Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-2P/345/2012

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v právnej veci navrhovateľa A. X., nar. X.XX.XXXX, bytom U., X. XX, proti odporcom 1/ J.. D. X., nar. XX.X.XXXX, bytom U., X. XX a 2/ T. X., nar. X.X.XXXX, bytom U., X. XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd zmier na základe Mediačnej dohody zo dňa 20.12.2012 n e s c h v a ľ u j e.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.12.2012 sa navrhovateľ ako strana sporu I. domáhal, aby súd schválil súdny zmier na základe Mediačnej dohody zo dňa 17.12.2012. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 17.12.2012 s odporcami ako stranou sporu II. a III. uzatvorili Dohodu o riešení sporu mediáciou prostredníctvom mediátora H.. J.. W. T.. Na základe čl. 1 predmetnej dohody mediátor dňa 11.12.2012 dal registrovať a uložiť prvopis listiny Dohoda o riešení sporu mediáciou v elektronickej podobe do Notárskeho registra listín. Dňa 17.12.2012 účastníci mediácie uzatvorili Mediačnú dohodu.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil Mediačnú dohodu zo dňa 20.12.2012 uzatvorenú v Košiciach (č.l. 3 a 4 spisu), nie zo dňa 17.12.2012 ako uvádza v návrhu; potvrdenie o registrácii a uložení prvopisu listiny v elektronickej podobe do Notárskeho centrálneho registra listín zo dňa 11.12.2012 (č.l. 5 spisu); a Dohodu o riešení sporu mediáciou (č.l. 6 a 7 spisu) datovanú dňa 21.09.2012 v Brezne, nie zo dňa 17.12.2012 ako uvádza v návrhu.

Z pripojenej Mediačnej dohody, uzatvorenej v Košiciach dňa 20.12.2012, súd zistil, že na strane I. sporu vystupuje navrhovateľ a na II. a III. odporcovia - rodičia navrhovateľa. Predmetom mediačnej dohody je výživné pre plnoleté dieťa - navrhovateľa v tomto konaní. Podľa článku II. Záväzky zmluvných strán, sa strana sporu II. a III. zaviazali platiť výživné pre plnoleté dieťa v sume 30,- Eur mesačne, každý zvlášť, počnúc dňom 01.12.2012 strane sporu I.; strana sporu II. a III. sa zaviazali výživné pre plnoleté dieťa v sume 30,- Eur mesačne, každý zvlášť, platiť počnúc dňom 01.12.2012 strane sporu I. a to prevodom na účet, a to vždy do 15. dňa v tom-ktorom mesiaci; strana sporu II. a III. sa ďalej zaviazali strane sporu I. poskytovať bývanie, stravovanie v mieste trvalého bydliska a úhradu nákladov na cestovné náklady do miesta štúdia; strana sporu I. sa zaviazala informovať stranu sporu II. a III. o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach týkajúcich sa štúdia do 3 dní ako bol o nich informovaný, alebo ako nastali. Uvedené sa týka ukončenia štúdia, prerušenia štúdia a prekročenia štandardnej dĺžky štúdia. Ďalej sa strana sporu I. zaviazala strane sporu II. a III. oznámiť v lehote 3 dní odo dňa podpísania tejto mediačnej dohody číslo účtu, na ktoré mu budú zasielať výživné. Strana sporu I. sa zaviazala zaslať Okresnému súdu Brezno túto mediačnú dohodu na schválenie a to spolu aj s jej prílohami. Strana sporu I. sa ďalej zaviazala po schválení tejto mediačnej dohody súdom informovať príslušný ÚPSVaR Brezno o dohode o určení výživného pre plnoleté dieťa a zároveň si uplatní osobne výplatu prídavku na dieťa.

Podľa , súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa , ak ide o dohodu o mediácii, rozhodne súd prednostne o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier schvaľuje. Ak tento zákon ustanovuje lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu účastníka vo veci samej, rozhodne súd o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier v tejto veci schvaľuje najneskôr v tejto lehote.

Podľa , schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Podľa , , , o rodine (Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa súd zaoberal otázkou či vyššie uvedená mediačná dohoda nie je v rozpore zo Zákonom o rodine, ktorý okrem iného upravuje vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k plnoletým deťom.

Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vzniká dňom narodenia dieťaťa a trvá do momentu, kedy je dieťa schopné samostatne uspokojovať svoje životné potreby - je schopné samé sa živiť. Súd do otázky výživného, pokiaľ ide o plnoleté dieťa zasahuje len, ak si jeden z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní a úprava vyživovacej povinnosti je nevyhnutná vzhľadom na okolnosti a pomery medzi rodičmi a ich plnoletým dieťaťom. Oprávneným na podanie návrhu je plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné sa živiť, pasívne legitimovaným je rodič, ktorý voči plnoletému dieťaťu svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní.

