Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_8C-63-2012.pdf
PDF · 102.47 KB
No categories available
8C/63/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v právnej veci navrhovateľa: M., Y..N..K.., so sídlom: F. XX, R., zastúpený G. X. H.. J. X., so sídlom: Ž. XX, U., proti odporcovi: H. A., bytom: S. Q. X, R., zastúpený R., R. G. R.N., Y..N..K.., so sídlom: Q. Y. X, W., o zaplatenie 630,29 RUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 330,07 EUR a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 29.03.2011 sa navrhovateľ pôvodne domáhal od odporcu zaplatenia sumy vo výške 1.099,12 EUR titulom dlžnej čiastky na zálohových platbách a súčasne poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania až do zaplatenia dlhu.
Svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že navrhovateľ je správcom bytového domu a vykonáva správu bytového domu na ulici S. Q.F. X, T. R.. V zmysle ustanovenia § 8b ods. 1 zákona č.182/1990 Zb., je správca povinný vykonávať správu domu samostatne, v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov pred súdom.
Odporca je výlučným vlastníkom bytu č. XX, na ulica S. Q. X, T. R..
Navrhovateľ v rámci návrhu na začatie konania uviedol, že podľa mesačného zálohového predpisu bol odporca povinný uhrádzať v období od januára do mája 2010 mesačné zálohy za služby spojené s užívaním bytu na ulica S. Q. X, T. R. vo výške 118,66 eura a v období od júna 2010 do októbra 2010 vo výške 121,65 euro.
Navrhovateľ uviedol, že zálohové platby na plnenia spojené s užívaním bytu na ulici S. Q. X, T. R., za obdobie od januára 2010 do októbra 2010 odporca uhrádzal napriek ich splatnosti len čiastočne a oneskorene. Celková dlžná čiastkach odporcu za zálohové platby na plnenia spojené s užívaním bytu na ulici číslo 23, na ulici S. Q. X, T. R. predstavuje podľa navrhovateľa k 31.10.2010 sumu vo výške 870,79 eura.
Navrhovateľ v rámci návrhu poukázal na to, že podľa článku III. ods. 4 Zmluvy o výkone správy uzavretej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v R. Q. I. Q. X, X, X, v prípade omeškania s platbami je vlastník bytu povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania, až do zaplatenia dlhu.
Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že poplatok z omeškania za obdobie od 01.01.2010 do 31.08.2010 predstavuje sumu 228,33 eura.
Na základe uvedeného mala celková čiastkach odporcu za zálohové platby na plnenia spojené s užívaním bytu č. 23, ako aj za oneskorenú úhradu zálohových platieb ku dňu 31.08.2010 predstavovať sumu 1.099,12 eura.
Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania zobral čiastočne späť vo svojom podaní zo dňa 27.02.2013, nakoľko pri spracovaní návrhu vychádzal z nesprávnych podkladov, pričom skutočný dlh odporcu na zálohách sa predmetné platby predstavuje sumu 330,07 eura a nie 870,79 eura.
Navrhovateľ v rámci upraveného návrhu uviedol, že výška poplatku vypočítaná ku dňu podania návrhu je 300,22 eura, pričom výšku poplatku počítal navrhovateľ z jednotlivých dlžných súm vo výške 2,5 promile denne t.j. za konkrétne dni omeškania. Špecifikácia tohto poplatku z omeškania je uvedená doplňujúcej časti návrhu na začatie konania.
Na pojednávaní konanom dňa 19.02.2013 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 468,20 eura zastavil, a to na základe predmetného späťvzatia návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa, pričom súd vrátil aj alikvotnú časť súdneho poplatku.
Vzhľadom k úprave petitu, súd uznesením pripustil zmenu petitu na pojednávaní konanom dňa 19.02.2013 a to tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 630,29 eura ako aj poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo sumy 19,40 eura od 22.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 23,43 eura od 22.03.2011 až do zaplatenia, zo sumy 118,66 euro od 22.03.2011 až do zaplatenia, zo sumy 23,43 eura od 22.03.2011 až do zaplatenia, zo sumy 118,66 eura od 22.03.2011 až do zaplatenia, zo sumy 26,42 eura od 22.03.2011 až do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.
