Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/78/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: T. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X., O. XXXX/X, zastúpená Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Žiline, Jána Reka 13, proti odporcom: 1/ J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, 2/ B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X., B. XXXX/XX, odporcovia 1/ a 2/ zastúpení JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie v Žiline, Makovického 7, 3/ O. E., nar. X.X.XXXX, bytom X., Ľubľanská XXXX/X, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. O. a to rodinný dom stojaci na pozemku KNC parc. č. XXXX/X a pozemky označené ako KNC parc. č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 532 m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1327 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 217 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 52 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 87 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 357 m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 103 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 96 m2 a KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 154 m2 patria do dedičstva po zosnulom Ing. I. J., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom č. O. č. XX, ktorý zomrel dňa 13.8.2007.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 11.5.2006 domáhala voči W.. I. J., J. J. a O. E. určenia, že W.. I. J. je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. O. a to rodinný dom stojaci na pozemku KNC parc. č. XXXX/X a pozemky označené ako KNC parc. č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 532 m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1327 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 217 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 52 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 87 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 357m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 103 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 96 m2 a KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 154 m2 ako aj určenia, že plná moc spísaná 20.11.2002 formou notárskej zápisnice N 810/02, NZ 805/02 JUDr. Annou Švachovou je neplatná.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. -314 dňa 13.9.2001 tak, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. O. a to rodinný dom stojaci na pozemku KNC parc. č. XXXX/X a pozemky označené ako KNC parc. č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 532 m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1327 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 217 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 52 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 87 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada

o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, T. parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 357m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 103 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 96 m2 a KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 154 m2 patria do dedičstva po zosnulom Ing. I. J., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom č. O. č. XX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a návrh v časti na uzavretie darovacej zmluvy zamietol.

Na základe odvolania odporcov v 1/ a 2/ rade súd odvolaním napadnutý rozsudok v časti o určenie vlastníckeho práva zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pričom rozsudok v nenapadnutej časti zamietnutia neplatnosti darovacej zmluvy ponechal nedotknutý. Zároveň uložil prvostupňovému súdu odstrániť vady konania a to tak, že mu uložil povinnosť rozhodnúť o pripustení zmeny návrhu z určenia vlastníckeho práva Ing. I. J. na určenie, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva a zároveň mu uložil povinnosť riadne odôvodniť, prečo nevykonal odporcami navrhované dokazovanie.

Navrhovateľka návrh v konaní odôvodnila tým, že odporca v mesiaci august 2002 utrpel ťažkú formu mozgovo cievnej príhody následkom čoho bol hospitalizovaný a operovaný. Po operácii ju ani jej matku odporca nespoznal. Ďalšie operácie na zlepšenie zdravotného stavu po hospitalizácii v C. neboli možné pre veľké riziko ohrozenia života. Odporca po 6-7 týždňoch bol prevezený na NsP v K. T. na odd. LDCH, kde sa 20.11.2002 dostavil za ním syn J. J. spolu s notárkou JUDr. S. E. a dvoma svedkami a na mieste samom spísala notárka notársku zápisnicu N 810/02, , ktorou bol J. J. splnomocnený na zastupovanie Ing. I. J.. Zároveň na mieste samom bola formou notárskej zápisnice spísaná darovacia zmluva, ktorou I. J. daroval J. J. vyššie označené nehnuteľnosti. Následne J. J. pozemky KN-C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2 a KN-C parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2 k.ú. O. vymenil zámennou zmluvou zo dňa 15.7.2003 za novovytvorený pozemok KN -C parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 336 m2, ktorého výlučným vlastníkom sa stal na základe tejto zmluvy. Vzhľadom na zlý zdravotný stav Ing. I. J. sa domnievala, že úkon darovacej zmluvy, ktorý bol povolený Správou katastra v Žiline pod V5262/02 je podľa ust. § 37, § 38 ods. 2, § 39 O.Z. neplatný. Neplatnosť darovacej zmluvy, ktorú žiadali posúdiť prejudiciálne spôsobuje aj neplatnosť zámennej zmluvy.

Odporca Ing. I. J. sa v konaní nevyjadril, vyjadrenie v jeho mene podal vyjadrenie J. J.. Ing. I. J. zomrel dňa XX.X.XXXX. Súd následne konal podľa ust. s jeho právnymi nástupcami, ktorými sú jeho dedičia a to navrhovateľka a terajší odporcovia v 1/ a / rade. Nakoľko pôvodný odporca 1/ stratil smrťou spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností.

Terajší odporca v 1/ rade vo vyjadrení k návrhu uviedol, že súd nemôže konať proti vôli darcu. Poukázal na to, že dňa 20.12.2011 uzavrel kúpnu zmluvu, ktorou Ing. I. J. previedol na syna J. J. 1 dvojdomu. Tvrdil, že navrhovateľka odporcu nenavštevovala a nemohla mať vedomosti o jeho zdravotnom stave, pričom jeho zdravotný stav sa v K. T. zlepšil. D. skutočnosť, že sa nevie plynulo vyjadrovať nerobila s I. J. nesvojprávnu osobu, čo potvrdil aj primár oddelenia LDCH. Nehnuteľnosť mu bola darovaná, lebo sa ju zaviazal dofinancovať a postarať sa o otca. Rozporoval, že konanie navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi, pretože od úrazu sa domáhala aj vyživovacej povinnosti. Návrh žiadal zamietnuť.

Prvostupňový súd je v konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa . Z uvedeného dôvodu nakoľko pôvodným návrhom sa domáhala navrhovateľka určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam Ing. I. J., tak súd pripustil zmenu návrhu uznesením č.k. -386 zo dňa 19.11.2012 tak, že rozhodoval o vlastníckom práve odporcu ku dňu smrti a o tom, že takéto právo prechádza aj na dedičov a teda nehnuteľnosti patria do dedičstva.

