Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-35-2012.pdf
PDF · 114.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5P/35/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci navrhovateľky: K. J., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom obec Ž., bývajúca v A. J., R. I. XXXX/XX-XX, zastúpená JUDr. Ivanom Škerdom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1727/49, proti odporcovi: W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, zastúpený Mgr. Tomášom Balážom, advokátom so sídlom v Žiline, Štúrova 1, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec a S. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Ž.O. XXX, v striedavej starostlivosti oboch rodičov, v konaní maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, takto
rozhodol:
Matka maloletého W. je povinná platiť na jeho výživu po 30,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám jeho otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu.
Zameškané výživné za obdobie od 20.09.2012 do vyhlásenia rozsudku vo výške 30,- eur je matka dieťaťa povinná zaplatiť k rukám otca dieťaťa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Otec maloletého S. je povinný platiť na jeho výživu po 65,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám jeho matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Zameškané výživné za obdobie od 20.09.2012 do vyhlásenia rozsudku vo výške 65,- eur je otec dieťaťa povinný zaplatiť k rukám matky dieťaťa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Výživné na maloletého S. zo strany matky súd neurčuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd 22.05.2012 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s odporcom 17.10.1998 v Malatinej, ich maloleté deti W. a S. zveril na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti s tým, že naďalej budú toto dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia, odporcu zaviazal prispievať na výživu mal. W. a S. na každého po 200,- eur mesačne a o úprave styku rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi neobmedzene.
Na pojednávaní 27.06.2012 navrhovateľka prostredníctvom zástupcu alternatívne pre prípad, že súd dospeje k záveru, že by striedavá starostlivosť bola na prospech maloletých detí, vyjadrila súhlas so zverením maloletých detí do striedavej starostlivosti. Pre prípad zverenia oboch detí do striedavej starostlivosti navrhla určiť výživné na mal. W. vo výške 120,- eur a na mal. S. vo výške 80,- eur mesačne.
Na pojednávaní 01.08.2012 došlo medzi navrhovateľkou a odporcom k uzavretiu rodičovskej dohody pre prípad rozvodu ich manželstva, ale len ohľadne ich ďalšej výchovy, s ktorou vyslovil súhlas aj kolízny opatrovník.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 01.08.2012 č. k. 5P/35/2012-140 tak, že manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, schválil rodičovskú dohodu uzavretú ohľadne výchovy maloletých detí pochádzajúcich z manželstva na čas po rozvode tak, že maloletého W. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporcu ako jeho otca s tým, že naďalej obaja rodičia budú toto dieťaťa zastupovať a spravovať jeho majetok, maloletého S. na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v rámci ktorej navrhovateľka ako jeho matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o neho každý nepárny týždeň od pondelka takéhoto týždňa od 16.00 h, kedy si ho prevezme od otca v mieste bydliska matky a otcovi ho odovzdá v nasledujúci pondelok v mieste svojho bydliska o 16.00 h a odporca ako otec maloletého S. je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o neho každý párny týždeň od pondelka takéhoto týždňa od 16.00 h, kedy si dieťa prevezme v mieste bydliska matky do nasledujúceho pondelka do 16.00 h, kedy ho matke odovzdá na tom istom mieste, pričom každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého S. do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť. Určil, že každý z rodičov bude toto dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. O výživnom zo strany rodičov na maloleté deti rozhodol tak, že matka maloletého W. je povinná platiť na jeho výživu po 30,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám jeho otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode