Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-4Er/6/2009

Uznesenie

I. súd H. V. v právnej veci oprávneného: T., s.r.o., so sídlom v F., T. XX, K.: XX XXX XXX, zastúpený S. T., s.r.o., so sídlom v F., J. 4, K.: XX XXX XXX, proti povinnej: V. F., nar. XX.XX.D., bytom H. V., Š.T. D./X, zastúpená R.. T. C., s.r.o., so sídlom v V., M. XX, K.: XXXXXXXX, adresa na doručovanie: V., W. XX, v exekučnom konaní o vymoženie pohľadávky v sume XXX,XX eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

rozhodol:

X/. L. návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a. X/. L. vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e. X/. L. povinnej náhradu trov konania n e p r i z n á v a. X/. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

I. súd H. V. uznesením č.k. XEr/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vydaným vyšším súdnym úradníkom, exekúciu vedenú na návrh oprávneného voči povinnej postupom podľa § 57 ods. X X. poriadku zastavil, povinnej a vedľajším účastníkom na strane povinnej náhradu trov konania nepriznal a o trovách exekúcie rozhodol tak, že o nich súd rozhodne po právoplatnosti toho uznesenia. H. zastavenia exekúcie bolo zistenie, že exekúcia prebieha na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý súd posúdil ako rozhodnutie vydané v rozpore s platným právom. T. uznesenie bolo právnemu zástupcovi oprávnenému doručené do vlastných rúk dňa XX.XX.XXXX. I. podal prostredníctvom právneho zástupcu proti uvedenému uzneseniu dňa XX.XX.XXXX odvolanie t.z., že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote. V odvolaní oprávnený namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ďalej že rozhodol napriek tomu, že nebol podaný žiaden návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a tiež, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. I. v podanom odvolaní spochybnil legitímnosť vykonávania úkonov exekučného súdu smerujúcich k opätovnému rozhodovaniu o veci (preskúmania exekučného titulu), keďže súd už raz preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. G., že exekučný súd nie je súdom v zmysle ustanovenia § 40a nasl. A. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „A.“), teda nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci uvedenej v žalobe. Z uvedených dôvodov exekučný nemal v tomto konaní skúmať, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, ale naopak, bolo jeho povinnosťou nakladať s takýmto právoplatným rozhodcovským rozsudkom tak, ako s rozsudkom všeobecného súdu. Y. oprávnený poukázal na to, že exekučný súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 45 A., ktoré explicitne upravuje konanie bez návrhu pre prípad zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. T. oprávneného, exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania. U. napadnutého rozhodnutia tak podľa oprávneného exekučný súd porušil princíp legality, zároveň zásadu začatia konania len na návrh, princíp rovnosti účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces ako aj dvojinštančnosť súdneho konania. G., že exekučný súd už raz skúmal exekučný titul v

rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kedy nezistil žiadny rozpor exekučného titulu so zákonom, a tak súdnemu exekútorovi vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd podľa oprávneného pristúpil k revízii exekučného titulu opätovne po začatí exekúcie, konal v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. I. v podanom odvolaní zdôraznil, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. T. prípad, že by súd považoval ustanovenia § 57 ods. 1. písm. g), resp. § 57 ods. X alebo § 58 ods. X X. poriadku a ust. § 45 ods. X A. za vzájomne si odporujúce, oprávnený poukázal na zásadu lex posterior derogat legi priori, podľa ktorej ak existuje medzi právnymi normami rovnakej sily rozpor, prednosť má tá, ktorá bola do právneho poriadku zaradená neskoršie, teda novšie právo. V tomto prípade sa do právneho poriadku dostali neskôr ustanovenia A., a teda sú novším právom, ktoré sa má na daný stav aplykovať. S poukazom na uvedené oprávnený zastáva názor, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zostáva platným, právoplatným a vykonateľným. L. po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal exekútorovi poverenie na výkon exekúcie a od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. U. na uvedené oprávnený považuje rozhodnutie súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú za nezákonné. Z uvedených dôvodov oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby súd konanie podľa ods. X písm. c) O.s.ú. prerušil a L. dvoru X. únie na základe článku č. XXX A. o fungovaní X. únie predložil ním navrhnuté prejudiciálne otázky. T. ods. X prvá veta zákona č. XX/XXXX Zb. I. súdny poriadok (ďalej len „ “), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. T. ustanovenia X ods. 4 , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. I. podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. T. § X02 ods. 2 , odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. T. ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (X. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „X. poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. I. napadnuté uznesenie tunajšieho súdu č.k. XEr/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka postupom podľa ods. X X. poriadku exekúciu zastavil, je takým rozhodnutím, voči ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ X02 ods. 2 , keďže X. poriadok výslovne nestanovuje, že by voči takémuto rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné). Z uvedených dôvodov sa uznesenie č.k. XEr/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX podaním odvolania v zmysle X ods. 4 posledná veta v celom rozsahu zrušilo a o zastavení exekúcie opätovne rozhodol sudca. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. XEr/X/XXXX mal súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bol súdny exekútor R.. C. V. poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, za účelom vymoženia pohľadávky z exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok L. rozhodcovského súdu spoločnosti L. rozhodcovská a.s., so sídlom F. V. rameno č.X (ďalej ako “rozhodcovský súd“) sp.zn. SR XXXXX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“). M. rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk), úrok z omeškania vo výške X,XX% denne zo sumy XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk) od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trovy konania vo výške XXX,XX eur (X.XXX,- Sk). C. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. T. ods. X prvá veta zákona č. XX/XXXX Zb. I. súdneho poriadku (ďalej len „“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. T. , kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

