Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-3-2011.pdf
PDF · 114.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/3/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci navrhovateľa: F. X., obchodné meno: F. X. E., s miestom podnikania B. X, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Q. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX X., zastúpeným advokátkou JUDr. Alexandrou Machanovou, Lichnerova 22, 903 01 Senec, o zaplatenie 2.784 EUR s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Návrh navrhovateľa sa z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 799,30 EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia odporcu do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom podaným dňa 10.01.2011 sa domáhal navrhovateľ vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 2.784 EUR a trovy konania titulom náhrady škody, ktorú mu odporca spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním podľa § 179 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako zamestnávateľ uzavrel dňa 02.09.2008 s odporcom ako zamestnancom pracovnú zmluvu, na základe ktorej odporca vykonával u navrhovateľa prácu vodiča nákladného vozidla v období od 02.09.2008 do 28.02.2010, kedy bol pracovný pomer ukončený dohodou zo dňa 28.02.2010. Súčasne uviedol, že rozhodnutím zo dňa 04.05.2010 č.spisu A/2010/01059 bolo navrhovateľovi zo strany Krajského úradu pre cestnú dopravu a komunikácie Bratislava dodatočne uložená povinnosť zaplatiť správny poplatok zvýšený o trojnásobok určenej sadzby, t.j. vo výške 2.784,00 EUR za vykonanie nadmernej prepravy bez povolenia príslušného cestného správneho orgánu. Uvedenú prepravu, pri ktorej bola prekročená povolená hmotnosť, vykonal odporca ako zamestnanec navrhovateľa, pričom mu skutočnosť, že prepravovaný náklad presahuje povolenú hranicu, neoznámil. Odporca ako vodič nákladného vozidla o hmotnostných limitoch prepravy nákladu motorovým vozidlom vedel a bol povinný túto skutočnosť oznámiť navrhovateľovi ako svojmu zamestnávateľovi, nakoľko sa prepravovaný náklad vážil pri nakladaní a tento údaj slúžil práve na to, aby nedošlo k porušeniu predpisov o hmotnosti nákladu prepravovaného pop pozemnej komunikácii, ktorý by následne vydal pokyn náklad presahujúci povolený limit nenaložiť a teda ani nepreviesť. Odporca tak úmyselne neučinil, čím spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 2.784,00 EUR, ktorú navrhovateľ zaplatil v šiestich splátkach vo výške 371,20 EUR a jednej vo výške 556,80 EUR.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, navrhol ho v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť s odôvodnením, že podľa ust. § 179 veta druhá zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce „ je zamestnávateľ povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185“. Uviedol, že bol zamestnancom
navrhovateľa takmer dva roky do dňa, kedy malo dôjsť ku škode, pravidelne vykonával prepravu drveného kameniva, kde mu bolo opakovane nakladané väčšie množstvo nákladu ako bolo stanovené v technickom preukaze nákladného motorového vozidla. Uviedol, že všetky okolnosti prepravy, množstvo tovaru a jeho akosť, váhu a miesto naloženia ako aj miesto dodania to všetko dojednával osobne navrhovateľ, on nemal žiadnu možnosť žiadnym spôsobom do týchto rokovaní zasahovať a tým ich ovplyvniť. Odporca sa podľa pokynu navrhovateľa musel dostaviť na ním určené miesto naloženia tovaru, kde pristavil motorové vozidlo podľa pokynov zamestnancov, ktorí mu naložili tovar podľa dojednania s navrhovateľom. Po naložení tovaru bolo nákladné motorové vozidlo odvážené a odporca musel potvrdiť vážny list svojím podpisom. Kópiu vážneho listu odovzdával v mieste dodania tovaru a navrhovateľovi. Odporca pravidelne odovzdával navrhovateľovi vážne listy, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že mu bolo naložené viac ton, ako povolených 16 ton nákladu. Na uvedenú skutočnosť