Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v spore žalobcu Ľ. C. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. K.. XXXX/X, XXX XX N., zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov a zaplatenie 4 355,60 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že spotrebiteľské úvery, poskytnuté na základe Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. G. XXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. G. XXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným, sú bezzúročné a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4 355,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom 23.02.2022 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Lučenec dňa 22.02.2022 sa žalobca domáhal určenia, že spotrebiteľský úver, poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička č. G. XXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že zmluva neobsahuje niektoré obligatórne náležitosti podľa z.č. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na nesprávnu výšku poukázaného úveru, keď žalobca reálne dostal len 6 638,78 Eur a nesprávne vypočítanú hodnotu RPMN. Považuje za neprípustné, aby žalovaný zahrnul do celkovej výšky úveru aj náklady súvisiace s poskytnutím úveru vo výške 242,32 Eur. Do celkovej výšky úveru bol tak započítaný aj náklad súvisiaci s poskytovaním úveru, ktorý je v skutočnosti súčasťou povinných nákladov úveru. Správne vypočítaná RPMN vychádza na 11,36% a nie 9,82% ako je uvedené v zmluve. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 6 638,78 Eur a doposiaľ splatil 12 894,26 Eur. Žalovaný sa tak bezdôvodne obohatil o sumu 6 255,48 Eur, ale žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len vo výške 2 962,40 Eur za obdobie troch rokov spätne od podania žaloby. Žalovaný sa od žalobcu domáha zaplatenia sumy 2136,67 Eur.

2. Žalobou doručenou Okresnému súdu Lučenec dňa 22.02.2022 (pôvodne pod sp. zn. ) sa žalobca domáhal určenia, že spotrebiteľský úver, poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička č. G. XXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil obdobne ako

v predchádzajúcom prípade. Žalovaný nesprávne zahrnul do celkovej výšky úveru aj náklad vo výške 90,98 Eur a správne vypočítaná RPMN vychádza na 11,61% a nie 11,18% ako je uvedené v zmluve. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 3 000 Eur a doposiaľ splatil 5 379,30 Eur. Žalovaný sa tak bezdôvodne obohatil o sumu 2 379,30 Eur, ale žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len vo výške 1 393,20 Eur za obdobie troch rokov spätne od podania žaloby. Žalovaný sa od žalobcu domáha zaplatenia sumy 395,98 Eur.

3. Uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. - 71 zo dňa 09.03.2022 súd rozhodol o spojení vecí vedených pod sp. zn. . a sp. zn. .

4. Žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že pokiaľ chcel získať úver, bol nútený prijať aj vedľajšie zmluvné dojednania, ktoré nesledovali jeho záujem a svojou povahou sa jednalo o poplatky (časť B). Žalobca nemal inú možnosť iba podpísať vopred pripravené listiny, ktoré mu predložil na podpis žalovaný. Čiastky B úverov majú vo väzbe na čiastky A úverov zjavne iba doplnkový a vedľajší charakter. Dlžníčka dostala z celkovej sumy úverov 207 300 Sk a 3 090,98 Eur iba 200 000 Sk a 3 000 Eur. Pokiaľ nie je spotrebiteľovi poskytovaná celá suma úveru, potom je irelevantné, či chýbajúcu hodnotu prijíma úverový veriteľ, finančný sprostredkovateľ alebo iná tretia osoba. Chýbajúca hodnota predstavuje skrytý poplatok spojený s poskytnutím úveru. Pokiaľ je výška úveru nižšia a akou počítal žalovaný, potom je nesprávna aj uvádzaná výška RPMN.

5. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že časť B úveru nebola uhradená žalovanému ako veriteľovi a nejde o poplatok za poskytnutie úveru. Časť B bola uhradená žalobcom sprostredkovateľovi úveru spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorá sprostredkovala úvery. Žalovaný poskytol celú sumu 207 300 Sk, z ktorej žalobca použil sumu 7 300 Sk na úhradu nákladov spotrebiteľa, čo je následok individuálnej voľby žalobcu. Pokiaľ ide o hodnotu RPMN, tá je ovplyvnená skutočnosťou, či je splátka splatná na začiatku, alebo konci mesiaca. Druhá skutočnosť, ktorá ovplyvnila výšku splátky je, že v konkrétnom prípade bol dohodnutý odklad splátok. Žalobca počítal hodnotu RPMN s nesprávnymi údajmi o výške poskytnutého úveru a to 200 000 Sk, resp. 3 000 Eur namiesto 207 300 Sk, resp. 3 090,98 Eur.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že potreboval peniaze na osobnú potrebu, preto nežiadal o úver banku. Išiel za pánom F., o ktorom vedel, že sprostredkúva úvery. Nemal možnosť nič v zmluvách meniť, žiadne podmienky. Keby podmienky neakceptovala úver by nedostal. S podmienkami súhlasil, pretože potreboval peniaze. Už si nepamätá, či sa pýtal na sprostredkovateľský poplatok, ale pán F. mu sám nič nepovedal. Právny zástupca zotrval na doterajších tvrdeniach, odvolal sa na zmenu právnej úpravy a možnosť domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorá teda bola inkorporovaná , ktoré je aplikovateľné ihneď aj na práve vzťahy, ktoré vznikli aj pred účinnosťou tohto ustanovenia. Pre konštatovanie dôvodnosti bezdôvodného obohatenia postačuje ak v predmetných úverových zmluvách absentuje, resp. je nesprávna čo len jedna obligatórna náležitosť. Ak je raz nesprávna istina konkrétna výška RPMN už nie je dôležitá, pretože stráca v takom prípade úverový veriteľ nárok na odplatu a teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 31.05.2023: „celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktorá si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené“. Podstatné je to, akú sumu reálne dostáva spotrebiteľ k dispozícii. Obdobný záver je tiež obsahom rozsudku NS SR zo dňa 30.11.2022.

7. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nevidí rozdiel, či by žalobca platil poplatok za sprostredkovanie, alebo mu bol strhnutý. Pripustil, že ide o formulárové zmluvy, ale žalobca mal možnosť odmietnuť. Zastáva názor, že aj časť B úveru je súčasťou úveru a má byť započítaná do istiny úveru, nakoľko táto neslúžila na úhradu nákladov spojených s poskytnutím úveru veriteľa, nakoľko nebola vyplatená veriteľovi ako napr. poplatok za poskytnutie úveru, ale bola poskytnutá sprostredkovateľovi úveru, ktorého vyhľadala sama žalobkyňa, ktorá využila jeho služby.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tak, ako je uvedené v zápisniciach z hlavného pojednávania.

9. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledujúci skutkový stav. Žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako dlžníkom dňa 14.03.2008 Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver. Úver pozostával z dvoch častí - časť A vo výške 200 000 Sk, ktorý mal byť splácaný pravidelnými 144 mesačnými splátkami vo výške 2 550 Sk. V zmluve je uvedená aj výška úrokovej sadzby 9,60 % ročne, termín konečnej splatnosti po povolenom odklade. Časť B poskytnutého úveru vo výške 7 300 Sk má byť prevedená na účet Consumer Finance holding ako úhrada nákladov súvisiacich s poskytnutím Úveru. Zmluva ďalej obsahuje údaj RPMN 9,82%, a celkové náklady spotrebiteľa 367 200 Sk. Zmluvné strany uzatvorili na zabezpečenie záväzku aj Zmluvu o zriadení záložného práva, predmetom ktorej bol byt s príslušenstvom vo vlastníctve žalobcu. Zmluvné strany uzatvorili dňa XX.XX.XXXX ďalšiu Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. G. XXXXX-XX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver pozostávajúci z časti A vo výške 3 000 Eur a časti B vo výške 90,98 Eur. V zmluve je uvedený počet splátok 144 a výška splátky 38,70 Eur, úroková sadzba 9,40%, RPMN 11,18%, celkové náklady 5 325,12 Eur a priemerná RPMN 5,96%.

10. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

12. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa z.č. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

16. Podľa a z.č. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikaní.

17. Súd pri svojom rozhodovaní vychádza z citovaných ustanovení zákona. Predložené zmluvy posúdil ako zmluvy spotrebiteľské, na ktoré je potrebné aplikovať okrem všeobecnej úpravy o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil poskytnutie finančných prostriedkov ako spotrebiteľský úver, kde žalovaný vystupoval ako veriteľ a žalobca ako spotrebiteľ. Súd mal preukázané, že zmluvy uzavreté medzi účastníkmi majú podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Súd poukazuje na to, že posudzované úverové zmluvy svojim obsahom a štruktúrou sú štandardnými adhéznymi zmluvami, pre ktoré je typický neprehľadný text napísaný miniatúrnym ťažko čitateľným písmom spolu s úverovými podmienkami.

Svoje dokazovanie súd zameral na súlad predloženej zmluvy s ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch.

18. Podľa z.č. , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa

19. Súd považoval za dôležité vysporiadať sa so základnou otázkou, a to výškou poskytnutého úveru. Podľa záveru súdu celkovou poskytnutou sumou úveru je suma, s ktorou mohol dlžník disponovať, resp. bola zaslaná do jeho sféry vplyvu, t.z. na účet. Súd má preukázané, že žalobcovi boli takto poskytnuté úvery vo výške 200 000 Sk (G. XXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX) a 3 000 Eur (G. XXXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX). Tieto čiastky zodpovedajú častiam A jednotlivých úverov. Má preukázané, že tzv. časti B úverov boli priamo poukázané na účet sprostredkovateľa - spoločnosti Consumer Finance Holding. Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaného (nevidí rozdiel, či by žalobca platil poplatok za sprostredkovanie, alebo mu bol strhnutý), naopak stotožnil sa s názorom právneho zástupcu žalobcu, že podstatné je to, akú sumu reálne dostáva spotrebiteľ k dispozícii. V tomto kontexte možno za podporné použiť aj konštatovanie Krajského súdu Banská Bystrica v rozhodnutí z 31.05.2023: „celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktorá si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené“. Súdu je známe, že existujú fyzické i právnické osoby, ktoré sa zaoberajú sprostredkovateľskou činnosťou a pokiaľ túto činnosť vykonávajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti je úplne samozrejmé, že za takúto činnosť poberajú províziu. Vo všeobecnosti však platí, že províziu vypláca ten, s kým je v zmluvnom vzťahu (pre koho obstaráva zákazky - úvery), čo v konkrétnom prípade znamená žalovaného. Žalovaný mal vyplácať provízie zo svojho hospodárskeho výsledku. Žalovaný však ťarchu plne preniesol na žalobcu a svojim spôsobom obchádza obchodné zvyklosti a koná proti dobrým mravom. Pokiaľ by si žalovaný chcel udržať mieru zisku, musel by zvýšiť úrokovú sadzbu, čo nesie riziko, že tá by mohla byť proti dobrým mravom, resp. ich produkty by sa stali predražené. To však nemôže byť na ujmu spotrebiteľa. Spotrebiteľ ani nemal možnosť dohodnúť sa na výške provízie. Pokiaľ by mal súd vziať do úvahy argumentáciu žalovaného, musel by mať preukázané poskytnutie celej časti úveru (A+B) na účet dlžníka a preukázanie zmluvného vzťahu so sprostredkovateľom. Takto považuje za preukázané, že skutočnou sumou úveru je len časť A jednotlivých úverov a časť B je v skutočnosti skrytým poplatkom za poskytnutie úveru zavádzajúco označená ako časť úveru B. Z uvedeného je teda zrejmé, že v zmluve je nesprávne uvedená celková výška úveru, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy tohto typu (§4 ods. 2 písm. e) citovaného zákona).

