v exekúcii. Základom na určenie odmeny je suma prihlásenej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, suma, v akej je pohľadávka sporná. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej pohľadávky, ak bolo konanie zastavené preto, že konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku. (13) Ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu je súd, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd také rozhodnutie nevydal. (14) V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. (15) Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. (16) Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. (17) Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. (18) Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú. (19) Výška preddavku na trovy konania o určenie popretej pohľadávky sú dve percentá zo sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, dve percentá zo sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350 eur a
najviac 10 000 eur. (20) Povinnosť zložiť preddavok podľa odseku 7 písm. b) a odseku 11 nemá subjekt verejnej správy podľa osobitného predpisu.8c) (21) Na účel zloženia preddavkov podľa odsekov 7 a 11 správca najneskôr do uplynutia základnej prihlasovacej lehoty zverejní v Obchodnom vestníku číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktorý možno zložiť preddavok. Preddavok podľa odseku 7 možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložený samostatný preddavok. Z preddavkov podľa odsekov 7 a 11 sa hradia trovy konania podľa rozhodnutia súdu; v rozhodnutí súd určí, ktoré trovy sa hradia z preddavku a nespotrebovanú časť preddavku správca vráti zložiteľovi.
21. Podľa ust. § 195 ZKR: (1) Pri konkurze na slovenskú finančnú inštitúciu príslušným orgánom podľa § 82 ods. 1 a § 83 až 85 je orgán dohľadu nad slovenskou finančnou inštitúciou, ak ide o prevádzkovanie alebo ukončenie prevádzkovania úpadcovho podniku, časti úpadcovho podniku alebo podstatnej časti úpadcovho majetku patriaceho k podniku; to sa rovnako vzťahuje na prevod, nájom alebo zaťaženie úpadcovho podniku, časti úpadcovho podniku alebo podstatnej časti úpadcovho majetku na účely ďalšieho prevádzkovania. (2) Ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia, jej nesplatné záväzky a pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu; to sa rovnako vzťahuje aj na splatnosť podmienených pohľadávok, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou a ktoré vznikli pred ukončením prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu. Na predĺženie splatnosti a podmienky splatnosti záväzkov, ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, ktoré vznikli z krytých dlhopisov pred vyhlásením konkurzu, sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.33) (3) Ak je úpadcom poisťovňa, nároky z poistenia sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami. (4) Nárokmi z poistenia sa rozumie akákoľvek suma, ktorú dlhuje poisťovňa poistenému, poistníkovi alebo oprávnenej osobe alebo iným poškodeným osobám, ktoré majú bezprostredné žalobné právo voči poisťovni na základe poistnej zmluvy, vrátane technických rezerv vytvorených za jednotlivé poistné zmluvy týkajúce sa vyššie uvedených osôb v prípade, že ku dňu vyhlásenia konkurzu nenastala poistná udalosť. Zaplatené poistné, ktoré poisťovňa dlhuje z dôvodu neprijatia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy alebo z dôvodu zrušenia poistných zmlúv pred dňom vyhlásenia konkurzu, sa tiež považujú za nárok z poistenia. Za nároky z poistenia sa nepovažujú regresy. (5) Vyhlásením konkurzu na majetok poisťovne alebo zaisťovne zanikajú poistné zmluvy uzatvorené poisťovňou alebo zaisťovňou ako poistiteľom. (6) Ak sa prevádzkovanie podniku veriteľa podľa osobitného predpisu o úveroch na bývanie28d) ukončí v súlade s § 83 ods. 1 písm. j), § 88 ods. 1 a 2 a § 195 ods. 1, správca bezodkladne písomne oznámi dlžníkom z úverov na bývanie, ktoré patria medzi hypotekárne úvery účelovo určené na účely ustanovené osobitným predpisom,33aa) ukončenie prevádzkovania podniku tohto veriteľa a aj lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace odo dňa ukončenia prevádzkovania podniku, počas ktorej je spotrebiteľ oprávnený predčasne splatiť tento úver z vlastného podnetu bez akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s týmto predčasným splatením, a po uplynutí ktorej možno vynucovať predčasné splatenie pohľadávok z úverov na bývanie účelovo určených na účely uvedené v osobitnom predpise.33aa)
22. Podľa ust. § 196 ZKR: Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
23. Podľa ust. § 198 ZKR: (1) Súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné. (2) V písomnom vyhotovení uznesenia vydaného v konaní podľa tohto zákona sa uvedie, ktorý súd uznesenie vydal, označenie navrhovateľa, dlžníka (úpadcu) a správcu, ak je ustanovený, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. (3) Vo výroku uznesenia sa vždy uvedie zákonný dôvod rozhodnutia, ak vyplýva z tohto zákona. (4) Rozhodnutie, ktorým súd priznal hlasovacie a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou, je predbežne vykonateľné.
