Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/59/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, C. XX, D., zast. splnomocnenkyňou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o 39 597 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 21. marca 2022 č. k. -895 a o odvolaní žalovaného voči výrokom I. a III. rozsudku Okresného súdu Trnava z 21. marca 2022 č. k. -895, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e a odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku I. o d m i e t a.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17 889,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75% zo sumy 17 889,65 eur od 18.4.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,54% z priznanej istiny 17 889,65 eur.

2. Odvolaním napadnutý rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , a ako aj ( ďalej len ,, O.z.“ ); , a o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( vodný zákon, ďalej len ,,V.z.“ ).

3. Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že predmetom konania na súde prvej inštancie bola náhrada škody spôsobenej zatečením suterénu v dome žalobcu, po úprave toku Trnávky žalovaným s tým, že pozemok žalobcu susedí s korytom Trnávky. V prvom rade sa zaoberal otázkou či žalovaný zodpovedá za škodu v zmysle ustanovenia § 420a ods. 1 O.z., ktoré vyjadruje zásadu, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Zo zriaďovacej listiny žalovaného mal súd prvej inštancie súd preukázané, že v jeho predmete činností je zabezpečovanie činností súvisiacich so správou vodných tokov a správou povodí a tiež uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Nie je sporné, že v roku 2009 žalovaný realizoval stavbu a to úpravu koryta Trnávky v dĺžke 230 m pričom stavbu realizoval v rámci svojej prevádzkovej činnosti v súlade s predmetom činností uvedenom v zriaďovacej listine ( viď Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žalovaný zodpovedá za vzniknuté škody v

