Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/42/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa L.. I. D. I., bývajúceho v Q., A. X, zastúpeného JUDr, Martinom Rohaľ Iľkivom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Timravina 9, proti odporcovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, o zaplatenie 113.705,39 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 113.705,39 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že s odporcom uzavrel poistnú zmluvu č. 81/421187, vzťahujúcu sa na poistenie stavieb, a to rodinného domu na Timravinej ulici č. 9 v Bratislave, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku (ďalej len „všeobecné poistné podmienky“) a osobitné podmienky - Zmluvné dojednania pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb a pre poistenie zodpovednosti za škodu (ďalej len „ zmluvné dojednania“). V dôsledku poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 26.02.2007, keď neznámy páchateľ prestrihol plot, vznikol na pozemok navrhovateľa a automobilovým benzínom polial krov strechy rodinného domu na Timravinej ulici č. 9 v Bratislave, následkom čoho vznikol požiar, ktorý strechu rodinného domu značne poškodil, navrhovateľ požiadal odporcu o výplatu poistného plnenia. Odporca odmietol poskytnúť poistné plnenie argumentujúc, že navrhovateľovi nevznikol nárok na jeho výplatu, pretože škodná udalosť podliehala výluke z poistenia majetku podľa článku 8, bod 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok. Navrhovateľ mal za to, že odporca sa snažil vyhnúť plneniu povinnosti vyplývajúcej z poistnej zmluvy, keďže výsledky vyšetrovania policajných orgánov nepreukázali, že by úmyselné konanie páchateľa smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku a zároveň proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku. Vyšetrovanie nevylúčilo možnosť vlámania sa páchateľa za účelom krádeže, a teda nevylúčilo, že páchateľ pravdepodobne horľavinou len zahladzoval stopy. Podľa navrhovateľa odporca pri šetrení poistnej udalosti opomenul na ustanovenie článku 3, bod 7 zmluvných dojednaní, podľa ktorého sa poistenie dojednávalo i pre prípady poškodenia alebo zničenia stavebných súčastí budovy, ku ktorému došlo v dôsledku vlámania sa páchateľa do budovy za účelom krádeže vecí poistených u odporcu. Keďže do úvahy pripadali rôzne právne výklady podmienok výluk z poistenia, navrhovateľ ako poistník a zároveň spotrebiteľ žiadal uprednostniť výklad smerujúci v prospech poistníka, naplňujúci i jeho legitímne očakávania z poistnej zmluvy. Navrhovateľ totiž v prípade nastania škodovej udalosti, ktorú nemohol vôľovo nijako ovplyvniť, očakával, že odporca pristúpi k výplate poistného plnenia. Vzhľadom na to, že celková škoda spôsobená navrhovateľovi požiarom prekročila poistnú sumu uvedenú i v poistnej zmluve, navrhovateľ žiadal od odporcu vyplatenie istiny rovnajúcej sa poistnej sume, t.j. 113.705,39 Eur spolu s úrokom z omeškania.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Dôvodil, že na škodovú udalosť zo dňa 26.02.2007 sa vzťahuje výluka z poistenia tak podľa všeobecných poistných podmienok, článku 8, bod 6 písm. e), ako aj podľa zmluvných dojednaní, a to článku 8 bod 16. Zo záverov vyšetrovania OR PZ Bratislava I jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že došlo k úmyselnému poškodeniu poistenej veci spôsobeného horľavinou, benzínom, a teda bez ohľadu na to, či sa podarilo alebo nepodarilo nájsť páchateľa trestného činu, išlo o úmyselný trestný čin poškodzovania cudzej veci, a teda o úmyselné konanie páchateľa smerujúce k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, prípadne smerujúce i proti osobe poisteného alebo vlastníka poisteného majetku. Páchateľ trestného činu totiž vyliezol na strechu rodinného domu navrhovateľa, polial ju automobilovým benzínom a túto zapálil, preto je nesporné, že tak konal v úmysle poškodiť alebo zničiť poistený majetok, nešlo o nedbanlivosť. Bolo na navrhovateľovi preukázať tvrdenie, že páchateľ chcel horľavinou len po sebe zahladiť stopy. Zo znenia zmluvných dojednaní, článku 8, bod 16 pritom vyplývalo, že poisťovňa neposkytne poistné plnenie za škody na stavbách spôsobené úmyselným poškodením alebo zničením, ktoré ustanovenie nepodmieňovalo aplikáciu výluky ďalšou skutočnosťou, a to tým, že by úmyselné konanie muselo zároveň smerovať i k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku, tak ako je to uvedené v článku 8, bod 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok. Odporca sa nestotožnil ani s tvrdeniami navrhovateľa o tom, že označenú výluku z poistenia možno prípadne považovať za neprijateľnú podmienku uvádzanú v spotrebiteľských zmluvách, keďže navrhovateľ mal pri uzatvorení poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa tak so všeobecnými poistnými podmienkami, ako aj zmluvnými dojednaniami, zistiť rozsah poistného krytia, a v prípade záujmu mohol dojednať rozšírené poistné krytie aj o riziko úmyselného poškodenia alebo zničenia poistenej stavby. Navrhovateľ teda mohol vôľovo ovplyvniť obsah poistnej zmluvy tým, že by si pripoistil aj toto riziko vzniku škodovej udalosti. Pri tak širokom a extenzívnom výklade aký prezentoval navrhovateľ by potom žiaden poisťovateľ nemohol v poistnej zmluve uvádzať žiadne výluky z poistenia, resp. akokoľvek obmedziť rozsah poistnej ochrany a poistenie by v takom prípade pokrývalo všetky možné poistné riziká. Vzhľadom na namietaný základ nároku navrhovateľa, v ďalšom sa odporca bližšie nedotkol výšky uplatňovanej žalovanej istiny.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 18. februára 2013 a po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocnenej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, s likvidačným a poistným spisom odporcu, so spisovým materiálom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, odbor kriminálnej polície č. ORP-245/2-OVK-B1-2007, ako i ostatným obsahom spisu.