svojho zamestnávateľa ústne opakovane upozorňoval, čím si splnil svoju povinnosť podľa § 178 ods. 2 Zákonníka práce. Navrhovateľ na upozornenia vždy reagoval tak, že mu povedal, že tomu nerozumie. Nejednalo sa teda o jediný prípad, kedy bolo odporcovi naložené podľa dojednaní navrhovateľa, viac tovaru, navrhovateľ však vždy trval na tom, aby odporca vozil toľko nákladu, koľko mu bude naložené podľa dohôd navrhovateľa a jeho obchodných partnerov. Odporca telefonicky kontaktoval navrhovateľa aj dňa 16.02.2010 a oznámil mu, že bol zastavený policajnou hliadkou, ktorá zistila, že nákladné motorové vozidlo je prevážené. Mal teda za to, že navrhovateľ nepreukázal jeho zavinenie, nakoľko bol pravidelne informovaný o váhe tovaru jednak z vážnych listov ako aj z ústnych upozornení odporcu. Odporca si splnil svoju povinnosť upovedomiť vedúceho zamestnanca, t.j. pána F. X. na hroziacu škodu, ten však na upozornenia odporcu nereagoval, ba naopak trval na tom, aby odporca nakladal a vozil väčšie množstvo tovaru ako 16 ton. Záverom poukázal odporca na skutočnosť, že aj z Rozhodnutia Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Bratislava zo dňa 04.05.2010 str. 2 ods. 4 vyplýva, že „ je povinnosťou dopravcu dodržiavať pri preprave najväčšie prípustné hmotnosti určené v prílohe č. 1 k nariadeniu vlády SR č. 349/2009 Z.z., resp. plniť povinnosti vyplývajúce z ustanovení zákona č. 135/1961 Zb.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a to: pracovnou zmluvou zo dňa 02.09.2008, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.02.2010, vážnym listom č. 3 000087 vystavenou Slovenskou správou ciest a oznámením o zistení nadmernej prepravy, rozhodnutím Krajského úradu pre cestnú dopravu a komunikácie Bratislava zo dňa 04.05.2010 č. A/2010/01059, dodacím listom č. 1154 zo dňa 16.02.2010, výpismi z účtu navrhovateľa zo dňa 08.12.2010, potvrdením o účasti na vzdelávaní vykonanom dňa 21.02.2009 v Vzdelávacom dopravnom doškoľovacom stredisku v Pezinku, prezenčnou listinou zo dňa 21.02.2009, potvrdením o príjme odporcu zo obdobie január 2009 - február 2010výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 04.12.2008 a zistil tento skutkový stav:
Zo žalobného návrhu navrhovateľa, z jeho výpovede, z výpovede odporcu a z pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.2008 je nesporné, že účastníci konania uzavreli dňa 02.09.2008 pracovnú zmluvu, podľa ktorej odporca nastúpi do práce dňa 02.09.2008 na druh práce - vodič nákladného vozidla so stručnou charakteristikou práce - preprava tovaru podľa objednávok s miestom výkonu práce - B. X, XXX XX X..
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že odporca ako vodič nákladného motorového vozidla pracoval pre neho s tým, že vozil štrk z bodu A do bodu B, jeho motorové vozidlo bolo vážené ako prázdne tak aj naložené, čo si vodič musí vždy skontrolovať, nakoľko nemôže prekročiť zákonom stanovenú hmotnosť vozidla a v prípade, ak má naloženého štrku menej, tento môže doplniť, a ak má naložené viac, musí z neho odsypať. Po naložení štrku príde vodič na stavbu, kde mu majster stavby, na ktorú sa tovar vozí povie, či mu štrk stačí, alebo potrebuje viac, podľa čoho sa štrk v ten deň naváža. V ten deň odporca odviezol na stavbu x fúr štrku, pričom vedel, akú má v technickom preukaze povolenú maximálnu hmotnosť naloženého vozidla, a vedel, že musí splniť technické podmienky, ktoré stanovuje zákon. On musel z dôvodu, že bola prekročená hmotnosť vozidla ako firma zaplatiť štátu pokutu 2.784 €, ktorá suma je predmetom žalobného návrhu. Uviedol, že odporca sa mu o tejto pokute vôbec nezmienil, informoval ho o tom až po tom, ako mu prišla pokuta zaplatiť. Uviedol, že v prípade, ak by bola pokuta zaplatená na mieste, bola by menšia, ako keď prišla následne, nakoľko policajt môže udeliť blokovú pokutu vo výške 650 €, takéto prípady v minulosti už riešil pri odvoze kameňa na Záhorie. Uviedol, že odporca ho až následne informoval, že ho policajti odvážili, vykonali mu kontrolu, zistili viac naloženého nákladu, ako je povolené, mal zaplatiť pokutu, a keď sa odporcu opýtal, prečo to nevyriešil s policajtom na mieste, prípadne prečo navrhovateľa k tomu nezavolal, nedal mu odporca na to odpoveď. Uviedol,