zmysle ustanovenia § 420a O.z. Prvoinštančný súd mal preukázané, že škoda bola vyvolaná osobitou povahou prevádzky t.j. prevádzkovou činnosťou žalovaného. Zatečenie v nižšej časti suterénu v piatich miestnostiach spočívalo v tom, že na dlážke stála voda a boli zvlhnuté steny do výšky 1 m, čo potvrdili svedkovia a to okrem otca žalobcu, ktorý žil v tom čase v nehnuteľnosti aj E. C., ktorý vypracoval po obhliadke suterénu 12.4.2011 technický návrh na sanáciu, a p. C., ktorý realizoval sanáciu objektu podľa predloženého návrhu. Svedok p. C. uviedol, že pri prvej obhliadke videl stáť vodu na dlážkach do výšky 2 cm, a svedok E. C. uviedol, že videl stáť vodu do výšky 1-2 mm. Vzhľadom na odstup času od obhliadky do výpovede na súde cca 4 roky súd nepovažuje tento rozpor v ich svedeckých výpovediach za podstatný, nakoľko obaja zhodne uvádzali, že steny boli mokré do výšky 1 metra. Zavlhnutie stien suterénu bolo odstránené vykonanou sanáciou v máji až júni 2011, kedy bola vyplatená suma spolu 36 488 eur. Zo zákazkového listu zo dňa 8.6.2011 mal preukázané, že podľa predloženého návrhu vypracovaného spoločnosťou Bauchemie s.r.o. bola vykonaná sanácia suterénu za 36 488 eur a to injektáž stien 16 363 eur, sanácia stien 7 762,50 eur, sanácia podláh 11 654,50 eur a šachta + 5m2 sanačná stena 708,70 eur. Zaplatenie žalobca preukázal príjmovými pokladničnými dokladmi, zálohy 10.000 eur dňa 3.5.2011 a 10 000 eur dňa 6.5.2011 a vyúčtovanie 16 488 eur dňa 16.6.2011. Žalobca predložil faktúru vystavenú svedkom p. C. zo dňa 15.4.2012 na sumu 43 400 eur za odinjektovanie pivnice a sanačný systém MC Bauchemia, ktorú mu dodal až po svojej svedeckej výpovedi na výzvu súdu. Žalobca nevedel vysvetliť z akého dôvodu svedok vystavil faktúru až dňa 15.4.2012 a na sumu vyššiu než bola zaplatená. V návrhu na sanáciu, a i vo všetkých dokladoch vystavených p. C., sa uvádza nesprávne priezvisko žalobcu B., adresa súhlasí, preto súd považuje daný nedostatok len za preklep, nakoľko svedkovia potvrdili vykonanie prác na dome žalobcu. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 35 779,30 eur pričom nemal preukázanú škodu za opravu šachty + 5m2 sanačná stena vo výške 708,7 eur podľa zákazkového listu, nakoľko tieto práce - ich výmera nie je špecifikovaná v návrhu sanácie a týka sa opravy anglických dvorcov okien v pivniciach podľa vyjadrenia žalobcu. Sú nad úrovňou zatečenia spodnou vodou, t. j. vyššie než 1 m od dlážky v nižšej časti suterénu. Žalobca tiež neuniesol dôkazné bremeno v časti uplatnenej škody vo výške 2 323 eur za dlažby, ktoré boli realizované inou firmou a 786 eur za práce rodičov na čistení suterénu, nakoľko nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie vzniku a výšky uplatnenej škody, ktorú žalovaný poprel. Žaloba tak bola dôvodná vo výške 35 779,30 eur ( 39 597 eur - 708,70 eur – 2 323 eur – 786 eur ), ktorej výšku žalobca preukázal. V konaní bolo preukázané, že škoda bola spôsobená nielen nesprávnou úpravou toku Trnávky, ale i vysoko nadnormatívnymi zrážkami, ktoré sú neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke žalovaného. Ak by nebola realizovaná úprava toku Trnávky, nedošlo by k zvýšeniu HPV v takom rozsahu, aby vznikla žalobcovi škoda, pretože v roku 2000 a 2006 pred úpravou toku bola HPV vyššia ako v roku 2010 a k zatečeniu neprišlo. Samotná úprava toku tiež nespôsobila zatečenie, len v súbehu s nadnormatívnymi zrážkami v roku 2010. Preto súd s použitím § 420a ods. 3 O.z. priznal žalobcovi nárok na náhradu škody v rozsahu 50 %, nakoľko z vykonaného dokazovania sa nedal určiť iný pomer zavinenia škody ako 50:50. Z dôvodne uplatnenej a preukázanej škody 35 779,30 eur súd zaviazal žalovaného na zaplatenie škody vo výške 50 %, t. j. 17 889,65 eur. Žalovaný a aj intervenient na strane žalovaného namietali aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že škodu, ktorá vznikla na dome žalobcu zatečením bola ,, odstraňovaná“ otcom žalobcu, ktorý ju aj zaplatil, čo nebolo sporné avšak súd prvej inštancie dospel k záveru, že bez ohľadu na to, kto zaplatil odstránenie škody má poškodený ( vlastník domu ) nárok voči škodcovi na náhradu skutočnej škody, ktorá mu zatečením do nehnuteľnosti vznikla. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že škoda sa prejavila v októbri 2010, objektívna premlčacia lehota uplynula v októbri 2013 a žaloba bola podaná na súde v rámci plynutia premlčacej objektívnej lehoty t.j. včas. Pokiaľ išlo o uplatnené príslušenstvo, úrok z omeškania z priznanej istiny, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania až po doručení žaloby dňa 16.4.2013, pričom prvýkrát mohol plniť nasledujúci deň a až od 18.4.2013 sa dostal do omeškania so zaplatením istiny, preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,75% ročne z istiny od 18.4.2013 do zaplatenia. V tomto prípade nejde o plnenie zo záväzkového vzťahu vzniknutého do 31.1.2013, preto priznal úrok z omeškania len vo výške 5,75% a vo zvyšku uplatneného príslušenstva nárok zamietol, nakoľko bol uplatnený v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle podľa pomeru úspechu, keď žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 70 922 eur ku dňu rozhodnutia ( istina 39 597 eur a úroky z omeškania 8,75 % od 8.3.2013 do 21.3.2022, t.j. 31 325 eur ). Žalovaný bol úspešný v zamietnutej nedôvodne uplatnenej časti istiny, ktorej výška nezávisela od úvahy súdu, t.j. v časti nepreukázanej škody 3 817,70 eur ( 2 323 eur, 708,70 eur, 786 eur ) a v časti nedôvodne uplatnených