Súd poučil účastníkov konania podľa o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( , ).

Skutkový stav je nasledovný:

Navrhovateľ uzatvoril dňa 24.01.2002 s odporcom poistnú zmluvu č. 81/421187, ktorej predmetom bolo poistenie stavieb, a to rodinného domu na Timravinej č. 9 v Bratislave, vrátane jeho prízemia, pivnice, ďalšieho podlažia a garáže, pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou udalosťou, vodou z vodovodných zariadení, ako aj poistenia zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z vlastníctva poistených stavieb a k nim patriacich pozemkov alebo chodníkov a na zodpovednosť poisteného ako stavebníka, vrátane ušlého zisku, so začiatkom poistenia od 25.01.2002. Súčasťou poistnej zmluvy boli i zmluvné dojednania a všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu fyzických osôb.

Dňa 26.02.2007 nahlásil syn navrhovateľa telefonicky odporcovi poistnú udalosť, ku ktorej malo dôjsť o 5.00 hod, tak, že neznámy páchateľ úmyselne podpálil horľavinou strechu domu na A. Č.. X F. Q., ktorý požiar sa rozšíril po dome, a spôsobil škodu odhadom vo výške 165.969,59 Eur (5.000.000,- Sk). Škodová udalosť, evidovaná u odporcu pod č. 07/281/11300, bola predmetom šetrenia útvarom policajného zboru Bratislava I. Odporca listom zo dňa 20.01.2008 navrhovateľovi oznámil záverečné stanovisko ku škodovej udalosti, t.j. že nepristúpi k výplate poistného plnenia s poukazom na článok 8, bod 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok a článok 8 bod 6 (správne malo byť 16- pozn. súdu) zmluvných dojednaní. Ako dôvod uviedol, že podľa výsledkov šetrenia polície neznámy páchateľ dňa 26.02.2007 poškodil strechu domu navrhovateľa tým, že automobilovým benzínom polial krov strechy, následkom čoho vznikol požiar, pričom navrhovateľ nemal dojednané riziko úmyselného poškodenia alebo zničenia poistenej stavby. Navrhovateľ so zamietavým stanoviskom odporcu nesúhlasil a v liste zo dňa 31.03.2008 namietal aplikáciu výluky z poistenia na škodovú udalosť, nakoľko výsledky vyšetrovania polície nepreukázali, že by podpálenie neznámym páchateľom smerovalo proti osobe poisteného, alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku, a že by išlo o úmyselné konanie. Odporca v liste zo dňa 12.05.2008 uviedol, že navrhovateľ nemal v čase vzniku škodovej udalosti dojednaný dodatok pre rozšírenie poistného krytia o riziko úmyselného poškodenia alebo zničenia poistenej stavby, a v zmysle zmluvných dojednaní, a to článku 8, bod 16. poisťovňa neposkytne plnenie z poistenia na stavbách spôsobené úmyselným poškodením alebo zničením. Z výsledkov šetrenia OR PZ v Bratislave zo dňa 30.11.2007 totiž vyplynulo, že nezistený páchateľ poškodil cudziu vec tým, že automobilovým benzínom polial krov strechy rodinného domu, následkom čoho vznikol požiar, ktorý strechu poškodil, pričom automobilový benzín patrí medzi horľavé kvapaliny I. triedy nebezpečnosti a zároveň je najčastejšie používaný akcelerátor horenia pri úmyselne založených požiaroch. Navrhovateľ písomne dňa 03.12.2007 oznámil odporcovi výpoveď poistnej zmluvy podľa článku 10, bod 1 všeobecných poistných podmienok.