že dodávka tovaru sa realizovala tak, že mu zavolal zákazník, že potrebuje štrk, uviedol aj, od akej firmy sa má doviezť, s ktorou firmou mal zákazník podpísanú zmluvu, jemu zákazník platil sumu od počtu najazdených kilometrov, t.j. čím menej kilometrov, tým nižšia cena. Prázdne aj naložené vozidlo sa váži v štrkovni, vystavuje sa vážny list, vodič vozidla ho podpisuje a vážny list sa odovzdáva jednak majstrovi na stavbe a jeden ostáva uňho vo firme, na základe stazky mu zákazník zaplatí ním vystavenú faktúru. Na otázku právnej zástupkyne odporcu podľa koho pokynov postupuje zamestnanec navrhovateľa, keď ide vykonávať prácu, navrhovateľ uviedol, že ráno dá zamestnancovi pokyn, kam pôjde pracovať a ďalej si ho riadi majster na stavbe, ktorý mu povie, koľko fúr potrebuje. Na otázku PZN, či ho odporca o kontrole políciou upovedomil telefonicky, navrhovateľ uviedol, že áno, telefonicky ho odporca informoval, preto on na dané miesto aj išiel, a od odporcu dostal vážny list vystavený políciou. Uviedol, že odporca mal u sebe v hotovosti peniaze na zaplatenie pokuty, prípadne na zaplatenie štrku, nakoľko vždy má u seba peniaze na základe výdavkového dokladu, ktorý vystavuje on. Záverom navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru za množstvo naloženého materiálu vždy zodpovedá šofér, ktorý je prítomný pri nakladaní, to znamená, že keď zle naloží materiál a spôsobí škodu, tak za túto škodu aj zodpovedá, teda bolo v moci odporcu aby odkontroloval množstvo naloženého materiálu.
Z výpovede odporcu súd zistil, že koľko mu majiteľ firmy povedal a koľko zadal, toľko sa muselo štrku voziť. U navrhovateľa pracoval ako vodič a každý deň, keď prišiel ráno do práce, mu majiteľ povedal, koľko materiálu a na akú stavbu má odviezť, teda sa vozilo podľa toho, ako povedal navrhovateľ a podľa toho, koľko materiálu stavba potrebovala, on si nemohol slobodne povedať, že bude voziť 10-12 ton. Množstvo materiálu zadával vždy navrhovateľ. Uviedol, že navrhovateľ vždy vedel, že nákladné vozidlo je preťažené, nakoľko auto mohlo odviezť 16 ton, a on mal naložené 24 ton, ktorý náklad vždy dohodol navrhovateľ s objednávateľom, on ako vodič nemohol do tohto zasahovať a nemohol to žiadnym spôsobom ovplyvniť, inak by prišiel o prácu. Uviedol, že navrhovateľ mu vedome a vyslovene povedal, že má odviezť 24 ton. Týkalo sa to aj ostatných šoférov, ktorí vozili náklad na iné stavby. Na otázku súdu ako nakladanie materiálu prebieha uviedol, že to bolo vo firme O. X. Ú., pracovník nabral lyžicou dve lyžice štrku, povedal mu, aby mu nenakladal veľa, aby nebolo vozidlo preťažené, vozidlo ide automaticky na váhu, váha vystaví vážne listy, pani, ktorá váhu obsluhuje napíše EČ auta. Pracovníkovi, ktorý nakladá štrk, sa váha materiálu ukazuje. Uviedol, že bol navrhovateľom inštruovaný, že v prípade, ak bude kontrolovaný políciou, má použiť peniaze, ktoré majú šoféri od navrhovateľa k dispozícii buď na nákup materiálu, alebo na podobný účel. Teda v danom prípade nemohol pokutu policajtovi na mieste zaplatiť, nakoľko v ten deň žiadne peniaze od navrhovateľa k dispozícii nemal. Dňa 16.02.2010 pri kontrole policajným orgánom tento zistil preťaženie vozidla, povedal, že vozí toľko, koľko mu nariadila firma, uviedol, že peniaze na pokutu pri sebe nemá, preto vystavili pokutu na firmu, on si medzitým sadol do auta a zatelefonoval navrhovateľovi, čo sa stalo, navrhovateľ mu povedal, že dobre, aby išiel s autom do garáže a by tam naložený materiál vysypal, čo on aj urobil. Následne sa s navrhovateľom stretol, odovzdal mu papiere od policajtov, navrhovateľ ich zobral a išiel preč, viac to s ním neriešil.