úrokov z omeškania v rozpore so zákonnými ustanoveniami 12 822,35 eur ( 8,75 % za obdobie od 8.3.2013 do 17.4.2013 zo sumy 39 597 eur = 255,75 eur, 8,75 % z istiny 3.817,7 eur od 18.4.2013 do 21.3.2022 = 2.982,65 eur a 3 % zo sumy 35 779,3 eur od 18.4.2013 do 21.3.2022 = 9 583,95 eur ) spolu vo výške 23,46 %. Úspech žalobcu bol 76,54 % ( 100 % - 23,46 % ). Pretože výška priznanej istiny závisela od úvahy súdu a znaleckého posudku, súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok podľa čistého úspechu žalobcu, ale len podľa jeho úspechu v konaní, t.j vo výške 76,54 % z priznanej istiny 17 889,65 eur.

5. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, a to voči všetkým jeho výrokom t. j., ktorým bolo rozhodnuté tak, že bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu 17 889,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % zo sumy 17 889,65 eur od 18.4.2013 do zaplatenia ( výrok I. ), ktorým vo zvyšku jeho žalobu zamietol ( výrok II. ), ako aj voči výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsahu 76,54 % z priznanej istiny 17 889,65 eur ( výrok III. ). Dôvody odvolania žalobca oprel o ustanovenie , a , nakoľko súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 62/2020 zo dňa 29.4.2020, avšak ten nesprávne interpretoval, a zároveň neskúmal vzťah príčiny a následku medzi nadmernými zrážkami a škodou, ktorá žalobcovi vznikla, preto je potrebné uvedené považovať za arbitrárnosť a nesprávnu aplikáciu príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov. Neexistuje príčinná súvislosť medzi nadmernými zrážkami ako okolnosťou vis maior a škodou spôsobenou žalobcovi. Súd prvej inštancie sa odklonil od vykonaných dôkazov a od záverov, ktoré z nich vyplývajú, v dôsledku čoho je tak rozhodnutie súdu prvej inštancie arbitrárne, v rozpore so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaných dôkazov a v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe akých úvah dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade boli extrémne zrážky príčinou vzniku škody. O to viac bola povinnosť súdu uviesť a odôvodniť svoje úvahy, ak predmetný záver nenachádza svoje opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní. Z tohto dôvodu je preto rozhodnutie súdu prvej inštancie arbitrárne. Odvolateľ poukázal aj na chybné ustálenie výšky úrokov z omeškania zo strany súdu prvej inštancie, keď v odôvodnení rozsudku uviedol cit.: „ Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo a to úrok z omeškania z priznanej istiny súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania až po doručení žaloby dňa 16.4.2013, pričom prvýkrát mohol plniť nasledujúci deň a až od 18.4.2013 sa dostal do omeškania so zaplatením istiny. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,75% ročne z istiny od 18.4.2013 do zaplatenia. V tomto prípade nejde o plnenie zo záväzkového vzťahu vzniknutého do 31.1.2013, preto priznal úrok z omeškania len vo výške 5,75% a vo zvyšku uplatneného príslušenstva nárok zamietol, nakoľko bol uplatnený v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami.“ Z uvedeného vyplýva nesprávna aplikácia príslušných všeobecne záväzných právnych noriem. Podľa ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z. v znení platnom a účinnom k 31.1.2013 „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“ Uvedené ustanovenie bolo od 1.2.2013 zmenené novelou č. , a to tak, že: „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“ Podľa ustanovenia nariadenia vlády: „Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.“ Je pravdou, že žalobu žalobca podával až 16.4.2013, avšak vznik škody bol pred 31.1.2013, t. j. právny vzťah medzi stranami sporu vznikol pred účinnosťou vyššie spomenutej novely, v dôsledku čoho je nevyhnutné aplikovať v zmysle prechodných a záverečných ustanovení nariadenia vlády predošlú právnu úprav platnú do 31.1.2013. Z tohto dôvodu tak výška úrokov z omeškania je 8,75 % a nie 5,75%. Uplatnený nárok na úhradu sanačnej steny vo výške 708,70 eur je taktiež dôvodný, preukázaný a vyplýva z predložených dôkazov, nie je jasné, z akých dôvodov súd prvej inštancie predmetný žalovaný nárok zamietol a tento mu nepriznal. Odvolateľ navrhol, aby v zmysle odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36 488 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z istiny od 18.4.2013 do zaplatenia a žalobcovi prizná nárok voči žalovanému na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku I. a III. podal odvolanie aj žalovaný, ktorý namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že došlo k poškodeniu majetku žalobcu, tzn. aký konkrétny majetok a v akom rozsahu bol poškodený, a teda nie je možné zo strany súdu prvej inštancie jednoznačne posúdiť opodstatnenosť a primeranosť nákladov na opravu. Je nutné zdôrazniť, že žalobca uvádzal, že si uplatňuje nárok na náhradu škody práve titulom náhrady nákladov na opravu, resp. náklady na uvedenie veci do predošlého stavu. Z právneho