Na nariadené pojednávania sa nedostavil ani raz odporca v 3/ rade, ktorý mal vykázané doručenie na všetky predvolania náhradným spôsobom a preto vec prejednal podľa ust v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že kým jej otec nedostal mozgovú príhodu, tak všetko bolo v poriadku, chodil ju navštevovať, platil jej výživné. Prvý krát dostal mozgovú porážku v Martine, kde mu bola ihneď poskytnutá prvá pomoc a na jeho zdravotnom stave sa to moc neprejavilo, druhú porážku dostal v Žiline, vtedy ochrnul na polovicu strany a stal sa imobilný, ďalšiu porážku dostal v Žiline. Chodila ho aj navštevovať lebo odporca 1/ kričal po jej matke, že čo tam robia,

že nemá študovať, ale má sa zamestnať. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 22.12.2001 kúpnou zmluvou previedol na odporcu 1/ polovicu dvojdomu, rozporovala, že by po porážke chcel darovať druhú polovicu. Zároveň poukázala aj na vzájomnú rozpornosť a protichodnosť vyjadrení svedkov. Zastupovanie na základe neplatnej plnej moci prinieslo aj vady v ostatných konaniach, v ktorých vystupoval za Ing. I. J. jeho syn J. J.. Navrhovateľka jeho konaním bola ukrátená na svojom dedičskom nároku a prejednanie dedičstva nie je možné bez určenia, že Ing. I. J. je vlastníkom nehnuteľných vecí, resp. patria do dedičstva. Týmto odôvodnila aj naliehavý právny záujem na určovacej žalobe o určenie vlastníckeho práva. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti úkonov odôvodnila naliehavý právny záujem možnosťou obnoviť konania uskutočnené na základe takejto plnej moci. Poukázala na to, že základné náležitosti právnych úkonov vyplývajú z Obč. zák. z ust. § 35, 37, 38, 39 a 40 Obč. zák. Jednou zo základných náležitostí alebo podmienok platnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 40 ods. 1 je, že právny úkon musí byť urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákona alebo dohoda účastníkov a to pod sankciou neplatnosti právneho úkonu. Z hľadiska udržania formy pre každú zmluvu, predmetom ktorej je prevod vl. práva k nehnuteľnostiam je dodržanie písomnej formy. Poukázala aj na ust. § 51 ods. 2 notárskeho poriadku podľa ktorého, ak účastník nemôže čítať alebo písať, musí byť okrem svedkov úkonu vybratý jeho dôverník, ktorý sa s ním vie dorozumieť. Prostredníctvom práve dôverníka notár zisťuje a do zápisnice potom uvedie, či účastník zápisnicu schvaľuje alebo nie, pričom prejav vôle je potrebné vykladať podľa ust. § 35 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého prejav vôle musím byť urobený tak, alebo výslovne alebo iným spôsobom každopádne takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade zotrvali na svojich vyjadreniach a na tom, že neb. Ing. I. J. bol ku dňu vykonania napadnutého úkonu v plnom rozsahu spôsobilý na jeho vykonanie, chápal jeho obsah, jeho zmysel a chápal aj následky z neho vyplývajúce. Poukazovali na skutočnosť, že tieto skutočnosti nepotvrdzujú len svedkovia laici, ale aj ošetrujúci lekár zosnulého MUDr. T.. Poukázali na správy MUDr. E., MUDr. G., Mgr. K., z ktorých vyplýva, že neb. Ing. J. mal poruchu čo sa týka rozprávania, písania, pri inak zachovaní chápania zmyslu a obsahu tak, ako hovoreného, tak aj prečítaného. JUDr. E. vykonala všetko pre to, aby jasne zistila, či osoba, ktorej sa právny úkon týka chápe jeho zmysel a obsah. Podľa ich názoru z vyjadrení a výpovede svedkov vyplýva, že Ing. J. bol ku dňu vykonania právneho úkonu na tento úkon spôsobilý. Naopak namietali, že znalecké posudky vychádzajú iba z čisto zo zdravotnej dokumentácie, ktorá podľa zistení znalca bola nanovo vyhotovovaná a neúplná a nemusela korešpondovať so zdravotným stavom pacienta. Poukázali tiež na názor, že je nevyhnutné zachovávať vôľu poručiteľa. Uviedli, že odporca J. J. sa o darovaní predmetných nehnuteľností, ktoré sú aj predmetom tohto konania, s otcom rozprával už od svojich 20-25 rokov a pravdepodobne vzhľadom na uvedené došlo aj k vydržaniu vlastníckeho práva J. J..

Odporkyňa v 2/ rade uviedla, že sa o otca po úraze 1,5 roka intenzívne starala. Je presvedčená, že jej otec bol schopný vnímať okolie, rozhodovať sa a reagovať. Aj keď nebol niekedy reagovať verbálne, reagoval rukami, hlavou, niekedy vedel povedať nejaké slová, napr. nevedel povedať jej meno, miesto J. povedal Bobo, na jeho brata povedal I., niekedy vedel povedať aj jednu jednoduchú vetu. Bol schopný aj sám sa pohybovať prechádzať po záhrade, obliekať sa, cvičila sním, učili sa hovoriť. Za celé obdobie však nevidela navrhovateľku ho navštíviť. Bola sním aj na rehabilitácii v Piešťanoch a to pred prepustením do domácej starostlivosti. Keď staval dvojdom, tak chcel časť darovať J., aby tam neskôr býval s ním. Či pripravoval nejakú takúto darovaciu zmluvu nevedela. Jeho názor bol taký, keďže bývala v Žiline tak chcel, aby bývala v Rosine spolu s ním a J.. Po úraze sa snažili dostavať dom a presťahovať ho do nového domu. Myslela si, že vlastníkom domu je jej otec, rozprávali sa o nejakej darovacej zmluve, ale či sa to neskôr uskutočnilo, to ona nevie, pretože si na to nepamätá.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením listinných dôkazov ako aj znaleckým dokazovaním a oboznámil aj obsah pripojených spisov Okresného súdu v Žiline sp.zn. , spz.zn. a sp.zn. , spis not. úradu JUDr. Anny Švachovej N 810/2002 NZ 805/02.