a otec maloletého S. je povinný platiť na jeho výživu po 65,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám jeho matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode. Výživné na maloletého S. zo strany matky súd neurčil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Na základe odvolaní oboch rodičov voči uvedenému rozsudku čo do výrokov o výživnom na maloleté deti (matka žiadala zmeniť rozhodnutie vo výroku o určení výživného na mal. S. zo strany jeho otca tak, že táto povinnosť mu bude určená vo výške 150,- eur mesačne a otec naopak žiadal zmeniť výroky o určenom výživnom z jeho strany na mal. S. a o určenom výživnom zo strany jeho matky na mal. W.Ó. tak, že matke bude uložené platiť na výživu mal. W. po 100,- eur mesačne a vo vzťahu k maloletému S. žiadal, aby súd výživné na neho neurčil ani zo strany jedného z jeho rodičov), Krajský súd v Žiline uznesením z 28.11.2012 č. k. 6CoP/116/2012-160 napadnuté výroky prvostupňového rozsudku a tiež aj výrok o trovách konania zrušil a vec v danej časti vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukazujúc na § 157 ods. 2 O. s. p., § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konštatoval, že napadnutý rozsudok tunajší súd neodôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, jeho závery sú nepresvedčivé, absentujú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o výživnom tak, ako to formuloval okresný súd vo výrokoch napadnutého rozsudku, prečo neboli splnené zákonné podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia o výživnom poukázal na príjmovú a výdavkovú situáciu otca a matky, ako aj ich náklady spojené s bývaním. Rozhodnutie malo v časti týkajúcej sa určenia výživného len popisný charakter bez konkrétneho vyhodnotenia výšky príjmov, ktoré dosahujú otec a matka maloletých detí. Rozhodnutie vôbec neuvádza rozsah nákladov na maloleté deti a spôsob, akým súd prvého stupňa dospel k stanoveniu výšky výživného, ktorým sa majú rodičia podieľať na úhrade nákladov na maloleté deti. Uložil tunajšiemu súdu popísané nedôslednosti odstrániť príslušným procesným postupom a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonu zodpovedajúcim spôsobom (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Pri rozhodovaní o výživnom zohľadniť aj príjem daňového bonusu a prídavku na dieťa. Tiež uviedol, že vzhľadom na rozhodnutie o striedavej starostlivosti sa javí žiaducim doplniť rozhodnutie aj o výrok o trvalom pobyte maloletého S..
V ďalšom konaní zástupca matky žiadal určiť výšku výživného zo strany matky na mal. W. vo výške 30,- eur mesačne, výživné zo strany otca na mal. S. vo výške 150,- eur mesačne a neurčiť výživné na toto dieťa zo strany matky. Poukázal na to, že matka má stabilný príjem vo výške 400,- eur po odrátaní odvodov a na rozdiel od otca nie je schopná z neho financovať deťom kultúrne a športové potreby. Otec vykázal za rok 2011 čistý príjem okolo 700,- eur, za rok 2012 to vychádza 316,- eur (mesačne), avšak sám uvádzal, že mal mať príjem 400 až 500,- eur mesačne. Výdavky, ktoré má mať mesačne, predstavujú cca 770,- eur a po úhradách ním uvádzaných nákladov na deti dokonca 1.132,- eur, z čoho vyplýva, že musí mať aj iné príjmy, keď to všetko dokáže financovať. Za mesiace 11 a 12/2012 vybral pre svoju osobnú potrebu celkovo 11.920,- eur, použitie čoho bližšie nezdôvodnil. Ak skutočne predal stánky za ním uvádzanú cenu, tak ich predal pod cenu. Žiadal zohľadniť pri určení výživného, že otec mohol mať z nich naďalej príjem, teda ich nemusel predávať.
Zástupca otca žiadal určiť výživné zo strany matky na mal. W. vo výške 150,- eur mesačne a výživné na mal. S. neurčiť ani jednému z rodičov, pretože neboli zistené tak rozdielne pomery oboch rodičov, ktoré by odôvodňovali určovať výživné niektorému z nich na toto dieťa, tráviace u každého z rodičov rovnaký čas. Poukázal na to, že otec výlučne zabezpečuje starostlivosť o mal. W., na ktorého má mesačne nerozporované výdavky 220,- eur a na mal. S. vynakladá porovnateľné výdavky ako matka, ktoré otec vyčíslil sumou 135,- eur mesačne a matka sumou 150,- eur, hoci pôvodne matka uvádzala výšku nákladov na mal. S. 60,- eur mesačne. Prevádzkovanie stánkov bolo pre otca nerentabilné.