Z obsahu spisového materiálu Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava I, odbor kriminálnej polície, č. ORP-245/2-OVK-B1-2007, súd zistil, že vyšetrovateľ policajného zboru uznesením zo dňa 26.02.2007 začal podľa trestné stíhanie vo veci zločinu poškodzovania cudzej veci podľa , , , ktorého sa dopustil neznámy páchateľ tým, že dňa 26.02.2007 v Q., na ulici A. X v čase okolo 5.00 hod. poškodil cudziu vec tak, že neznámou tekutinou polial krov strechy rodinného domu, následkom čoho vznikol požiar, ktorý strechu poškodil, čím poškodenému navrhovateľovi spôsobil škodu vo výške približne 66.387,84 Eur (2.000.000,-Sk). Trestné stíhanie bolo pritom začaté podľa vykonaním obhliadky miesta činu. Podľa zápisnice o obhliadke miesta požiaru rodinný dom mal z časti obhorenú strechu, v záhrade zo zadnej časti sa nachádzal o stenu domu opretý vysúvací plechový rebrík vedúci na strechu domu, pričom vľavo od neho na zemi stála otvorená plastová fľaša bez označenia a uzáveru a naokolo boli roztrúsené úlomky strešnej krytiny zo strechy domu. Na plote obkolesujúcom pozemok záhrady sa nachádzala diera a pletivo bolo rozstrihnuté a roztiahnuté. Trámy strechy domu boli povrchovo obhorené, žiaden z nich nebol prehorený v celej hrúbke, rovnako mierne obhorené a zmáčané vodou boli aj veci - stavebné veci a nábytok. Epicentrum požiaru sa nachádzalo vľavo od schodov. Podľa záznamu vyšetrovateľa spísaného dňa 26.02.2007 bol požiar založený úmyselne. Navrhovateľ dňa 27.06.2007 k okolnostiam vzniku požiaru do zápisnice o výsluchu uviedol, že dňa 26.02.2007 sa zobudil okolo 5.00 hod na to, že na povale niečo buchlo, preto vstal z postele, išiel na povalu a zistil, že bola v plameňoch. V dome sa nachádzali okrem jeho manželky i syn L. s manželkou, ktorých zobudil, požiadal syna o hasiaci prístroj, zavolal požiarnikov a začal hasiť požiar. Keď sa mu minula náplň hasiaceho prístroja išiel pred dom čakať požiarnikov, ktorí prišli súčasne s policajtmi. Jeden z príslušníkov polície sa ho po ohliadke dotazoval na hliníkový výsuvný rebrík a umelohmotnú bandasku, ktoré mu však nepatrili. Podľa navrhovateľa sa nejednalo o náhodnú udalosť, ale o úmyselné podpaľačstvo, ktoré malo súvisieť s jeho činnosťou kontrolóra v štrukturálnych fondov EÚ alebo s aktivitami jeho syna v občianskom združení Hrad Slavín, konkrétne podozrenie navrhovateľ na nikoho nemal. Vo veci boli vypočutí ako svedkovia aj 1/ U. F., zamestnanec spoločnosti INSTA s.r.o. vykonávajúcej stavebné práce na stavbe na A. ulici, ktorý sa dozvedel o vzniku požiaru po príchode na stavbu okolo 6.30 hod., a 2/ I.. J. Q., vlastník pozemku, na ktorom sa vykonávali stavebné práce spoločnosťou INSTA s.r.o., ktorý sa k vzniku požiaru nevedel vyjadriť, dozvedel sa o ňom z novín. Na žiadosť policajného orgánu Kriminalistický a expertízny ústav vypracoval vo veci znalecký posudok a zistil v zaistených a predložených stopách prítomnosť automobilového benzínu. Išlo pritom o kvapalinu, ktorá sa používa ako palivo do zážihových motorov, zaradenú podľa vyhlášky MV č. medzi horľavé kvapaliny I. triedy nebezpečnosti a najčastejšie používaný