Súd hodnotil vykonané dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Dokazovanie bolo v danom spore sťažené skutočnosťou, že W.. I. J., ktorý bol darcom v darovacej zmluve z 20.11.2002 spísanej formou notárskej zápisnice N 808/02, NZ 803/02 počas pojednávania zomrel a jeho zdravotný stav bolo možné zistiť len zo zdravotných záznamov. Hoci odporcovia v 1/ a 2/ rade predkladali rôzne potvrdenia lekárov o zdravotnom stave a spôsobilosti Ing. I. J. na vykonanie úkonov, súd tieto hodnotil v spojení so znaleckým dokazovaním, ktoré bolo zamerané na zistenie zdravotného stavu darcu a s tým spojenej jeho schopnosti prejaviť vôľu a posúdiť následky svojho konania. Totiž žiaden z účastníkov netvrdil a ani nepreukazoval, že by k 20.11.2002 došlo k náhlej pozitívnej zmene zdravotného stavu Ing. I. J., hoci aj krátkodobej. Preto súd považoval za nevyhnutné celkové posúdenie zdravotného stavu. Naviac súd jednotlivé potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti vykonávať právne úkony Ing. I. J. sami osebe hodnotil aj s poukazom na možné „účelové“ vystavenia potvrdení pre riešenie bežných životných situácii pacienta, ktoré sám pre zdravotný stav nebol schopný riešiť, napr. konanie voči orgánom sociálnej a zdravotnej poisťovni, daňovým úradom, preberanie zásielok a pod..

V konaní súd na zistenie zdravotného stavu a tomu zodpovedajúcej spôsobilosti Ing. I. J. nariadil aj znalecké dokazovanie.

MUDr. Dagmar Tobolová, znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia v znaleckom posudku 1/2009 zo dňa 3.11.2009 na položené otázky súdu uviedla, že zdravotný stav Ing. I. J., nar. XX.XX.XXXX k dňu 20.11.2002 dovoľoval mu vnímať okolie a podnety, ale reagovať na ne primeraným spôsobom nemohol, pretože jeho porucha reči mu nedovoľovala pochopiť obsah hovoreného slova. Preto aj k danému dňu nedokázal vnímať prečítaný návrh darovacej zmluvy a ani nemohol pochopiť obsah právneho úkonu a pre poruchu reči vo vyjadrovacej zložke ako aj v zložke pochopenia hovoreného slova, nemohol primeraným spôsobom vyjadriť svoj nesúhlas alebo súhlas s daným právnym úkonom. Svoje závery odôvodnila tým, že v čase vzniku ochorenia 05.08.2002 sa jednalo o 61 ročného pacienta, ktorý bol hypertonik, v roku 1997 prekonal subarachnoideálne krvácanie (krvácanie do mozgu) riešené operačne s tým, že bola vykonaná operácia mozgovej aneuryzmy (cievnej výdute) na arteria cerebri media. Po výkone bol stav pacienta plne stabilizovaný. Dňa 05.08.2002 bol pacient prijatý na neurochirurgické oddelenie v Žiline po príhode bezvedomia. Vyšetrením CT mozgu bolo zistené krvácanie do mozgu- intracerebrálny hematom temporálne vľavo s pretlakom stredových štruktúr. Nasledujúci deň 06.08.2002 bol Ing. I. J. operovaný a v celkovej anestéze bola vykonaná craniotomia osteoplástica temporálne vľavo a evakuácia hematomu. Po operácii došlo k úprave stavu vedomia pričom v objektívnom neurologickom náleze pretrvávala pravostranná hemiplegia t.j. úplné ochrnutie pravých končatín a afázia t.j. porucha reči. Neurologický nález nevykazoval zmenu ani počas nasledujúcej hospitalizácie na neurologickom oddelení v Žiline. Dňa 17.09.2002 bol pacient prijatý na neurologickú kliniku do Martina. Pri príjme bol pri vedomí, globálne afatický, percepcia chybná, nedokázal nevyhovieť žiadnej výzve, v expresívnej zložke produkuje nezrozumiteľný „slovný šalát“. Napriek liečbe sa stav pacienta podstatne nezmenil a pri preložení na oddelenie bol globálne afatický s konštatovaním pravostrannej hemiplégi. V objektívnom náleze pri prijatí do LDCH v Dolnom Kubíne dňa 04.10.2002 bola konštatovaná diagnóza prítomná hemiplegia vpravo, imobilný s afáziou v expresívnej a perceptívnej zložke. V dekurze počas pobytu v LDCH v Dolnom Kubíne bolo opakovane dokumentované, že afázia trvá a po prepustení bol záznam v dokumentácii len o sporadickej neartikulovanej reči. Z LDCH Dolný Kubín bol pacient preložený dňa 26.11.2002 do NSP Trenčín - FRO Trenčianske Teplice. V objektívnom neurologickom náleze bola popisovaná perceptívna aj expresívna afázia s tým, že pacient rozumie len jednoduchým povelom. V priebehu pobytu dochádza k zlepšeniu senzorickej zložky, pacient lepšie rozumie príkazom. Dokumentácia z následnej rehospitalizácie v LDCH Dolný Kubín od 11.12.2002 do 02.01.2003 uvádzala, že u pacienta pri prijatí a pri prepustení stále pretrváva afázia. Pri nasledujúcich hospitalizáciách na FRO NsP Žilina bolo vykonané logopedické vyšetrenie so záverom afázia totálna senzoricko-motorická, pri prepustení bola s miernym zlepšením. Pri ďalšej hospitalizácii na LDCH NsP Žilina bolo vykonané logopedické vyšetrenie s diagnostikovaným záverom senzoricko- motorická Wernickeho mnestická afázia. V objektívnom náleze po prijatí bola konštatovaná zmiešaná afázia s dovetkom, že pacient nespolupracuje pri vyšetrení. Zdôraznila, že termín afázia označuje fatické funkcie, ktoré patria k symbolickým funkciám mozgovej kôry. Jednotlivé symbolické funkcie sú viazané