T. § X04 ods. 1 prvá veta , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. T. ods. X písm. g) X. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. T. ods. X X. poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. U. z uznesenia D. súdu L. republiky IV. ÚS XXX/XXXX-XX, „podľa ods. X X. poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. A. čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu ( ods. X X. poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ XX ods. X X. poriadku), podrobne upravuje X. poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. R. z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. F. jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. I. súd H. V. preštudovaním pripojeného spisu rozhodcovského súdu č. SR XXXXX/XX mal preukázané, že oprávnený s povinnou uzavreli dňa XX.XX.XXXX A. o úvere č. D. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk). T. sa zaviazala splatiť poskytnutý úver spolu s príslušným poplatkom spolu vo výške XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk) v dvanástich mesačných splátkach po XX,XX eur (X.XXX,- Sk). L. zmluvy boli „U. podmienky poskytnutia úveru“ (ďalej len „všeobecné úverové podmienky“). Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu vyplýva, že oprávnený podal dňa XX.XX.XXXX na rozhodcovský súd návrh na začatie rozhodcovského konania o zaplatenie sumy spolu vo výške XXX,XX eur s prísl., keďže povinná si neplnila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy. C. súd rozhodol o podanom návrhu rozhodcovským rozsudkom č. SR XXXXX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že zaviazal povinnú, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatila oprávnenému sumu D.,XX eur (XX.XXX,- Sk), úrok z omeškania vo výške X,XX% denne zo sumy XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk) s príslušenstvom. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa spísania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, t.j. do dňa XX.XX.XXXX, povinná neuhradila žiadnu splátku, preto žiadal, aby súdny exekútor vymohol pohľadávku v rozsahu priznanej rozhodcovským rozsudkom č. SR XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a ďalej vymohol trovy konania v exekučnom konaní a trovy exekúcie. W. súdny exekútor podal dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia, na základe ktorej ho I. súdu H. V. poverením č. D. D.* zo dňa XX.XX.XXXX poveril vykonávaním exekúcie v požadovanom rozsahu. T. ods. X I. zákonníka účinného do XX.XX.XXXX, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. T. X ods. 2 I. zákonníka účinného do XX.XX.XXXX, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. I. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. T. ods. X I. zákonníka účinného do XX.XX.XXXX, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. T. ods. X I. zákonníka účinného do XX.XX.XXXX, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. T. ods. X I. zákonníka účinného do XX.XX.XXXX, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. T. ods. X I. zákonníka účinného do XX.XX.XXXX, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. T. X ods. 3 I. zákonníka účinného do XX.XX.XXXX, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. T. ods. X písm. r) I. zákonníka účinného do XX.XX.XXXX, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V A. o úvere č. D. zo dňa XX.XX.XXXX je povinná označená nasledujúcimi údajmi - menom, priezviskom, bydliskom, mestom a T. trvalého pobytu, jej rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, ďalej jej obchodným menom, miestom podnikania, miestom zápisu v živnostenskom registri, identifikačným číslom a číslom živnostenského registra. Q. predmetná zmluva obsahuje aj údaje označujúce povinnú ako fyzickú osobu podnikateľa, neznamená to, že povinná v predmetnom vzťahu automaticky vystupuje ako podnikateľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti. L. zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by deklarovalo, že povinná bude z poskytnutých finančných prostriedkov financovať svoje podnikateľské aktivity, resp. že tieto budú iným spôsobom použité na podnikateľské účely. Ak z úverovej zmluvy jednoznačne nevyplýva, či osoba, ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky, konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo ako spotrebiteľ, kedy je nutné na daný zmluvný vzťah aplikovať príslušné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, súd je povinný túto skutočnosť skúmať. H. XX.XX.XXXX súd vykonal výsluch povinnej, na základe ktorého zistil, že povinná finančné prostriedky, ktoré nadobudla z predmetnej úverovej zmluvy, použila na živobytie a lieky, keďže v tom čase sa starala o chorú matku, ktorá bola odkázaná na invalidný vozík. Je teda zrejmé, že povinná v tomto zmluvnom vzťahu nevystupovala ako podnikateľ. L. zároveň konštatuje, že aj z obsahu iných exekučných konaní vedených na tunajšom súde, v ktorých ako oprávnený vystupuje spoločnosť T., s.r.o. má preukázané, že povinní, ktorí v čase uzatvárania zmlúv o úvere, podnikali na základe živnostenského oprávnenia, vždy boli označení aj príslušnými údajmi pre fyzickú osobu podnikateľa, hoci finančné prostriedky si prevažne požičiavali na súkromné účely. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že záväzkovo-právny vzťah, ktorý vznikol medzi oprávneným a povinnou uzatvorením zmluvy o úvere dňa XX.XX.XXXX, je nutné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. XXX/XXXX Z.z. a § 52 a nasl. I. zákonníka. V. v predmetnom záväzkovo-právnom vzťahu má práve povinná postavenie spotrebiteľa, vzťahuje na ňu právna úprava v oblasti ochrany spotrebiteľa. T. § 44 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ako „ A.“), tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území L. republiky. T. § 45 ods. X písm. a), b), c) A., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo, c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. T. § 45 ods. X A., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku X písm. b) alebo c). U. citovaný § 45 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu a takéto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol a môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ X ods. 1 citovaného zákona), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska objektívnej možnosti, či nejde o plnenie nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. T. rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi oprávneným a povinnou, ktorú uzavreli dňa XX.XX.XXXX, ktorej obsahom bola o.i. aj rozhodcovská doložka. W. (nekalá) podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. T. sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. X, čl. X ods. 1, ods. 2 smernice C. č. XX/XX/EHS). A. síce explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej podmienky a tiež, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná, no pokiaľ však zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné podotknúť, že rozhodcovská doložka ako nekalá zmluvná podmienka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany L. dvora X. únie. L. dvor EÚ už v rozsudku C-XX/XX E. č.XX judikoval, že „L. C. XX/XX/EHS, z X.apríla XXXX