Kolízny opatrovník navrhol uložiť matke platiť na výživu mal. W. po 50,- eur mesačne a otcovi uložiť platiť na výživu mal. S. výživné v rozmedzí od 80 do 110,- eur mesačne s tým, že výživné zo strany matky na toto dieťa nebude určené.
Tunajší súd v ďalšom konaní po doplnení dokazovania aj s ohľadom na návrhy účastníkov opätovne rozhodol o výživnom na maloleté deti identickým spôsobom, než bolo rozhodnuté v odvolacím súdom zrušenými výrokmi rozsudku tunajšieho súdu z 01.08.2012, s poukazom na § 24 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) a § 62, § 75 a § 76 ods. 1 uvedeného zákona z týchto dôvodov:
Výrok rozsudku tunajšieho súdu z 01.08.2012 o rozvode manželstva rodičov maloletých detí nadobudol právoplatnosť 20.09.2012 a rovnako k uvedenému dňu nadobudol právoplatnosť aj jeho výrok o schválení rodičovskej dohody ohľadne zverenia mal. W. do osobnej starostlivosti otca a mal. S. do striedavej starostlivosti oboch rodičov spôsobom uvedeným vyššie.
Výsluchmi rodičov maloletých detí mal súd preukázané, že aj mal. S. zostal zachovaný doterajší trvalý pobyt na adrese Ž. XXX. Na základe dohody rodičov, ku ktorej malo dôjsť v auguste 2012, došlo k „rozdeleniu“ poberania rodinných prídavkov na maloleté deti, ktoré dovtedy na obe poberala matka tak, že táto v súčasnosti poberá rodinné prídavky už len na mal. S. a na mal. W. ich poberá otec. Ako je zrejmé z výpisov z účtu matky, táto rodinné prídavky na obe deti poberala do októbra 2012 vrátane (45,08 eura mesačne) a od novembra 2012 ich poberá len na jedno dieťa (22,54 eura mesačne). Daňový bonus na obe deti poberal a aj v súčasnosti poberá otec. Tiež bolo nespornými tvrdeniami oboch rodičov zistené, že vo vzťahu k mal. S. dochádza k realizácii striedavej starostlivosti dohodnutým spôsobom, snáď len s tou modifikáciou, že mal. S. aj sám niekedy v určený čas prichádza k matke autobusom a niekedy týmto spôsobom od nej odchádza k otcovi. Autobusom počas pobytu mal. S. u matky dochádza toto dieťa do školy v Žaškove a späť (náklady na 1 cestu tam a späť cca 1,- euro). Rodičia aj po zrušení výrokov o výživnom na maloleté deti, naďalej si plnili vyživovaciu povinnosť voči ich deťom v rozsahu určenom týmito zrušenými výrokmi rozsudku tunajšieho súdu z 01.08.2012 až do mesiaca január 2013 vrátane. Od stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva do vyhlásenia tohto rozsudku sa nezmenili zásadnejším spôsobom pomery, či už maloletých detí alebo niektorého z ich rodičov. Súd konštatuje aj po doplnení dokazovania to, čo konštatoval aj v predchádzajúcom rozhodnutí, že pomery otca sú aj teraz podstatne priaznivejšie, než pomery matky. Tento zostal bývať v rodinnom dome v jeho vlastníctve (LV č. XXX k. ú. Ž.), kde do ukončenia spolužitia spoločne bývali obaja rodičia s maloletými deťmi. Pri tomto dome má otec aj vlastné priestory na prevádzkovanie svojej živnosti - výrobu nábytku z drevotriesky. Otec v daňovom priznaní za rok 2010 vykázal príjmy vo výške 29.453,38 eura