na isté centrá t.j. na ohraničené oblasti mozgovej kôry. Fatické funkcie znamenajú schopnosť hovoriť, písať, počítať, rozumieť hovorenej i písanej reči, schopnosť dohovoriť sa rečou, písmom s ostatnými ľuďmi, schopnosť myslieť v abstraktných pojmoch.. Fatické funkcie sú viazané na dominantnú hemisféru, u pravákov je to na ľavú mozgovú hemisféru, u ľavákov na pravú mozgovú hemisféru. Poškodenie mozgu môže vzniknúť pôsobením patologického ložiska priamo-bezprostredne alebo nepriamo - tlakom zo vzdialeného miesta, alebo súčasne. Pri poškodení dominantnej hemisféry v zadnej časti čelového laloka vznikne porucha fatickej funkcie- motorická t.j. expresívna afázia, ktorá sa prejavuje poruchou schopnosti hovoriť spontánne i na výzvu, pacient nevie takisto opakovať počuté. Pri miernej poruche sa chorý ťažko vyjadruje, hovorí len niekoľkými slovami, slovná zásoba je značne obmedzená. V ťažkých prípadoch vzniká úplná strata schopnosti hovoriť, alebo chorý vydáva len neartikulované zvuky, prípadne opakuje iba niektoré slová alebo slabiky, ktoré používa na všetky prejavy. Pri poškodení dominantnej hemisféry v kôrovej časti spánkového laloka a temenného laloka vznikne percepčná alebo senzorická afázia označovaná ako Wernickeova afázia. Klinicky sa prejavuje neschopnosťou rozumieť hovorenej reči. Pri senzorickej afázii chorý síce počuje slová a vety, ale im nerozumie, vníma ich len ako zvuky, nemôže preto opakovať slová. Reč je mu nezrozumiteľná, akoby sa s ním hovorilo celkom neznámym jazykom. Nemôže kontrolovať a riadiť ani vlastnú reč, preto jeho prejav je nezrozumiteľný. Chorý si svoju chybu neuvedomuje. Senzorická afázia je preto najťažšia symbolická porucha, pri ktorej postihnutý môže mať celkom porušený kontakt s okolím. Zdôraznila, že I. J. bol pravák a v dôsledku mozgového krvácania sprevádzaného opuchom mozgu došlo k poškodeniu ľavej dominantnej mozgovej hemisféry nastala porucha zdravia prejavujúca sa úplným ochrnutím pravých končatín, neschopnosťou chôdze a vznikom motorickej a senzorickej afázie. Preto I. J. po krvácaní do mozgu bol neschopný chôdze, mal ochrnuté pravé končatiny a mal poruchu schopnosti hovoriť a súčasne nebol schopný rozumieť hovorenej reči, čo bolo konštatované v prepúšťacej správe z neurologickej kliniky v Martine s popisom globálnej afázie v expresívnej aj senzorickej zložke, podobne v zázname pri prijatí do LDCH v Dolnom Kubíne za obdobie od 4.10.2002 až 26.11.2002. Uviedla, že z dekurzov v LDCH V Dolnom Kubíne je zrejmé, že afázia trvala po dobu hospitalizácie a bola dokumentovaná v dekurze aj inkriminovaný deň t.j. 20.11.2002, ako aj po ostatné nasledujúce dni až do prepustenia t.j. 25.11.2002, kedy bolo zaznamenané v dekurse stav po AMCP/ (stav po cievnej príhode mozgovej, neurologická symptomatologia trvá), to znamená že trvá ochrnutie pravých končatín a afázia v expresívnej a senzorickej zložke ako je uvedené pri prijatí. Diagnózu potvrdzujú aj následné hospitalizácie a logopedické konziliárne vyšetrenia.

Na základe návrhu odporcov po tom, ako svedkovia ktorých výsluch navrhli odporcovia v 1/ a 2/ rade uvádzali skutočnosti o tom, že Jaroslav Beniač bol schopný komunikácie, komunikoval s nimi, sám chodil, vyjadroval sa, nariadil kontrolné znalecké dokazovanie.

Znalkyňa MUDr. Zlatica Cifráková, zapísaná v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia na otázky súdu uviedla, že zdravotný stav Ing. I. J. dňa 20.11.2002 mu dovoľoval vnímať podnety, ale mu nedovoľoval správne reagovať na ne a správne pochopiť ich význam. Podľa jej zistení v záznamoch v chorobopisu počas hospitalizácie na LDCH v Dolnom Kubíne ( 04. 10. - 26. 11. 2002 ) v epikríze pri prijatí pacienta sa uvádza ťažká hemiplegia vpravo s afáziou v expresívnej aj perceptívnej zložke. V dekurze dňa 20.11.2002 je záznam ako pokračujúci (ďalšie slovo je nečitateľné), neurologicky nález trvá ako aj afázia. Preto podľa jej zistení Ing. I. J. dokázal vnímať prečítaný návrh darovacej zmluvy len ako zvuky, ktoré nechápal ani im nerozumel vzhľadom na jeho poškodenie mozgu s popisovanou „Wernickeovou afáziou“. Pri čítaní mohol kývať aj hlavou na znak, že rozumie alebo súhlasí, lenže skutočnosť je taká, že obsahu nemohol chápať ani rozumieť a preto Ing. I. J. nedokázal pochopiť obsah právneho úkonu. Ing. I. J. nedokázal relevantným spôsobom vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas s daným právnym úkonom, pretože keby mal len poruchu reči v zložke expresívnej, to znamená ,že by mohol pri ťažkostiach s vyslovením súhlasiť alebo nesúhlasiť s daným právnym úkonom, ale on mal aj poruchu reči v zložke perceptívnej, to znamená v zložke pochopenia obsahu daného právneho úkonu. Poruchy mozgu spojené s narušením produkcie alebo porozumenia reči v akustickej alebo vizuálnej podobe sú lokalizované takmer výhradne v ľavej mozgovej hemisfére kde u pána Ing. I. J. došlo k zakrvácaniu a tým aj k poruche tvorby a porozumenia reči. Po dôkladnom preštudovaní znaleckého posudku číslo 1/2009, ktorý vypracovala znalkyňa MUDr. K. P., po zistení obsahu svedeckých výpovedí, ich vzájomnou konfrontáciou konštatovala, že závery v posudku č. l/2009 sú správne. Hoci tak ako poukazovala právna zástupkyňa odporcov znalec nie je oprávnený právne hodnotiť skutkové zistenia, súd konštatovania znalkyne o rozporoch znaleckých zistení nepovažoval za

vyvodenie právnych záverov, ale za vyjadrenia sa k reálnosti opísaných skutkových zistení z hľadiska aplikácie poznatkov lekárskej vedy pri preskúmaní predošlého posudku v nadväznosti na skutkové zistenia uvádzané svedkami a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Súd však s poukazom na vyššie uvedené neakceptoval závery znalkyne o vzájomných rozporoch vo výpovediach jednotlivých svedkov a účastníkov, avšak tieto skutočnosti vyhodnotil sám aj keď s obdobnými závermi, aké uviedla znalkyňa. Z vyjadrení znalkyne akceptoval len poukaz na nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácii, upozornenia na rôzne lekárske vzájomne si protirečiace správy, ktoré sám nemal ako zistiť, ako aj na rozpornosť skutočností opisovanými svedkami s jej zisteniami.

