Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-50C/216/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 proti odporcovi: 1. C.. L. M., nar. XX. XX. XXXX, M. XX, XXX XX Bratislava, zast. JUDr. PaedDr. Ivan Pecník, PhD, MBA, Karloveská 32, 841 04 Bratislava, 2. L. M., nar. XX. XX. XXXX, M. XX, XXX XX Bratislava o vypratanie bytu takto

rozhodol:

Odporca v 1. rade je povinný vypratať byt č. X prvej kategórie, nachádzajúci sa na prízemí robotníckej ubytovne na M. ul. č. XX v Bratislave, zapísanej na LV č. X, súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X a to do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.

Odporkyňa v 2. rade je povinná vypratať byt č. X. prvej kategórie, nachádzajúci sa na prízemí robotníckej ubytovne na M. ul. č. XX v Bratislave, zapísanej na LV č. X, súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X bez nároku na zabezpečenie bytovej náhrady a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 EUR a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02. 12. 2011 domáhal vydania rozkazu na plnenie, ktorým by súd zaviazal odporcov povinnosťou vypratať byt č. X na prízemí robotníckej ubytovne v Bratislave na M. ul. č. XX, a to do 15 dní od doručenia rozkazu na plnenie, bez nároku na bytovú náhradu.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporcovia boli nájomcami trojizbového bytu č. X., nachádzajúceho sa na prízemí robotníckej ubytovne na M. ul. č. XX v Bratislave, byt je vo vlastníctve navrhovateľa. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú. Navrhovateľ vypovedal výpoveďou zo dňa 05. 01. 2006 odporcom nájom v súlade s ust. z dôvodu, že hrubo porušovali povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že neplatili nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Odporcovia sa v konaní na tunajšom súde domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu, tunajší súd rozsudkom č. zo dňa 06. 12. 2010 ich návrh zamietol, rozsudok tunajšieho súdu v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. nadobudol právoplatnosť dňa 23. 05. 2011 a vykonateľnosť dňa 26. 05. 2011. Výpovedná lehota začala odporcom plynúť dňa 01. 06. 2011 a uplynula dňom 31. 08. 2011. Počas plynutia výpovednej lehoty odporcovia nepreukázali, že sú v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a dlh navrhovateľovi neuhradili.

Súd doručil odporcom návrh s výzvou na vyjadrenie.

Odporca v 1. rade sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 01. 03. 2012. Vo vyjadrení k návrhu uviedol, že predmetný byt si zriadil na vlastné náklady v sume vyše 300 000,- Sk v júni 1997 s tým, že si byt odkúpi do osobného vlastníctva a platenie nájomného je neopodstatnené. V otázke poskytovania služieb odporca v 1. rade vedie s navrhovateľom spor. Byt užíva s maloletými deťmi. Odporca uviedol, že je ochotný sa s navrhovateľom dohodnúť.

Odporkyni v 2. rade bol návrh doručený dňa 22. 02. 2012, odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Súd v predmetnej veci vytýčil pojednávania v dňoch 11. 05. 2012, 03. 07. 2012, 18. 09. 2012, 04. 12. 2012, 18. 01. 2013 a 19. 02. 2013.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu v 1. rade, odporkyne v 2. rade, listinnými dokladmi založenými v spise, nájomnou zmluvou zo dňa 01. 07. 1997, výpoveďami z nájmu bytu zo dňa 05. 01. 2006, kópiami doručeniek k výpovedi z nájmu bytu, výpisom z LV č. X, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. , rozhodnutím ÚPSVaR Bratislava č. BA/XXXX/XXXXX/R/XX/MB zo dňa 18. 06. 2012, čestným vyhlásením zo dňa 10. 09. 2012, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 29. 12. 2010, poradovníkom navrhovateľa zo dňa 20. 12. 2012, čestným prehlásením zo dňa 31. 12. 2012, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. , pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Z nájomnej zmluvy zo dňa 01. 07. 1997 súd zistil, že odporcovia v 1. a 2. rade sa stali spoločnými nájomcami bytu č. X, I. kategórie, nachádzajúceho sa na prízemí domu v Bratislave na M.. č. XX, parc. č. XXXX/X, súp. č. XXXX. Podľa čl. III. nájomnej zmluvy prenajímateľ prenajal byt nájomcom na dobu neurčitú od 01. 07. 1997.

Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 05. 01. 2006 súd zistil, že navrhovateľ vypovedal odporcom v 1. a 2. rade nájom predmetného bytu podľa z dôvodu, že odporcovia ako nájomcovia bytu hrubo porušovali povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že neplatili nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Z výpovede súd zistil, že dlh odporcov ku dňu 31. 12. 2005 predstavuje sumu 47 814,- Sk bez poplatkov z omeškania.

Odporcovi v 1. rade bola výpoveď z nájmu bytu doručená dňa 10. 02. 2006, odporkyni v 2. rade bola výpoveď doručená dňa 02. 02. 2006.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že odporcovia v postavení navrhovateľov sa v predmetnom konaní domáhali určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu č. X na prízemí bytového domu na M. ul. č. XX v Bratislave jednak z dôvodu, že dlh vyčíslený prenajímateľom vo výpovedi nájmu bytu považovali za neopodstatnený ako aj z dôvodu, že z výpovede nie je zrejmé, či ide o nedoplatok na nájomnom alebo o nedoplatok na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č. -217 zo dňa 06. 12. 2010, právoplatným dňa 23. 05. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. -235 tak, že návrh navrhovateľov ( v tomto konaní odporcov ) o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu zamietol, keď po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že výpoveď nie je možné považovať za neplatnú. Výpoveď spĺňala všetky formálne náležitosti a splnená bola aj hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede, keďže v konaní bolo preukázané, že navrhovatelia dlhujú ku dňu výpovede čiastku najmenej vo výške trojnásobku mesačného nájomného alebo trojnásobku mesačnej úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. súd zistil, že odporcovia v postavení navrhovateľov sa v predmetnom konaní domáhali uloženia povinnosti odporcovi uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. X na prízemí bytového domu na M. ul. č. XX v Bratislave podľa

Okresný súd Bratislava I vo veci rozhodol rozsudkom č. -302 zo dňa 04. 06. 2009, právoplatným dňa 29. 04. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. -327 tak, že návrh navrhovateľov ( v tomto konaní odporcov ) zamietol, keď po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že v prípade nehnuteľnosti na M. ul. č. XX v Bratislave, v ktorej sa nachádza byt, ktorého nájomcami boli v tom čase navrhovatelia, sa nejedná o bytový dom. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že predmetná nehnuteľnosť je ubytovacím zariadením a nejedná sa o budovu, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. BA/XXXX/XXXXX/R/XX/MB zo dňa 18. 06. 2012, právoplatného dňa 20. 06. 2012 súd zistil, že úrad vyhovel žiadosti odporcu v 1. rade o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a to na základe lekárskeho posudku zo dňa 05. 06. 2012, v ktorom bola stanovená miera funkčnej poruchy 50%.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo dňa 30. 03. 2012 súd zistil, že odporca v 1. rade je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 427,20 EUR.

Z čestného prehlásenia U. M., nar. XX. XX. XXXX zo dňa 10. 09. 2012 súd zistil, že syn odporcov vyhlásil, že po rozvode rodičov v roku 2007 naďalej býva spolu so svojím bratom R. L. M., nar. XX. XX. XXXX v spoločnej domácnosti s odporcom v 1. rade na adrese M. XX, Bratislava, chod domácnosti finančne zabezpečuje odporca v 1. rade zo svojho invalidného dôchodku, nákupy a upratovanie zabezpečujú synovia odporcov.

Z čestného prehlásenia R. L. M., nar. XX. XX. XXXX zo dňa 31. 12. 2012 súd zistil, že syn odporcov vyhlásil, že žije s odporcom v 1. rade v spoločnej domácnosti.

Z podania navrhovateľa doručeného súdu dňa 12. 02. 2013 súd zistil, že navrhovateľ disponuje 912 bytmi nezverenými do správy mestských častí a k 31. 01. 2013 má 3 voľné byty. K 31. 01. 2013 hlavné mesto eviduje 2 400 žiadostí o nájom obecného bytu, z toho do zoznamu žiadateľov bolo zaradených 907 žiadostí, ktoré spĺňajú podmienky Všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavy č. 1/2006 o nájme bytov a obytných miestností v zriadeniach určených na trvalé bývanie. Z uvedených žiadostí bolo do poradníka vybratých 33 žiadateľov a to na základe odporúčania Komisie sociálnych vecí, zdravotníctva a rozvoja bývania, ktorá zasadala dňa 11. 12. 2012. Na nájom obecného bytu boli vybratí 4 žiadatelia z poradníka.

