Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-186-2012.pdf
PDF · 78.05 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-2T/186/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. februára 2013 v trestnej veci obžalovaného O. T. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., samosudcom JUDr. Miroslavom Čížom takto
rozhodol:
obžalovaný O. T. , nar. XX.X.XXXX v G. J., trvale bytom J. XXX, okres W., adresa na doručovanie B. O., D. K. XX/X, okres G.,
j e v i n n ý , ž e
dňa 25. januára 2012 asi o 19.30 hod. riadil osobné motorové vozidlo značky M. S., evidenčného čísla J.-XXX S. po ceste č. II/507 smerom od W. na G., kde v kilometri 163.650, v úseku cesty pri rodinnom dome číslo XX, v obci Y., okres G., v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nasledovania situácie v cestnej premávke, pravou prednou časťou vozidla narazil do chodca E. Q., prechádzajúceho pod vplyvom požitých alkoholických nápojov ( 1,37 promile), cez cestu z ľavej strany na pravú v smere jazdy vozidla, ktorý sa pred nárazom otočil k vozidlu šikmo ľavou prednou stranou tela. Pri dopravnej nehode chodec E. Q., nar. XX.X. XXXX, bytom Y. XX, utrpel Z. ktoré utrpel pri dopravnej nehode, pričom na následky týchto zranení dňa XX.X.XXXX o XX.XX hod., v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb Bratislava, zomrel.
Obžalovaný O. T. porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,
t ý m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa §149 ods. 1 Tr. zák. a
o d s u d z u j e s a z a t o
podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest 6 (slovom: šesť) mesiacov odňatia slobody.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 1 (slovom: jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená spoločnosť S. S., D. organizačná zložka, so sídlom J., Y. L. XA, IČO: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní a to výsluchom obžalovaného, svedkov G. C., znalca K.. W.. G. T. G.., znalca C.. O. T., prečítaním svedeckých výpovedí P. G., C. Q., C.. J. J. a na základe ostatného dôkazného materiálu súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výroku.
Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti v podstate priznal, pričom sa však necíti byť vinný zo zavinenia dopravnej nehody. Vo svojej výpovedi, či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi, že v čase nehody bola už tma, jazdil rýchlosťou 40 až 50 km/ h, keď zacítil náraz do prednej časti vozidla. S vozidlom zastavil a vtedy zistil, že zrazil chodca. Tohto predtým však nevidel.
Svedok G. C. uviedol, že v čase nehody sa nachádzal spoločne so svedkom P. G.. Videl pred sebou ísť poškodeného, ktorý potom kolmo vošiel do vozovky a chcel prejsť na druhú stranu. V tom čase prichádzalo z protismeru vozidlo, ktoré išlo malou rýchlosťou a malo zapnuté stretávacie svetlá. Chodec naďalej plynule prechádzal cez vozovku, vozidlo nebrzdilo a zachytilo chodca. Po náraze spadol chodec na pravú stranu vozidla.
Táto istá skutočnosť bola zistená aj z prečítanej svedeckej výpovede P. G..
Pokiaľ ide o ostatné svedecké výpovede, tuto súd zistil, že tieto sa skutku dotýkajú len okrajovo.
Znalec z odboru dopravy K.. W.. G. T. G.. uviedol, že technickou príčinou dopravnej nehody boli dva nezávislé prvky a to nesprávny pohyb chodca po vozovke spočívajúci v tom, že uskutočnil vstup do koridoru pohybu vozidla s následným otáčaním sa na vozovke v takom čase, kedy mu z rýchlosti a vzdialenosti prechádzajúceho vozidla mohlo byť zrejmé, že dôjde k vzniku kolíznej situácie. Na druhej strane tu bola aj nesprávna technika jazdy obžalovaného spočívajúca v oneskorenej reakcii na chodca nachádzajúceho sa v jeho jazdnom pruhu. Pokiaľ ide o rýchlosť vozidla obžalovaného, ktorá predstavovala cca 43 km/h, nemala príčinnú súvislosť so vznikom dopravnej nehody. Zo záveru znalca ďalej vyplýva, že pokiaľ ide o chodca, jeho pohyb cez vozovku treba považovať za nesprávny. Mal sa pohybovať kolmo na vozovku a po vstupe chodca do koridoru pohybu vozidla obžalovaného sa chodec zastavil a otočil, pričom pri prechode chodca cez vozovku sa tento nemá zastavovať. V okamihu vstupu chodca do jazdného pruhu vozidla obžalovaného, bolo prechádzajúce vozidlo obžalovaného viditeľné a v čase, kedy sa chodec rozhodol otáčať na vozovke, bolo zrejmé, že dôjde ku vzniku kolíznej situácie. Týmto svojim nesprávnym správaním vytvoril kolíznu situáciu pre obžalovaného.
