Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-0T/3/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Adriánou Považanovou v trestnej veci obžalovaného E. J. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.02.2013, takto

rozhodol:

obžalovaný

E. J., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., F. č. XXX/XX, bez pracovného pomeru,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 01.02.2013 v čase okolo 10.00 hod v Partizánskom, na Námestí SNP, ako stál na pešej zóne, neďaleko predajne potravín COOP Jednota začal najprv vykrikovať na v tom čase tadiaľ prechádzajúceho poškodeného E. P., že je „rasista a špinavec“ a následne ako stáli oproti sebe vo vzdialenosti asi 1 metra, sa poškodenému E. P. začal vyhrážať zabitím slovami „Zapichnem Ťa, vykuchám Ťa, rozrežem Ťa, chceš to vidieť?“, počas toho z vrecka vytiahol rozkladací nôž, ktorý otvoril, nožom mával tak, že čepeľou noža smeroval na hrudník poškodeného a poškodenému sa stále vyhrážal slovami „či chce vidieť, ako ho podreže?“, potom ako poškodený zbadal, že E. J. drží v pravej ruke nôž, tak od neho rýchlo odišiel, načo E. J. ešte chvíľu krokom išiel za ním s nožom v ruke a opakovane sa mu vyhrážal, že ho podreže, či to chce vidieť, čím vzbudil u poškodeného dôvodnú obavu o život a zdravie,

t e d a :

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

- dopustil sa slovne a fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l :

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa , Tr. v znení neskorších predpisov s poukazom na Tr. zákona,

- prečin výtržníctva podľa Tr. v znení neskorších predpisov.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zákona k ú h r n n é m u trestu odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému trest prepadnutia veci a to: 1 ks otvárací nôž o dĺžke 21,5 cm, s dĺžkou čepele 10 cm, rukoväťou hnedozelenožltej farby.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Partizánskom podala na Okresnom súde Partizánske dňa 02.02.2013 pod č. k. -13 obžalobu na obžalovaného E. J. (ďalej len obžalovaný) pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , Tr. v znení neskorších predpisov s poukazom na Tr. zákona a pre prečin výtržníctva podľa Tr. v znení neskorších predpisov.

Dokazovaním vykonanom na hlavnom pojednávaní a to výsluchom obžalovaného, vypočutím svedka - poškodeného E. P., svedkov A. P., C. J. a Q. S., prečítaním listinných dôkazov, najmä zápisnice o vydaní veci, zápisu o dychovej skúške, ako aj ostatného spisového materiálu, súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v súlade s vyhlásil, že je nevinný. V prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel. Na svoju obranu uviedol, že on sa dňa 01.02.2013 v čase okolo 10.00 hod. s poškodeným len pohádal, stretli sa pri cukrárni. Pohádal sa s ním z dôvodu že ho nevpustili do herne, pričom on povedal poškodenému, aby povedal jeho zamestnankyni, aby mu táto nenadávala, načo poškodený odišiel preč a zavolal na neho políciu. On sa poškodenému nevyhrážal, poškodený sa robí svätý, vyhrážal sa ľuďom, povedal mu, že ho dostane do basy. Je pravdou že nosí celý život so sebou nôž, na stravu, jedno s druhým, ale v deň skutku nôž nepoužil, nevytiahol. Poškodený na neho klame. Poškodený sa nevyjadril na to, čo mu on povedal, len odišiel priamo na políciu. Svedkom udalosti bol jeho syn C. J.. Behom dvadsiatich minút po udalosti prišla za ním hliadka polície, zadržali ho. Nôž, ktorý mal pri sebe mu na polícii zobrali a išli ho ukázať poškodenému, že je to ten nôž, čo on na poškodeného vytiahol. Čo vyšetrovateľ rozprával poškodenému v súvislosti s týmto nožom, on počul cez chodbu. Bol sa na mestskej polícii informovať, že je to všetko na kamere, tvrdil mu to po celý čas vyšetrovateľ. Keď to išiel pýtať, tvrdili, že to zmizlo. Svedkyňa P. nemohla počuť konflikt medzi ním a poškodeným, nakoľko bola 20 metrov vpredu pred poškodeným.

