Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/40/2023

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcov: 1. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. č. XX, 2. O.. V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. č. XX, žalobcovia zast. Evou Kákošovou, advokátkou so sídlom Partizánska 1057, 069 01 Snina, proti žalovanému: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. č. XX, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.08.2023, takto

rozhodol:

Návrh žalobcov zo dňa 09.08.2023 na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia podali voči žalovanému dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým požadovali, aby súd vydal neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

,, Súd nariaďujúc neodkladné opatrenie ukladá žalovanému Q. Z. povinnosť zdržať sa výstavby a prekládky jestvujúceho oplotenia medzi pozemkami v jeho vlastníctve a to parcelami D. č. XXX a č. XXX zapísanými na LV č. XXX k ú. S. a parcelami vo vlastníctve žalobcov a to parcelami D. č. XXX/X. č. XXX/ X a č. XXX zapísanými na LV č. X k ú. S. do doby právoplatného skončenia súdneho konania o určenie priebehu hranice medzi týmito pozemkami. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 100 %.“

2. Podanie návrhu odôvodnili tým, že titulom darovania sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX postavenom na parcele D. č. XXX/X, ako aj pozemku č. XXX/X - zastavanej plochy o výmere XXX m2. ktorá je dvorom rodinného domu a tiež parcely č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2 zapísané na LV č. X k.ú. S.. V tomto dome žije a má právo doživotného bývania a užívania matka žalobkyne v 1. rade a to Q. Z. rod. O.. nar. XX.XX.XXXX. Žalobca v 2. rade je synom žalobkyne v 1. rade a vnukom Q. Z..

V ďalšom uviedli, že žalovaný je výlučným v vlastníkom vedľajšieho rodinného domu súp. č. XX postavenom na parcele D. č. XXX - zastavanej ploche o výmere XXXX m2 a č. XXX - záhrade o výmere XXXX m2 a to titulom dedenia v roku 2003. pričom matka žalovaného Q. Z. rod. S. mala právo doživotného užívania a bývania, avšak v mesiac júl tohto roka zomrela.

Poukázali, že rodičia žalobkyne v 1. rade a rodičia žalovaného žili na predmetných parcelách v zhode a neboli medzi nimi žiadne rozpory. Medzi ich pozemkami a pozemkami žalovaného existoval od dávnej minulosti starý plot, pričom naposledy pred 30-timi rokmi staval jej teraz už nebohý otec v prednej časti pozemkov oplotenie po hranici pôvodného oplotenia. Toto oplotenie bolo vykonané so súhlasom rodičov žalovaného. Oplotenie bolo postavené minimálne 60 cm od rodinného domu a hospodárskych budov, ktorý dom a hospodárske budovy stavali jej rodičia v rokoch 1965 a 1966. Za budovami vždy existovala minimálne odlievka a nikdy hranicu medzi pozemkami netvorila stena rodinného domu alebo hospodársky ch budov. Oplotenie takto existovalo od dávnej minulosti, teda od 60-tvch rokov a pri obnove plota mojim otcom pred 30-timi rokmi bola hranica dodržaná a so súhlasom rodičov žalovaného obnovená. O uvedenej skutočnosti svedčí ako dôkaz fotografia pôvodného oplotenia, kde je zrejmé,

že hranicu pozemkov nikdy netvorila stena domu ani steny hospodársky ch budov. V máji tohto roku žalovaný bez splnenia ohlasovacej povinnosti obci o výstavbe oplotenia a bez predchádzajúcej dohody s nami. pristúpil k výstavbe nového oplotenia po celej dĺžke hraníc ich pozemkov a to takým spôsobom, že nové oplotenie osadil a upevnil priamo na ich hospodárske budovy a pokračoval až na koniec ich pozemkov. Nepokračoval teda lineárne po pôvodnej hranici starého plota a oplotenie postavil bez ich súhlasu a dohody.

V ďalšom uviedli, že uvedenú situáciu riešili prostredníctvom katastrálneho odboru Okresného úradu v W. na základe ich žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX konštatoval zápis pôvodných parciel na listy vlastníctva podľa identifikácie parciel a neskôr podľa konania ,,OKO“, čo je obnova katastrálneho operátu skrátenou formou bez konkrétneho zamerania v teréne. Oni neuplatňovali žiadne námietky, nakoľko OKO sa uskutočnilo v roku 2005, kedy bola vlastníčkou mama a táto vzhľadom na nezmenený fakticky stav držby a užívania pozemkov nemala dôvod nechať premerať a porovnať fakticky priebeh hranice podľa jestvujúceho oplotenia a mapových údajov katastra nehnuteľností. Podozrenie z nesprávnej evidencie hraníc pozemkov nemali ani oni pri vyhotovení geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko tento slúžil len na zameranie hospodárskych budov a nebol určený na zameranie a porovnávanie faktického stavu so stavom katastra nehnuteľností. Rozpor so žalovaným nastal teda narušením stavu pokojného užívacieho stavu žalovaným výstavbou nového oplotenia v zadnej časti v rozpore s dodržaním priamej línie pôvodného oplotenia.