a výdavky 35.610,96 eura. Za rok 2011 tento mal príjmy vo výške 31.224,86 eura a výdavky vo výške 23.112,30 eura. Za rok 2011 mu nevznikla žiadna daňová povinnosť, keďže si uplatnil daňovú stratu z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia a tiež mu bol vyplatený daňový bonus na deti v celkovej výške 486,36 eura. Za rok 2011 vykázal rozdiel medzi majetkom a záväzkami vo výške + 4.715,- eur a za rok 2010 vo výške + 12.759,- eur. Značnú časť výdavkov otca v položke prevádzková réžia (položka vykázaná vo výške 5.484,- eur) predstavujú lízingové splátky na základe zmluvy z 13.05.2011 týkajúcej sa vozidla OPEL Combo 1,4, ktoré mesačne predstavujú 207,60 eura, keď doba finančného prenájmu predstavuje 36 mesiacov a prvá zvýšená splátka bola vo výške 1.240,- eur vrátane DPH. Za rok 2012 otec vykázal príjmy 20.095,- eur pri výdavkoch 16.296,- eur, teda kladný výsledok + 3.799,- eur, čo by predstavovalo 316,60 eura mesačne. Za rok 2012 vykázal záporný rozdiel - 370,- eur medzi majetkom (3.275,- eur) a záväzkami (3.645,- eur).
Otec ukončil prevádzkovanie činnosti - predaj zmrzliny sezónou 2012, keď dva stánky dovtedy ním prevádzkované odpredal za celkovú sumu 2.112,- eur. Ukončenie podnikania v danej oblasti odôvodnil tým, že sa mu to nevyplácalo, lebo ako to opakovane uviedol zo stánkov mal zisk v roku 2012 len cca 1.500,- eur.
Otec spláca hypotéku po 330,- eur mesačne. Poberá daňový bonus na obe deti a prídavky na mal. W..
Z doložených výpisov ako z podnikateľského účtu, tak aj z jeho osobného účtu za obdobie od 01.01.2012 do 31.01.2013, vyplývajú viaceré vklady na niektorý z uvedených účtov v hotovosti, ktorým nezodpovedajú výbery z druhého účtu, teda to, že dané prostriedky boli na účty vkladané z iných zdrojov. Súd poukazuje aj na položky peňažného denníka s poznámkou „osobná spotreba“, ktoré boli vyššie, napr. 24.05.2012 - 4.600,- eur, v mesiaci september 300,- (02.09.) + 600,- eur (08.09.), za mesiac november 500,- eur (03.11.), 800,- eur (28.11.) a 2.600,- + 900,- eur (30.11.) a v mesiaci december 2012 - 150,- eur (09.12.) a 4.700,- eur (31.12.). Zo svojho podnikateľského účtu, z ktorého mal za rok 2012 výbery na „osobnú spotrebu“ vo výške cca 13.000,- eur, boli tieto výbery najvýraznejšie v mesiaci december 2012, kedy bolo vybratých pod takouto položkou 8.200,- eur (100,- eur 14.12., 600,- eur 27.12. a 7.500,- eur 28.12.). V tomto smere súd bližšie poukazuje na svoje zistenia zachytené v zápisnici o pojednávaní z 18.02.2013.
Z daňových priznaní matky detí vyplýva, že táto mala v roku 2010 príjmy vo výške 5.276,68 eura a výdavky 2.368,65 eura. V roku 2011 vykázala príjmy vo výške 3.749,04 eura pri výdavkoch 2.176,81 eura, ale v danom roku ňou vykázané príjmy skreslilo to, že časť jej príjmu, o ktorý sa fakticky zaslúžila ona, bola vykázaná v daňovom priznaní otca detí, keďže táto vlastnila oprávnenie na podnikateľskú činnosť len do 31.07.2011 a opätovne získala toto oprávnenie od 01.02.2012. Teda ešte aj za mesiac 01/2012 príjem, o ktorý sa fakticky zaslúžila matka detí, prišiel na účet otca. Matka detí bývala do decembra 2012 v prenajatom jednoizbovom byte, za ktorý podľa nájomnej zmluvy z 01.02.2012 platila celkovo 234,- eur mesačne (nájom + úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu). Od 01.12.2012 má prenajatý trojizbový byt, za ktorý má platiť mesačne po 270,- eur mesačne vrátane úhrad za energie.