24. Podľa ust. § 199 ZKR: (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku; to platí rovnako aj
pre písomnosti, ktoré sa majú zverejniť podľa osobitného predpisu. 33b) Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia. (2) Ak ide o doručenie uznesenia, ktorým sa účastníkovi ukladá povinnosť alebo ktorým sa účastník vyzýva, uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1. (3) Uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku aj vtedy, ak tento zákon ustanovuje, aby sa písomnosť určitej osobe doručila, alebo ak je to potrebné pre vedenie konania; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1. (4) Ak je prípadný začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený so zverejnením doručovanej písomnosti v Obchodnom vestníku a listina sa doručuje aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku, adresát písomnosti sa o tom poučí. (5) Ak sa má súdne rozhodnutie podľa tohto zákona zverejniť v Obchodnom vestníku bezodkladne, súd predloží rozhodnutie Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po jeho vydaní. (6) Iné písomnosti súdu, ktoré sa podľa tohto zákona majú zverejniť bezodkladne, súd predloží Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa dozvedel o skutočnosti, s ktorou je spojené zverejnenie súdnej písomnosti. (7) Ak je to účelné vzhľadom na počet účastníkov alebo povahu veci, súd môže popri zverejnení písomnosti v Obchodnom vestníku zverejniť obsah písomnosti alebo niektoré údaje z nej aj prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, tlače alebo služieb poskytovaných elektronickou formou. (8) Súd môže podľa okolnosti doručiť písomnosti aj prostredníctvom správcu. Bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti doručí súd rozhodnutie o vyhlásení konkurzu v konaní podľa štvrtej časti zákona s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti dlžníkovi prostredníctvom správcu. (9) Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
25. Podľa ust. § 13 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 666/2005 Z.z. v platnom znení: Zástupca sa preukazuje písomným plnomocenstvom, ak zákon neustanovuje inak.
26. Podľa ust. § 31 Občianskeho zákonníka: (1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. (2) Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. (3) Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne. (4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
27. Podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka: (1) Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ.
28. Podľa ust. § 234 CSP: (1) Súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. (2) Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
29. Podľa ust. § 235 CSP: (1) Uznesenie sa vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu. (2) Uznesenie súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak je proti nemu prípustné odvolanie, ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa v konaní ukladá nejaká povinnosť.
30. Podľa ust. § 236 CSP: V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
31. Podľa ust. § 237 CSP: (1) Súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal. (2) Súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania.
32. Podľa ust. § 238 CSP: (1) Doručené uznesenie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním alebo sťažnosťou, je právoplatné. (2) Ak proti uzneseniu nemožno podať odvolanie alebo sťažnosť, je právoplatné doručením. (3) Ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením.
33. Podľa ust. § 1 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony: Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Tento zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, pričom vyhlásený bol 27.03.2020.
34. Podľa ust. § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony: Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ustanovenie § 8 bolo doplnené do zákona č. 62/2020 Z.z. zákonom č. 9/2021 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. 19.01.2021.
35. V prvom rade bolo potrebné vyriešiť otázku, či predĺženia lehoty správcovi na popretie pohľadávok boli uskutočnené riadne a včas. Z konkurzného spisu Mestského súdu Košice sp. zn. 31K/28/2017 bolo zistené, že konkurz na majetok dlžníka Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 bol vyhlásený dňa 30.01.2018. Základná prihlasovacia lehota na prihlásenie pohľadávok uplynula dňa 16.03.2018 a základná popieracia lehota správcovi na popretie prihlásených pohľadávok veriteľov uplynula dňa 16.04.2018. V rozhodnom období (od 04.04.2018 /t.j. od vydania prvého uznesenia/ do 06.07.2022 /do popretia pohľadávky žalobkyne správkyňou/) ako aj doposiaľ, každé uznesenie o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok bolo súdom vydané pred uplynutím lehoty na popretie pohľadávok, pričom každým uznesením bola predĺžená lehota o 30 dní v súlade s ust. § 32 ods. 4 ZKR. Je potrebné poznamenať, že v zmysle ust. § 1 zák. č. 62/2020 Z.z. lehota na popieranie neplynula od 27.03.2020 do 30.04.2020 a v zmysle ust. § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. lehota na popieranie neplynula od 19.01.2021 do 28.02.2021.