Na základe uvedeného, má navrhovateľ za to, že takto upravený návrh na začatie konanie je dôvodný.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril tak, že navrhol predmetný návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietnuť, a priznať odporcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.
Odporca poukázal na to, že tak ako uviedol navrhovateľ, zo samotných predpisov zálohových platieb vyplýva, že odporca bol za rok 2010 povinný platiť za plnenia spojené s užívaním bytu v období od januára 2010 do mája 2010 mesačne sumu vo výške 118,66 eura t.j. spolu za uvedené obdobie sumu 593,30 eura, za obdobie od júna 2010 do októbra 2010 mesačne sumu vo výške 121,65 eura t.j. spolu 608,25 eura. Za uvedené obdobie mal teda odporca podľa predpisov zálohových platieb uhradiť celkom sumu vo výške 1.201,55 eura. Odporca uhradil na účet navrhovateľa za uvedené obdobie t.j. od januára 2010 do októbra 2010 celkovo sumu vo výške 871,48 eura. Z uvedeného teda vyplýva, že dlh odporcu v skutočnosti predstavuje sumu vo výške 330,07 eura, a nie sumu vo výške 870,79 eura.
Odporca taktiež poukázal na tom že z dokladov predložených navrhovateľom nie je zrejmý výpočet poplatku z omeškania za rok 2010. Je toho názoru, že ak by aj odporca mal dlh, navrhovateľ by mal v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení nárok na poplatok z omeškania iba vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo by za obdobie uvádzané navrhovateľom predstavovalo sumu 30,83 euro. Na základe uvedeného má odporca zato, že návrh na začatie konania nie je dôvodný.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - návrhom vo veci samej zo dňa 21.03.2011, zmluvou o výkone správy zo dňa 05.06.2007, výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporcu, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zo zmluvy o výkone správy uzavretej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v R., Q. I. X, X, X ( ako vlastníci bytov ) a firmou M., Y..N..K.., Y. Y.D.: F. XX, R. (ako správcom ) dňa 05.06.2007 konkrétne z článku 2 bod 8 súd zistil, že zmluvná strana respektíve konkrétny vlastník bytu, ktorá sa dostane do omeškania, je povinná zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania, až do zaplatenia dlhu ( § 4 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ), príjem z takýchto poplatkov z omeškania je príjmom fondu údržby a opráv.
Z článku 3 bod 4 citovanej zmluvy vyplýva, že v prípade omeškania s platbami vlastníkom bytu podľa článku 2 ods. 2 tejto zmluvy, je vlastník bytu povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania, až do zaplatenia dlhu (§ 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ) a úrok z omeškania podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Zaplatený poplatok z omeškania a úrok z omeškania je príjmom fondu opráv. Nárok na náhradu škody nie je týmto ustanovením dotknutý.
Navrhovateľ v konaní pred súdom na návrhu zotrval a žiadal mu vyhovieť v takom znení, v akom bol pripustený na pojednávaní konanom dňa 19. februára 2013.
Odporca v konaní pred súdom uviedol, že pokiaľ ide o zaplatenie sumy vo výške 330,07 eura z titulu nezaplatenia úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, s týmto súhlasí, avšak nesúhlasí s úhradou poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile denne, to znamená s úhradou sumy 300,22 eura, predstavujúcu poplatky z omeškania. Odporca má za to, že v zmysle príslušných právnych predpisov mal navrhovateľ nárok iba na poplatok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca je vlastníkom bytu na ulici Laca Novomeského 4, v Pezinku. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ je správcom bytového domu na ulici S. Q. X, T. R.. Medzi účastníkmi bolo taktiež nesporné, že medzi nimi bola podpísaná zmluva o výkone správy, na základe ktorej bol odporca povinný riadne uhrádzať preddavky na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy domu, služieb spojených s užívaním bytov, príspevky do fondu opráv a do fondu prevádzky domu.