Obžalovaný s vozidlom začal na chodca reagovať až v okamihu zrážky, pričom dynamická dohľadová vzdialenosť bola cca 24 až 36 metrov.
Každý z účastníkov dopravnej nehody mohol pri správnej technike jazdy dopravnej nehode zabrániť a to nezávisle na konaní druhého účastníka.
Znalec C.. O. T. potvrdil, že príčinou smrti boli zranenia, ktoré poškodený utrpel pri dopravnej nehode. Na základe rozloženia a charakteru poranení tela poškodeného, poškodenia vozidla, poškodený v čase dopravnej nehody, resp. zrážky sa nachádzal v vzpriamenej polohe na zaťaženej ľavej dolnej končatine, k vozidlu otočený šikmo ľavou prednou stranou tela.
Zistený skutkový stav bol na hlavnom pojednávaná ďalej potvrdený aj záznamom o dopravnej nehode, zápisnicou o ohliadke z miesta dopravnej nehody, lekárskou správou o zranení poškodeného.
Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výroku. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k smrteľnému následku. Obžalovaný nepopiera samotné spôsobenie dopravnej nehody. V tomto smere súd nemá žiadne pochybnosti. Úlohou súdu bolo vzhľadom na vykonané dokazovanie ustáliť vinu, resp. mieru zavinenia zo strany obžalovaného, ako aj zo strany poškodeného. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalca z odboru dopravy, ktorého závery súd uviedol vyššie, tak isto závery znalca z odboru zdravotníctva. Z týchto podľa súdu najobjektívnejších dôkazov vyplýva vina na strane obžalovaného, ako aj na strane poškodeného. Zavinenie obžalovaného spočíva v tom, že oneskorene reagoval na chodca na vozovke. V tomto smere súd nemal tiež pochybnosti obžalovaný neprekročil rýchlosť, resp. išiel rýchlosťou, ktorá nemala vplyv na posúdenie dopravnej nehody. Na druhej strane je aj zavinenie poškodeného, pričom súd jeho zavinenie považuje za závažnejšie ako u obžalovaného, nakoľko poškodený mal väčšiu možnosť, aby nehode zabránil, ak by sa venoval situácii na ceste. Napriek tomuto konštatovaniu sa obžalovaný nemôže zbaviť zodpovednosti a viny na nehode. Túto skutočnosť súd zohľadnil pri právnej kvalifikácii konania obžalovaného a následne potom uloženého trestu. Svojim konaním naplnil znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. teda, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť.
Obžalovaný v mieste bydliska požíva dobrú povesť. Po pracovnej stránke nie je hodnotený. V evidenčnej karte vodiča má viac menších záznamov. Súdne trestaný doposiaľ nebol.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. por.). Po zhodnotení všetkých týchto skutočností, s prihliadnutím na jeho doterajší život, závažnosť jeho konania, hlavne na mieru zavinenia bol súd toho názoru, že na jeho nápravu bude postačujúce uloženie uvedeného druhu trestu, čím sa zároveň zabezpečí aj zákonom stanovený účel trestu, v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný mal jednu poľahčujúcu okolnosť ( § 36 písm. j) Tr. zák.), priťažujúcu súd nezistil,
Poškodená strana si voči obžalovanému uplatnila náhradu škody, ale o jej priznaní by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd ich odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).