Navrhovateľ k výpovedi uviedol, že odporca mal mať v ten deň k dispozícii sumu 250 € na materiál, až po kontrole policajtov prišiel za ním a povedal mu, že žiadne peniaze u seba nemal, a ak by mu pri kontrole policajtov odporca zavolal, mohlo sa to vyriešiť v blokovom konaní a pokuta sa mohla zaplatiť priamo na mieste, čo by bola suma nižšia, po odovzdaní papierov od policajtov išiel navrhovateľ na miesto kontroly, avšak policajti tam už neboli a teda nemohol vo veci už nič konať. Uviedol, že vážne listy on k dispozícii nemal, nevidel ich, tieto sa dávali k dispozícii majstrovi stavbyvedúcemu, ktorý podpisoval stazky, a za preťaženie auta zodpovedá vodič, ktorý vie, koľko má naložené, a v prípade, že má naložené viac, jeho povinnosťou je odsypať. On sám takisto vozí materiál a v prípade, že má preťažené auto, odsype z neho. Ak by o tomto vedel, strhol by to vodičovi z platu. Odporca o predpisoch musel vedieť, zúčastnil sa školenia a nie je pravdou, že by on nakázal odporcovi, aké množstvo tovaru má nakladať. Zákazník si objednal množstvo tovaru, cena bola stanovená buď na kilometre alebo na norma hodiny, povedal, koľko fúr potrebuje a toľko sa mu doviezlo, jedna fúra je 16 ton, t.j. koľko môže auto odviezť, stavbyvedúci nikdy neriešil, koľko mu vodič doviezol aké množstvo, on povedal, koľko potrebuje a toľko sa mu doviezlo.
Odporca na otázku svojej právnej zástupkyne uviedol, že dostával 3 ks vážnych listov, 1 vážny list ostáva na váhe v štrkovni, druhý u majstra na stavbe a tretí vážny list sa pripína ku stazke a ostáva u majiteľa. Uviedol, že keď mu policajti vypisovali pokutu, telefonoval navrhovateľovi, policajtovi to oznámil, a majiteľ vôbec na to miesto neprišiel, ani nepovedal, aby ho tam čakal, preto išiel náklad vyložiť do Senca do priemyselného parku, odovzdal vážny list majstrovi stavby, druhý pripol ku stazke a išiel do firmy za majiteľom, kde mu doklady odovzdal a informoval ho, čo sa udialo. Uviedol, že často upozorňoval
majiteľa, že môže voziť maximálne 16 ton, na čo navrhovateľ povedal, že to nie je pravda, že má voziť 24 ton, že on veľmi dobre vie, čo a koľko sa môže voziť, že on auto kupoval a od predajcu sa dozvedel, koľko auto odvezie. Uviedol, že pokiaľ sa týka ceny za dodaný materiál, všetko záviselo od dohody navrhovateľa s odberateľom, t.j. keď sa dovezie viac, získa sa finančný prospech, on sa však na ceny nikdy navrhovateľa nepýtal.
Z dodacieho listu č. 1154 zo dňa 16.02.2010 dodávateľa Holcim (Slovensko) a.s., Rohožník prevádzka Veľké Úľany súd zistil, že dodávateľ dňa 16.02.2010 naložil drvené kamenivo pre odberateľa Instamik Sk, s.r.o. Pezinok 25,5 tony netto, ktoré prevzal vodič p. Kysucký EČ PK 774 BV.
Z rozhodnutia Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Bratislava č. A/2010/01059 zo dňa 04.05.2010 mal súd preukázané, že dodatočne vyberá od dopravcu - F. X. E., B. X, XXX XX X. v zmysle § 8 ods. 5 z.č. 135/1961 Z., podľa položky 80 písm. a) bod 2.1 a 2.2 časti VI. Sadzobníka správnych poplatkov z.č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, správny poplatok zvýšený v zmysle bodu 2. splnomocnenia citovanej položky na trojnásobok určenej sadzby, t.j. vo výške 2.784,00 € za vykonanie nadmernej prepravy bez povolenia príslušného cestného správneho orgánu.
