Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_7C-14-2013.pdf
PDF · 90.02 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1.S. H., J.. XX. X. XXXX, G. Ľ. XXX, X. S. H., J.. XX. X. XXXX, G. Ľ. XX9, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 433,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 264,48 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 11. 3. 2011 do zaplatenia a trovy konania 26,29 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu Tomáš Kušnír, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, a to mesačnými splátkami vo výške 20 eur, splatné vždy do 28. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V zostávajúcej časti sa žaloba voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.
Žaloba voči žalovanej v 2. rade sa z a m i e t a.
Žalovanej v 2. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 22. 11. 2012 v spojení s jej doplnením zo dňa 13. 2. 2013 domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť mu sumu 433,64 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 11. 3. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že splnením povinnosti jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobu odôvodnil zmluvou o pôžičke č. 7052045759 dňa 29. 5. 2007, uzavretou medzi žalovaným v 1. rade, ako dlžníkom a právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding. a. s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12. Na základe uvedenej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky vo výške 353,95 eur, a to mesačnými splátkami vo výške 44,08 eur, t. j. 440,8 eur spolu s akontáciou 110,44 eur, dlžná suma činila 551,25 eur. Žalovaný v 1. rade zaplatil len sumu 110,44 eur, v dôsledku čoho dlh do vyhlásenia splatnosti 20. 12. 2007 predstavoval 264,48 eur (6 x 44,08 eur, spolu s akontáciou 110,44 eur, t. j. 374,92 eur). K vyhláseniu splatnosti sa dlžná suma navýšila o 169,16 eur, v dôsledku čoho dlh činil 433,64 eur. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka.
Žalovaná v 2. rade so žalobou nesúhlasila. Pri podpisovaní listiny bola informovaná, že podpisuje doklad o prítomnosti tretej osoby v ich domácnosti. K ničomu sa nezaviazala.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, listinami: zmluvou o pôžičke, zmluvou o postúpení pohľadávok, výpisom z účtu, zistiac nasledovné:
Žalovaný v 1. rade potvrdil uzavretie zmluvy s právnym predchodcom žalobcu. Dlh prestal splácať v dôsledku nezamestnanosti. V súčasnej dobe je evidovaný na úrade práce. Požiadal o dávku v hmotnej núdzi. Vzhľadom na príjem manželky predstavujúci rodičovský príspevok, nárok na dávku mu nevznikol. Má tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom: I. H., J.. X. XX. XXXX, Š. H., J.. X. XX. XXXX M. Q. Č., nar. XX. X. XXXX, na ktorého bolo určené výživné sumou 70 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, žalovanou v 2. rade, ktorá poberá rodičovský príspevok 194 eur mesačne. Je to ich jediný príjem spolu s rodinnými prídavkami. Bývajú v trojizbovom byte, splácajú hypotéku vo výške 80 eur mesačne. Náklady spojené s bývaním predstavujú sumu 70 eur mesačne za elektrinu, voda 10 aur mesačne, koncesionárske poplatky 4,65 eur. Požiadal o povolenie mesačných splátok maximálne vo výške 20 eur.
Žalovaná v 2. rade uviedla, že pri podpisovaní listiny bola dotazovaná, či žalovaný v 1. rade, ako jej manžel má pôžičku. Odpovedala kladne. Muž, ktorý jej listinu na podpis predkladal ju požiadal, aby ju podpísala, za účelom preukázania vo firme, že uvedený muž u nej bol. Listine nerozumela, zvrchu bola prikrytá letákom. Nikdy neprejavila vôľu prevziať záväzok svojho manžela. Neobdržala uvedenú listinu.
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 29. 5. 2007 č. 7052045759 bolo zistené, že žalovaný v 1. rade uzavrel uvedenú zmluvu so spoločnosťou Consumer Finance Holding. a. s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky za účelom financovania mobilného telefónu
- Sony Ericsson K800i vo výške 13.990,-Sk, pričom žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku mesačnými splátkami vo výške 1.328,-Sk v počte 10 a zaplatiť akontáciu 3.327,-Sk, spolu 16.607,-Sk. RPMN činilo 63,90%. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 3. 2011, uzavretej medzi Consumer Finance Holding. a. s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bolo zistené, že predmetom postúpenia boli pohľadávky podľa prílohy 1, podľa ktorej pod evidenčným číslom 1527502, obsiahnutým aj na zmluve o pôžičke, bol uvedený žalovaný v 1. rade s dlžnou sumou 433,64 eur. Z dohody o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku zo dňa 20. 7. 2011 bolo zistené, že žalovaná v 2. rade bola uvedená v rubrike ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Nepožiadali o odročenie súdneho pojednávania, nevzniesli dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení, úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 1. 1. 2009):
Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba D. U. G., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka:
Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 264,48 eur, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť v uvedenej časti. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bolo nesporné uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalovaným v 1. rade a právnym predchodcom žalobcu, na základe ktorej boli poskytnuté žalovanému v 1. rade finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal žalovaný v 1. rade veriteľovi vrátiť. Žalobca odôvodnil dlžnú sumu 164,48 eur nezaplatenými dohodnutými mesačnými splátkami 44,08 eur v počte 6, za obdobie od uzavretia zmluvy do 20. 12. 2007, t. j. 6 x 44,08 eur, spolu 264,48 eur. Žalovaný v 1. rade, ktorý nepopieral uvedenú dlžnú sumu, je preto povinný zaplatiť žalobcovi sumu 264,48 eur.
