Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-17-2012.pdf
PDF · 78.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6Er/17/2012
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Mattes Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Brnianska 33, IČO: 31 606 211, zastúpený JUDr. Milošom Gerom, advokátom so sídlom v Bytči, Štefánikova č. 217, proti povinnému: D.O.P. DAMERS, spol. s r.o., so sídlom Dolný Kubín, Samuela Nováka 2, IČO: 36 420 506 (vymazaný z obchodného registra dňom 1.11.2012), v exekučnom konaní pre vymoženie 431,32 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie, ktoré sa začalo na základe návrhu oprávneného zo dňa 10.01.2012, doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi, Exekútorský úrad Žilina, Sad SNP 666/12 dňa 12.01.2012, pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej voči povinnému vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8Rob/114/2011-17 zo dňa 20.10.2011 vo výške 431,32 eura s príslušenstvom, trov základného konania vo výške 110,01 eura a trov exekúcie, z a s t a v u j e .
Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi, Exekútorský úrad Žilina, Sad SNP 666/12 vo výške 47,39 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 08.10.2012 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca, ktorým žiadal exekúciu voči povinnému zastaviť, a to z dôvodu, že bolo preukázané, že povinný bol zrušený bez likvidácie. V súvislosti so zastavením exekúcie si uplatnil trovy exekúcie vo výške 106,33 eura. Z toho si uplatnil odmenu vo výške 33,19 eura a náhradu hotových výdavkov vo výške 55,42 eura. DPH z odmeny a hotových výdavkov si uplatnil vo výške 17,72 eura.
Súd podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 15147/L zistil, že dňom 01.11.2012 došlo k výmazu obchodnej spoločnosti D.O.P. DAMERS, spol. s r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Samuela Nováka 2, IČO: 36 420 506 z obchodného registra Okresného súdu Žilina, a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/345/2011-68 zo dňa 10.08.2012, ktorým bola obchodná spoločnosť zrušená bez likvidácie v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení - Exekučný poriadok (ďalej už len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Pretože súd zistil, že povinný bol dňom 01.11.2012 vymazaný z obchodného registra, exekúciu zastavil z nižšie uvedeného dôvodu.
Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, dňom účinnosti zápisu do obchodného registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra. V danom prípade po začatí konania povinný zanikol bez právneho nástupcu, a to výmazom z obchodného registra, čím povinný stratil procesnú subjektivitu, teda aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti je jedna z podmienok konania a jej strata predstavuje taký neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať. Je teda iným dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, preto súd postupujúc podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2011 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrad hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 196 EP, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 EP vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. V exekučnom konaní EX 388/05 však povinný ako subjekt práva zanikol, nakoľko došlo k jeho výmazu z obchodného registra. Citovaný § 203 EP upravuje, kedy súd môže uložiť oprávnenému, aby znášal trovy exekúcie. To jedine vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade povinný stratil právnu subjektivitu, pretože bol vymazaný z obchodného registra. Výmazu z obchodného registra predchádzalo zrušenie povinného, kedy bol povinný zrušený bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka (ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie). Keďže dôvodom zrušenia povinného bola nemajetnosť, súd rozhodol o povinnosti hradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku za pomoci analógie, hoci samotná nemajetnosť povinného nebola dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ktorá však bola dôvodom, pre ktorý bol povinný vymazaný z obchodného registra a takisto by bol dôvodom
zastavenia exekúcie, keby k zastaveniu došlo bezprostredne pre výmazom povinného z obchodného registra.
O trovách exekúcie súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť tieto trovy súdnemu exekútorovi. Súd priznal exekútorovi trovy vo výške 47,30 eura, ktoré pozostávajú s poukazom na vyššie citované ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov z odmeny vo výške 33,19 eura a z náhrady hotových výdavkov vo výške 6,30 eura / vynaložené poštovné/. DPH z odmeny a hotových výdavkov činí 7,90 eura.
Súd exekútorovi na rozdiel od vyúčtovania nepriznal v rámci náhrady hotových výdavkov sumu 1,- euro + DPH za telefón a internet, ďalej sumu 40,82 eura + DPH ako náklady na režijné výdavky - poplatky, ktoré podľa rozpisu vo vyúčtovaní zahŕňajú spotrebu kancelárskeho materiálu, spotrebu energií a služby ako nájom, účtovníctvo, opravy a údržba, a to za obdobie od prijatia návrhu na vykonanie exekúcie do podania návrhu na zastavenie exekúcie a sumu 7,30 ako súčet poštovného vzniknutého v budúcnosti. Čo zákonodarca považoval za hotové výdavky, na ktorých náhradu má exekútor nárok, je príkladmo uvedené v § 22 vyhlášky. Náhrada za kancelársky materiál ani ďalšie poplatky uplatnené exekútorom v rámci režijných výdavkov v ňom uvedená nie je. Preto súd exekútorovi náhradu za ne nepriznal. Pokiaľ ide o kancelársky materiál, jedná sa skôr o výdavok, ktorý je súčasťou administratívnych prác, ktorých náhrada je s poukazom na § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene exekútora. Pokiaľ ide o spotrebu energií a služby ako nájom, účtovníctvo, opravy a údržba súd tieto nepovažuje za hotové výdavky účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekúcie. Ide o výdavky, ktoré je nutné vynakladať s každodenných chodom exekútorského úradu ako takého, a nie len v súvislosti s touto exekúciou. Pokiaľ ide o poštovné vzniknuté v budúcnosti, súd nemôže exekútorovi priznať to, čo ešte nevzniklo.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je
odvolanie vždy prípustné (§374 ods. 4 prvá veta O.s.p.).
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach stanovených v § 42 ods. 3 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, m,ožno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.