Súd zistil vo výpovediach svedkov závažné vzájomné rozpory, ktoré spochybňujú dôveryhodnosť ich výpovedí.

Svedkyňa JUDr. S. E., notárka, ktorá vyhotovila právny úkon o darovacej zmluve ako aj o plnomocenstve uviedla, že o vyhotovenie úkonu bola požiadaná odporcom 1/, synom pána Ing. I. J. s tým, že notárska zápisnica mala byť vyhotovená na mieste samom z dôvodu pobytu účastníka v nemocnici. Pamätala si naň, nakoľko v lete prišiel k nej vybavovať nejaké podklady pre prepis nehnuteľnosti, ktorú vybavovali spolu so synom. Ona mu oznámila, ktoré podklady je potrebné si zabezpečiť, pričom sa chystal u nej spísať tento právny úkon, avšak postihla ho choroba. Pri spisovaní zápisnice žiadala o lekárske svedectvo, pretože sa jednalo o ochorenie mozgu, ktoré jej bolo predložené. Keď začala robiť úkon spýtala som sa ho, či ju pozná s tým, že na to prikývol. Dokonca mu povedala, že je pani Dr. Vrlíková, on na to pokrútil hlavou, že nie. Keď sa ho spýtala či je Dr. E., tak prikývol. Následne spísala úkon rukou na mieste samom ako verejnú listinu v prítomnosti dvoch svedkov úkonu. Na záverečný dotaz či súhlasí s tým, aby sa takáto darovacia zmluva uskutočnila a či teda chce dať tento dar on prikývol. Sama bola presvedčená, že darca chápal obsah právneho úkonu, ináč by ho nerobila. Nepovažovala za potrebné prizvať dôverníka, pretože I. J. nebol hluchý a nemý, ale vedel komunikovať posunkami.

Svedok MUDr. I. T., ošetrujúci lekár zosnulého Ing. I. J. uviedol on nemal úraz, ale vrodenú cievnu poruchu mozgu. Bol pripravený na operačný zákrok, ktorý však vzhľadom na lokalizáciu ložiska nebol možný. Bol sním vo veľmi úzkom kontakte, ošetroval ho až do skonu a nebom žiaden problém s komunikáciou, on prijímal informácie zvonku akurát nevedel sa vyjadriť slovne pretože mal afáziu poruchu rečového centra. Odpovedať vedel len posunkami a to kývnutím alebo točením hlavy. Hovorené slovo vnímal. S I. J. bol minimálne raz mesačne, posledné obdobie možno raz za týždeň, niekedy aj denne. Bol sním aj po prepustení z LDCH v Dolnom Kubíne v mesiaci november. Bol sa slovne vyjadriť a má za to, že všetkému rozumel. Na otázku súdu, aby sa vyjadril k záverom znalca uviedol, že hoci sa jedná o názor odborníka, nevie k tomu zaujať stanovisko, ale znalec nedospel k iným záverom ako uviedol on. Rozdiely si vysvetlil len tým, znalec čerpal len z dokumentácie a nemal živý styk s pacientom, hoci on ho poznal od roku 1963.

Znalkyňa MUDr. Zlatica Cifráková však správne upozornila súd na dokumentáciu v zdravotných záznamoch Ing. I. J. podľa ktorej, úkony ošetrujúceho lekára neboli vykonávané tak často, ibaže by ich neevidoval, čo by súd považoval za konanie v rozpore so záujmami pacienta ako aj ošetrujúceho lekára, čo podľa názoru súdu svedčí o určitej účelovosti výpovede. Zároveň súd s poukazom na upozornenia znalkyne zistil, že MUDr. I. T. vydal viacero vzájomne si protirečiacich potvrdení, pričom v potvrdení z 02.03.2006 Dg I 69 I 10. uviedol, „Na základe lekárskeho vyšetrenia a zdravotnej dokumentácie potvrdzujem psychickú aj fyzickú nespôsobilosť k právnym úkonom. Potvrdenie vydané na žiadosť menovaného ako doklad“, rovnako ako pri potvrdení z 13.3.2006. Pritom v predchádzajúcich potvrdeniach z 6.12.2004 a 26.7.2005 konštatoval, že psychicky stav primeraný a je plne schopný poveriť splnomocnením inú osobu v zastupovaní pri právnych úkonoch. Znalkyňa poukázala tiež na skutočnosť, že v zdravotnej dokumentácii je 11x uvedená poradňa cez telefón, hoci takáto komunikácia nebola možná ako aj celkové rozporuplné a nevhodné vedenie záznamov ošetrujúceho lekára v zdravotnej dokumentácii.

Súd pritom poukazuje aj na zistenia, že podľa obsahu výpovedí svedkov, najmä R. N., ktorá sa o Ing. I. J. starala od 1.1.2005 sa zdravotný stav pacienta po verbálnej a komunikačnej stránke postupom času zlepšoval, preto považuje za nepredstaviteľné, že bez žiadneho zistiteľného záznamu o úraze alebo zmeny zdravotného stavu podľa ošetrujúceho lekára bol Ing. I. J. bezprostredne po operácii schopný vyjadriť sa k právnym úkonom a v čase, keď už produkoval slová, navštevoval logopéda, t.j. v roku 2006 bol na právne úkony nespôsobilý. Naviac jednotlivé vydané potvrdenia o spôsobilosti na právne úkony

sú v rozpore s potvrdením z 13.03.2003, ktoré bolo vydané potvrdenie psychiatrom a podľa ktorého nebol Jaroslav Beniač spôsobilý k právnym úkonom (čl. 274 spisu, ako príloha znaleckého posudku). Podobné závery boli konštatované aj vo vyšetrení z 12.3.2003 podľa ktorého bol I. J. schopný vnímať len jednoduché podnety a to len po vysvetlení, zložitejšie situácie a úkony nebol schopný riešiť a porozumieť im.