Žaloba o zaplatenie sumy 169,16 eur bola zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom domáhať sa zaplatenia uvedenej sumy. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, bol vyzvaný na preukázanie každej jednotlivej časti žalovanej sumy. Súdne pojednávanie dňa 29. 1. 2013 bolo odročené na žiadosť žalobcu, za účelom doplnenia jeho tvrdenia a preukázania nároku žalovanej sumy. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu však v písomnom podaní zo dňa 13. 2. 2013 len konštatoval, že dlžná suma sa navýšila o sumu 169,16 eur. V prípade spotrebiteľskej zmluvy je uvedená argumentácia veriteľa nepostačujúca. V zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora a komunitárneho práva je súd povinný ex offo preskúmavať výšku uplatňovanú veriteľom. Túto časť však žalobca neodôvodnil a nepreukázal, preto nebolo možné žalovanému uložiť z dôvodu „navýšenia“ sumu 169,16 eur. Súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže napomáhať žalobcovi vyčítavaním z listinných dôkazov a nútiť ho k úspechu sporu. Ak žalobca považoval za postačujúce odôvodniť časť žalovanej istiny navýšením dlhu, znáša dôsledky s tým spojené v podobe zamietavého rozhodnutia súdu v uvedenej časti. Bolo povinnosťou žalobcu odôvodniť a preukázať túto časť nároku tak, ako to urobil v časti o zaplatenie 264,48 eur. Keďže návrh žalobcu v uvedenej časti bol zamietnutý nebolo možné priznať žalobcovi ani úroky z omeškania zo sumy 169,16 eur.
Z dôvodu omeškania žalovaného v 1. rade s plnením dlhu žalobcovi zo zákona vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú D. U. G.. Žalovaný v 1. rade je preto povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 264,48 eur, od 11. 3. 2011 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.
Súd zamietol žalobcu voči žalovanej v 2. rade, z dôvodu nepreukázania vzniku platného záväzku žalovanej v 2. rade voči žalobcovi. Žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno platného uzavretia dohody o pristúpení k záväzku, ktorá má obligatórnu písomnú formu. Listina označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku neobsahuje žiaden písomný prejav vôle žalovanej v 2. rade pristúpiť k záväzku žalovaného v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaná v 2. rade je označená v rubrike osoba pristupujúca k záväzku, nenahrádza písomný prejav vôle žalovanej v 2. rade, že pristupuje k záväzku žalovaného v 1. rade. Uvedený prejav vôle nenahrádza uznanie záväzku, ktoré predstavuje odlišný hmotnoprávny inštitút záväzkového práva, a to zabezpečenie záväzku. Pristúpenie k záväzku znamená zmenu v osobe dlžníka, pričom platné uzavretie dohody o pristúpení k záväzku vyžaduje písomnú formu, ktorá v danom prípade nebola daná.
V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd povolil žalovanému na zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 20 eur, splatné vždy do 28. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prihliadal na nepriaznivé sociálne pomery žalovaného v 1. rade, ktorým rozhodnutím žalobca vo svojich majetkových pomeroch nebude dotknutý. V prípade nezaplatenia i len jednej splátky, žalovaný v 1. rade môže stratiť výhodu splátok a vznikne mu povinnosť zaplatiť dlh jednorázovo.
O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ustanovenia ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov. V danom prípade úspech žalobcu predstavoval 61% (264,48 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalovaný v 1. rade. Úspech žalovaného v 1. rade predstavoval 39% (169,16 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalobca. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval 22% v prospech náhrady trov konania žalobcu. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu vo výške 25,50 eur (6% z ceny vymáhaného nároku podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov). Právnemu zástupcovi žalobcu prislúchala aj odmena za zastupovanie žalobcu v konaní, keď za jeden úkon právnej služby mu prislúchala odmena vo výške 31,50 eur, t.j. za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, spolu 63,08 eur (§ 10 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi popri odmene prislúchala paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s dvoma úkonmi právnej služby, t. j. 2 x 7,63 eur, spolu 15,26 eur. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchalo zvýšenie o DPH vo výške 20%, t.j. o sumu 15,67 eur. Celková výška trov právneho zastúpenia predstavovala sumu 94,01 eur. Žalovaný v 1. rade je preto povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 119,51 eur, t. j. 22% predstavovalo sumu 26,29 eur, ktorú sumu je žalovaný v 1. rade povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ustanovenia žalovanej v 2. rade, ktorá bola v konaní úspešná, prislúchala náhrada trov konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Z dôvodu, že žalovaná v 2. rade si náhradu trov konania neuplatňovala, súd rozhodol tak, že žalovanej v 2. rade sa nepriznáva náhrada trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.