Z dokladu o meraní vozidla Slovenskej správy ciest - vážneho listu č.: 3000087 zo dňa 16.02.2010 súd zistil, že dňa 16.02.2010 bolo na ceste č. 1/62 v úseku Senec-Sládkovičovo 8, 600 v smere Bratislava vykonané kontrolné meranie vozidla EČ PK 774 BV vodiča Stanislav Kysucký s tým, že preťaženie skupiny náprav bolo 29,33% a preťaženie vozidla bolo 18,44%.
Z oznámenia SSC, KÚpCDaPK v Bratislave o zistení nadmernej prepravy zo dňa 16.2.2010 súd zistil, že pri kontrole vozidiel bolo úradným meraním zistené prekročenie povolených nápravových zaťažení
- rozmerov u vozidla.
Z výpisov z účtov navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ zaplatil správny poplatok 2.784,00 € v šiestich splátkach vo výške 371,20 € a jednej splátky vo výške 556,80 € KÚpCDaPK Bratislava.
Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.02.2010 súd zistil, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom sa skončil dňom 28.02.2010 dohodou podľa § 60 Zákonníka práce.
S poukazom na vykonané dokazovanie pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd preukázané, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Podľa ust.§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len ZP) zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
V ustanovení § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe. V takomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ právnickou osobou alebo fyzickou osobou. To však neznamená, že osoby, ktoré
túto činnosť za právnickú alebo fyzickú osobu vykonávali a spôsobili škodu, vyjdú z tejto konštrukcie bez akýchkoľvek právnych dôsledkov. Tieto osoby však nezodpovedajú priamo poškodenému, ale ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je dotknutá. To znamená, že zodpovedajú svojmu zamestnávateľovi, ktorý môže voči nim uplatniť pracovnoprávny regres podľa § 179 ods. 1 ZP, ktorého rozsahu závisí od toho, či zamestnanec spôsobil škodu z nedbanlivosti alebo úmyselne.
Správne preto rozhodol KÚCDPK Bratislava, keď zaviazal navrhovateľa ako dopravcu k úhrade sumy 2.784,-€, nakoľko je povinnosťou dopravcu dodržiavať pri preprave najväčšie prípustné hmotnosti určené v prílohe č. 1 k nariadeniu vlády SR č. 349/2009 Z.z. prípadne plniť povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 8 z.č. 135/1961 Zb. a § 6 nar. vlády SR č. 349/2009 Z.z. Následne si navrhovateľ uplatnil náhradu škody vo výške 2.784,-€ proti odporcovi s odôvodnením, že odporca vykonával prepravu nadmerného nákladu bez povolenia príslušného cestného správneho orgánu, pričom túto skutočnosť navrhovateľovi, že prepravovaný náklad presahuje povolenú hranicu neoznámil, pričom odporca ako vodič nákladného vozidla o hmotnostných limitoch prepravy nákladu nákladným vozidlom vedel a bol povinný túto skutočnosť oznámiť navrhovateľovi ako svojmu zamestnávateľovi, ktorý by následne vydal pokyn náklad presahujúci povolený limit nenaložiť a teda ani nepreviesť. Odporca však tak úmyselne neučinil, čím spôsobil navrhovateľovi škodu. Uviedol, že základnou súčasťou pracovnej náplne odporcu ako vodiča nákladného motorového vozidla bola vedomosť o hmotnostných limitoch prepravovaného nákladu a jej kontrola tak, aby stanovené limity neprekročil. V tejto súvislosti poukazuje súd na ustanovenie § 179 ods. 1 vetu druhu ZP, podľa ktorej je zamestnávateľ povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca. Pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, zavinenie zamestnanca, existencia pracovného pomeru, ku škode musí prísť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to vymedzuje ZP. Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, jej výšky ako aj zavinenia zamestnanca je na zamestnávateľovi, v danom prípade na navrhovateľovi. V pracovnoprávnej zodpovednosti forma zavinenia (úmyselné alebo nedbanlivostné) podstatným spôsobom ovplyvňuje rozsah náhrady škody. Preto k založeniu zodpovednosti zamestnanca musí existovať na strane zamestnanca zavinenie vo forme úmyslu. Zodpovednosť zamestnávateľa je objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie, oproti tomu v prípade zamestnanca ide o subjektívnu zodpovednosť, pretože pre jej založenie je nevyhnutná danosť zavinenia, ako subjektívneho zodpovednostného predpokladu.