Svedkyňa R. N. uviedla, že o I. J., ktorý bol jej bratranec sa začala starať od 1.1.2005 a od tejto doby s ním bola dennodenne. Na otázku súdu či ho opatrovala aj pred rokom 2005 uviedla, že si to nepamätá. Toto tvrdenie súd považuje za účelové len v snahe vyhnúť sa negatívnej odpovedi spochybňujúcej ňou vyslovené skutočnosti k času vyhotovenia právnych úkonov. Navyše v súvislosti s inými otázkami súdu uviedla, že v roku 2002 ho nenavštevovala. Hoci súd aj vzhľadom na vyslovené závery znalkyne o nemožnosti používania mnemotechnických pomôcok a pokrokoch je presvedčený, že svedectvo svedkyne skôr bolo ovplyvnené snahou prezentovať vlastný prínos ako snahou o zavádzanie. S poukazom na závery znalcov, závery psychologických vyšetrení čl. 273, 374, závery logopedických vyšetrení na čl. 275, 276, ako aj závery logopedických konziliárnych vyšetrení (čl. 270) je možné používanie týchto pomôcok, pričom však odpovede boli iba opakovaním jednoduchých slov bez pochopenia významu len s využitím stereotypných stôp v pamäti. Samotné tvrdenia svedkyne o tom, že I. J. všetko chápal vyvracajú jej ďalšie vlastné tvrdenia, že vedel povedať nejaké slová a vedel aj rátať, väčšinou však len vrtel hlavou. Súd pri hodnotení výpovede svedkyne vzal do úvahy aj blízky vzťah svedkyne s odporkyňou v 2/ rade, ktorú pozná od malého dievčatka, pretože chodila ku starej mame, boli ako rodina, odporcov vídavala, pretože býva blízko pri nich. Blízky vzťah a možnosť ovplyvnenie výpovede či už vedomím alebo nevedomým „nadržiavaním“ súd musí brať do úvahy najmä vtedy, keď sú skutkové zistenia vzájomne rozdielne.

Svedok I. M. uviedol, že na deň vyhotovenia právneho úkonu si pamätá, pretože spoločne šli na izbu, J. chcel podopierať otca, ktorý v jednej ruke mal palicu a v druhej sa držal madla a dokonca nechcel, aby mu ani pomáhal. V jedálni notárka prečítala papiere a hoci sa I. J. aj snažil, nerozumeli mu, preto mu ukazovali rukami. Myslí si, že pochopil všetko, pretože kýval hlavou a poznal ich. Podľa neho bol normálny človek, akurát to, že nemohol rozprávať. K úkonu za svedka ho pozval odporca 1/.

V rozpore s výpoveďou (a v absolútnom rozpore s lekárskymi závermi) bola výpoveď svedka W. C. ktorý uviedol, že boli za I. J. v Dolnom Kubíne aj s notárkou. Keď prišli k nemu na izbu, jeho syn povedal, že tu má návštevu, spoznal ich a začal sa na nich smiať a povedal „vy kurvy, čo tu robíte“, povedali mu o čo ide. Pani notárka mu prečítala celý list, debatovali sním, síce horšie rozprával, ale niečo povedal. Bol pri vedomý, všetko vedel o čo ide. Oni potom podpísali zápisnicu a I. J. ich vyprevadil von na chodbu. Tam bolo také madlo, on sa tam držal, ešte podebatovali, pozdravili a išli preč. Rozprávali sa o bežných veciach v robote. Hoci sa zle vyjadroval dokázal slovne prejaviť svoj názor. Keď sa ho pýtali na zmluvu on povedal doslovne J., vyjadril sa, že všetko J..

Súd však tvrdeniam svedkov o tom, že I. J. s nimi komunikoval a prejavil vôľu darovať majetok synovi J. neuveril z dôvodu, že tieto ich tvrdenia si vzájomne odporujú, napr. W. C. nebohého I. J. opisuje ako pacienta, ktorý rozpráva s problémami, jeho dcéra, notárka a I. M. jeho vyjadrovacie schopnosti opísali ako stav, kedy sa nevedel vyjadrovať verbálne len posunkami, pričom podľa záverov lekárskych vyšetrení a záverov znaleckého dokazovania vôbec nebol schopný verbálnej komunikácie s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou a zároveň nedokázal ani riadne vnímať podnety, pripisovať podnetom a slovám význam a jeho výrazové schopnosti neboli schopné odraziť jeho vôľu vzhľadom na poškodenie zodpovedajúcich centier mozgu.

Vo vzťahu k dôveryhodnosti posúdenia výpovede JUDr. S. E. o spôsobilosti Ing. I. J. na právne úkony a jeho schopnosti prejaviť vôľu súd poukazuje na skutočnosť, že sama vo výpovedi uviedla, že Ing. J. nebol schopný sa vyjadrovať slovne a vychádzala z potvrdenia o spôsobilosti predloženého lekárom. Odborná lekárska správa, potvrdenie o spôsobilosti fyzickej osoby k právnym úkonom môže byť vydané až po odbornom psychiatrickom vyšetrení alebo znalcom z príslušného odvetvia, ktoré je u fyzickej osoby zdravotne poškodené. Znalkyňa v chorobopise z LDCH Dolný Kubín k osobe poškodeného Ing. I. J. vyšetrenie psychiatra nenašla, hoci psychiatrické vyšetrenie malo byť realizované pred samotným právnym úkonom, kde by psychiater zaujal stanovisku k celkovému stavu pacienta vzhľadom k jeho deficit, ktorý vznikol po prekonaní závažného ochorenia mozgu. Psychiatrické vyšetrenie bolo realizované dňa 13. 03. 2003, kde psychiater vyslovil záver, že Ing. I. J. nie je

schopný sa vyjadriť k právnym úkonom. Súd poukazuje aj na stanovené diagnózy a rozsah poškodenia zdravia, nakoľko menovaný podľa vyšetrenia logopéda a záverečných správ a lekárskych záznamov trpel postihnutím označovaným ako Senzomotorická Wernickeova afázia, čo znamená, že poškodený nemohol dostatočne rozumieť obsahu právneho úkonu ani pochopiť obsah darovacej zmluvy a mal poruchu reči označovanú ako expresívna aj percepčná afázia.