Svedok - poškodený E. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na presný dátum si už nespomína, bolo to vo februári 2013, v čase cca o 10.00 hod bol na káve za hotelom s priateľkou A. P., pričom auto mali zaparkované za poštou. Keď sa vracali popri učňovke k autu, zbadali obžalovaného, ktorý stál za rohom, tento začal na nich pokrikovať, najskôr na jeho priateľku, niečo v tom zmysle, čo si taká zasranica dovoľuje niečo také povedať takému staršiemu pánovi, potom aj na neho pokrikoval vulgarizmy, čo si to k nemu dovoľuje. On sa pri obžalovanom zastavil, stáli oproti sebe vo vzdialenosti asi 1 meter, povedal obžalovanému, čo po ňom vykrikuje, že on s ním husi nepásol, začali sa hádať. Už chcel odísť, nechcel si na námestí robiť hanbu. Obžalovaný sa sám priviedol až do amoku, začal sa mu vyhrážať, že ho podreže, dopichá. Z pravej strany vytiahol nôž, opýtal sa ho, či to chce vidieť, ako ho vykuchá, podreže. On ako zbadal nôž, zľakol sa, že sa mu môže niečo stať, nevedel, čo obžalovaný spraví, preto išli s priateľkou preč. Obžalovaný išiel niekoľko krokov za nimi s nožom v ruke, pričom stále kričal, či chce vidieť, ako ho vykuchá. Pri úrade práce, priateľka vytiahla telefón a zavolala políciu. Mal z konania obžalovaného po tom, čo tento vytiahol na neho nôž obavu o život a zdravie seba aj priateľky, preto zavolali políciu.

Udialo sa to veľmi rýchlo, preto nevie presne povedať, či obžalovaný vytiahol nôž z vrecka nohavíc alebo z bundy. Potvrdil, že mu bol policajtom na polícii ukázaný nôž, pričom policajt sa ho opýtal len toľko, či môže povedať, či je to ten nôž, ktorý na neho vytiahol obžalovaný, na čo on povedal, že to bude pravdepodobne ten nôž. Išlo o otvárací nôž.

Svedkyňa A. P. uviedla, že na presný dátum si už presne nespomína, bolo to v piatok, išli s priateľom E. P. popri učňovke a potravinách COOP Jednota, pričom na rohu potravín stál obžalovaný. Tento začal po nich vykrikovať, najskôr na ňu, že bola k nemu drzá, že on má deti v jej veku, že jej šteňa. Nevšímali si ho, chceli len prejsť. Potom začal obžalovaný vykrikovať na poškodeného, že je rasista a nadával mu. Poškodený zastal pri obžalovanom a opýtal sa ho, prečo na neho vykrikuje, že mu nič nespravil, že s ním husi nepásol. Ona stála vtedy od nich asi vo vzdialenosti 3 metre, videla ich z boku. V tom sa to všetko zbehlo, bol to mement, obžalovaný vytiahol nôž, mal ho v pravej ruke, nevie odkiaľ ho presne vytiahol, čepeľ smerovala proti poškodenému. Obžalovaný sa začal poškodenému vyhrážať „zabijem ťa, rozrežem ťa, vykuchám ťa“, či to chce vidieť. Ona sa zľakla, čo sa môže stať, či obžalovaný nepichne priateľa alebo či aj jej niečo nespraví, keďže nôž vytiahol na poškodeného aj za bieleho dňa. Oni sa potom otočili, išli preč. Obžalovaný išiel za nimi, stále sa vyhrážal poškodenému, išiel za nimi po námestí niekoľko metrov. Ona sa ohliadala, obžalovaný potom zastal a s nožom v ruke opakovane vykrikoval, že ho zabije, rozreže, či to chce vidieť. Pri mestskom úrade zavolala políciu, títo jej povedali, že tam majú počkať. Ďalej uviedla, že pracuje v herni, z ktorej v minulosti poslala obžalovaného preč, nakoľko s ním boli problémy, nevedel sa správať, búchal do automatov. Ona ho vtedy len vyzvala, aby odišiel, keď sa nevie správať.

Svedok C. J. - syn obžalovaného uviedol, že nevie písať, ani čítať. V uvedený deň bol v meste v Partizánskom, odparkovával auto na parkovisku pri čistiarni, bol v aute. Jeho otec s poškodeným P. stáli za rohom pri Jednote. S poškodeným tam bola aj jeho žena P.. Títo tam mali výmenu názorov, ale otec nôž na poškodeného nevytiahol. On sa potom pýtal otca, kvôli čomu sa dohodovali. Následne uviedol, že on počul výmenu názorov, otec nadával P., že kvôli čomu dáva zákaz vstupu do herne. Iné tam nič nebolo. On nevidel u otca nôž. Poškodený na nadávky otca nič nehovoril, išiel preč s P., išiel udať otca na políciu. Oni s otcom odišli domov, kde po otca prišla potom polícia. Má vedomosť o tom, že otec so sebou nosieval nôž, tento má cukrovku, kupuje si jedlo, tento má zuby.

