Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31P-100-2012.pdf
PDF · 72.52 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/100/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľa T. F., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Mesto M. M., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom so sídlom Q. XX, F. F. proti odporkyni E. F., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom T. V. XXX/XX, H. W. U., o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, určená uznesením Okresného súdu Trenčín, č. k. 19C/53/2007-22 zo dňa 26.04.2007, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť prispievať na výživu odporkyne sumou 59,74 Eur (1.800,- Sk) mesačne, s a z r u š u j e s účinnosťou od 01.06.2011.
Navrhovateľovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola určená rozsudkom tunajšieho súdu k odporkyni. Uviedol, že odporkyňa už v roku 2007 získala schopnosť samostatne sa živiť, získaním príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý v súčasnej dobe poberá v sume 194,52 Eur. Na jeho žiadosť mu odporkyňa v mesiaci jún 2011 oznámila, že poskytovanie výživného nepožaduje. Súhlasil s tým, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
Odporkyňa súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti ako aj s tým, aby súd konal vo veci bez nariadenia pojednávania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením uznesenia tunajšieho súdu č. k. 19C/53/2007-22 zo dňa 26.04.2007 a zistil tento skutkový stav:
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 19C/53/2007-22 zo dňa 26.04.2007 bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni a to tak, že vyživovacia povinnosť bola určená vo výške 1.800,- Sk (59,75 Eur) mesačne s účinnosťou od 12.02.2007. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2007.
Z písomného vyjadrenia odporkyne mal súd za preukázané, že táto súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti navrhovateľa k jej osobe.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Vzhľadom k tomu, že vo veci bolo možné rozhodnúť iba na základe predložených listinných dôkazov (rozhodnutie súdu určujúce výživné a vyjadrenie odporkyne), nenariaďoval súd za súhlasu účastníkov vo veci pojednávanie, a to v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sú splnené podmienky predtým citovaného zákonného ustanovenia. Odporkyňa je plnoletá, je poberateľkou príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a so zrušením vyživovacej povinnosti vyjadrila svoj súhlas. Medzi účastníkmi neboli tieto skutočnosti sporné.
O zrušení vyživovacej povinnosti súd rozhodol s účinnosťou od 01.06.2011 tak, ako to oznámila odporkyňa navrhovateľovi, že poskytovanie výživného nepožaduje.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Keďže si navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil, súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva, hoci by mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. ako úspešnému účastníkovi patrila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (v dvoch vyhotoveniach).
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.