Vo vzťahu k hodnoteniu skutkových okolností z výpovede MUDr. I. T.. súd poukazuje na skutočnosť, že zo zdravotných záznamov je zrejmé, že Ing. I. J. bol hospitalizovaný sústavne bez prerušenia teda od 05.08.2002 do 21. 05. 2003, teda v tomto čase ako ošetrujúci lekár sním do kontaktu neprišiel, o jeho ošetrení alebo vyšetrení všeobecným lekárom neboli v zdravotnej dokumentácii žiadne záznamy. Naviac samotné potvrdenia vydané MUDr. T. sú rozporuplné, nakoľko podľa potvrdenia z 06.04.2004 bol Ing. J. fyzicky postihnutý - upútaný na invalidný vozík, psychicky stav bol primeraný, je plne schopný poveriť splnomocnením inú osobu v zastupovaní pri právnych úkonoch, pričom označený dôvod vydania potvrdenia bola označená žiadosť menovaného, ktorý objektívne nebol schopný žiadať o takéto potvrdenie. Naviac potvrdenie je v úplnom rozpore s konštatovaním odborného lekára psychiatra po vyšetrení z 13.03.2003, ktorý konštatoval nespôsobilosť na právne úkony. V rozpore s jeho tvrdeniami je aj jeho potvrdenie spôsobilosti na právne úkony z 14.3.2006 podľa ktorého je Ing. I. J. od roku 2003 trvalé fyzicky aj psychicky nespôsobilý k právnym úkonom, nie je schopný verbálnej ani fyzickej komunikácie. V roku 2003 a 2004 strávil prevažne pobyt v zdravotníckych a rehabilitačných zariadeniach. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť príbuzných, ktorí obstarávali komplexnú starostlivosť o postihnutého Preto súd tvrdenia MUDr. I. T. o spôsobilosti Ing. I. J. na právne úkony považuje za účelové s veľmi nízkou až nulovou výpovednou hodnotou.

Vo vzťahu k hodnoteniu skutkových okolností z výpovede svedkyne R. N. k spôsobilosti Ing. I. J. vykonať právne úkony súd opätovne poukazuje na to, že svedkyňa sama potvrdila, že sa starala o Ing. J. až od roku 2005, teda súd vylučuje také znalosti osoby I. J., aby takéto zistenia mohli prevážiť lekárke správy o zdravotnom stave. Tvrdenia svedkyne o verbálnych schopnostiach sú však v rozpore so závermi správ z logopedických vyšetrení.

Výpoveď svedka W. C. súd hodnotil ako úplne nepravdivú a účelovú, kedy svedok si väčšinu okolností vymyslel, pretože jeho výpoveď je nie len v rozpore s objektívnymi lekárskymi závermi, ale aj svedeckými výpoveďami ostatných svedkov, ktorí tvrdili, že Ing. I. J. nerozprával, vyjadroval sa posunkami, svedok I. M. uviedol, že I. Beniač sa aj snažil, ale oni mu nerozumeli. Osoba I. J. bola svedkom W. C. opísaná ako osoba pacienta, ktorý nie len že komunikoval, ale bol schopný aj určitých narážok a „humoru“ čo je úplne v rozpore so všetkými skutočnosťami.

Súd preto výpovede svedkov MUDr. T., I. M., R. N., I.. E. hodnotil ako účelové a výslovne nepravdivé a zavádzajúce W. C..

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom MUDr. B. L. a I. J., nakoľko výsluchom týchto svedkov by súd nemohol zistil iné okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv pre jeho rozhodnutie a teda boli by nadbytočné a nehospodárne. Výpoveď svedkov by bola súdom hodnotená ako čiastočne v prospech odporcov a to pre príbuzenský pomer s I. J. a predchádzajúce potvrdenie vydané MUDr. L., ktorého dôvodnosť by sa snažil vyhotoviteľ aspoň čiastočne obhájiť. Preto ak aby aj svedkovia vypovedali v prospech odporcov, zhodne s ich tvrdeniami, stále by boli skutkové zistenia v rozpore so zisteniami znalcov a skutkovými okolnosťami vyplývajúcimi zo zdravotnej dokumentácie, ktorej súd v konaní prikladá väčšiu váhu. Súd nemôže opomenúť ani dlhšie uplynutie času a zníženú schopnosť navrhovaných svedkov rozpamätať sa na jednotlivé okolnosti a teda zo strany svedkov skôr hodnotenie spomienok ako opis faktov.

Návrh na vykonanie znaleckého dokazovania súdneho inžinierstva súd zamietol z dôvodu, že v konaní súd nezistil rozpory medzi skutkovými zisteniami znalcov a obsahom zdravotnej dokumentácie, pričom ani odporcovia neuviedli relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili zistené závery. Návrh sa súdu javí skôr ako účelový v snahe oddialiť rozhodnutie a „vyskúšať aj iné možnosti“, pričom nemožno opomenúť ani hospodárnosť konania a doterajšie náklady na vykonanie dokazovania, ktoré odporcovia odmietajú preddavkovo hradiť a doposiaľ ich znáša štát.

Súd pri hodnotení platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu Darovacej zmluvy zo dňa 20.11.2002 spísanej vo forme notárskej zápisnice N808/02, ktorou Ing. I. J. daroval odporcovi 1/ J. J.

nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX pre k. ú. Rosina a to rozostavaný rodinný dom stojaci na pozemku s parc. č. KNC XXXX/X a pozemky KNC parc. č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 532 m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1327 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 217 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 52 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 87 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/ X záhrada o výmere 357m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 103 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 96 m2 a KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 154 m2 nemohol opomenúť ani skutočnosť, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2011, ktorej vklad bol povolený pod V 5929/01 dňa 18.1.2002 previedol na syna, odporcu 1/ novovytvorenú KN parc. č. XXXX/X zast. plochy o výmere 149 m2 spolu so stavbou rodinného domu na parcele postavenej za kúpnu cenu 558.500,- Sk. Súd preto považuje za nedôveryhodné tvrdenia odporcu v 1/ rade o tom, že otec mu chcel nehnuteľnosti darovať už dávno, pretože by inak neuzatváral v pomere krátkom období pred „darovacou zmluvou“ kúpnu zmluvu, ktorou časť stavby odplatne previedol. Súd pri darovaní takisto nenachádza záujem darcu na takomto konaní najmä ak predmetom daru mala byť časť dvojdomu, ktorý mal po dostavbe užívať darca ako aj okolité pozemky a predmetom kúpy bola časť domu s pozemkom, ktorú mal užívať obdarovaný. Súd považuje za nelogické, aby Ing. I. J. predal odporcovi v 1/ rade ako jeho synovi časť dvojdomu, ktorá mala slúžiť práve jeho synovi a následne časť domu, ktorá mala slúžiť jemu spolu s okolitými pozemkami by mu daroval najmä v čase náhlej zdravotnej zmeny. Logické vysvetlenie by bolo len v snahe obmedziť možné dedenie navrhovateľkou, pričom však takáto vôľa nebola v konaní ani len prezentovaná.