Za obdobie 03/2012 až 01/2013 (vyjmúc mesiaca 07, za ktorý nedoložila výpis zo svojho účtu) mala táto hrubý príjem z podnikania vo výške 516,- eur mesačne, z čoho hradí za rozhodné obdobie iba odvody na zdravotné poistenie 47,50 eura mesačne. Rozhodujúcu časť z jej čistého príjmu spotrebujú náklady na bývanie (viac ako 52 % z jej čistého príjmu).
Táto dokladovala, že mal. S. platí za školský klub 2,- eurá mesačne, cestovné na autobus, ktorým dochádza do školy, keď je toto dieťa u matky, čo má predstavovať cca 13,- eur mesačne, obedy v škole 20,- eur mesačne. Celkové náklady na toto dieťa podľa vyčíslenia matky mali za obdobie september 2012 až január 2013 predstavovať bez nákladov na opatrovanie (považovaných súdom vo výške 35,- eur v mesiaci december za nielen nepreukázané, ale aj neprimerane vysoké a otázna je aj ich účelnosť) vo výške 109,- eur, v čom však matka zahrnula náklady na stravu mimo obedov v škole vo výške 40,- eur mesačne, čo sa súdu javí s ohľadom na vek dieťaťa, a to, že má ísť o náklady na stravu za približne
15 dní v mesiaci, za neprimerane vysoké a celkovo považuje za reálne potrebné celkové náklady matky na toto dieťa okolo 90 až 100,- eur mesačne.
Súd s ohľadom na primerané náklady spojené so zabezpečením starostlivosti o mal. S. ako matkou, tak aj jeho otcom, ktorí rovnocenne zabezpečujú v dôsledku striedavej starostlivosti osobnú starostlivosť o neho, považoval matkou v súčasnosti požadované výživné (výživné na mal. S. spočiatku žiadala určiť vo výške 80,- eur - pojednávanie z 27.06.2012, uvádzajúc v tom čase výšku jej nákladov vynakladaných v súvislosti so starostlivosťou o toto dieťa „len“ vo výške 60,- eur mesačne a po rozhodnutí prvostupňového súdu požadovala už 150,- eur) za neprimerane vysoké a jej postup za výslovne účelový, kedy matka týmto spôsobom zrejme mienila v určitej miere kompenzovať si zníženie svojej životnej úrovne po rozvode manželstva. V tomto smere je potrebné poukázať, že táto po rozvode manželstva nemá nárok na zachovanie rovnakej životnej úrovne, než akú má otec, ale v prípade, že by nebola schopná sama sa živiť, má nárok voči otcovi len na primeranú výživu (a aj to len po obmedzený čas), čo si môže uplatniť len samostatným návrhom na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela (§ 72 ZoR). Určené výživné zo strany otca na maloletého S. súd považuje za primerané pre zabezpečenie výlučne potrieb tohto dieťaťa jeho matkou počas obdobia, kedy táto o neho zabezpečuje osobnú starostlivosť, po pripočítaní aj sumy, ktorú môže matka ako pomernú čiastku vynaložiť zo svojich prostriedkov na zabezpečenie jeho výživy. Nielen správanie matky z dôvodov pre ňu známych súd považoval za účelové, ale takýmto sa súdu javí aj správanie otca detí (účelovosť správania oboch má zrejme výrazný súvis s príčinami narušenia vzťahov účastníkov a pocitom určitej krivdy, ktorú pociťujú voči sebe navzájom). Otec sa na pojednávaní 