hľadiska bol žalobca v čase vzniku škody plne spôsobilý jednak na práva a povinnosti, ako aj na právne úkony. Rodičia neboli jeho zákonnými zástupcami, a teda neboli oprávnení spravovať jeho majetok a na odstránenie následkov škody použili svoj vlastný majetok, pričom tento majetok nie je majetkom žalobcu. V prípade vynaloženia nákladov na opravu zo strany rodičov, tak nedošlo k zníženiu majetku samotného žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k úhrade nákladov na opravu zo strany žalobcu. Napriek tomu, že žalobca bol povinný predložiť dôkazy o vzniku škody, žiadny dôkaz v konaní nepredložil napr. fotodokumentáciu pôvodného stavu predmetnej časti domu pred poškodením, fotodokumentáciu rozsahu poškodenia, ako ani fotodokumentáciu po oprave. Z podania MC - Bauchemie spol. s r.o. doručenému súdu dňa 8.11.2021 vyplýva, že ich odberateľ p. C. realizoval v Trnave viacero obdobných zákaziek a z faktúr vystavených na odberateľa p. C., podľa konateľa spoločnosti, nie je možné preukázať, čo „...konkrétne išlo na predmetnú zákazku..." nakoľko nikdy nedisponovali informáciou, na akú akciu išiel materiál. Z uvedeného vyplýva, že nebolo v konaní preukázané, že návrh vypracovaný spoločnosťou MC Bauchemia, z ktorého vychádzal súd, dokazuje skutočný rozsah vzniknutej škody. Faktúry sú bez akéhokoľvek významu pre predmet konania, nakoľko ide o faktúry medzi tretími stranami. Doklad na základe, ktorého súd uznal nárok žalobcu, je len návrhom firmy na sanáciu a nedokazuje skutočné poškodenie. Podľa vyjadrenia žalobcu „celú sanáciu zabezpečoval môj otec po dohode cez firmu pána C.." Žalobca síce v priebehu konania vyčíslil uplatnenú výšku škody, ale nepredložil relevantné dôkazy o konkrétnej výške škody, ktorá mu mala vzniknúť. Príjmové pokladničné doklady ( na č. l. 76 spisu ) sú spolu na sumu 26. 488 eur a na zákazkovom liste ( č. 1. 75 spisu ) je uvedená záloha 20 000 eur. Faktúra, ktorú predložil žalobca, bola vystavená až dňa 15.4.2012 na sumu 43 400 eur. Vyčíslenie škody v napadnutom rozsudku je nepreskúmateľné. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške z titulu existencie záväzku voči rodičom, vrátane sumy 36 488 eur, ktorú mal uhradiť otec žalobcu. Žalobca žiadnu škodu neodstraňoval a ani nevynaložil žiadne náklady na odstránenie škody. Nebolo preukázané, že žalobca záväzok voči rodičom uhradil. Zníženie hodnoty majetku a náklady na odvrátenie škody, resp. náklady na opravu veci alebo uvedenie veci do predošlého stavu sú rôzne druhy nárokov náhrady škody a v tomto konaní si žalobca žiadnu škodu titulom zníženia hodnoty majetku neuplatňoval. V konaní nebolo možné ani zo strany súdu zistiť, či opravou nebola nehnuteľnosť žalobcu zhodnotená a či žalovanému nevznikol nárok na primerané zníženie nákladov na opravu veci. Zo zákazkového listu zo dňa 8.6.2011 súčasne vyplývajú pochybnosti o rozsahu a príčine vzniku škody. Predmetný list obsahuje aj sanáciu šachty, ktorú súd prvej inštancie neuznal. Pre chýbajúcu fotodokumentáciu však nie je možné overiť, či aj časť súdom uznaných prác súvisí s odstraňovaním vzniknutej škody. Jediným dôkazom vzniku škody podľa znaleckého posudku č. 62/2020 mali byť hodnoty podzemnej vody namerané v r. 2010, ktoré napriek extrémnych zrážkam boli nižšie ako v r. 2006. Uvedené hodnoty pre znalca boli vyžiadané v r. 2020, napriek tomu, že v spise sa tieto údaje z r. 2015 nachádzali a hladina podzemnej vody podľa týchto údajov v r. 2010 bola vyššia ako v r. 2006. Súd akceptoval vyjadrenie SHMÚ bez zdôvodnenia týchto rozporov. Znalec vychádzal z jednej z analýz bez odôvodnenia neakceptovania druhej analýzy s protichodným tvrdením a bez zdôvodnenia svojho postupu. Znalec sa analýzou uvedenou v bode 27. napadnutého rozsudku nezaoberal. V bode 27. napadnutého rozsudku sa uvádza, že zvýšenie HPV bolo spôsobené hydrologickou situáciou na Slovensku, o čom svedčia problémy v Modranke, kde žiadna úprava toku nebola realizovaná. Dokazuje to, že hlavnou príčinou vzniku škody boli extrémne a dlhotrvajúce zrážky ako aj skutočnosť, že žalobca nemal vybudovanú tlakovú izoláciu. Z výpovede znalca vyplýva, že nebola meraná nadmorská výška terénu v mieste domu, a preto sa nevedel vyjadriť v akej výške je dno toku Trnávky oproti terénu. Predmetom znaleckého posudku nebolo určovanie nadmorskej výšky vo vzťahu k osadeniu stavby suterénu a technickej správy hydrovrtu ( č. 1. 64 spisu ), pretože to nemerali. Predmetom posudku nebolo ani skúmanie odtoku vody z terénu. Súd prvej inštancie dôkazy navrhnuté žalovaným vo vyjadrení žalovaného zo dňa 18.11.2021 na preukázanie výšky škody žalobcom nevykonal. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu žalobcu a žalovaného sa vyjadril intervenient, ktorý vo vzťahu k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie je neurčité, neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle , nakoľko z neho nevyplýva, konkrétne voči ktorému výroku rozsudku smeruje. Žalobca poukazuje iba na odôvodnenie

