Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/190/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tučkovou vo veci starostlivosti o maloletého Q., zastúpeného Úradom práce, soc. vecí a rodiny, Žilina ako kolíznym opatrovníkov, dieťa rodičov: K. právne zastúpeného Mgr. Igorom Šimom, advokátom so sídlom Žilina, Hollého 49 a Q. o zníženie výživného, takto rozhodol:

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Otec svojím návrhom zo dňa XX. X. XXXX žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy 200 € mesačne na sumu zákonom stanovenou výškou 30 % životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina F., maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke, otec zaviazaný v zmysle rodičovskej dohody platením výživného vo výške 200 € mesačne. Maloletý je v súčasnosti v osobnej starostlivosti matky. Otec podal návrh z dôvodu, že je v zlej finančnej situácii, čím teda došlo k zmene pomerov na jeho strane.

Matka sa k návrhu písomne vyjadrila podaním zo dňa XX. X. XXXX, uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Poukázala na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného. Otec tvrdí, že musí bývať v D., pretože tam má prácu. Z jeho daňových priznaní vyplýva, že tam má prácu len príležitostne a z toho dôvodu žiada znížiť výživné. Jeho pobyt v Bratislave, kde sú životné náklady oveľa vyššie ako v Žiline, považuje matka za účelové a smerujúce k vyhýbaniu sa vyživovacej povinnosti. Podľa názoru matky Žilina má dostatok pracovných miest, ktoré by mohol otec vykonávať (murár, vodič vysokozdvižného vozíka, zatepľovač bytových domov, strážnik a podobne). Tým by si otec zabezpečil pravidelný mesačný príjem. Život v Bratislave so sebou prináša neprimerané náklady spojené s používaním auta, s bývaním v podnájme, čo činí 250 € mesačne, pričom v Žiline má možnosť bývať u svojich rodičov na adrese trvalého bydliska. Podľa názoru matky za momentálnu finančnú situáciu si môže otec sám svojím nezodpovedným prístupom k hľadaniu si zamestnania. Zrejme mu vyhovuje príležitostný spôsob obživy, inak by si našiel prácu s pravidelným príjmom, nie ako živnostník, nakoľko ten má aj vysoké odvody. Matka so znížením nesúhlasila aj z dôvodu, že maloletý v septembri nastúpi do školy, čím jeho náklady nevyhnutné vzrastú. Otec nemá snahu nájsť si prácu a lepšie zarobiť, neobstojí ani tvrdenie, že sa mu zmenili pomery a jeho možnosti a schopnosti. Majetkové pomery si zmenil sám a úmyselne vzhľadom k tomu, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Matka žiadala návrh otca zamietnuť.

Kolízny opatrovník ÚPSVaR Žilina nesúhlasil so znížením výživného, nakoľko to nie je v záujme dieťaťa.

O návrhu súd rozhodol rozsudkom č. k. XXP XXX/XXXX-XXX dňa X. XX. XXXX. Voči rozsudku sa odvolal otec prostredníctvom právneho zástupcu. Krajský súd v Žiline uznesením č. XCoP XX/XXXX- XXX zo dňa XX. X. XXXX, právoplatným dňa XX. X. XXXX, rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav: neoboznámil sa so spisom súdu, ktorého obsahom je posledné rozhodnutie o výživnom na maloletého, neporovnal rozhodné skutočnosti na strane otca v čase posledného rozhodnutia o výživnom so skutočnosťami v čase konania o jeho návrhu na zníženie výživného, okresný súd vychádzal z príjmov prijatých otcom od spoločnosti Technounion, s.r.o., ktoré však reálne neodzrkadľujú jeho skutočný príjem, bližšie nezisťoval pravidelné a nepravidelné výdavky, ktoré vynakladá matka na výchovu a výživu maloletého Q. v súvislosti s jeho nástupom do základnej školy. Odvolací súd preto považoval rozhodnutie Okresného súdu Žilina o návrhu otca na zníženie výživného za predčasné.