akcelerátor horenia pri úmyselne založených požiaroch. Uznesením zo dňa 30.11.2007 vyšetrovateľ policajného zboru prerušil trestné stíhanie, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1998 pri ukončení životnej poistky požiadal odporcu o uzavretie novej poistnej zmluvy. Pracovníčka odporcu mu pritom vysvetlila, že existuje lepšia a drahšia poistka na rodinný dom, ktorá mala pokrývať všetky poistné udalosti, a v takom prípade mal odporca uhradiť náklady potrebné na uvedenie do pôvodného stavu. Poistnú zmluvu preto uzavrel s týmto presvedčením a až z vyjadrení odporcu zistil, že v skutočnosti išlo o iné poistenie.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojich ústnych prednesoch zotrval na dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal výplaty poistného plnenia zo škodovej udalosti zo dňa 26.02.2007. Samotný priebeh poistnej udalosti tak ako bol zachytený v hlásení zo dňa 26.02.2007, ako aj v uznesení o začatí trestného stíhania nerozporoval. Podľa obsahu sa mala poistná zmluva vzťahovať na prípad poškodenia stavby živelnými pohromami, ako aj na prípad vlámania a odcudzenia vecí zo stavby, pričom navrhovateľ bol pri jej uzavretí informovaný, že sa vzťahuje komplexne na maximálne množstvo prípadov. Z tohto dôvodu neuzatvoril inú poistnú zmluvu, ani dodatok k poistnej zmluve a nežiadal odporcu ani o rozšírenie poistného krytia. Navrhovateľ nepopieral, že sám označil konanie neznámeho páchateľa za úmyselné podpaľačstvo so snahou podpáliť strechu rodinného domu, a teda mal za to, že nešlo o náhodnú udalosť, ale o úmyselné konanie páchateľa s cieľom podpáliť strechu rodinného domu, čo však podľa právneho zástupcu navrhovateľa nevylučovalo, že páchateľ mohol chcieť zo stavby i niečo odcudziť. S poukazom na potvrdenie zo dňa 12.01.2011 (č.l. 17), podľa ktorého sa ani vyšetrovateľ policajného zboru nevedel vyjadriť, či z oblasti podkrovia páchateľ odcudzil aj veci patriace navrhovateľovi, nakoľko krov bol značne poškodený a niektoré z predmetov zhoreli a nebolo ich možné identifikovať, namietal právny zástupca navrhovateľa tvrdenia odporcu, že vôľa páchateľa smerovala len k poškodeniu majetku navrhovateľa, a nie aj k jeho scudzeniu. Navrhovateľ síce nevedel uviesť a ani nijako preukázať, či niektoré z vecí v krove rodinného domu boli skutočne odcudzené, táto okolnosť však neznamenala, že páchateľ mohol spáchať trestný čin vlámaním. V takom prípade mal odporca poskytnúť poistné plnenie v súlade s článkom 3, bod 7 zmluvných dojednaní upravujúci prípad vlámania do nehnuteľnosti. Pokiaľ išlo o odporcom uplatnenú výluku z poistenia podľa článku 8, bod 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok, právny zástupca navrhovateľa ju nepovažoval za záväznú. Jej aplikácia vyžadovala totiž kumulatívne splnenie podmienky, že konanie páchateľa smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku a zároveň smerovalo proti osobe navrhovateľa alebo vlastníka poisteného majetku. Pokiaľ išlo o žalovanú istinu, tá mala zodpovedať sume nákladov na opravu alebo znovuzriadenie stavby v dôsledku požiaru, ktoré náklady vyplývali i z listinného dokladu