27.06.2012 a priori nestaval proti tomu, že by nebol ochotný v prípade striedavej starostlivosti o mal. S., prispievať matke dieťaťa na jeho výživu, keď v takomto prípade bol ochotný akceptovať výživné vo výške 30,- eur mesačne. V odvolaní voči prvostupňovému rozsudku a aj v následnom konaní však už nevidel dôvod určovať akékoľvek výživné z jeho strany na mal. S. právoplatne zvereného do striedavej starostlivosti oboch rodičov, tvrdiac, že pomery oboch rodičov sú rovnocenné, resp. nie je v nich taký rozdiel, ktorý by opodstatňoval určenie výživného. O jeho dobrých pomeroch okrem toho, že je vlastníkom nehnuteľného majetku, v ktorom má zabezpečené trvalé a slušné uspokojovanie jeho bytových potrieb (LV č. XXX k. ú. Ž. - č. l. 221) a aj ďalšieho nehnuteľného majetku
- pozemkov (viď výpis z registra nového stavu projektu pozemkových úprav č. l. 218 a nasl.), ďalej toho, že tento má v lízingovom nájme motorové vozidlo a vlastní k nemu aj prípojný vozík, svedčí aj to, v akom rozsahu má zabezpečovať potreby mal. W.Ó. a S. po rozvode manželstva, na ktorých ako žiakov 1. a 2. stupňa ZŠ vyčíslil svoje mesačné náklady na cca 220,- eur mesačne na mal. W. a 200,- eur mesačne na mal. S. (vrátane 65,- eur poukazovaných matke na jeho výživu), nerátajúc do nich náklady na voľnočasové aktivity, ktoré má s nimi absolvovať (lyžovanie, aquapark) a platenie sporenia v ČSOB deťom na ich účty po 10,- eur mesačne a ďalej aj napr. to, že im kupuje oblečenie aj čo do kvantity nad potrebný rámec (ním zmienená kúpa 2 ks zimných vetroviek pre mal. S., ktorý má mať ešte ďalšiu jednu vetrovku, keď ďalšiu mu mala kúpiť aj matka), duplicitné uhrádzanie platby za stravu na toto dieťa, hoci sa s matkou predtým nedohodol, že by obaja takéto náklady do budúcna platili v 1/2-ici a duplicitné platenie úhrad za družinu. Otec dokonca na pojednávaní 27.06.2012 uviedol svoj čistý príjem len vo výške „300,- eur“ po uhradení nákladov, ktorý by mu v takejto výške nestačil ani na úhradu nákladov na maloleté deti, ktoré má teraz na ne v priemere mesačne vynakladať. Na také výdavky, aké má mať otec, by mu v žiadnom prípade nestačil ani čistý príjem uvádzaný otcom na pojednávaní 18.02.2013 (400 až 500,- eur mesačne). Ak by mal mať len taký príjem, potom by bolo „zvláštne“, aby na svoje deti míňal peniaze aj na to, čo pre ne nie je nevyhnutné. Aj otcom vyčíslené náklady súd považuje za nadnesené, resp. ak by aj skutočne boli v takejto výške vynaložené, tak presahujúce rámec bežných potrieb maloletých detí v ich veku, ktoré sú zdravotne v poriadku. Samozrejme, ak ich otec „na to má“, nič mu nebráni nadštandardne zabezpečovať uspokojovanie potrieb svojich detí, čo ale v takomto prípade preukazuje jeho faktické dobré pomery. O nereálnosti pomeru výdavkov otca na mal. S. a W. svedčí to, že pri takýchto výdavkoch by celkové výdavky oboch rodičov na zabezpečenie výživy boli vyššie na mladšie z detí ako na toho staršieho.