V ďalšom teda okresný súd v zmysle intencií krajského súdu doplnil dokazovanie a porovnal schopnosti, možnosti otca v čase posledného určenia výživného a schopnosti, možnosti otca pri podávaní návrhu o zníženie výživného, ako aj zisťoval skutočne odôvodnené potreby maloletého Lukáša a zárobkové pomery matky.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z uvedeného vyplýva, že súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, právneho zástupcu otca, matky, kolízneho opatrovníka, daňovým priznaním otca za rok 2010, 2011, potvrdením zamestnávateľa, výkazom o príjmoch a výdavkoch otca za rok 2010, 2011, potvrdením zamestnávateľa matky Tesco Stores, SR, a.s., Kamenné námestie 1/A, Bratislava, písomnými vyjadreniami matky, zmluvou o nájme bytu v prospech nájomcu K., faktúrami pre Techounion, s.r.o., Strojnícka 8, Bratislava (bratislavská firma), nevyhnutnými výdavkami na školské potreby a oblečenie maloletého v súvislosti s nástupom na základnú školu, výdavky na školu potvrdeného základnou školou, potvrdením Allianz - slovenská poisťovňa, a.s., pobočka Žilina, potvrdením U. potvrdeniami VÚB Bratislava - Polus, faktúrami pre

Technounion, s.r.o., Strojícka 8, Bratislava za september 2011, október 2011, február 2011, marec 2011, január 2011, rozvodovým spisom XC XXX/XXXX, faktúrou Technounionu za obdobie február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, príjmovými pokladničnými dokladmi na prospech pána Z. - nájomné, prehlásením prenajímateľov, kópiami príjmových pokladničných dokladov aj pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, rozpis neuhradených pohľadávok, faktúra od firma N. (žilinská spoločnosť, ktorá má zákazky aj v Bratislave) za júl 2012, jún 2012, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, potvrdením základnej školy, ktorú maloletý navštevuje, o výške príspevkov v súvislosti so školou, správou T., o zmene pracovného zaradenia matky, mzdovými výmermi zamestnávateľa matky, správu o preplatení faktúr firmou N., rozpisom mesačných výdavkov na maloletého, písomným vyčíslením príjmov a nákladov otca maloletého zo dňa 13. 2. 2013, upovedomením o začatí exekúcie od súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, oznámenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Žilina, príjmovými pokladničnými dokladmi za nájomné na bývanie a zistil tento skutkový stav:

Rodičia maloletého nie sú manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX, právoplatný XX. X. XXXX. Maloletý Q.ol zverený do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého 200 € mesačne a stretávať sa s maloletým neobmedzene. Úprava práv a povinností k maloletému bola výsledkom vzájomnej rodičovskej dohody. Takto dohodnuté výživné bolo v čase, keď čistý priemerný mesačný príjem matky v spoločnosti Tesco Stores, a.s. bol 397,81 €. Príjem otca v zmysle daňového priznania za rok 2008 bol 26.393,22 €, výdavky 26.125,51 €, čiastkový základ dane 3.668,59 €. V tom čase maloletý mal päť rokov a navštevoval predškolské zariadenie. V rozvodovom konaní sa účastníci o úprave práv a povinností dohodli. Štúdiom celého spisového materiálu nebolo zistené, že by boli v dohode kladené nejaké podmienky ďalšej výhodnej zákazky u otca, podmieňujúcej jeho celkový príjem. Otec takúto dohodu navrhol sám, nakoľko má stále výhodné zamestnanie v Bratislave a teda aj stály príjem. Pri určovaní zmeny výšky výživného súd vychádza z porovnania stavu v čase rozhodnom pre určenie skoršieho výživného s pomermi zakladajúcimi nové rozhodnutie. V čase podania návrhu o zníženie výživného bola matka zamestnaná v spoločnosti Tesco Stores, SR, Kamenné námestie v pozícii kontrolórky s čistým priemerným mesačným príjmom za obdobie od 11/2010 do 10/2011 (posledný rok pred rozhodovaním) vo výške 465,55 €. Otec sa zdržiaval v Bratislave z pracovných dôvodov. Býva v podnájme, nájomné za ubytovanie uhrádza vo výške 250 € mesačne. Otec vykonáva práce pre spoločnosti Technounion, s.r.o. Bratislava, s čistým priemerným mesačným príjmom cca 350 - 360 €. Výplaty z tejto spoločnosti boli súčasťou jeho daňového priznania za rok 2010 - 2011. V roku 2010 podal otec daňové priznanie, na základe ktorého súdu zistil, že jeho príjmy boli uvádzané vo výške 4.487 €, výdavky 5.648,89 €, strata vo výške 1.161,89 €. Otec v daňovom priznaní za rok 2011 uviedol príjmy 1.142,2 €, výdavky 1.178,17 €, strata 35,55 €. Za rok 2012 daňové priznanie treba podať do 31. 3. 2013, teda v čase rozhodovania súdu nebolo známe. V zmysle faktúr od firmy Technounion, s.r.o. - bratislavská firma, pre ktorú pracoval otec maloletého, vyplatila za január 2012 - 400 €, za február 2012 - 410 €, za marec 2012 - 430 €, apríl 2012 - 430 €, máj 2012 - 450 €. Nakoľko otec naďalej býval v podnájme, uhrádzal nájomné 250 € majiteľovi bytu p. Z. za prenájom garsónky v Bratislave, podľa vlastného vyjadrenia uvádzal, musel platiť sociálne, zdravotné poistenie spolu vo výške 158 € (sociálne 112 €, zdravotné 46 €). Tieto skutočnosti otec preukázal aj písomným vyhlásením prenajímateľov garsónky a dokladmi zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Otec v priebehu roku 2012 od júla pracoval aj pre firmu N. a už v júli 2012 jej fakturoval sumu 557 €, v júni 500 €. Potvrdením citovanej firmy mal súd preukázané, že všetky jeho vystavené faktúry boli v čase od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2012 (v roku 2013 ho neevidujú) súbežne s firmou Technounion, súd nemal žiadnym spôsobom u otca preukázané, že by faktúry, ktoré vystavil pre Technounion neboli otcovi vyplatené, t. j. jeho príjem obsahoval od 1. 1. 2011 do júna 2012 dve firmy. Z príjmových pokladničných dokladov súd zistil, že od októbra 2012 otec býval v prenájme u K., čím sa mu znížil prenájom z 250 na 160 € mesačne. Podľa výpovede otca, tento od 1. 1. 2013 mal jednu zákazku v Bratislave, jednu v Žiline na maliarske práce, prechodne býva u svojich rodičov, teda znížili sa mu náklady spojené s ubytovaním, predpokladá, že od každej zákazky dostane 100 €. Momentálne bratislavská firma nemá pre otca prácu a zamestnávateľov na práce od 1. 1. 2013 otec prezradiť nechcel. Neprezradil súdu ani priezviská priateľov, od ktorých si v prípade núdze požičiaval. Je síce čestné prehlásenie matky otca maloletého o tom, že mu finančne vypomáha v prípade núdze, avšak tento dôkaz súd zhodnotil ako účelový a pre rozhodnutie vo veci súd naň neprihliadal. Čo sa týka daňových priznaní za posledné dva roky 2010 a 2011, sú mínusové. Otec poprel skutočnosť, že by mínusové boli z dôvodu zvyšovania jeho výdavkov na samostatnú zárobkovú činnosť. Skutočnosť zdôvodnil tak, že zo strany spoločností, pre ktoré pracoval,

dochádzalo k neplateniu, prípadne nižšiemu plateniu, ku skutočnosti, že klesla cena práce. Súd tieto skutočnosti posúdil tak, že tvrdenia otca sú zavádzajúce z dôvodu, že naďalej s firmou, ktorá údajne otcovi neplatila faktúry (Technounion, čo je bratislavská firma), otec naďalej udržiava kontakt a v prípade potreby firmy je ochotný pre ň u pracovať.

Svoje náklady otec vyčíslil na sumu 435 € mesačne. Pokiaľ teda by bol príjem otca 400 € mesačne, výdavky presahujú jeho príjem. Túto nezrovnalosť otec vysvetľoval tým, že opäť mu pomáhajú jeho rodičia.

Matka maloletého aj v čase posledného určenia výživného, aj v súčasnosti pracuje pre firmu Tesco Stores. Čistý mesačný príjem v čase rozvodového konania bol 397 €, ktorý po tom po prijatí funkcie kontrolórky sa zvýšil na 456 € mesačne, avšak od 1. 11. 2012 preradením na nižšie platenú prácu sa jej príjem znížil o 59 €, teda prešla na príjem taký, aký mala v čase posledného určenia výživného. Túto skutočnosť zdôvodnila tým, že pokiaľ by nebolo súhlasila s prijatím na menej platenú prácu, tak ostatne absolútne bez zamestnania.