o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí pokiaľ má za tým účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. L. tak zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy“. L. preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou, ktorá bola uvedená vo všeobecných úverových podmienkach. V zmysle čl. XX všeobecných úverových podmienok sa oprávnený s povinnou dohodli na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred L. rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou L. rozhodcovská, a.s. so sídlom V. rameno 8, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, zapísanou v I. registri I. súdu F. I, oddiel Sa, vložka č. XXXX/ B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom L. republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. XX/XXXX Zb. I. súdny poriadok). A. strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Z uvedenej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená príslušnosť rozhodcovského súdu, vyplýva, že povinná bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. M. rozhodcovská doložka, ktorá jednoznačne znemožňuje voľbu povinnej dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, v prípade začatia konania na rozhodcovskom súde z vôle oprávneného, však rozhodne bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. C. doložku si povinná nevyjednala, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Y. len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. C. doložka je neprijateľná, pretože nebola povinnou osobitne vyjednaná a núti povinnú neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti navyše súd poznamenáva, že čitateľnosť rozhodcovskej doložky je zjavne znížená, keďže táto je písaná malými písmenami. Q. v čase uzavretia zmluvy I. zákonník obsahoval ustanovenie, podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, napriek tomu oprávnený túto neprijateľnú podmienku do zmluvy zahrnul a následne na základe nej inicioval rozhodcovské konanie. Je zjavné, že v danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. T. názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. X I.. zák. neplatná. Z uvedených dôvodov súd túto rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným a povinnou vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. L. vzhľadom na uvedené považuje výkon práv oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, ktoré sa vedie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného L. rozhodcovským súdom zriadený zriaďovateľom L. rozhodcovská a.s. č. SR XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul bola stanovená neprijateľnou zmluvnou podmienkou - rozhodcovskou doložkou. V tejto súvislosti súd napokon konštatuje, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. X. môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stráne formálnej a materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (C. najvyššieho súdu L. republiky R-XX/XXXX). V. konanie, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č. SR XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX má inú vadu, pre ktorú nie je tento exekučný titul materiálne vykonateľný, aj plnenie z tohto rozsudku musí