Medzi účastníkmi nebola sporná ani výška dlhu odporcu vo výške 330,07 eura z titulu nezaplatenia úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, nakoľko odporca v konaní pred súdom uviedol, že s uvedenou výškou dlhu súhlasí, a má ju za nespornú.
Spornou medzi účastníkmi pozostalá povinnosť odporcu zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy, za každý aj začatý deň omeškania, až do zaplatenia dlhu.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Odporca bola poučený, že má možnosť k veci sa písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 4 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „citované nariadenie“), poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 1 promile dlžnej sumy najmenej však 0,83 EUR za každý aj začatý mesiac omeškania. (Uvedené ustanovenie platilo v období od 01.01.2009 do 30.06.2010)
V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 citovaného nariadenia (účinného od 01.01.2009 do 30.06.2010) právne vzťahy a nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa spravujú ustanoveniami doterajších predpisov.
Podľa § 10 ods. 2 citovaného nariadenia (účinného od 01.01.2009 do 30.06.2010), ak došlo k omeškaniu s plnením peňažného dlhu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania sa riadi ustanoveniami doterajších predpisov; ak však omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá, od účinnosti tohto nariadenia riadi sa výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania týmto nariadením.
Podľa ustanovenia § 4 citovaného nariadenia (účinného od 01.07.2010 doteraz) poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
Podľa § 10 ods. 2 citovaného nariadenia (účinného od 01.07.2010 doteraz) ak došlo k omeškaniu s plnením peňažného dlhu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania sa riadi ustanoveniami doterajších predpisov; ak však omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá od účinnosti tohto nariadenia riadi sa výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania týmto nariadením.
Keďže časť istiny t.j. suma vo výške 330,07 eura z titulu nezaplatenia úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, bola medzi účastníkmi nesporná, súd v danom prípade zavial odporcu na zaplatenie tejto sumy titulom nezaplatenie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu v zmysle vyššie citovanej zmluvy o výkone správy.
Navrhovateľ sa okrem zaplatenia istiny, ktorá bola medzi účastníkmi nesporná, domáhal aj zaplatenia sankcie za omeškanie s platením odporcu, ktorý navrhovateľ požadoval titulom poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile denne vypočítaný z jednotlivých dlžných súm ku dňu podania návrhu, pričom uvedená suma poplatku z omeškania ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 300,22 eura. Navrhovateľ v rámci zmeny petitu, ktorá bola pripustená na pojednávaní dňa 19.02.2013 súčasne žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť okrem uvedenej sumy 630,29 eura ( 330,07 eura + 300,22 eura ) aj poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile denne z jednotlivých dlžných súm a to od 22.03.2011 až do zaplatenia.
Je teda nepochybné, že navrhovateľ sa domáhal okrem istiny aj zaplatenia sankcií za omeškanie odporcu s platbami.
Súd nemal za sporné, že medzi účastníkmi vznikol zaväzkovo-právny vzťah zo zmluvy o výkone správy, ako aj zákonný vzťah zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý nemožno inak hodnotiť ako vzťah občianskoprávny. Napokon aj vzťahy neupravené zákonom č. 182/1993 Z.z. sa posudzujú subsidiárne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 3 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že poplatok z omeškania (bez ohľadu na jeho výšku, ktorá je určená vykonávacím predpisom a v to Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka) možno žiadať len v tých prípadoch, kde to výslovne umožňuje Občiansky zákonník. Inak povedané, nie pri každom omeškaní dlžníka s platením peňažného dlhu je možné požadovať aj poplatok z omeškania. Doslovné znenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka hovorí, že: „... ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania“.