- prepočtu prác na streche rodinného domu (č.l. 18 a nasl.). Z jeho obsahu je zrejmé, že spoločnosť DINOX, s.r.o. ako zhotoviteľ uskutočnila položkovité vyúčtovanie prác na streche rodinného domu na Timravinej č. 9 v Bratislave v období 2007-2009 sumou celkom 114.924,26 Eur (3.462.208,30 Sk). Zo statického posudku č. 07012 vypracovaného I.. B. dňa 27.02.2007 pritom vyplynulo, že poškodenia strechy vzniknuté požiarom bolo potrebné okamžite sanovať.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu vo svojich ústnych prednesoch namietala dôvodnosť nároku navrhovateľa, na ktorý sa vzťahovali výluky z poistenia tak podľa všeobecných poistných podmienok, ako aj zmluvných dojednaní. Z vyšetrovacieho spisu pritom vyplývalo, že k poškodeniu poistenej stavby došlo úmyselným konaním, nakoľko išlo o úmyselný trestný čin poškodzovania cudzej veci. Poistná zmluva navrhovateľa pokrývala pritom len prípady poškodenia alebo zničenia stavby živelnou udalosťou, vodou z vodovodných zariadení a prípady zodpovednosti za škodu, preto už z gramatického a logického výkladu je zrejmé, že sa nevzťahovala na riziko úmyselného poškodenia alebo zničenia stavby človekom, ale len na riziká spôsobené živelnou udalosťou neovplyvniteľnou človekom. Poistná zmluva bola uzavretá písomne v súlade s ustanovením , navrhovateľ ju podpísal, a bolo irelevantné, že sa domnieval, že pokrývala všetky prípady poškodenia alebo zničenia stavby. V ďalšom splnomocnená zástupkyňa odporcu viedla, že na uplatnenie výluky z poistenia podľa článku 8, bod 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok nebolo potrebné kumulatívne naplnenie stanovených predpokladov, pričom na aplikáciu výluky podľa článku 8, bod 16 zmluvných dojednaní postačovalo, že pri poistnej udalosti išlo o úmyselné konanie páchateľa smerujúce proti poistenému majetku. Navrhovateľ pritom sám pripustil, že konanie páchateľa mohlo smerovať i proti jeho osobe. Splnomocnená zástupkyňa odporcu považovala odvolávanie sa navrhovateľa na ustanovenie článku 3, bod 7 zmluvných dojednaní za nedôvodné, nakoľko toto sa vzťahovalo na prípady vlámania s úmyslom scudziť vec, pri ktorom vlámaní páchateľ spôsobil škodu i na súčastiach stavby. Ak by teda odporca vyplatil poistné plnenie za odcudzené veci, zároveň by uhradil poistné plnenie i za poškodenia na súčastiach stavby. Vyšetrovaním však nebolo preukázané, že by sa páchateľ dopustil krádeže vecí z krovu, spáchanie takého trestného činu navrhovateľ nenahlásil, tento nebol policajným orgánom vyšetrovaný. Navrhovateľ zároveň nepreukázal aké veci sa mali v krove rodinného domu nachádzať pred škodovou udalosťou, pričom zo zápisnice o použití služobného psa a o obhliadke miesta činu vo vyšetrovacom spise nevyplývalo, že by niektoré z vecí navrhovateľa zhoreli až na popol. Odporca pritom likvidoval i poistnú udalosť navrhovateľa, na ktorú sa vzťahovalo poistenie domácnosti navrhovateľa, vyplatil mu poistné plnenie vo výške 6.907,79 Eur (208.104,-Sk) ako náhradu za veci poškodené a zničené požiarom podľa položkového zoznamu spísaného navrhovateľom, v ktorom navrhovateľ nespomenul ani krádež, ani úplné zhorenie niektorej z vecí. Argumentáciu navrhovateľa o krádeži vecí uplatnenú takmer 4 roky po požiari preto považovala splnomocnená zástupkyňa odporcu za účelovú, špekulatívnu a ničím nepreukázanú. Z opatrnosti namietala i výšku požadovaného poistného plnenia, keď navrhovateľ nepreukázal vznik nároku na celú poistnú sumu, a to so zreteľom na nie zrejmý rozsah poškodenia stavby požiarom a hodnotu použiteľných zvyškov.