Súd zo žalobného návrhu navrhovateľa zistil, že navrhovateľ nemal žiadnu vedomosť o skutočnosti, že odporca ako jeho zamestnanec a vodič nákladného vozidla prepravoval náklad presahujúci povolený limit. Uviedol, že v prípade, ak by to bol vedel, vydal by pokyn náklad presahujúci povolený limit nenaložiť a teda ani nepreviesť. Vo svojej ústnej výpovedi dňa 05.03.2012 navrhovateľ uviedol, že o skutočnosti, že bola uložená pokuta ani nemal vedomosť, odporca ho o tom neinformoval, o tejto sa dozvedel až po tom, ako mu prišla zaplatiť, až po tom mu odporca o tom povedal. Súčasne vypovedal, že v minulosti mal podobný prípad, namerali iného vodiča, tento ho o prípade informoval a pokuta sa vyriešila s policajtom na mieste, teda ho to stálo menej ako v tomto konkrétnom prípade. Takisto navrhovateľ spočiatku vo svojom ústnom vyjadrení uviedol, že vážny list nemal k dispozícii, neskôr uviedol, že jeden vážny list odovzdáva šofér majstrovi na stavbe a jeden ostáva uňho vo firme. Súd zistil rozpor vo vlastných vyjadreniach navrhovateľa, nakoľko následne na otázku právnej zástupkyne odporcu uviedol, že ho odporca telefonicky informoval o kontrole policajtov s tým, že on na dané miesto išiel, dostal vážny list od vodiča , policajti už na mieste neboli a súčasne aj uviedol, že vodiči majú pre takýto prípad u seba peniaze v hotovosti na zaplatenie pokuty, pričom peniaze v hotovosti im dáva on na základe výdavkového dokladu. Niekedy tieto peniaze slúžia aj na nákup materiálu.
Odporca naopak uviedol, že o tom, koľko sa na vozidlo nakladalo materiálu nerozhodoval on, ako šofér a vodič vozidla, ale navrhovateľ ako jeho zamestnávateľ, ktorý mu povedal a zadal, aké množstvo materiálu musí odviezť a na akú stavbu, on sám nemohol tieto skutočnosti žiadnym spôsobom ovplyvniť. Majiteľ - navrhovateľ vedel, že sa vozí náklad naložený tak, že vozidlo je preťažené a prekračujú sa zákonom stanovené hmotnostné limity, navrhovateľ sám dohadoval s objednávateľom, že nákladné vozidlo musí odviezť 24 ton, odporca ho sám na to upozorňoval, že môžu voziť len 16 ton, načo mu majiteľ povedal, že on auto kupoval a a bol oboznámený od predajcu, koľko sa v ňom môže odviezť a má voziť 24 ton. Odporca uviedol, že v prípade, ak by vozil menej materiálu v rozpore s príkazom navrhovateľa, prišiel by o prácu.
Súd s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, žiadnym spôsobom nepreukázal jednoznačné zavinenie odporcu v súvislosti so vznikom škody, jeho protiprávne konanie. Vo vyjadreniach navrhovateľa, či už písomných alebo ústnych je viacero rozporných tvrdení. Podľa názoru súdu navrhovateľ musel mať vedomosti o množstvách prepravovaného tovaru, ktoré skutočnosti mu museli byť známe z vážnych listov, okrem toho vo svojej výpovedi uviedol, že v minulosti mal podobný prípad a riešil to s policajtom priamo na mieste a stálo ho to menej peňazí, a uviedol, že na takéto prípady mali vodiči pri sebe peniaze v hotovosti a riešili to zaplatením pokuty na mieste, teda vedel o porušovaní predpisov. Navyše odporca uviedol, že navrhovateľa osobne viackrát na skutočnosti preťaženia vozidla informoval, navrhovateľ i napriek tomu mu kázal prepravovať 24 ton, teda odporca len plnil príkaz svojho zamestnávateľa, inak by prišiel o prácu. Tieto tvrdenia odporcu navrhovateľ ani nesporoval, ani nepreukázal opak.