byť v rozpore s platným právom. Z vyššie uvedených dôvodov, no najmä s poukazom na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupom podľa ust. ods. X písm. ) g EP túto exekúciu zastavil. O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa ust. ods. X prvá veta , v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V danej veci zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý inicioval začatie exekučného konania na základe exekučného titulu, ktorý nie je v súlade so zákonom. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia ods. X prvá veta tak povinnej, ako úspešnému účastníkovi konania, vzniklo právo na náhradu trov konania vo vzťahu k oprávnenému. W. si však povinná žiadne trovy konania neuplatnila, v dôsledku čoho ju súd postupom podľa ods. X ani nevyzýval na ich vyčíslenie a trovy konania povinnej súd nemal preukázaný ani z obsahu spisu, rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal. L. zároveň rozhodol, že o trovách exekúcie v súvislosti s jej zastavením rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. V súvislosti s návrhom oprávneného na prerušenie konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku X/. tohto uznesenia z dôvodu, že nedospel k záveru, že v danej veci je potrebné obrátiť sa s predbežnými otázkami, tak ako ich formuloval v podanom odvolaní oprávnený, týkajúcimi sa výkladu úniového práva, na L. dvor EÚ. L. je tohto názoru, že aj keď podľa § X09 ods. 1 písm. c) , podľa ktorého súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada L. dvor X. spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy, neznamená to, že vnútroštátny súd je povinný vždy a za akýchkoľvek okolností požiadať L. dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. V. o predbežnej otázke podľa čl. XXX A. o fungovaní EÚ je svojou povahou inštitútom, ktorý pôsobí v záujem integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v takomto konaní L. dvor vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej. M. povinnosť vnútroštátneho súdu aj keď je zakotvená v druhej vete článku č.l. XXX A. o fungovaní EÚ, neznamená, že sa jedná o povinnosť absolútnu a vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. T. povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry L. dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka týkajúca platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. A. na prejedanie L. dvoru nastolená prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. R. prípadné zodpovedanie musí mať reálne dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. I. v podanom odvolaní žiadal, aby L. dvoru bola na rozhodnutie predložená prejudiciálna otázka ním formulovaná takto: „Či sa má sa ustanovenie písm. q) ods. X prílohy smernice C. XX/XX/ EHS z XX.XX.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že sa za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov“. L. je toho názoru, že takto položená otázka je otázkou akademickou. Vo vyššie uvedenom konaní súd v žiadnom prípade nedospel k záveru že na rozhodcovskom súde nie je možné rozhodovať spory so spotrebiteľom, naopak, exekučný súd dôsledne preskúmal len či v tomto konkrétnom prípade bola rozhodcovská doložka medzi oprávneným a povinnou v zmluvnom vzťahu týkajúcom sa úveru individuálne dojednaná. Po preskúmaní listinných dôkazov dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, tak ako je obsiahnutá v čl. XX všeobecných úverových podmienok, nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, je neprijateľnou, spotrebiteľa zaväzujúcou podmienkou a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred konkrétnym rozhodcovským súdom, čo je v rozpore s platným právom. H. prejudiciálna otázka, ktorú žiadal oprávnený prejednať v prípade negatívnej odpovede na prvú otázku formuloval takto“ „Či je možné ustanovenie písm. q) ods. X prílohy smernice C. XX/XX/EHS z X.X.XXXX vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom L. republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“. E. túto otázku však nepovažuje súd za relevantnú pre rozhodnutie v tejto veci a poznamenáva,

že L. C. XX/XX/EHS uvádza v čl. 3, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. T. obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. A. predpoklady pre posudzovanie zmluvných podmienok sú upravené priamo v čl. X uvedenej smernice, ktorý bol transportovaný do nášho právneho poriadku novelou I. zákonníka zákonom č. XXX/XXXX Z.z., a to v znení § 53 ods. X I. zákonníka. U. na uvedené, pokiaľ príslušný súd dospeje k záveru, že daná podmienka v spotrebiteľskej zmluve nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú, a to bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré sú obsiahnuté v prílohe k smernici resp. v § XX ods. X I. zákonníka. T., aj keď rozhodcovská doložka, ktorú má oprávnený obsiahnutú v čl. XX všeobecných úverových podmienok, nie je výslovne zahrnutá medzi neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré tvoria prílohu L. C. XX/XX/EHS, neznamená to, že táto rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. M. zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech práv spotrebiteľa, nakoľko nebola s ním individuálne dohodnutá, ale bola mu priam pri vzniku predmetného záväzkového vzťahu nanútená. Čo sa týka tretej otázky, „či je v súlade s čl. XX a čl., XX Z. základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu XX/XX/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi“, súd poukazuje na rozhodnutie L. dvora obsiahnuté v rozhodnutí vo veci T. - C-XX/XX, kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách L. dvor rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť, aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v úverovej zmluve uzavretej medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom. V. judikatúra L. dvora teda pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade ich zistenia je súd povinný vyvodiť všetky relevantné dôsledky. G. následkom vychádzajúc z vnútroštátneho práva je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ako aj zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, X X. poriadku, ktoré majú za následok, že pohľadávku oprávneného voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti môže svojim rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom takýto postup nemusí byť v rozpore s čl. XX Z. základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva ani v rozpore s čl. XX Z. o práve na spravodlivý proces. S poukazom na uvedené súd nedospel k záveru, že by v predmetnom konaní existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na L. dvor EÚ, preto návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie na Krajský súd v Žiline prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní od jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).