Podľa (ďalej „“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa veta prvá v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených.

Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

Podľa článku 1, bod 2 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku (ďalej len „všeobecné poistné podmienky“), poistenie slúži na výplatu poistného plnenia na škodu spôsobenú poistnou udalosťou. Poistná udalosť je náhodná udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Náhodná udalosť je taká udalosť, o ktorej účastníci poistenia v čase dojednania poistnej zmluvy predpokladajú, že môže vzniknúť, avšak nie je isté, či nastane, prípadne kedy nastane.

Podľa článku 2, bod 5 všeobecných poistných podmienok, v poistnej zmluve sa musí vždy uviesť, ktoré veci sú poistené a z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie.

Podľa článku 8 bod 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok, poistenie sa nevzťahuje na úmyselné poškodenie alebo zničenie poistenej veci spôsobené: výbuchom nálože, trhaviny, granátu alebo iných výbušných hmôt, horľavinami a nimi vyvolanými spolupôsobiacimi príčinami, ak úmyselné konanie smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, proti osobe poistného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku.

Podľa článku 11 bod 2 všeobecných poistných podmienok v poistnej zmluve dojednanej medzi poisťovňou a poisteným sa možno odchýliť od týchto ustanovení všeobecných poistných podmienok: čl. 5, bod 1 písm. h), l) a bod 2, čl. 7, čl. 8 bod 5 a 6, čl. 9 bod 1.

Podľa článku 3 bod 7 zmluvných dojednaní pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb a pre poistenie zodpovednosti za škodu (ďalej len „zmluvné dojednania“), poistenie sa dojednáva aj pre prípad poškodenia alebo zničenia stavebných súčastí budovy, ku ktorému došlo v dôsledku vlámania sa páchateľa do budovy za účelom krádeže vecí poistených v Slovenskej poisťovni, a.s.

Podľa článku 8, bod 16 zmluvných dojednaní, poisťovňa neposkytne poistné plnenie za škody na stavbách spôsobené: atmosférickými zrážkami, vzlínaním zemnej vlhkosti, nerovnomerným sadaním pôdy, úmyselným poškodením alebo zničením, krádežou stavieb alebo ich súčastí, v súvislosti s vykonávaním opráv alebo rekonštrukčných prác na poistenej stavbe, opotrebovaním a neúdržbou.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa veta prvá spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi nimi vznikol záväzkový právny vzťah vyplývajúci z poistnej zmluvy č. 81/421187 uzavretej dňa 24.01.2002, ktorej súčasťou boli i zmluvné dojednania a všeobecné poistné podmienky. Z obsahu poistnej zmluvy vyplynulo, že bola dojednaná na poistenie stavieb, a to pre prípad poškodenia alebo zničenia rodinného domu navrhovateľa živelnou udalosťou, vodou z vodovodných zariadení a zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z vlastníctva poistených stavieb a k nim patriacich pozemkov alebo chodníkov a na zodpovednosť poisteného ako stavebníka vrátane ušlého zisku. Ustanovenie poistnej zmluvy tak stanovilo súbor poistených vecí, ako aj rámec poistných udalostí, za nastania ktorých vzniklo navrhovateľovi právo na plnenie (článok 2, bod 5 všeobecných poistných podmienok). Medzi účastníkmi nebolo ďalej sporné, že dňa 26.02.2007 navrhovateľ nahlásil vznik poistnej udalosti, ktorá sa stala i predmetom šetrenia v trestnom konaní, keď uznesením zo dňa 26.02.2007 vyšetrovateľ policajného zboru začal trestné stíhanie pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa , , ktorého sa dopustil neznámy páchateľ tým, že neznámou tekutinou polial krov strechy rodinného domu navrhovateľa, následkom čoho vznikol požiar, ktorý strechu poškodil a spôsobil navrhovateľovi škodu. Podľa záverov Kriminalistického a expertízneho ústavu táto neznáma kvapalina obsahovala zvyšky automobilového benzínu používaného ako palivo do zážihových motorov a v zmysle vyhlášky MV č. sa radila medzi horľavé kvapaliny I. triedy nebezpečnosti a najčastejšie používané akcelerátory horenia pri úmyselne založených požiaroch. Trestné stíhanie bolo uznesením zo dňa 30.11.2007 prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe.