Navrhovateľ bol súdom poučený o povinnosti v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p. označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, čo však nevyužil, preto súd jeho žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
Súčasne súd zaviazal navrhovateľa s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 799,30 € vyúčtovaných v súlade s § 10 ods. 1, § 14, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov nasledovne: 1. Náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby uskutočnené v predmetnom konaní uplatňujeme podľa ustanovení §10 ods. 1, §14, §16 ods.3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov a to: 05.09.201) - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 111,21 € + režijný paušál vo výške 7,41 € 05.09.2011 - písomné podanie na súd vo veci samej (vyjadrenie) vo výške 111121 € + režijný paušál vo výške 7,41€ 24.10.2011,- účasť na pojednávaní vo výške 1/4 z úkonu, tj. 27,80 € + režijný paušál vo výške 7,41 € 05.03.2012 - účasť na pojednávaní vo výške 111,21 € + režijný paušál vo výške 7,63 € 10.01.2013-účasť na pojednávaní vo výške 111,21 € +režijný paušál vo výške 7,81 € 11.01.2013-písomné podanie na súd vo výške 111,21 € +režijný paušál vo výške 7,81€ 18.02.2013- účasť na pojednávaní vo výške 1 z úkonu t.j.27,80 € + režijný paušál vo výške 7,81 € Odporcom požadovaná náhrada trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby tak predstavuje sumu 664,94 €. 2. náhrada za stratu času v zmysle ustanovenia § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/60 z výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za čas strávený cestou do sídla Okresného súdu Pezinok pri nasledovných úkonoch právnej služby:
24.10.2011 - účasť na pojednávaní, t.j. 12,35€ x 2 polhodiny vo výške 24,70 €, 05.03.2012 - účasť na pojednávaní, t.j. 12,71 €x2 polhodiny vo výške 25,42 €, 10.01.2013 - účasť na pojednávaní, t.j. 13,01€ x 2 polhodiny vo výške 26,02 €, 18.02.2013 - účasť na pojednávaní, t.j. 13,01 € x 2 polhodiny vo výške 26,02 € Náhrada za stratu času spolu vo výške 102,16 € 3. náhrada cestovných výdavkov v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 566/2004 Z.z. za cestu do sídla Okresného súdu Pezinok a späť pri úkonoch právnej služby: • účasť na pojednávaní dňa 24.10.2011: Cestovné: Motorové vozidlo: RENAUT MEGANE Evidenčné číslo: GA499 CP Palivo benzín (Natural 95) Spotreba: 6,8 1/100 km Cena benzínu: 1,474 €/l Paušálna náhrada: 0,18 € Priemerná spotreba na 1 km (6,8 x 1,474 €): 100 = 0,10 € Priemerná suma € na 1 km: 0,10 + 0,18 = 0,28 € Senec - Pezinok - Senec = 28 km Cestovné: 28 x 0,28 € = 7,84 € • účasť na pojednávaní dňa 05.03.2012: Cestovné: Motorové vozidlo: RENAUT MEGANE
Evidenčné číslo: GA499 CP Palivo: benzín (Natural 95) Spotreba: 6,8 1/100 km Cena benzínu: 1,537 € /l Paušálna náhrada: 0,18 € Priemerná spotreba na 1 km (6,8 x 1,537 €): 100 = 0,11 € Priemerná suma € na 1 km: 0,10 + 0,18 = 0,29 € Senec - Pezinok - Senec = 28 km Cestovné: 28 x 0,29 € = 8,12 € • účasť na pojednávaní dňa 10.01.2013: Cestovné: Motorové vozidlo: RENAUT MEGANE Evidenčné číslo: SC 624 DA Palivo: benzín (Natural 95) Spotreba: 6,9 1/100 km Cena benzínu: 1,515 € /l Paušálna náhrada: 0,18 € Priemerná spotreba na 1 km (6,9 x 1,515 6): 100 = 0,11 € Priemerná suma € na 1 km: 0,11+ 0,18 = 0,29 € Senec - Pezinok - Senec = 28 km Cestovné: 28 x 0,29 € = 8,12 € • účasť na pojednávaní dňa 18.02-2013: Cestovné: Motorové vozidlo: RENAUT MEGANE Evidenčné číslo: SC 624 DA Palivo: benzín (Natural 95) Spotreba: 6,9 1/100 km Cena benzínu: l,524 €./l Paušálna náhrada: 0,18 € Priemerná spotreba na 1 km (6,9 x 1,524 €): 100 = 0,11 € Priemerná suma € na 1 km: 0,11 + 0,18 = 0,29 € Senec - Pezinok - Senec = 28 km Cestovné: 28 x 0,29 € = 8,12 € Spolu cestovné vo výške 32,20 €. Náhrada trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 799,30 € regresná náhrada -vznik škody
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, a to v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.