36. Súd mal za to, že na účinné predĺženie lehoty na popretie pohľadávok postačí len vydanie uznesenia (rozhodnutie) súdu o jej predĺžení a nevyžaduje sa aj jeho zverejnenie v obchodnom vestníku. Súd môže rozhodnúť o predĺžení lehoty na návrh alebo aj bez návrhu len do skončenia lehoty na popieranie pohľadávok, pretože inak nastanú ex lege účinky nepopretia. Uznesením súdu o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok sa neukladajú žiadne povinnosti a nespadá ani do kategórie rozhodnutí, ktoré musia byť zverejnené v Obchodnom vestníku bezodkladne.
37. Rovnako súd mal za to, že aj na konkurzné konania sa vzťahujú ust. § 1 a § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. Konkurzné konanie je súdnym konaním. Keďže z pohľadu správkyne konkurznej podstaty ide o lehotu na uplatnenie jej práva (poprieť pohľadávku veriteľa), bolo by v rozpore s účelom lex corona, pokiaľ by aj vo vzťahu k lehote na popretie pohľadávok nemalo byť na jeho základe priznané spočívanie alebo predĺženie tejto lehoty, a to aj napriek tomu, že táto lehota bola predĺžená rozhodnutím súdu. Skutočnosť, že lex corona sa na spočívanie resp. predĺženie týchto lehôt vzťahuje vyplýva aj zo stanoviska Okresného súdu Košice I zo dňa 04.01.2023. ktorým súd vybavil podnet prihláseného veriteľa na výkon dohľadu nad činnosťou správcu.
38. S poukazom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že lehota na popieranie pohľadávok bola predlžovaná riadne a včas a správca poprel prihlásenú pohľadávku žalobkyne v zákonom stanovenej lehote.
39. Správkyňa (žalovaná) poprela pohľadávku žalobkyne v celom rozsahu čo do právneho dôvodu vzniku, výšky aj vymáhateľnosti. Vo vzťahu k popretiu istiny vo výške 10.346,04 eura uviedla, že nie je daný právny dôvod vzniku pohľadávky ako to bolo uvedené v prihláške, nakoľko právny nárok žiadať od úpadcu zaplatené poistné z poistenia osôb v prípade zániku poistnej zmluvy postupom podľa § 195 ods. 5 ZKR nevyplýva zo zákona a ani ho nie je možné vyvodiť z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalobkyňou. Nároky z poistenia pri konkurze poisťovne sú opísané v ust. § 195 ods. 4 ZKR, pričom prihláškou uplatňovaný právny nárok popretého veriteľa v zmysle jeho práva na vrátenie zaplateného poistného nie je možné subsumovať pod príslušné ustanovenie zákona, ktoré definuje nároky z poistenia pri vyhlásení konkurzu na majetok poisťovne (§ 195 ods. 4 ZKR) voči úpadcovi pri zániku poistných zmlúv v zmysle § 195 ods. 5 ZKR. 45A. Vo vzťahu k popretiu nákladov z uplatnenia vo výške 40 eur uviedla, že sa nejedná o obchodnoprávny vzťah a nedošlo k omeškaniu úpadcu s plnením, preto si veriteľ nemohol prihlásiť tieto náklady v zmysle ust. § 369c Obchodného zákonníka. Mala za to, že nakoľko nie je daný právny dôvod vzniku pohľadávky, tieto nemôžu byť vymáhateľné a nemôže byť uznaná ani ich výška. Správkyňa tiež poukázala na to, že k prihláške neboli pripojené žiadne prílohy, ani plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo zástupcu popretého veriteľa účinne signovať a uplatniť prihlášku za popretého veriteľa do konkurzu, a teda na tento právny úkon učinený za popretého veriteľa nebolo preukázané oprávnenie zástupcu veriteľa v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Prihlášku popretého veriteľa teda signovala osoba bez preukázaného oprávnenia takto konať za veriteľa. Predmetná prihláška a ňou uplatňovaná pohľadávka je teda uplatnená samostatne zo strany zástupcu veriteľa, ktorý nie je držiteľom hmotnoprávneho nároku na jej zaplatenie zo strany úpadcu. Zástupca veriteľa nemôže úspešne samostatne bez preukázaného hmotnoprávneho nároku, ktorý by naňho prešiel, účinne uplatniť akýkoľvek právny nárok v konkurze, keďže v takom prípade absentuje aktívna vecná legitimácia uplatniť si prihláškou nárok, ktorý patrí len veriteľovi a nie jeho zástupcovi.