Odporca odmietal vyplatiť navrhovateľovi poistné plnenie tvrdiac, že poistná udalosť spadala pod prípady výluky z poistenia podľa článku 8, bod 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok, ako aj článku 8, bod 16 zmluvných dojednaní. Navrhovateľovi vznikla škoda v dôsledku úmyselného konania smerujúceho proti poistenému majetku, keďže neznámy páchateľ spáchal úmyselný trestný čin poškodzovania cudzej veci a navrhovateľ nerozšíril rozsah poistného krytia i na tieto prípady. Navrhovateľ s argumentáciou odporcu nesúhlasil, mal za to, že na daný prípad sa vzťahuje článok 3, bod 7 zmluvných dojednaní, keď nebolo možné vylúčiť, že vôľa páchateľa nesmerovala len k poškodeniu majetku navrhovateľa, ale aj k jeho scudzeniu. Zároveň, na aplikáciu výluky podľa článku 8, bod 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok bolo potrebné kumulatívne naplnenie všetkých tam uvedených predpokladov, a teda, že konanie páchateľa smerovalo k poškodeniu alebo k zničeniu poisteného majetku a zároveň smerovalo proti osobe navrhovateľa ako poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku.

Súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu založenou na tom, základe, že škodová udalosť zo dňa 26.02.2007 spadala pod prípady výluky z poistenia stavieb podľa poistnej zmluvy zo dňa 24.01.2002, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné poistné podmienky a zmluvné dojednania.

V prvom rade nemožno opomenúť, že navrhovateľ uzavrel s odporcom poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo, okrem poistenia zodpovednosti za škodu, i poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej stavby rodinného domu živelnou udalosťou. Z vyšetrovacieho spisu jednoznačne vyplynulo, že škodová udalosť zo dňa 26.02.2007 vznikla ako dôsledok úmyselného konania neznámeho páchateľa kvalifikovaného ako trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm.