predmetného rozsudku s poukazom konkrétne na bod 51 rozsudku. Poukázal na , v zmysle ktorého odvolanie nie je prípustné len proti odôvodneniu rozhodnutia. Odvolaním sa môže napadnúť len výroková časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom z podaného odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca podal odvolanie voči odôvodneniu rozsudku, čo však nie je v zmysle zákona prípustné. Z podaného odvolania žalobcu jasne nevyplýva voči ktorému výroku rozsudku podáva žalobca predmetné odvolanie. Z opatrnosti sa vyjadril aj ku skutočnostiam uvedených žalobcom v podanom odvolaní. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o príčinách vzniku škody žalobcu iba z jediného dôkazu, a to znaleckého posudku č. 62/2020, s čím výslovne nesúhlasí. Podľa znaleckého posudku mali byť hodnoty podzemnej vody namerané v roku 2010 napriek extrémnych zrážkam nižšie ako v roku 2006. Ako správne poznamenal žalovaný v podanom odvolaní, uvedené hodnoty pre znalca boli vyžiadané v roku 2020, a to aj napriek tomu, že v súdnom spise sa tieto údaje z roku 2015 už nachádzali a hladina podzemnej vody podľa týchto údajov v roku 2010 bola vyššia ako v roku 2006. Súd akceptoval vyjadrenie SHMÚ bez zdôvodnenia týchto rozporov. Je nanajvýš pochybné a sporné, z akého dôvodu boli Obvodnému úradu životného prostredia poskytnuté nesprávne údaje, pričom SHMU toto len stručne skonštatoval bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia. Znalec vychádzal len z jednej z analýz bez odôvodnenia neakceptovania druhej analýzy s protichodným tvrdením a bez odôvodnenia svojho postupu. V bode 27. rozsudku sa uvádza, že zvýšenie HVP bolo spôsobené hydrologickou situáciou na Slovensku, o čom svedčia problémy v Modranke, kde žiadna úprava toku nebola realizovaná. Uvedené dokazuje to, že hlavnou príčinou vzniku škody boli extrémne a dlhotrvajúce zrážky ako aj skutočnosť, že žalobca nemal vybudovanú tlakovú izoláciu. Úprava vodného toku Trnávka, a teda činnosť žalovaného nebola príčinou vzniku škody žalobcu. Práve nadmerné a dlhotrvajúce zrážky v danom období a skutočnosť, že žalobca nemal vybudovanú tlakovú izoláciu boli hlavnou príčinou vzniku škody žalobcu. Nesúhlasil, aby pri rozhodovaní o príčinách vzniku škody sa vychádzalo iba z jediného dôkazu, a to znaleckého posudku. Žalobca nepredložil dôkazy ( žiadnu fotodokumentáciu pred poškodením domu, fotodokumentáciu rozsahu poškodenia a ani fotodokumentáciu po oprave domu ), preto nebolo možné posúdiť opodstatnenosť a primeranosť nákladov, ktoré boli vynaložené na opravu. V dôsledku chýbajúcej fotodokumentácie nie je zrejmé, či sanácia a výmena podláh v piatich miestnostiach bola v príčinnej súvislosti so zatečením. Navyše súd prvej inštancie ani dôkazy navrhnuté žalovaným na preukázanie výšky škody žalobcom nevykonal. K odvolaniu žalovaného uviedol, že s ním v plnom rozsahu súhlasí a vo všetkých bodoch sa s ním stotožňuje. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobca nebol ani aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, na odstránenie následkov škody použili svoj vlastný majetok ( ktorý sa v dôsledku toho znížil ) rodičia žalobcu, a nie samotný žalobca, pričom tento majetok nie je majetkom žalobcu a žalobca týmto majetkom rodičov ani nemôže disponovať. Je teda zrejmé, že pri vynaložení nákladov na opravu došlo k zmenšeniu majetku rodičov žalobcu, nie však k zníženiu majetku samotného žalobcu. V tomto smere žalobca taktiež svoj nárok nijakým spôsobom nepreukázal, či túto sumu rodičom aj v skutočnosti vyplatil, nakoľko pokiaľ ide o prácu jeho rodičov, nie je to škoda, ktorá by žalobcovi reálne vznikla. Škoda je definovaná ako ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. V tomto smere rozhodne žalobcovi žiadna škoda v jeho majetkovej sfére nevznikla.

8. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom splnomocnenkyne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 62/2020 zo dňa 29.4.2020, a to v jeho záverečnej časti na strane 25 je expressis verbis uvedené, že škoda bola spôsobená nesprávnou úpravou vodného toku Trnávky. Žalovaný sa však snaží svojou argumentáciou navodiť, že to boli práve nadmerné zrážky, ktoré spôsobili škodu, to však priamo odporuje vykonanému dokazovaniu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že hladina podzemnej vody bola v období pred vznikom škody aj vyššia, než to bolo v čase vzniku škody. V mesiacoch apríl až júl 2006 bola hladina podzemnej vody v území okolia vrtu SHMÚ na úrovni ešte o niečo vyššej ako v roku 2010 a k zaplaveniu suterénnych priestorov nedošlo, pričom v tom čase tok Trnávky ešte nebol upravený. Logicky potom práve úprava toku Trnávky ako jediný faktor mala priamy vplyv na vznik škody. Nadmerné zrážky preto nemohli mať vplyv na vznik škody ako vis maior. Znalecký posudok priamo konštatuje, že hladina zrážok nie je nevyhnutne priamo prepojená s hladinou podzemnej vody. Ako konštatuje znalec, zrážky boli len pomocný údaj, pričom podstatné sú práve údaje hladiny podzemnej vody, ktoré boli aj pred vznikom škody v iných rokoch vyššie, pričom k zatopeniu suterénu nedošlo. Z pohľadu príčinnej súvislosti, kedy je nevyhnutné skúmať skutočnosť rozhodujúcu pre vznik škody, tak potom zrážky a v podstate ani hladina podzemnej vody nemohli mať vplyv na spôsobenie škody. Za skutočnosť, ktorá bola v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, možno preto považovať len úpravu vodného toku Trnávky, nakoľko iné príčiny vzniku škody boli v dokazovaní vylúčené. Žalovaný opätovne namieta preukázanie vzniku a výšky

