Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_4C-126-2012.pdf
PDF · 89.23 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/126/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci navrhovateľa: Solidní Finance, uzavřený investiční fond, a.s., Špitálska 8, Brno, Česká republika, IČO: 292 35 871, právne zastúpený Mgr. Radkom Zapletalom, usadeným euroadvokátom, Železničná 1511/61, Senica, proti odporcovi: P. D., E.. XX.XX.XXXX, Z.Ž. XXXX/X, I., štátny občan SR, zastúpený opatrovníkom O. A., Z. Okresného S. I. U., o zaplatenie sumy 35,11 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 35,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 35,11 eur od 11.09.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 24,01 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Radka Zapletala, usadeného euroadvokáta, so sídlom Železničná 1511/16, 905 01 Senica, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.08.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 35,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy za dobu od 11.09.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu, že odporca dňa 09.09.2010 cestoval v dopravnom prostriedku právneho predchodcu navrhovateľa České dráhy, a.s., Nábřeží L. Svobody 1222, Praha, ČR, IČO: 709 94 226 (ďalej len „prepravca“), a na výzvu prepravcom poverenej osoby sa pri kontrole cestovných dokladov medzi stanicami Kolín a Pardubice hl. n. nepreukázal platným cestovným lístkom pre jazdu v 2. vozovej triede vlaku. Odporcovi preto vznikla povinnosť zaplatiť prepravcovi obyčajné jednosmerné cestovné v 2. vozovej triede vo výške 60,- Kč a prirážku k cestovnému vo výške 800,- Kč, teda spolu 860,- Kč, čo pri prepočte podľa devízového kurzu českej národnej banky ku dňu spracovania žaloby je 35,11 €.
Prepravca (t.j. právny predchodca navrhovateľa) s navrhovateľom uzavreli dňa 21.04.2011 zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1232011006, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky proti odporcovi na navrhovateľa.
Podľa čl. 1 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie č. 44/2001“) toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci. Podľa čl. 2 bod 1 nariadenia č. 44/2001 ak nie je v tomto nariadení
uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Odporca má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s citovanými ustanoveniami nariadenia č. 44/2001 je daná príslušnosť súdov SR a tiež aj právomoc súdov SR na konanie v tejto veci.
Súd na základe ustanovenia § 172 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 25Ro 1007/2012 - 47 zo dňa 20.09.2012, ktorým uložil odporcovi povinnosť, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 35,11 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 35,11 eur od 11.09.2010 do zaplatenia alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Zároveň súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľovi vo výške 16,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 48,02 €.
Nakoľko sa odporcovi nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, súd ho uznesením č. k. 4C 126/2012 - 65 zo dňa 27.11.2012 zrušil v plnom rozsahu. Keďže sa odporca v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiava a iný jeho súčasný pobyt sa tunajšiemu súdu aj napriek vykonaným opatreniam nepodarilo zistiť, súd mu podľa § 29 ods. 2 a 6 OSP ustanovil opatrovníka pre zastupovanie v tomto konaní.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 1 prvá veta OSP rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.
Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP predmetná právna vec je drobným sporom, preto súd podľa § 115a ods. 2 OSP nenariaďoval vo veci pojednávanie a oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Právny zástupca navrhovateľa ani opatrovník odporcu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Opatrovník odporcu mal riadne doručený návrh ako aj poučenie dňa 29.11.2012 a k návrhu sa nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, hlášenkou č. T. XXXXXX, oznámením o závadách zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou k zaplateniu zo dňa 20.12.2010 a doručenkou, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1232011006 zo dňa 21.04.2011, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2011, podacími hárkami, výpisom z obchodného registra, Tarifou českých dráh pre vnútroštátnu prepravu cestujúcich a batožiny ČD TR 10 - Zmena č. 3 účinnej od 07.03.2010, Zmluvnými prepravnými podmienkami českých dráh pre verejnú osobnú dopravu ČD SPPO - Zmena č. 13 účinnými od 07.03.2010, platobným rozkazom č. k. 25Ro 1007/2012 - 47 zo dňa 20.09.2012, výsledkami šetrenia pobytu odporcu a ostatným obsahom spisu, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca dňa XX.XX.XXXX ako cestujúci v dopravnom prostriedku prepravcu (právneho predchodcu navrhovateľa) vo vlaku z nástupnej stanice Kolín do cieľovej stanice (stanice, v ktorej bol vylúčený z prepravy) Pardubice hl. n. v Českej republike sa na výzvu prepravcom poverenej osoby nepreukázal platným cestovným lístkom a odmietol zaplatiť cestovné a prirážku.
Podľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky prijatý v Ríme dňa 19.06.1980 (ďalej len „Rímsky dohovor“) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Podľa čl. 4 bod 1. Rímskeho dohovoru v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, sa zmluva spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak však je časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.
Podľa čl. 4 bod 2. Rímskeho dohovoru s výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkareň, alebo ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň, so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkareň.
Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si v tomto prípade nezvolili právny poriadok, ktorým sa budú spravovať ich záväzkovo-právne vzťahy, platí, že právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania sa bude v zmysle čl. 4 bodov 1 a 2 Rímskeho dohovoru spravovať právom štátu, v ktorom má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, svoje sídlo (ústrednú správu). Charakteristickým plnením účastníka zo zmluvy o preprave osôb je prepravenie osoby, ktoré uskutočnil právny predchodca navrhovateľa a ktorý má sídlo v Českej republike, preto sa teda právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Príslušným zákonom upravujúcim zmluvný vzťah účastníkov v Českej republike je zákon č. 40/1960 Sb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obč. zák.“) a zákon č. 266/1994 Sb. o dráhách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 266/1994 Sb.“).
Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vznikne cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 37 ods. 4 písm. d) zák. č. 266/1994 Sb. poverená osoba je oprávnená uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom, zaplatenie cestovného a prirážku k cestovnému alebo vyžadovať od cestujúceho osobné údaje potrebné k vymáhaniu cestovného a prirážky k cestovnému, pokiaľ cestujúci nezaplatí na mieste.
Podľa § 37 ods. 5 písm. b) zák. č. 266/1994 Sb. cestujúci je ďalej povinný na výzvu poverenej osoby sa preukázať platným cestovným dokladom; ak sa nepreukáže platným cestovným dokladom z príčin na svojej strane, je povinný zaplatiť cestovné z nástupnej do cieľovej stanice alebo, ak nie je možné bezpečne zistiť, kde cestujúci nastúpil, z východiskovej stanice vlaku a prirážku k cestovnému, alebo pokiaľ nezaplatí cestujúci na mieste, je povinný preukázať sa osobným dokladom a poskytnúť osobné údaje potrebné k vymáhaniu cestovného a prirážky k cestovnému.
Podľa § 37 ods. 6 zák. č. 266/1994 Sb. výšku prirážky stanoví dopravca v prepravných podmienkach. Výška prirážky nesmie presiahnuť čiastku 1 000 Kč. Prirážka za porušenie podmienok stanovených prepravným poriadkom predstavuje najviac 1 000 Kč.
Podľa cenníku 6 Cenník prirážok a zmluvných poplatkov, ktorý je prílohou Tarify českých dráh pre vnútroštátnu prepravu cestujúcich a batožiny ČD TR 10 - Zmena č. 3, ktorý nadobudol účinnosť dňa 07.03.2010, prirážka k cestovnému, doplatku cestovného alebo príplatku, pokiaľ cestujúci nesplní
podmienky pre odbavenie vo vlaku podľa Zmluvných prepravných podmienok českých dráh pre verejnú osobnú prepravu je 800,- Kč.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca dňa XX.XX.XXXX cestoval v dopravnom prostriedku právneho predchodcu navrhovateľa, pričom sa na výzvu poverenej osoby nepreukázal platným cestovným lístkom tak, ako bol povinný podľa § 37 ods. 5 písm. b) zák. č. 266/1994 Sb., preto mu vznikla povinnosť zaplatiť cestovné z nástupnej do cieľovej stanice vyčíslené v sume 60,- Kč a prirážku k cestovnému vo výške 800,- Kč. Nakoľko odporca cestovné ani prirážku nezaplatil, súd ho zaviazal na ich zaplatenie spolu vo výške 860,- Kč a v prepočte kurzom 1 EUR = 24,495 CZK vo výške 35,11 € tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Odporca bol vyzvaný k zaplateniu žalovanej sumy pri prepravnej kontrole dňa XX.XX.XXXX. Tento záväzok sa stal splatným nasledujúci deň. Keďže odporca svoj dlh do dátumu splatnosti neuhradil, dostal sa do omeškania v deň 11.09.2010, preto súd podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške 9 % ročne zo sumy 35,11 € odo dňa 11.09.2010 až do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania zodpovedá výške ročnej repo sadzby stanovenej ČNB, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a 151 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 € titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 24,01 € podľa § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne: 2x 16,60 € + DPH (za 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 12.07.2011 a 2. podanie návrhu na začatie konania dňa 24.08.2011), 2x režijný paušál po 7,41 € za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2011. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 50 %, t.j. 24,01 €. Súd nepriznal navrhovateľovi uplatnené trovy z toho dôvodu, že v danom prípade ide o drobný spor podľa § 200ea ods. 1 OSP a uplatnené trovy konania boli neprimerane vysoké v porovnaní s výškou pohľadávky, ktorú si navrhovateľ uplatnil. Súd prihliadol tiež na skutočnosť, že predmetný spor nie je sporom, ktorý by si vyžadoval náročný a zložitý proces vzhľadom k tomu, že sa jedná z právneho hľadiska o jednoduchší typ žaloby bez nutnosti náročnej právnej analýzy, a preto boli dané dôvody na uplatnenie ustanovenia § 150 ods. 2 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných predpisov (§ 251 OSP, zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).