Pokiaľ sa týka výdavkov na maloletého matka ich v rozpise súdu predložila, vyčíslila výdavky na stravu (raňajky, desiatu, olovrant, večera) 160 €, čo predstavuje na deň cca 5,5 €. Na oblečenie 30 €, výdavky na lieky (špecializácia u neurologičky) je 13,78 €. Mesačné výdavky na drogériu, hygienické potreby 10 €, školská jedáleň 23,31 €, školská družina 8 €. Po zosumarizovaní teda mesačné výdavky matky na maloletého predstavujú 245 €. Okrem toho uviedla, že syn v súčasnosti chodí do druhého ročníka základnej školy, má absolvovať školu v prírode vo výške 92 €. Matka do nákladov nezahrnula osobitné potreby, čo sa týka napr. osobitných záľub maloletého, jeho športového zamerania, prípadne ostatných nepravidelných výdavkov. Súd preto nemal pochybnosti s vyčíslením pravidelných mesačných výdavkov na maloletého. Okrem tejto skutočnosti, základná škola, ktorú maloletý navštevuje, náklady maloletého v súvislosti so školskou dochádzkou potvrdila.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že náklady na výživu a výchovu maloletého podstatne vzrástli jeho nástupom na základnú školu, príjmy na strane matky sa nezmenili, príjmy na strane otca podľa daňových priznaní sú nižšie. Napriek tomu súd návrhu nevyhovel a tento zamietol. Podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach otca mať príjem, ktorý by pokryl doteraz určené výživné. Daňové priznania sú síce mínusové, ale otec príjem stály má. Pokiaľ teda oficiálne firmy, pre ktoré pracuje, by aj nevyplatili faktúry, čo otec žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, otec má možnosť zamestnať sa a zarobiť si finančné prostriedky, napr. prostredníctvom priateľov, ktorých súdu odmietol uviesť. Preukázal z daňových priznaní, že je v mínuse, avšak jeho výdavky pravidelné mesačné ďaleko prevyšujú jeho príjem a zdroj okrem rodičov a kamarátov, ktorých otec pomenovať nechcel, súdu neuviedol. Možnosť otca získať finančné prostriedky bola súdu potvrdená aj tou skutočnosťou, že otec s firmou z Bratislavy T. má dobré vzťahy a je ochotný pre ňu pracovať pokiaľ ho firma požiada. Bolo by to možné v prípade, že mu firma nevyplatí faktúry? Otec spolu s právnym zástupcom počas celého konania poukazovali na „nejakú situáciu“ pri určovaní výživného v rozvodovom konaní. Veď pokiaľ účastníci sa navzájom dohodnú, nie je povinnosťou súdu skúmať ich a hodnotiť zárobkové schopnosti a možnosti. Znenie tejto dohody vtedy otec sám navrhol, tak zrejme si bol vedomý svojich možností takto ním navrhnuté výživné platiť. Súd poukazuje na skutočnosť, že v poručenskom konaní neprináleží hodnotiť rozsudok predchádzajúci.

Zhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti porovnaním stavu posledného určenia výživného a súčasného stavu súd jednoznačne dospel k záveru, že úprava vyživovacej povinnosti otca smerujúca k zníženiu výživného na maloletého nie je opodstatnená. Otec aj hneď po rozvodom konaní v roku 2010 podal už návrh na zníženie výživného, ktorý návrh zobral späť a teda platil pôvodné výživné. Podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach otca platiť naposledy určené výživné aj naďalej, otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd mal preukázané, že otec má možnosť pracovať aj v Bratislave, aj v Žiline. Je len na ňom, aké zákazky príjme. To, že volí prípadne bývanie v podnájme v Bratislave, je len dôkazom, že otec si je vedomý vlastného finančného zabezpečenia, ktoré mu to dovoľuje. V danom prípade súd teda dospel k záveru, že otec nepreukázal takú zmenu pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Preto súd návrh otca zamietol. Zníženie výživného by bolo v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine v rozpore so záujmami maloletého.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Okresný súd Žilina,

dňa 18.2.2013

JUDr. Gabriela Tučková

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: A. Popluhárová