Nie nevýznamným dôkazom preukazujúcim reálne lepšie pomery otca, než by tieto vyplývali z jeho tvrdení preukazuje aj to, že tento mal mať zisk z predaja zmrzliny cca 1.500,- eur za sezónu (ako to uviedol nielen na poslednom pojednávaní, ale aj na pojednávaní dňa 27.06.2012), čo by pri takejto výške bolo najmenej 300,- eur mesačne počas obdobia sezóny predaja zmrzliny, teda za uvedené mesiace prakticky toľko, koľko otec uvádzal ako svoj čistý príjem, ktorý však v takejto výške považoval za nie dostatočný pre to, aby naďalej podnikal aj v tejto oblasti po roku 2012, kedy sa rozhodol
skončiť s predajom zmrzliny so zdôvodnením, že „keď odráta svoj čas a všetko okolo toho, tak sa to nerentuje“. Nerentuje sa mu teda niečo, z čoho (vychádzajúc z tvrdení otca) mal mať počas sezóny porovnateľný čistý mesačný príjem jeho priemernému príjmu počas celého roka, čo opäť navodzuje záver, že takýto príjem si otec dokáže zabezpečiť popri príjme z jeho podnikania za menšiu námahu (ak by tomu tak nemalo byť, bolo by jeho počínanie nevysvetliteľné, vyjmúc situácie, že by sa chcel týmto spôsobom úmyselne zbaviť takéhoto zdroja príjmu, ktorý mohol aj ďalej dosahovať - konanie spadajúce pod paragraf a z toho vyplývajúce v ňom uvedené dôsledky pre hodnotenie pomerov takého rodiča). Skutočne dobré pomery otca preukazujú aj vysoké výbery z jeho podnikateľského účtu uvádzané vyššie, keď tento nepreukázal, že by z týchto peňazí mal uhrádzať nejaké nevyhnutné náklady, prinajmenšom rovnocenné plneniu jeho vyživovacej povinnosti a už zmienené pomerne vysoké vklady za mesiace november a december 2012 na jeho osobný účet (ktorým vkladom nepredchádzali výbery z jeho podnikateľského účtu, keďže výbery boli až následne). Otec pritom pri odpovediach na otázky v tomto smere nepôsobil presvedčivo a svoje tvrdenia nepreukázal.
Na základe vyššie uvedeného je podľa názoru súdu určené výživné na každé z detí v súlade s kritériami pre určenie výživného podľa § 62 a nasl. ZoR. Vystihuje jednak rozdiely v životnej úrovni oboch rodičov, keď otcovi z uvedeného dôvodu bolo uložené platiť matke na výživu mal. S. určených 65,- eur mesačne za situácie, že uvedené dieťa v súvislosti s realizáciou striedavej starostlivosti trávi v zásade rovnocenný čas s oboma rodičmi a matke vo vzťahu k otcovi takúto povinnosť na mal. S. neuložil. Tiež navrhovateľke uložil platiť na výživu staršieho syna výživné „len“ vo výške 30,- eur mesačne, vychádzajúc z toho, že približne v takom istom rozsahu je táto schopná podieľať sa na výžive mal. S.. Rozhodujúcu časť nákladov na výživu mal. W. musí s ohľadom na podstatne priaznivejšie celkové pomery oproti pomerom matky znášať (a aj znáša) otec, ktorý navyše zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o neho. Určené výživné zodpovedá aj potrebám maloletých detí s ohľadom nielen na možnosti ich rodičov, ale aj vek týchto detí, keď mal. W. je v školskom roku 2012/2013 ôsmakom a mal. S. tretiakom na základnej škole. Ani jeden z rodičov nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
Zároveň súd vyčíslil aj zameškané výživné za obdobie od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí do vyhlásenia tohto rozsudku, ktoré zameškané výživné však vzniklo len za mesiac február vo výške určeného výživného, keďže dovtedy si rodičia detí plnili svoju vyživovaciu povinnosť vo výške stanovenej týmto rozsudkom.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 veta prvá O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).