škody v súdnom konaní. Uvedené tvrdenia žalovaného sú však veľmi vágne, nešpecifické a všeobecné. Uplatnený nárok bol v celom rozsahu správne uplatnený a nespochybniteľne vyplýva z vykonaného dokazovania a do konania predložených dôkazov.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný, ktorý poukázal na definíciu škody ako aj judikatúru, ktorá škodu vymedzuje. Judikatúra sa odvoláva na predošlý stav majetku poškodeného, ktorý žalobca v konaní nepreukázal. Odvoláva sa na definíciu, ktorá škodu vysvetľuje, ako rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom výška škody je daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením veci do pôvodného stavu. Hodnota majetku poškodeného nebola v konaní, a to ani výpoveďami svedkov, na ktorých sa odvoláva vo vyjadrení žalobca, preukázaná. Z hľadiska predošlého stavu majetku poškodeného ako aj hodnoty majetku poškodeného pred spôsobením škody je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, tzn. že nie možné jednoznačne preukázať, či došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu alebo k zhodnoteniu majetku poškodeného ( napr. ak malo dôjsť k výmene drevenej podlahy za dlažbu). K vyjadreniu žalobcu, že finančné prostriedky, ktoré vynaložil na úpravu nehnuteľnosti predstavujú nevyhnutné finančné prostriedky na odstránenie škody uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca finančné prostriedky na opravu nehnuteľností nevynaložil. Z napadnutého rozsudku nie je možné preskúmať, či žalobcom uplatnená výška škody predstavuje nevyhnutné finančné prostriedky na odstránenie škody, a to aj s poukazom na tvrdenia žalobcu v odvolaní. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy a ani v napadnutom rozsudku sa k tomu nevyjadril, a žalobca nepredložil projektovú dokumentáciu k výstavbe nehnuteľnosti v nadväznosti na Technickú správu hydrovrtu HV -1 z júla 1998, sú vyjadrenia žalobcu v bode 9. o použití najmodernejšej technológie zavádzajúce. Vyjadrenie žalobcu, že návrh systému sanácie od spoločnosti MC Bauchemia, následné zaplatenie a vystavenie faktúry predstavujú nespochybniteľný doklad, žalovaný nepovažuje za preukázané. Ani z napadnutého rozsudku nevyplýva rozsah poškodenia majetku, hodnota poškodeného majetku, rozmery a počet poškodených priestorov ( m2 poškodenej plochy ), a nie je možné jednoznačne určiť vznik a rozsah škody, resp. výšku nevyhnutne vynaložených finančných prostriedkov na sanáciu, len na základe tohto návrhu najmä, ak časť nákladov súd prvej inštancie neakceptoval. Pochybnosti vyvoláva aj časové obdobie, po uplynutí ktorého mala byť vystavená faktúra.

10. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a odvolaniami sporových strán napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania podľa potvrdil ako vecne správny, pretože neboli splnené podmienky na jeho zmenu ( ), ani na jeho zrušenie ( ) s tým, že odvolanie žalobcu čo do výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané neoprávnenou osobou, preto ho s použitím ust. odmietol.

11. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil ( , ).