Poverená zástupkyňa navrhovateľa v konaní uviedla poukázala na to, že navrhovateľ dal odporcom výpoveď z nájmu bytu na M. ul. č. XX a to listom zo dňa 05. 01. 2006. Odporcovia sa na tunajšom súde domáhali určenia neplatnosti tejto výpovede, súd v konaní č. ich návrh zamietol, odvolanie odporcu v 1. rade proti tomuto rozhodnutiu bolo odmietnuté Krajským súdom v Bratislave, rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 26. 05. 2011, dňa 02. 12. 2011 navrhovateľ podal návrh na vypratanie bytu. Všetky dohody, o ktorých navrhovateľ opiera svoj nárok týkajúci sa bytu na M. ul. č. XX, boli ústne, ich existencia nie je preukázaná. K otázke nároku odporcu v 1. rade na náhradný byt uviedla, že konanie odporcu súvisiace s návrhom na zmenu zverenia maloletého dieťaťa navrhovateľ považuje za účelové, v snahe získať v predmetnom konaní nárok na náhradný byt. Navrhovateľ zotrval na tom, aby súd rozhodol o povinnosti odporcu vypratať byt bez nároku na akúkoľvek bytovú náhradu. V prípade, že by súd zvážil dôvody hodné osobitného zreteľa a to zdravotný stav odporcu, odporca by mal nárok len na prístrešie. Odporca nepreukázal, že by sa v čase doručenia výpovede nachádzal v hmotnej núdzi, preto neobstojí ani nárok na náhradné ubytovanie. Odporca sa snažil predmetný spor mimosúdne vyriešiť, stanovisko navrhovateľa je, že pokiaľ nebude zo strany odporcu vyrovnaný dlh, ktorý k 20. 06. 2012 predstavuje sumu 14.631,94 EUR, nie je možná mimosúdna dohoda.

Odporca v 1. rade v konaní uviedol, že je pravdou, že v roku 2006 dostal výpoveď z nájmu bytu v Bratislave na M. ul. č. XX ako aj to, že neplatí nájomné za tento byt asi od roku 2004 po stretnutí s primátorom pánom Ďurkovským, nájomné neplatí ani v súčasnosti. Dôvodom neplatenia nájomného

je skutočnosť, že v roku 1999 žiadal Hlavné mesto SR, aby im bol odpredaný byt na M. ul. č. XX, ktorý si vybudovali na vlastné náklady z priestorov neslúžiacich na trvalé bývanie. Odporca uviedol, že robil asi od roku 1994 správcu objektu M. č. XX. V objekte sa nachádzalo zdravotnícke zariadenie, so súhlasom hlavného mesta, v zastúpení primátorom Kresánkom dostal povolenie prebudovať si toto zdravotnícke zariadenie na byt. K prebudovaniu tohto zariadenia na byt došlo v roku 1997, stavebný úrad mu vydal v tomto roku aj kolaudačné rozhodnutie. Na základe tohto kolaudačného rozhodnutia bola s ním uzatvorená aj nájomná zmluva a to dňa 01. 07. 1997. Nájomnú zmluvu odporca v 1. rade uzatvoril so starostom Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, keďže v tom čase patril objekt do správy Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, vlastníkom bolo hlavné mesto. V roku 1997 mu Mestská časť Bratislava - Staré Mesto prisľúbila, že po prebudovaní priestoru na byt si bude môcť predmetný byt odkúpiť do osobného vlastníctva. Súčasťou dohody bolo aj to, že kým mu nebude odpredaný byt do osobného vlastníctva, resp. pridelená náhrada, nebude musieť platiť za tento byt nájomné. Náklady na služby riadne uhrádzali. Dohoda nebola uzatvorená písomne, išlo o ústnu dohodu, pri ktorej uzatvorení bol starosta Ing. Ďurkovský a vedúca bytového oddelenia JUDr. Bezáková, ako aj odporkyňa v 2. rade, ktorá sa zúčastnila podpisu nájomnej zmluvy. K naplneniu sľubu o odpredaní bytu do osobného vlastníctva nedošlo, preto sa odporca v 1. rade nahradenia prejavu vôle voči hlavnému mestu ako vlastníkovi domáhal súdnou cestou. Konanie prebiehalo na Okresnom súde Bratislava I, spor skončil v ich neprospech. Odporca v 1. rade chce podať mimoriadny opravný prostriedok a to dovolanie. V priebehu celého tohto konania bol odporca v 1. rade ochotný s hlavným mestom sa mimosúdne dohodnúť na primeranej bytovej náhrade, k čomu však nedošlo. Na zhotovenie bytu z nebytového priestoru odporcovia použili pôžičku z Prvej stavebnej sporiteľne vo výške cca 300.000,- Sk. V roku 2006 sa odporcovia stretli s vtedajším primátorom Andrejom Ďurkovským, ktorý im prisľúbil, že celý problém s bytom vyrieši a že za byt nemusia platiť ani nájomné ani služby. Od roku 2006 preto odporcovia neplatia ani plnenia za poskytované služby. Uvedená dohoda bola ústna. Uvedená situácia stála odporcu v 1. rade veľa psychických síl, na základe čoho bol uznaný za invalidného dôchodcu a táto situácia mala za následok aj rozpad jeho manželstva.