Poukázali, že nie je bez právneho významu, že žalovaný v máji 2023 postavil plot aj v prednej časti ich pozemkov a to tak, že dodržal za domom odlievku 60 cm (teda hranicu pôvodného oplotenia). Žalovaný teda na jednej strane výstavbou nového oplotenia v prednej časti dodržal hranicu pôvodného starého plota, avšak v zadnej časti už oplotenia osadil priamo na hospodársku budovu a priamkou pokračoval na koniec pozemkov. Ukrátil ich tak o cca 70 cm po celej zadnej časti. Oni tiež požiadali geodeta o zameranie faktického stavu držby podľa pôvodného oplotenia a podľa údajov katastrálnej mapy, kde sa preukázalo, že stav nie je identický. Zároveň prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvali žalovaného k dohode, kde na stretnutí dňa XX.XX.XXXX žalovaný odmietol akékoľvek dohody v danej veci.

V ďalšom uviedli, že návrh na vydanie tohto neodkladného opatrenia však podali z dôvodu, že žalovaný v sobotu pred podaním tejto žaloby, teda XX.XX.XXXX pristúpil k demontáži ním postaveného plota s tým že tvrdí, že hranica jeho pozemku má byť správne 20 cm od pôvodného plota a to dokonca tak, že dom aj hospodárske budovy podľa žalovaného a podľa údajov katastra nehnuteľností sa majú nachádzať na jeho pozemku. Žalovaný využil, že oni boli na dovolenke a doma bola iba matka. Tá zavolala policajnú hliadku, kde sa domáhala ochrany vlastníckych práv a zachovania existujúceho stavu, pretože žalovaný opätovne bez ohlásenia stavby a dohody s nimi s vlastníkmi, pristúpil k zmene priebehu oplotenia a teda hranice určoval opäť podľa jeho uváženia. Tento stav je neúnosný, nakoľko zmenami priebehu oplotenia podľa vlastného uváženia žalovaného, ale najmä v rozpore so stavom dlhodobej držby hranice pozemkov, je potrebné uložiť žalovanému, aby sa zdržal výstavby oplotenia do doby právoplatného skončenia súdneho konania o určenie priebehu hranice medzi našimi pozemkami. Oni totiž pripravujú podanie žaloby o určenie priebehu hranice medzi pozemkami zosúladením faktického stavu držby s údajmi katastra nehnuteľností, ktoré údaje nezodpovedajú skutočnosti. Je však namieste, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa prekládky a výstav by oplotenia medzi ich pozemkami.

Žalobcovia k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili výpisy z LV č. X a č. XXX k.ú. S., fotografie, žiadosť o prešetrenie priebehu hranice zo dňa XX.XX.XXXX, geometrický plán zo dňa XX.XX.XXXX, zameranie faktického stavu s katastrálnou mapou, mapovým výstupom z portálu UGKK, pozvánkou na mimosúdnu dohodu, potvrdením o privolaní hliadky.

3. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

4. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

5. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, propocionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.

7. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu. Aby mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré

však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v , predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedených žalobcami, k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť a preto ho zamietol.

Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah účastníkov vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania. Súd vychádzal z toho, že žalobcovia neosvedčili predbežne dôvodnosť svojho nároku, ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Súd má za to, že nie je dôvodné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu a tým sa predišlo hroziacej ujme vo sfére žalobcov.

V konaní nebol preukázaný základný predpoklad splnenie ktorého zákon vyžaduje pre využitie inštitútu neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovanému opatreniu, a to existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ohrozenie nároku žalobcov, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobcovia ho musia osvedčiť.

9. Je nesporné, že strany konania sú vlastníkmi susedných pozemkov a nehnuteľností na nich postavených. Hranica medzi pozemkami bola medzi ich právnymi predchodcami a spočiatku aj žalovaným akceptovaná v priebehu tak, ako medzi pozemkami bol ešte ich právnymi predchodcami postavený plot.

Tiež z tvrdení žalobcov vyplýva, že medzi stranami sporu v súčasnej dobe existujú rozpory ohľadom priebehu hranice medzi ich pozemkami, kde žalovaný pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcov v prednej časti pozemkov postavil nový plot a to na mieste starého plota, v zadnej časti však hranicu určenú pôvodným oplotením neakceptoval, odstránil starý plot a postavil nový a to tak, že ho postavil za čiarou pôvodného plota a to do pozemku žalobcov. V súčasnej dobe však novo postavený plot v zadnej časti pozemkov už nie je, žalovaný ho ešte pred podaním návrhu žalobcami odstránil.

V konaní žalobcovia nepreukázali a ani netvrdili, žeby následne po odstránení nového plota, žalovaný mal v úmysle ho opätovne nanovo postaviť, resp. žeby začal vykonávať akékoľvek úkonu k výstavbe nového oplotenia v zadnej časti pozemkov.

10. Súd tiež poukazuje, že neodkladné opatrenie musí spĺňať aj kritérium primeranosti a proporcionality a nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov strán, najmä žalovaného. Navrhovaným neodkladným opatrením, kedy žalobcovia žiadajú zakázať žalovanému realizáciu oplotenia pozdĺž celej hranice s ich pozemkami, pričom samotní žalobcovia v podanom návrhu tvrdia, že v prednej časti ich pozemkov žalovaný postavil nový plot na mieste pôvodného plotu ( a to bez bližšej špecifikácie týchto častí nehnuteľností), by podľa názoru súdu došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaného.

11. Na záver považuje súd za potrebné uviesť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/ XXXX).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).