Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-67-2009.pdf
PDF · 85.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-2T/67/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Dušanom Kánom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. februára 2013, v trestnej veci proti obžalovanému Y. L., pre trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, takto
rozhodol:
Obžalovaný Y. L., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., ul. T. XXXX/X,
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného Y. L., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., ul. T. XXXX/X, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 2Pv 734/2007, pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, 4 písm. b Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 14.11.2002 v pobočke Českej sporiteľni, a.s. Rytířska 29, Praha 1 spolu s doposiaľ neznámou osobou zrealizoval bezhotovostný prevod čiastky 55 966,61 USD (1 680 000,- Korún českých) z bežného devízového účtu spoločnosti V.I.L., s.r.o., číslo účtu XXXX-XXXXXXXXXX/XXXX . na sporožírový účet obvineného Y. L. tak, že na príkaze na úhradu napodobnili podpis disponujúcej osoby Y. L., čím takto svojím konaním spôsobili spoločnosti V.I.L., s.r.o. Česká republika škodu vo výške 1 680 000,- Korún českých (75 785,70 €), pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodenú spoločnosť Kooperativa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 47 116 617 so sídlom Templová č. 747, Praha 1 s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítaním svedeckých výpovedí, listinných dôkazov zistil nasledovné. Obžalovaný Y. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v Českej republike si hľadal prácu. Najprv pracoval v Mladej Boleslave, neskôr v Hradci Králové, kde sa zamestnal v poisťovni a začal hrať futbal. Ubytovanie mu našiel vtedajší šéf U. Y., v penzióne na ul. F. U.. Tam sa prihlásil na polícii. Majiteľ klubu ho stiahol do zamestnania, do jeho firmy v Chlumci nad Cidlinou. V Hradci Králové pri ubytovaní spoznal suseda Y. L., ktorý mu veľmi pomáhal. Ponúkol mu aj byt, ktorý zobral, lebo tam chcel žiť s priateľkou. Na dochádzanie do zamestnania si chcel kúpiť staršie auto. Požiadal preto rodičov o finančnú pomoc a zároveň si otvoril účet v Českej sporiteľni, aby mali kde peniaze poslať. V tom čase mu však majiteľ futbalového klubu poskytol služobné vozidlo, aby mohol dochádzať na tréningy sám a vozil aj spoluhráčov. Oslovil ho aj sused Y. L., či nemá účet v Českej republike a v akej banke. Povedal mu, že účet má a to v Českej sporiteľni. Na otázku, prečo to potrebuje vedieť, Y. L. povedal, že mu má prísť väčšia suma peňazí, čo bolo v Českej sporiteľni. Aby na peniaze dlho nečakal, potreboval niekoho, kto má účet v Českej sporiteľni. Keďže pán L. mu v mnohom pomohol, nevidel problém v tom, že peniaze prídu na jeho účet a on ich odovzdá. Počas služobnej cesty do Prahy sa zastavil v pobočke v Prahe 1, peniaze vybral a večer odovzdal pánovi L., aj ďalšiu sumu, ktorú vybral cestou. O týchto skutočnostiach vedela aj jeho priateľka. Keď sa dozvedel, čo sa vlastne stalo, ostal prekvapený. Bol predvedený políciou a tam sa prvýkrát dozvedel o firme V.I.L., s.r.o.. Naďalej žil v Čechách a následne sa vrátil na Slovensko. Až v roku 2007 dostal predvolanie na políciu. Osoby menom N. V., Y. L., U. K. nepoznal a ich mená počul prvýkrát na polícii. Prevodný príkaz videl prvýkrát, keď mu ho ukázala štátna zástupkyňa v Čechách a preto aj žiadal grafologickú skúšku. Má vedomosti, že grafologické skúšky boli vykonané u žien poškodenej firmy. Výber peňazí v Českej sporiteľni uskutočnil po skončení práce, keď sa zastavil v sporiteľni a tam peniaze vybral. Bol oblečený v obleku, bez prikrývky hlavy, okuliarov, prípadne fúzov a brady. S pánom L. sa ešte stretol, ale keď ho požiadal o vysvetlenie, ten sa ponáhľal preč s tým, že mu to nabudúce vysvetlí. Či bol pán L. trestne stíhaný o tom vedomosti nemá. Uvedenú osobu pri výsluchu neuvádzal, pretože mu to poradil pridelený advokát. Svedok C. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že syn odišiel za účelom práce do Čiech. Na jeseň roku 2002 im oznámil, že si chce kúpiť motorové vozidlo s tým, či mu nepožičajú peniaze. Za týmto účelom bolo potrebné, aby si založil účet v Českej sporiteľni. Následne sa zamestnal v nejakej firme, kde dostal auto a tak mu peniaze na zriadený účet neposielali. Syna svedka neskôr hľadala polícia. Tej dali telefónne číslo a adresu firmy, kde pracoval. On a ani jeho manželka na výsluch volaní neboli. Z prečítanej výpovede svedkyne R.. C. U. vyplynulo, že v roku 2002 bolo v Českej sporiteľni možné, aby klienti podávali príkazy k úhrade prostredníctvom zberných boxov, ktoré boli na každej pobočke, alebo na prepážkach jednotlivých pobočiek. Česká sporiteľňa, a.s. nikdy netvrdila, že prevodný príkaz zo dňa 14.11.2002 vyhotovil a podpísal obžalovaný Y. L.. Len informovala policajné orgány, že peniaze boli pripísané na jeho účet. Svedkyňa N. V. v prípravnom konaní vypovedala (jej výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná), že do jesene v roku 2002 bola krátku dobu konateľkou spoločnosti V.I.L., s.r.o., so sídlom v Prahe. V tej dobe nikoho nezamestnávali. Osobu Y. L. vôbec nepozná, nikdy v ich spoločnosti nepracoval. Jej pracovné miesto zaujala vo firme Y. L.. Z výpovede tejto svedkyne, taktiež na hlavnom pojednávaní prečítanej vyplynulo, že v novembri (listopad) v roku 2002, pri kontrole výpisu z účtu z banky zistila, že je tam uvedený príkaz z prevodu peňazí, ktorý ona nepodávala. Pri následnom jednaní v banke (Česká sporiteľňa), jej bol predložený originálny platobný príkaz o ktorom zistila, že tento ona nepodávala. Podpis bol podobný jej podpisu, ale ona tento príkaz nepodala, ani ho nevyplňovala. Následne podala trestné oznámenie. Vo firme vtedy nepracovalo veľa ľudí a teda aj prístup do jej kancelárie bol obmedzený. Z výpovede R.. R. W. vyplynulo, že poisťovňa Kooperatíva, a.s. uhradila vzniknutú škodu Českej sporiteľni, a.s. na základe poistnej zmluvy. Z prečítaného znaleckého posudku z odboru kriminalistiky - písmoznalectva PhDr. U. Y. vyplynulo, že sporný podpis príkazcu na príkaze k úhrade č. 1/03, nie je pravým podpisom Y. L.. Je to falzifikát napodobeného charakteru. Y. L. nie je pisateľkou číselných a paličkových textov na spornom doklade. Zo záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline vyplynulo, že obžalovaného Y. L. nie je možné potvrdiť ako pisateľa sporného podpisu na príkaze. Obžalovaný Y. L. nevyhotovil sporný zápis „ PRAZE“ a číselné zápisy, nachádzajúce sa na Příkaze k úhrade/inkasa zo dňa 14.11.2002. Z ďalších vo veci vykonaných dôkazov, ich prečítaním, oboznámením, mal súd preukázané, ako technicky došlo k prevodu finančných prostriedkov na účet obžalovaného, ako aj to, ako obžalovaný finančné prostriedky z účtu vybral. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, v ktorom nie sú dôvodne pochybnosti a to v rozsahu potrebnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy nečakajúc na návrh strán. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotkovo i v súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na neverejnom zasadnutí, smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané. Okresný súd vykonal v predmetnej trestnej veci rozsiahle dokazovanie. Vykonal dôkazy, navrhnuté procesnými stranami i získané v prípravnom konaní. Z týchto dôkazov mal za preukázané, že obžalovaný Y. L., na základe požiadania priateľa po tom, čo na jeho účet v Českej sporiteľni, a.s., Rytířska 29, Praha 1 bola prevedená suma 1 680 000 Korún českých (75 785,70 €) vybral uvedenú finančnú sumu a odovzdal ju osobe, ktorá ho o to požiadala. Obžalovaný podrobne opísal, ako si zriadil účet v Českej sporiteľni a za akým účelom. Jeho tvrdenia potvrdil aj jeho otec, ktorý bol vypočutý ako svedok. Žiadny dôkaz zo strany okresného prokurátora, ktorý by spochybnil toto obhajobné tvrdenie obžalovaného, produkovaný nebol. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, aby sa skutok, tak ako je uvedený v obžalobe a kladený obžalovanému za vinu stal.