Právna zástupkyňa odporcu v 1. rade v prípade rozhodnutia súdu o vyprataní bytu žiadala, aby odporcovi v 1. rade bola uložená povinnosť vypratať byt potom, ako mu bude pridelený náhradný byt a to vzhľadom na jeho zdravotný stav, keď odporca v 1. rade je osobou zdravotne ťažko postihnutou a aj vzhľadom na skutočnosť, že sa v domácnosti nachádzajú maloleté deti. Odporca sa mieni v súdnom konaní domáhať zmeny zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenia výživného na maloletého R. L. M.. Nárok na pridelenie náhradného bytu odporca v 1. rade opiera o zákonné ustanovenie, podľa ktorého má nárok na náhradný byt z dôvodu, že sa stará o maloleté deti.

Z výsluchu odporkyne v 2. rade súd zistil, že s odporcom v 1. rade sú právoplatne rozvedení od roku 2006, od tohto roku v byte nebýva a to spolu so svojimi synmi, ktorí boli na čas po rozvode zverení do jej osobnej starostlivosti. Podľa vzájomnej dohody rodičov, synovia pravidelne týždenne navštevujú svojho otca, niekedy v byte na M. prespávajú, poskytujú otcovi vzhľadom na jeho zdravotný stav pomoc. Od odporcu v 1. rade má vedomosť o dohode, podľa ktorej starosta Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto umožnil odporcom zrekonštruovať na vlastné náklady nebytový priestor, vytvoriť tak z neho byt, v ktorom mohli s deťmi bývať. Bolo im prisľúbené, že po nejakom čase si budú môcť byt odkúpiť do osobného vlastníctva. K tomuto však nedošlo, prenajímateľ im neumožnil byt si odkúpiť. Odporkyňa v 2. rade sa snažila s pomocou právnika túto situáciu riešiť, byt odkúpiť do osobného vlastníctva, neskôr to vzdala, problémy s bytom viedli aj k zhoršeniu situácie v manželstve, ktorá vyústila do rozvodu. Odporca v 1. rade snahu o byt nevzdal, v byte býva a snaží sa situáciu s bytom podľa svojich možností riešiť. V byte má odporkyňa v 2. rade stále uvedený trvalý pobyt, keďže iné trvalé bývanie nemá, spolu so synmi býva v podnájmoch.

Podľa prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Podľa 4 ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti, a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradný byt. Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má nájomca vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávaný byt. Vzdialenosť náhradného bytu musí však umožniť dennú dochádzku do práce.

Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je podaný dôvodne.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporcovia sa stali spoločnými nájomcami bytu č. X na prízemí robotníckej ubytovne v Bratislave na M. ul. č. XX a to odo dňa 01. 07. 1997. Navrhovateľ vypovedal odporcom nájom bytu podľa z dôvodu, že si neplnili povinnosti nájomcu a neplatili nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Odporcovi v 1. rade bola výpoveď doručená dňa 10. 02. 2006, odporkyni v 2. rade dňa 02. 02. 2006. Odporcovia sa v konaní tunajšieho súdu sp. zn. domáhali určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu č. X. na prízemí bytového domu na M. ul. č. XX v Bratislave. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č. -217 zo dňa 06. 12. 2010, právoplatným dňa 23. 05. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. -235 tak, že návrh navrhovateľov ( v tomto konaní odporcov ) o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu zamietol, nájomný vzťah odporcov k bytu č. X na M. ulici č. XX zanikol k 31. 08. 2011, keď podľa ust. účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Z dôvodu, že v konaní tunajšieho súdu sp. zn. bolo právoplatne rozhodnuté o otázke platnosti výpovede nájmu bytu, súd nevykonal dokazovanie navrhované odporcom v 1. rade a to výsluchom svedkov Ing. Andreja Ďurkovského a JUDr. Jany Bezákovej k otázke existencie ústnej dohody, týkajúcej sa otázky platenia nájomného a plnení poskytovaných s užívaním bytu, ako nadbytočné.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca v 1. rade užíva byt od 01. 09. 2011 bez právneho dôvodu, neoprávnene tým zasahuje do práv navrhovateľa, súd mu preto uložil povinnosť vypratať byt navrhovateľa.

