Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_SI-2Csp-60-2022.pdf
PDF · 65.74 KB
Case nature
Area
Subarea
SI-2Csp/60/2022
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO:35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, AK so sídlom Mýtna 48, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX S., I..Č.. Ú. W., o zaplatenie sumy 2.978,89 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalovanej súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu, VÚB, a.s., sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.978,89 € s prísl., a náhrady trov konania titulom neuhradeného záväzku žalovanej vyplývajúceho zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 21.06.2004.
2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.07.2023 právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že berie žalobu späť v celom rozsahu, náhradu trov konania si proti žalovanej neuplatňuje. Navrhol aby súd konanie v danej veci zastavil.
3. Žalovaná svojim prípisom doručeným súdu dňa 24.08.2023, na výzvu súdu, oznámila, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí. Dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby neuviedla.
4. V danej veci doposiaľ nebolo začaté predbežné prejednanie sporu ani pojednávanie.
5. Podľa § 144 Civilného sporové poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 Civilného sporového poriadku
(1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
7. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. V predmetnej veci žalobca, ktorý podal žalobu, svoju žalobu voči žalovanej vzal späť a to skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa ustanovenia § 168 C.s.p. alebo pojednávanie. Na základe týchto skutočností a s poukazom na citované ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil.
9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods.1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby. O zavinení strany treba uvažovať z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku, pričom zodpovednosť súd skúma na oboch procesných stranách. Ak bola dôvodne podaná žaloba vzatá späť len pre správanie žalovaného, ktorý sa po podaní žaloby v plnom rozsahu zachoval v intenciách žalobného nároku, vtedy nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaný. Ak vezme žalobca v priebehu konania žalobu späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide na strane žalobcu o procesné zavinenie. Vzhľadom k tomu, že súd nemal v konaní preukázané uspokojenie nároku žalobcu zo strany žalovanej, práve naopak, žalovaná nesúhlasila so späťvzatím žaloby, žalobca zavinil zastavenie konania a súd preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.