Z uvedeného je teda zrejmé, že poplatok z omeškania je možné požadovať len tam, kde takúto povinnosť platiť poplatok z omeškania zakotvuje priamo Občiansky zákonník. V danom prípade však Občiansky zákonník (a napokon ani samotný zákon č. 182/1993 Z.z.) vo svojich ustanoveniach neukladá povinnosť dlžníkovi - vlastníkovi bytu, ktorý má dlh na platbách za dodávku služieb spojených s užívaním bytu, v prípade jeho omeškania, platiť poplatok z omeškania. Iná situácia je napr. pri zmluve o nájme bytu, kde Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 697 Občianskeho zákonníka takúto povinnosť priamo ukladá (ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania). Občiansky zákonník, ani zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo svojich ustanoveniach neupravuje povinnosť vlastníka bytu, ktorý má dlh na platbách za dodávku služieb spojených s užívaním bytu, aby v prípade jeho omeškania s platbami bol povinný platiť poplatok z omeškania, to ani v prípade, že uvedená sankcia je dohodnutá v rámci zmluvy o výkone správy. Treba podotknúť, že je rozdiel medzi úrokmi z omeškania a poplatkom z omeškania. Kým na prvý z nich má nárok každý veriteľ, ak je voči nemu dlžník v omeškaním s platením peňažného dlhu (viď §517 ods. 2 OZ), na druhý z nich vzniká nárok len tam, kde to dovoľuje (upravuje) zákon. Bez výslovnej zákonnej úpravy nie je daný nárok uplatňovať poplatok z omeškania, a preto nie je možné túto sankciu uplatňovať (tak ako to bolo aj v posudzovanom prípade). Samotné ustanovenia zmluvy o výkone správy na základe, ktorých navrhovateľ požaduje od odporcu poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile denne z dlžnej sumy do zaplatenia, nemajú oporu v zákonnej úprave, pričom vzhľadom na kogentnosť ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takéto ustanovenia dohodnuté v zmluvách (napríklad aj v zmluve o výkone správy) sú podľa názoru súdu dohodnuté nad rámec zákona, a preto súd má zato, že navrhovateľovi nárok na zaplatenie poplatku z omeškania v danom prípade nevznikol.
Odhliadnuc od uvedeného, na záver súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že tak ako to vyplýva z vyššie uvedených ustanovení Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, navrhovateľ si výšku poplatku z omeškania t.j. 2,5 promile z dlžnej sumy ani nevyčíslil v zmysle platných a účinných predpisov v danom čase t.j. v čase vzniku omeškania.
Vzhľadom na uvedené mal teda súd za to, že navrhovateľom požadovaný poplatok z omeškania je nedôvodný, a preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
Súd pri náhrade trov konania postupoval podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku , podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. U uvedenom prípade má súd za to, že navrhovateľ bol neúspešný v časti pevne vyčísleného poplatku z omeškania t.j. vo výške 300,22 EUR, úspešný bol v časti o zaplatenie sumy vo výške 330,07 EUR, navrhovateľ bol taktiež neúspešný v časti zaplatenia poplatku z omeškania do budúcna. Na základe uvedeného súd ustálil, že tak, navrhovateľ ako aj odporca nemajú právo na náhradu trov konania.
Z uvedeného je teda zrejmé, že poplatok z omeškania je možné požadovať len tam, kde takúto povinnosť platiť poplatok z omeškania zakotvuje priamo Občiansky zákonník. V danom prípade však Občiansky zákonník (a napokon ani samotný zákon č. 182/1993 Z.z.) vo svojich ustanoveniach neukladá povinnosť dlžníkovi - vlastníkovi bytu, ktorý má dlh na platbách za dodávku služieb spojených s užívaním bytu, v prípade jeho omeškania, platiť poplatok z omeškania. Iná situácia je napr. pri zmluve o nájme bytu, kde Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 697 Občianskeho zákonníka takúto povinnosť priamo ukladá (ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania). Občiansky zákonník, ani zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo svojich ustanoveniach neupravuje povinnosť vlastníka bytu, ktorý má dlh na platbách za dodávku služieb spojených s užívaním bytu, aby v prípade
jeho omeškania s platbami bol povinný platiť poplatok z omeškania, to ani v prípade, že uvedená sankcia je dohodnutá v rámci zmluvy o výkone správy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.