a) . Pokiaľ išlo o skutkovú podstatu tohto trestného činu, išlo o úmyselný, a nie nedbanlivostný trestný čin spočívajúci v zničení, poškodení alebo urobení neupotrebiteľnou cudzej veci a spôsobení škody na majetku, ktorý smeroval voči predmetu (objektu) - majetku poškodeného navrhovateľa. V tomto smere súd poukazuje na záznam vyšetrovateľa policajného zboru, ktorý po ohliadke miesta požiaru dňa 26.02.2007 zistil, že požiar rodinného domu bol založený úmyselne, keď neznámy páchateľ si priniesol horľavú látku v nájdenej prázdnej plastovej nádobe, na západnej strane domu smerom do záhrady si pristavil hliníkový vysúvací rebrík siahajúci až po strechu, až na miesto, kde následne založil požiar, i na nahlásenie poistnej udalosti a výpoveď navrhovateľa v trestnom konaní, ktorý dané konanie rovnako nepovažoval len za náhodnú udalosť, ale úmyselné podpaľačstvo. Na uvedený prípad sa preto vzťahovala výluka z poistenia podľa článku 8, bod 16 zmluvných dojednaní, ale aj podľa článku 8, bod 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok, keďže išlo o prípad úmyselného poškodenia poistenej stavby navrhovateľa látkou kvalifikovanou znaleckým ako horľavina, pričom z charakteru trestného činu išlo o úmyselné konanie smerujúce k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku. Na aplikáciu výluky z poistenia podľa článku 8, bod 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok pritom nebolo nevyhnutné kumulatívne naplnenie predpokladu úmyselného konania smerujúceho k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku a zároveň smerujúceho proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku, tak ako nesprávne namietal právny zástupca navrhovateľa, nakoľko podmienka súčasného naplnenia všetkých uvedených predpokladov z doslovného znenia tohto článku nevyplýva a z ničoho ju nemožno ani vyvodiť. Citované ustanovenie všeobecných poistných podmienok by muselo výslovne zakotviť podmienku súčasného, t.j. kumulatívneho naplnenia predpokladov úmyselného konania smerujúceho tak k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, ako aj proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku, a to napríklad za použitia príslušného jazykového výrazu, spojenia alebo zvratu (použitie spojky „a“, zvratu „ a zároveň“ a pod.). Podľa mienky súdu pre aplikáciu označenej výluky z poistenia postačovalo, aby neznámy páchateľ úmyselne poškodil majetok navrhovateľa a svoj úmysel smeroval k jeho poškodeniu horľavinou (článok 8 bod 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok), resp. postačoval vznik škody na stavbe v dôsledku jej úmyselného poškodenia alebo zničenia (článok 8 bod 16 zmluvných dojednaní). Citované ustanovenie všeobecných poistných podmienok pritom nepredstavovalo neprijateľnú zmluvnú podmienku ako ďalej namietal právny zástupca navrhovateľa, a to s poukazom na smernicu rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a jej prílohy. Navrhovateľ mohol totiž v súlade s článkom 11, bod 2 všeobecných poistných podmienok ovplyvniť rozsah výluky z poistenia dojednaním poistenia i na prípady predpokladané článkom 8, bod 6 všeobecných poistných podmienok, a teda ovplyvniť, aby táto štandardne uplatňovaná výluka z poistenia nebola aplikovaná na ním uzavretú poistnú zmluvu, ktorá okolnosť by však následne vplývala na výšku poistného v poistnej zmluve. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené predpoklady článku 3 v spojení s prílohou smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a výluku z poistenia zakotvenú v článku 8, bod 6 písm. e) všeobecných poistných podmienkach nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával a žiadal o výplatu poistného plnenia s poukazom na článok 3, bod 7 zmluvných dojednaní, argumentujúc nemožnosťou vylúčiť úmysel páchateľa nielen poškodiť, ale aj scudziť niektorú z vecí navrhovateľa, nakoľko z krovu strechy domu zmizli veci a navrhovateľ nevedel uviesť, či tieto boli ukradnuté alebo zhoreli, súd udáva, že neuniesol dôkazné bremeno a bezpečne nepreukázal, že v danom prípade došlo k takému poškodeniu alebo zničeniu stavebných súčastí budovy v dôsledku vlámania sa práve za účelom krádeže vecí navrhovateľa poistených u odporcu. Z obsahu potvrdenia vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 12.01.2011 vystaveného na žiadosť navrhovateľa, na ktoré sa navrhovateľ pritom odvolával, totiž len vyplývalo, že krov stavby bol značne poškodený požiarom a keďže niektoré z uskladnených predmetov a vecí zhoreli, nebolo ich možné identifikovať. Z predmetného vyjadrenia vyšetrovateľa policajného zboru nemožno bez ďalšieho vyvodiť a dospieť k jednoznačnému záveru o tom, že z oblasti podkrovia rodinného domu navrhovateľa neznámy páchateľ pri úmyselnom založení požiaru skutočne i odcudzil bližšie neoznačené veci patriace navrhovateľovi. Naviac, prípadné scudzenie konkrétnej veci z podkrovia ako následok škodovej udalosti navrhovateľ vyšetrovateľovi policajného zboru neoznámil a v tejto súvislosti nebolo ani začaté a vedené trestné stíhanie.

Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , podľa mienky súdu označené rozhodnutie na daný prípad nedopadá. V prvej časti sa totiž súd zaoberal otázkou povinnosti poisteného dbať, aby poistná udalosť nenastala, a v druhej časti, a to vzhľadom na znenie všeobecných poistných podmienok, sa zaoberal aplikáciou výluky z poistenia na prípad, ak ku škode došlo používaním vecí poisteným. V prejednávanej veci však nevzniklo právo na plnenie a poistenie sa nevzťahovalo na prípady úmyselného konania smerujúceho k poškodeniu alebo zničeniu poistenej veci, ktoré by musel navrhovateľ nejakým spôsobom ovplyvniť, keďže do rámca výluky z poistenia patrili i prípady škody spôsobenej úmyselným konaním samotného poisteného (článok 8, bod 6 písm. a) všeobecných poistných podmienok).

S poukazom na vyššie uvedené možno teda uzavrieť, že navrhovateľ v konaní nepreukázal dôvodnosť jeho nároku voči odporcovi na výplatu poistného plnenia podľa poistnej zmluvy zo dňa 24.01.2002, keďže na škodovú udalosť zo dňa 26.02.2007 sa vzťahovala výluka z poistenia v zmysle všeobecných poistných podmienok, ako aj zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť poistnej zmluvy. Súd sa v ďalšom nezaoberal a nevykonával dokazovanie vo vzťahu k výške navrhovateľom uplatňovaného nároku majúc za to, že túto by skúmal dospejúc k záveru o povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie, t.j. v prípade existencie základu pre výplatu poistného plnenia.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca nežiadali o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.