V zmysle uvedeného súd konštatuje, že navrhovateľ, na ktorom bolo dôkazné bremeno, v návrhu na začatie konania ako aj v samotnej mediačnej dohody netvrdil ani nepreukázal žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že je potrebná úprava vyživovacej povinnosti. Súd má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno - nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu ani pasívnu legitimáciu odporcov I. a II.. Navrhovateľ predovšetkým nepreukázal, že nie je schopný sám sa živiť napr. z dôvodu ďalšieho pokračovania v štúdiu na vysokej škole. Z návrhu rovnako nevyplýva, že by si odporcovia I. a II. vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi dobrovoľne neplnili, ani to či je v schopnostiach a pomeroch odporcov I. a II. prispievať navrhovateľovi výživným. K navrhovanej výške výživného, od každého z odporcov I. a II. výživné vo výške 30,- Eur, čo spolu predstavuje sumu 60,- Eur, súd uvádza, že takúto sumu považuje za nedostatočnú a zjavne neprimeranú. Táto suma nedosahuje ani sumu životného minima fyzickej osoby, bez ďalšieho príjmu alebo plnenia poskytovaného odporcami

I. a II. nad rámec výživného tak je nepredstaviteľné, aby z tejto sumy (60,- Eur mesačne) navrhovateľ pokryl všetky svoje výdavky napr. spojené so štúdiom, ale aj iné svoje výdavky (či už ide len o stravu, bývanie, nákup vecí dennej potreby, atď.).

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok pre určenie výživného vo vzťahu k plnoletému dieťaťu v zmysle Zákona o rodine, a teda má za to, že mediačná dohoda je uzatvorená v rozpore s právnymi predpismi, a preto ju súd neschválil.

Podľa o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o vysokých školách), študentom študijných programov prvých dvoch stupňov a študijných programov podľa , ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sa na základe splnenia ustanovených podmienok priznáva sociálne štipendium. Sociálne štipendium prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom. Na sociálne štipendium má študent právny nárok.

Podľa § 96 ods.4 Zákona o vysokých školách, pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima určených osobitným predpisom.

Podľa vyhlášky Ministerstva školstva SR č. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl (vyhláška), pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima určených osobitným predpisom.

Podľa § 2 ods. 11 vyhlášky, ak fyzickej osobe rozhodnutím súdu vznikla povinnosť poskytovať výživné spoločne posudzovanej osobe podľa § 3, za mesačný príjem spoločne posudzovanej osoby sa považuje priemerná suma poskytnutého výživného

a) v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, alebo

b) v kalendárnom roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, ak povinnosť poskytovať výživné vznikla v tomto kalendárnom roku.

Podľa § 3 ods.1 bod a1) vyhlášky, na účely priznania sociálneho štipendia sa spolu so študentom, ak s ním žije v domácnosti, spoločne posudzuje rodič študenta, ak nie je rozhodnutím súdu povinný poskytovať študentovi výživné alebo súd určil rozsah vyživovacej povinnosti na návrh podľa osobitného predpisu po zápise študenta na prvé vysokoškolské štúdium na vysokú školu sídliacu na území Slovenskej republiky.

Súd na okraj uvádza, že z podaného návrhu na začatie konania sa mu javí, že navrhovateľ svojím konaním (uzatvorením mediačnej dohody) sleduje zámer, ktorý má za následok formálne splnenie podmienok pre priznanie sociálneho štipendia v zmysle Zákona o vysokých školách. Sledovanie takéhoto zámeru možno považovať za obchádzanie Zákona o vysokých školách vo vzťahu k priznaniu sociálneho štipendia za podmienok ustanovených vykonávacími predpismi. V zmysle Zákona o vysokých školách vo vzťahu k priznaniu sociálneho štipendia platí, že podaním návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa a prípadné súdne rozhodnutie o určení výživného má za následok, že rodič plnoletého dieťaťa sa nebude posudzovať spoločne so študentom a za príjem študenta vysokej školy sa bude považovať priemerná suma poskytnutého výživného. Predpoklad, že navrhovateľ sleduje uvedený zámer, v súdenej veci platí o to viac, že v konaní žiada priznať výživné vo výške 30 Eur od každého z rodičov, celkom vo výške 60 Eur mesačne, čo je suma pod hranicou sumy životného minima fyzickej osoby, čím by podmienky pre poskytovanie sociálneho štipendia splnil. Pokiaľ by žiadal priznať výživné zodpovedajúce možnostiam povinných rodičov a svojim oprávneným potrebám, podmienky pre priznanie sociálneho štipendia by nesplnil. Úmyslom zákonodarcu celkom zrejme nebolo formálne, resp. účelové rozdeľovanie rodín prostredníctvom súdnych rozhodnutí o určení výživného na študenta vysokej

školy za účelom splnenia podmienok pre priznanie sociálneho štipendia, ale jeho priznanie osobám, ktoré so spoločne posudzovaným osobami nedosahujú potrebnú hranicu príjmu. Navrhovateľovi nárok na sociálne štipendiu vznikne, pokiaľ so svojimi rodičmi, dobrovoľne plniacimi vyživovaciu povinnosť a ďalšími prípadne spoločne posudzovanými osobami, nedosiahne hranicu príjmu podľa § 4 citovanej vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutou smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.