40. K samotnému popretiu pohľadávky súd uvádza, že z písomného vyjadrenia správkyne v konaní, ako aj povereného zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 23.08.2023 vyplýva, že k prihláške pohľadávky žalobkyne neboli pripojené žiadne prílohy, ani plnomocenstvo, pričom zákon neumožňuje po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok dopĺňať prihlášku.
41. Navyše plnomocenstvo predložené žalobkyňou v prílohe žaloby nebolo podpísané zo strany splnomocnenca.
42. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zástupca uvedený v prihláške a podpísaný na prihláške nemohol konať za žalobkyňu. Predmetnú prihlášku nie je teda možné považovať za prihlášku pohľadávok žalobkyne do konkurzu, preto si žalobkyňa nemôže uplatňovať nárok na určenie popretej pohľadávky.
43. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
44. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
45. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam súd poukazujúc na ust. § 150 ods. 1 CSP uvádza, že „povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce.“ (k tomu: Števček, Ficová a kolektív, Civilný sporový poriadok - Veľké komentáre, C- H-Beck, str. 571). Uvedená povinnosť sa označuje ako „povinnosť, resp. bremeno tvrdenia“. Následne k takémuto tvrdeniu potom podľa návrhu procesnej strany súd vykonáva dokazovanie (tzv. dôkazné bremeno), nakoľko dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strana tvrdila (nie zisťovať, čo strana netvrdila). V právnej praxi sa potom hovorí o tzv. unesení bremena tvrdenia a unesení dôkazného bremena. Ak strana sporu svoje bremeno neunesie, znamená to pre ňu prehru sporu (neúspech v spore).
46. Procesné bremeno je špecifickým následkom nedodržania relevantných procesných povinností. Neunesenie procesného bremena však predstavuje určitú formu procesnej sankcie. Touto procesnou sankciou je najčastejšie strata sporu. Inak povedané, neunesenie konkrétneho procesného bremena nie
je sankcionované zo strany súdu konkrétnou sankciou (napr. peňažnou sankciou a pod.), ale sankciu predstavuje strata civilného sporu.
47. Dôkazné bremeno v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi. V tejto súvislosti sa dôkazné bremeno prirovnáva ku stromu, ktorého koruna sa podľa vývoja konkrétneho sporu nakláňa raz na stranu žalobcu a inokedy, naopak, na stranu žalovaného. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom rozsahu. Rozsah dôkazného bremena žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu.
48. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, čo sa týka perfektnosti splnomocnenia zástupcu (Spotrebiteľské centrum) na podanie prihlášky do konkurzu.
49. Súd nepovažoval za potrebné podrobne sa zaoberať ďalšími argumentmi žalobkyne, nakoľko pre účinné popretie pohľadávky žalobkyne postačovala aj len skutočnosť, že prihláška pohľadávky nebola podpísaná žalobkyňou, resp. že nebolo preukázané, že v zástupca uvedený v prihláške, ktorý ju aj podpísal, konal v mene žalobkyne. Sporná je výška uplatnenej pohľadávky. Nie je daný právny dôvod vzniku pohľadávky v časti nákladov z uplatnenia vo výške 40 eur, nakoľko sa nejedná o obchodnoprávny vzťah a nedošlo ani k omeškaniu úpadcu s plnením, keďže poistná zmluva zanikla až vyhlásením konkurzu (§ 195 ods. 5 ZKR).
50. Súd však uvádza, že v zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 ZKR : „Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy“. Z uvedeného vyplýva, že zo strany žalobkyne je možné prihlásiť pohľadávku do konkurzného konania aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty stanovenej ustanovením § 28 ods. 2 ZKR.
51. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.
52. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
53. Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
55. Žalovaná mala v konaní voči žalobkyni plný úspech, preto jej súd priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).