Svedok Q. S. uviedol, že úradný záznam zo dňa 01.02.2013 spísal na základe zhliadnutia záznamov kamier z mestskej polície. Nakoľko kamera bola ďaleko, nedalo sa konkrétne rozoznať, o čo išlo. Potvrdil tiež, že predvádzal osobu obžalovaného, po jeho predvedení bol u obžalovaného nájdený nôž, pričom vyšetrovanie v predmetnej veci robil poverený príslušník OO PZ Partizánske. On netvrdil obžalovanému po zadržaní, že incident je na kamere, ani nehovoril poškodenému, že nôž, ktorý bol u obžalovaného nájdený je ten nôž, ktorý mal obžalovaný proti poškodenému použiť.

Zo zápisnice o vydaní veci (č. l. 26) vyplýva, že dňa 01.02.2013 v čase o 10.30 hod. bola E. J. dobrovoľne vydaná ako vec dôležitá pre trestné konanie - 1 ks otvárací nôž o dĺžke 21,5 cm, a dĺžka čepele 10 cm, rukoväť hnedozelenožltej farby.

Zo zápisu o dychovej skúške (č. l. 27) vyplýva, že E. J. bol dňa 01.02.2013 v čase o 11.36 hod. podrobený dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom.

Z úradného záznamu spísaného príslušníkom OO PZ Partizánske nstržm. Q. S. dňa 01.02.2013 (č. l. 28) vyplýva, že dňa 01.02.2013 menovaný s mestskou políciou preveril kamerový záznam na Mestskej polícii v Partizánskom z miesta činu na rohu ulice 1. Mája a Námestia SNP v Partizánskom na účely zistenia, či kamery zaznamenali incident v čase medzi 09.50 hod. a 10.10 hod., pričom sa im nepodarilo odhaliť žiadne také konanie, keďže kamera predmetný skutok nezachytila.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov a to jednotlivo, tak i v ich súhrne, mal súd potom vinu obžalovaného E. J. za nepochybne preukázanú.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov aj napriek skutočnosti, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní spáchanie skutku kladeného mu za vinu poprel, bránil sa tým, že v inkriminovaný deň sa s poškodeným len pohádal a to z dôvodu, že ho v minulosti nevpustili do herne, ktorá patrila poškodenému, pričom on povedal poškodenému, aby povedal jeho zamestnankyni, aby mu táto

nenadávala, načo poškodený odišiel preč a zavolal na neho políciu. On sa poškodenému nevyhrážal, práve poškodený sa vyhrážal ľuďom, jemu povedal, že ho dostane do basy. Potvrdil síce, že nosí celý život so sebou nôž, na stravu, jedno s druhým, ale v deň skutku nôž nepoužil, nevytiahol. Poškodený na neho klame.

Súd však takto postavenú obranu obžalovaného považoval za účelovú, so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ako aj prípadnému trestu, ktorý mu hrozil.

Obrana obžalovaného bola v celom rozsahu vyvrátená najmä výpoveďou poškodeného E. P. a svedkyne A. P., ktorí od začiatku vypovedali rovnako, nemenili svoje výpovede, vierohodným spôsobom, bez akejkoľvek zaujatosti voči obžalovanému detailne, zhodne opísali vzniknutú udalosť a konanie obžalovaného dňa 01.02.2013 a podľa ktorých začal obžalovaný najprv vykrikovať na svedkyňu A. P., následne na poškodeného E. P., že je rasista a nadávať mu, následne ako stáli oproti sebe vo vzdialenosti asi 1 metra, sa začal poškodenému E. P. vyhrážať zabitím, pričom z vrecka vytiahol na neho nôž a vo vyhrážkach zabitím pokračoval, pričom potom ako poškodený a svedkyňa zbadali, že obžalovaný drží v pravej ruke nôž, tak od neho rýchlo odišli, načo obžalovaný ešte chvíľu krokom išiel za nimi s nožom v ruke a opakovane sa poškodenému vyhrážal, že ho podreže, či to chce vidieť, pričom obžalovaný svojim konaním vzbudil u poškodeného dôvodnú obavu o život a zdravie.

Výpoveďou svedka Q. S. mal súd za preukázané, že tento predvádzal osobu obžalovaného, pričom po jeho predvedení bol u obžalovaného nájdený nôž.

Vina obžalovaného bola nepriamo preukázaná aj ďalšími listinnými dôkazmi, najmä zápisnicou o vydaní veci (v spise na č. l. 26), z ktorej vyplýva, že obžalovaný 01.02.2013 v čase o 10.30 hod. dobrovoľne vydal ako vec dôležitú pre trestné konanie a to 1 ks otvárací nôž o dĺžke 21,5 cm, a dĺžka čepele 10 cm, rukoväť hnedozelenožltej farby., pričom tieto dôkazy plne korešpondujú so zisteným skutkovým stavom a ostatnými vykonanými dôkazmi v danej veci.

Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď C. J., syna obžalovaného, z tejto súd tiež zistil, že obžalovaný nosieva so sebou nôž, hoci podľa neho obžalovaný nôž na poškodeného počas incidentu nevytiahol, on nôž nevidel. Avšak vo výpovedi tohto svedka, ktorý podľa vlastného vyjadrenia nevie čítať, ani písať, boli na hlavnom pojednávaní určité rozpory, keď tento najskôr uviedol, že v čase incidentu odparkovával vozidlo pri čistiarni vedľa učilišťa, bol v aute. Následne uviedol, že stál na parkovisku pri čistiarni. Otec s P. mali výmenu názorov a on sa potom pýtal otca, kvôli čomu sa dohodovali. Následne uviedol, že on počul výmenu názorov, otec nadával P., že kvôli čomu dáva zákaz vstupu do herne. Hoci svedok uvádzal, že obžalovaný a poškodený mali výmenu názorov, na druhej strane uvádzal, že poškodený na nadávky otca nič nehovoril. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd výpoveď tohto svedka hodnotil ako účelovú v snahe pomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Na základe všetkých opísaných skutočností, mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v skutkovej vete rozsudku. Skutkový stav súd ustálil v súlade s produkovanými dôkazmi už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa Tr. v znení neskorších predpisov, nakoľko obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba narušil záujem spoločnosti na ochrane jednotlivcov pred závažnými vyhrážkami, keď sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie z ich uskutočnenia a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou (otváracím nožom), pričom zbraňou sa rozumie každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším ( s poukazom na Tr. zákona) a súčasne narušil záujem spoločnosti na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnými útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok, keď sa dopustil verbálne a fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného.

Jeho zavinenie k tomuto skutku je dané priamym úmyslom (dolus directus) podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Tr. zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Tr. zákonom.

Pri hodnotení osoby páchateľa súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný, z toho 7 krát na území SR. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 20.05.2011, právoplatným dňa 07.07.2011 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 12.09.2012, právoplatným dňa 12.09.2012, pričom mu bola učená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov, nariadený probačný dohľad nad ním a stanovená povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie. Podľa správy Obvodného úradu Prievidza, pracovisko Partizánske, Odbor všeobecnej správy bol obžalovaný od roku 2006 2 krát postihnutý za priestupok, naposledy Obvodným úradom Prievidza, ktorým bol uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za skutok zo dňa 01.11.2010 a bola mu uložená sankcia

- pokuta vo výške 30 €.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona (účinného od 01.01.2006), pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému nie je na prospech žiadna poľahčujúca okolnosť. Naopak boli zistené v jeho neprospech svedčiace priťažujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona a to, že spáchal viac trestných činov a bol už v minulosti odsúdený. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a po dôslednom vyhodnotení osoby obžalovaného, dospel súd k záveru, že na prevýchovu a nápravu obžalovaného je potrebné uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody z hľadiska individuálnej prevencie pred páchaním ďalšej trestnej činnosti, pričom k rozhodnutiu súdu uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody prispela aj tá skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil žalovaného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody pre inú trestnú činnosť, hoci vedel, že počas plynutia skúšobnej doby je povinný žiť životom riadneho občana a nesmie sa dopustiť žiadneho protiprávneho konania. Súd preto podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona (trestná sadzba 6 mesiacov až 3 roky) s použitím § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zákona (t. j. zvýšená dolná hranica trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný o ? - inu a to na 16 mesiacov až 3 rokov), uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby a to vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o doličnú vec a to 1 ks otvárací nôž o dĺžke 21,5 cm, s dĺžkou čepele 10 cm, rukoväťou hnedozelenožltej farby, súd podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložil obžalovanému aj trest prepadnutia tejto veci, nakoľko táto bola v istom vzťahu k spáchanému trestnému činu, bola použitá na jeho spáchanie a je nesporné, že je vo výlučnom vlastníctve obžalovaného. Z uvedených dôvodov je v záujme spoločnosti, aby uvedená vec bola odňatá z vlastníctva obžalovaného, súd preto podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Súd ma za to, že takto uložený trest postihuje osobu páchateľa, nemá vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a zároveň zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a že zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona).

Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zákona.

V adhéznom konaní si poškodený E. P. nárok na náhradu škody neuplatňoval, preto súd o náhrade škody nerozhodoval.

S poukazom na takto zistený skutkový stav, riadiac sa pritom hore citovanými právnymi úvahami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( .)

Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.