O povinnosti odporcu v 1. rade vypratať byt navrhovateľa po zabezpečení náhradného bytu súd rozhodol s poukazom na ustanovenie .

Uvedeným ustanovením zákon chráni osoby, ktoré sa ocitnú v hmotnej núdzi a musia byt vypratať, pričom sa starajú o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu.

Vykonaným dokazovaním súd ustálil, že odporca v 1. rade sa v čase rozhodovania o povinnosti vypratať byt nachádzal v stave hmotnej núdze. Súd vychádzal z rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 12. 09. 2012, ktorým bol odporcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a určený advokát na zastupovanie v predmetnom konaní. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že odporca v 1. rade je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 427,20 EUR mesačne, ďalšie spoločne posudzované osoby, a to synovia U. M., nar. XX. XX. XXXX a R. L. M., nar. XX. XX. XXXX nemajú žiadny príjem. Príjem odporcu v 1. rade v posudzovanom období od februára 2012 do augusta 2012 teda nepresiahol 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného o životnom minime, t.j. sumu 521,11 EUR, ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú osobu s dvomi spoločne posudzovanými nezaopatrenými deťmi. Uvedený stav pretrval aj naďalej a to aj ku dňu vyhlásenia rozhodnutia v predmetnom konaní, keď odporca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 427,20 EUR, ako to vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 630 317 6735 zo dňa 30. 03. 2012, doloženého do spisu odporcom v 1. rade.

Vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa, čestného prehlásenia syna odporcov R. L. M., nar. XX. XX. XXXX zo dňa 31. 12. 2012 a čestného prehlásenia syna odporcov U. M., nar. XX. XX. XXXX zo dňa 10. 09. 2012, obaja synovia odporcu v 1. rade, teda aj maloletý syn R. L., nar. XX. XX. XXXX, žijú s odporcom v 1. rade v spoločnej domácnosti, pričom základné životné potreby financuje a zabezpečuje odporca v 1. rade z invalidného dôchodku, stará sa o synov, pričom synovia mu pomáhajú s vedením domácnosti, keďže odporca v 1. rade má vážne zdravotné problémy, v dôsledku ktorých bol uznaný za osobu ťažko zdravotne postihnutú.

V súvislosti s rozhodnutím o bytovej náhrade sa súd v konaní zaoberal aj splnením ďalšej zákonnej podmienky, a to, či pomery prenajímateľa umožňujú poskytnutie náhradného bytu.

Z písomného podania navrhovateľa doručeného súdu dňa 12. 02. 2003 vyplýva, že prenajímateľ disponuje 912 bytmi nezverenými do správy mestských častí. Navrhovateľ má priebežne k dispozícii voľné byty, keďže do poradníka žiadateľov o nájom obecného bytu bolo na odporúčanie Komisie sociálnych vecí, zdravotníctva a rozvoja bývania, ktorá zasadala dňa 11. 12. 2012, vybratých 33 žiadateľov.

Na základe uvedeného súd ustálil, že pomery navrhovateľa ako prenajímateľa obecných bytov umožňujú poskytnutie náhradného bytu odporcovi.

Súd zaviazal povinnosťou vypratať byt aj odporkyňu v 2. rade a to bez nároku na náhradný byt, keďže odporkyňa v priebehu konania uviedla, že v byte nebýva od rozvodu v roku 2006, býva v podnájmoch, žiadne kroky smerujúce k odovzdaniu bytu však voči navrhovateľovi nevykonala a v predmetnom byte má aj evidovaný trvalý pobyt.

O trovách konania súd rozhodol podľa úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 99,50 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa s. 3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.