Obžalovaný poprel, aby zrealizoval spolu s neznámou osobou prevod čiastky 55 966,61 USD z bežného účtu spoločnosti V.I.L., s.r.o. na jeho sporožírový účet, tým spôsobom, že na príkaze na úhradu napodobnili podpis disponujúcej osoby.
Z výpovedí N. V., Y. L. vyplynulo, že obžalovaného Y. L. nikdy nevideli, nepoznajú a ani nie je osobou, ktorá by bola pohybovala v priestoroch ich firmy.
Zo znaleckých posudkov z odboru písmoznalectva mal súd za preukázané to, že Y. L. nie je osobou, ktorá vyhotovila príkaz na úhradu sumy 55 966,61 USD. Obžalovaný Y. L. bol absolútne vylúčený ako osoba, ktorá vyhotovila na príkaze zápis „PRAZE“ a číselné zápisy nachádzajúce sa na príkaze k úhrade. Zároveň zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaného Y. L., nie je možné potvrdiť ako pisateľa sporného podpisu na príkaze na úhradu.
Rozhodnutie o vine obžalovaného sa musí opierať o jednoznačne získané a bezpečne preukázané fakty a nemôže vychádzať z predpokladov, pravdepodobností a domnienok.
Súd preto pri rozhodovaní o vine, respektíve nevine obžalovaného vychádzal z objektívne zistených faktov:
- dokazovaním bolo preukázané len to, že obžalovaný potom, čo na jeho účet s jeho súhlasom boli prevedené finančné prostriedky, tieto zo svojho účtu vybral a odovzdal osobe, ktorá ho o to požiadala
- skutočnosť (domnienka), že účet v Českej sporiteľni si zriadil účelovo nebol preukázaný žiadnym dôkazom. Naopak, účel zriadenia účtu potvrdil svedok - otec obžalovaného. Obžalovaný a to je potrebné zdôrazniť, pri pohybe v Českej sporiteľni, pri výbere finančných prostriedkov, sa správal normálne, nebola badaná snaha po maskovaní, ani iné neprimerané správanie
- vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby obžalovaný zrealizoval bezhotovostný prevod sumy 55 966,61 USD. Nielen že spochybňujú, ale až vylučujú túto skutočnosť výpovede svedkýň, konateliek poškodenej spoločnosti, ktoré jednoznačne potvrdili, že obžalovaného nepoznajú, nikdy ho nevideli, ani v priestoroch firmy
- dokazovaním (znaleckým) bolo úplne vylúčené, aby to bol obžalovaný Y. L., ktorý napodobnil podpis disponujúcej osoby na príkaze k úhrade a vyhotovil zápisy nachádzajúce sa tam Na základe vyššie uvedených skutočností je možné potom jednoznačne konštatovať, že žiadne priame dôkazy, že skutok popísaný v obžalobe sa stal spôsobom tam uvedeným, neboli zistené.
Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že vo svojom súhrne tvoria logickú, ničím neporušovanú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov, vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich. Takéto nepriame dôkazy však v konaní zabezpečené neboli, pričom jediný dôkaz, ktorý by súd mohol vyvodiť v neprospech obžalovaného (samotný výber peňazí z jeho účtu, na prevod ktorých bol upozornený a požiadaný o ich výber) bez ďalších prípadných nepriamych dôkazov, by bol iba v sfére úvah, domnienok a indícií.
Na základe takto vo veci vykonaného dokazovania, po podrobnom vyhodnotení všetkých dôkazov, jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k jednoznačnému záveru, že nebolo preukázané, aby sa stal skutok tak, ako je v obžalobe uvedený a pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Preto súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného Y. L. oslobodil spod obžaloby.
Poškodenú stranu Kooperatíva, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 47 116 617 so sídlom Templová č. 747, Praha 1, s uplatneným nárokom na náhradu škody okresný súd odkázal na občianske súdne konanie v zmysle ustanovení § 288 ods. 3 Trestného poriadku, pretože obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa vyhlásenia rozsudku na Krajský súd Košice, prostredníctvom Okresného súdu Košice II.