Pri prejudiciálnom hodnotení platnosti darovacej zmluvy súd vychádzal aj zo skutočnosti, že pri darovaní sa predpokladá najmä prejav darcu, ktorý bezplatne prevádza časť majetku v prospech obdarovaného, pričom podstatné vyjadrenie vôle darcu - uvedenie toho, čo chce darovať a že veci chce darovať a až následne sa vyžaduje prejav obdarovaného, že dar prijíma. Len taký prejav, z ktorého obsahu musí byť nepochybná dohoda o základných a podstatných náležitosti právneho úkonu, možno zachytiť do zápisnice. Práve adekvátne a relevantné vyjadrenie vôle darovať určité veci darcom, vzhľadom na vyjadrenie svedkov, že Ing. I. J., ktorý mal byť darcom sa nedokázal slovne vyjadriť, ako aj vzhľadom na lekárske závery o zdravotnom stave darcu, že vôbec nebol schopný vyjadriť názor a právnemu úkonu nerozumel, súd považuje sa vylúčené a vlastne darovacia zmluva spísaná notárom len vyjadrovala prejav vôle alebo predstavy J. J., teda obdarovaného.

Súd z vyššie uvedeného mal preukázané, že Ing. I. J. nemohol vykonať úkon darovacej zmluvy slobodne a vážne ani zrozumiteľne a určite. Podľa komentáru k ust. Sloboda a spol. ASPI, sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Treba však zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle.

Súd dospel k názoru, že vzhľadom na zdravotný stav ku dňu 20.11.2002 Ing. I. J. jednak nemohol urobiť prejav vôle z ktorého by sa dalo usudzovať, že chce darovať opísané veci svojmu synovi a ak by aj určitý nešpecifický prejav urobil po tom, ako mu bol prečítaný návrh zmluvy, ktorý sám nemohol koncipovať a v daný deň nemohol ani pochopiť ani jeho význam, nemohol urobiť prejav vôle zrozumiteľne a určite, nakoľko jeho zdravotný stav vylučoval aj v prípade vedomia pre poruchy vo vyjadrovacej fáze, prezentovať jeho vôľu. Preto konštatovanie súhlasu notárkou spisujúcou úkon a svedkami bolo len snahou o prispôsobenie objektívnych skutočností pre dosiahnutie požadovaného cieľa.

Podľa vyjadrenia názoru v citovanom komentári, zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát (adresáti) je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj pomocou prekladu (poručiteľ urobí závet v maďarskom jazyku) alebo prevodu do spisovného (prirodzeného) jazyka. Na ujmu zrozumiteľnosti teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave (napríklad z toho dôvodu, že nemá potrebné vzdelanie). Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený (objasniteľný) alebo vysvetlený (vysvetliteľný) primerane povahe právneho úkonu (relatívna povaha zrozumiteľnosti).

Súd preto prejudiciálne rozhodol, že darovacia zmluva zo dňa 20.11.2002 spísaná vo forme notárskej zápisnice N808/02, ktorou Ing. I. J. daroval odporcovi 1/ J. J. nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX pre k. ú. O. a to rozostavaný rodinný dom stojaci na pozemku s parc. č. T. XXXX/X a pozemky KNC parc. č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 532 m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1327 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 217 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 52 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 87 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 357m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 103 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 96 m2 a KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 154 m2 je neplatná.

Nakoľko neplatným úkonom nemohol odporca v 1/ rade nadobudnúť vlastnícke právo k veciam, ktoré mali byť predmetom prevodu a z dôvodu, že odporca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k opísaným veciam iným spôsobom, v zmysle zásady Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet nemohol previesť vlastnícke právo na základe zámennej zmluvy zo dňa 15.7.2003 ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Žiline pod V 3413/03 na O. E., teda nemohol platne vymeniť pozemky KN C parc. č. XXXX/X zastavané plochy o výmere 224 m2 a KN C parc. č. XXXX/X zastavané plochy o výmere 52 m2 predtým zapísané na LV č. XXXX k.ú. O. za novovytvorený pozemok na základe geometrického plánu č. 50/2003 vyhotoveného Ing. Annou Panouškovou a to KN C parc. č. XXXX/X zastavané plochy o výmere 272 m2 a KN C parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 336 m2.

Súd mal zároveň preukázané, že navrhovateľka má daný naliehavý právny záujem na danej určovacej žalobe, pretože žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti odporcovho práva a neistoty v jeho právnom vzťahu, nakoľko ako dedička sa nemá možnosť iným spôsobom, ako deklaratórnym rozhodnutím súdu o vlastníckom práve odporcu ku dňu smrti a súčasne deklarovaním skutočnosti, že tomu zodpovedajúce právo stále trvá, teda že majetok možno prejednať v dedičskom konaní.

Nakoľko darovacia zmluva, ktorou mal Ing. I. J. previesť veci označené vo výrokovej časti nebola platná a zároveň nebola platná ani zámenná zmluva uzavretá medzi odporcami v 1/ a 3/ rade z dôvodu absencie náležitosti vôle, súd návrhu vyhovel a určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. O. a to rodinný dom stojaci na pozemku KNC parc. č. XXXX/X a pozemky označené ako KNC parc. č. XXXX/ XX zast. plocha o výmere 532 m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1327 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 217 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 52 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 87 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 357m2, KNC parc. č. XXXX/ X orná pôda o výmere 103 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 96 m2 a KNC parc. č. XXXX/ X zast. plocha o výmere 154 m2 patria do dedičstva po zosnulom Ing. I. J., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom č. O. č. XX, ktorý zomrel dňa 13.8.2007.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd preto odložil rozhodnutie o trovách konania na obdobie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).