20. Pokiaľ je v zmluve uvedený nesprávny údaj o celkovej výške úveru a žalovaný pri výpočte RPMN použil tento údaj, nemôže byť hodnota RPMN správna, bez ohľadu na metodiku výpočtu. Stáva sa preto irelevantným tvrdenie žalovaného o zmenách z dôvodu odkladu a skutočnosti, či bola splátka platená na začiatku alebo konci mesiaca. Len na okraj však súd uvádza, že RPMN musí byť uvedená v zmluve pred začatím splácania a v zmluve je jasne uvedený dohodnutý termín splátky, t.z. žalovaný ako veriteľ vedel, či je splatnosť dohodnutá na začiatku alebo konci mesiaca. Súd tak dospel k záveru, že zmluvy obsahujú nesprávny údaj o RPMN, čo vyhodnotil ako absenciu podstatnej náležitosti podľa §4 ods. 2 písm. j) citovaného zákona.

21. V uzatvorených úverových zmluvách však chýbajú podľa názoru súdu aj iné podstatné náležitosti podľa V zmluve je síce uvedený počet a výška splátok, ale absentuje údaj o výške istiny a úroku v jednotlivých splátkach ( citovaného zákona). Poskytnuté úvery mali byť splácané formou anuitných splátok. Podstatou anuitných splátok je rozdielna výška istiny a úroku v každej splátke (spočiatku vyšší úrok a nižšia istina, čo sa postupne vyrovnáva až preklápa), o čom by však spotrebiteľ mal byť detailne informovaný. Súd by akceptoval aj prípadnú prílohu, ktorá by bola neoddeliteľnou súčasťou zmlúv, v ktorej by bolo uvedené u každej splátky, koľko z toho patrí na istinu a koľko na úrok. Navyše v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. G. XXXXX-XX zo dňa

XX.XX.XXXX absentuje údaj o priemernej hodnote RPMN. Zmluva síce obsahuje kolónku s označením „Priemerná hodnota RPMN .....%“, avšak bez konkrétneho číselného vyjadrenia. V uzatvorenej Zmluve o poskytnutí úveru HypoPôžička č. G. XXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak chýba podstatná náležitosť podľa §4 ods. 2 písm. k) citovaného zákona.

22. Podľa z.č. , pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Z dôvodu, že Zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. G. XXXXX-XX zo dňa 14.03.2008 a Zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžička č. G. XXXXX-XX“ zo dňa 11.12.2009 neobsahujú náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e), i) a j) citovaného zákona (Zmluva ... č. G. XXXXX-XX zo dňa 14.03.2008 aj § 4 ods. 2 písm. k)), preto so zreteľom na ustanovenie § 4 ods. 3 druhá veta súd považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

24. Súd považuje za preukázané, že žalobcovi bol na základe Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. G. XXXXX-XX zo dňa 14.03.2008 poskytnutý úver vo výške 6 638,78 Eur, z ktorého doposiaľ splatil 12 894,26 Eur a na základe Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička č. G. XXXXX-XX“ zo dňa 11.12.2009 úver vo výške 3 000 Eur, z ktorého doposiaľ splatil 5 379,30 Eur. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy č. G. XXXXX-XX zo dňa 14.03.2008 len vo výške 2 962,40 Eur a zo Zmluvy č. G. XXXXX-XX“ zo dňa 11.12.2009 len vo výške 1 393,20 Eur. Nárok si uplatnil za obdobie troch rokov spätne od podania žaloby. Súd určil, že poskytnuté úvery sú bez úrokov a bez poplatkov. Po zistení, že žalobca zaplatil viac ako si požičal vznikol žalobcovi nárok na vrátenie preplatku. Súd preto rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 4 355,60 Eur (2 962,40 + 1 393,20).

25. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, nie však v súlade so žalobou. Za rozhodný deň súd považoval termín doručenia žaloby a nie jej vypracovanie. Pečiatka súdu jednoznačne preukazuje, že žaloba bola doručená dňa 22. 02.2022. Súd preto priznal nárok na úrok z omeškania od nasledujúceho dňa.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanoveniami a Žalovaný mal v konaní úspech nepatrný, aj to len v časti príslušenstva (začiatok nároku na úrok z omeškania, dni). Žalobca mal tak podstatný, takmer úplný, úspech vo veci. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)