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. V prejednávanej veci sa prvoinštančný súd správne zaoberal okolnosťou, či išlo o škodu spôsobenú žalobcovi prevádzkovou činnosťou žalovaného a správne uzavrel, že išlo o škodu podľa ust. § 420a O.z., nakoľko táto bola žalobcovi spôsobená žalovaným, ktorý realizoval stavbu, a to úpravu koryta Trnávky v dĺžke 230 m pričom stavbu realizoval v rámci svojej prevádzkovej činnosti v súlade s predmetom činnosti uvedenom v zriaďovacej listine ( viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), ktorá zodpovednosť je objektívna bez ohľadu na zavinenie.

14. Z hľadiska odvolacej námietky žalovaného podstatná právna otázka, spočívala v tom „ či svedčí aktívna vecná legitimácia žalobcovi v spore o náhradu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou žalovaného a či za danej situácie je možné aj v takomto prípade ustáliť existenciu príčinnej súvislosti medzi ,,škodnou udalosťou“, ktorá bola príčinou škody a vznikom škody, keď do deja vstúpil otec žalobcu,

ktorý nebol vlastníkom nehnuteľnosti ,, rodinného domu “, k poškodeniu ktorého došlo aj v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného“.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu ( žalobca ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide ( aktívna vecná legitimácia ) a sporová strana na opačnej procesnej strane ( žalovaný ) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti ( pasívna vecná legitimácia ). O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide v prípade, ak žalobca tvrdiaci, že je nositeľom hmotného práva, v konaní nepreukáže, že je takýmto nositeľom.

17. V prejednávanom spore odvolací súd ( rovnako ako súd prvej inštancie ) pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že škoda, vznikla na rodinnom dome žalobcu pričom následky tejto ( vzniknuté zatečením ) odstraňoval otec žalobcu, ktorý aj platil náklady s tým spojené čo nebolo sporné. Je nepochybné, že škoda vznikla na veci,, nehnuteľnosti – rodinnom dome“ vlastníkom, ktorej v tom čase bol žalobca, preto niet absolútnej pochybnosti o jeho oprávnení ,, domáhať sa “ náhrady škody vzniknutej mu na jeho veci voči tomu v súvislosti s prevádzkovou činnosťou ktorého ( žalovaného ) mu ( zatečením ) vznikla škoda a to bez ohľadu na to, kto zaplatil náklady na jej odstránenie. V tomto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v bode 46. ( ).

18. Vo vzťahu k namietanej odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nepreukázania výšky škody majúcej vzniknúť v súvislosti so žalobným nárokom sa odvolací súd aj tu v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, preto obmedzil odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie ( viď bod. 48, 49 a 50. rozsudku súdu prvej inštancie ) v zmysle ust. , keďže v odvolacích námietkach nebol nič, na čo by už súd prvej inštancie nedal odpoveď.

19. Aj námietka žalovaného spočívajúca v tom, že pri vyhotovení znaleckého posudku sa vychádzalo z chybných hodnôt o meraní zrážok bola dostatočne odôvodnená už súdom prvej inštancie v bode 47. jeho rozsudku, preto aj tu je treba konštatovať správnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného ( ).

20. Čo sa týkalo odvolacej námietky žalobcu, že tu nebol dôvod priznať žalobcovi nárok na náhradu škody len v rozsahu 50 %, pretože súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 62/2020 zo dňa 29.4.2020, avšak ten nesprávne interpretoval, a zároveň neskúmal vzťah príčiny a následku medzi nadmernými zrážkami a škodou, ktorá mu vznikla je potrebné uviesť, že sám nepredložil žiaden dôkaz a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by odborné závery znaleckého posudku ( pozn: bol vyhotovený práve preto, že na posúdenie veci boli potrebné odborné znalosti ) spočívajúce v tom, že ,, škoda bola spôsobená nie len nesprávnou úpravou toku Trnávky, ale aj vysoko nadnormálnymi zrážkami, ktoré nemali pôvod v prevádzke žalovaného “ spochybnili resp. vyvrátili, preto v uvedenom smere to ostalo len v rovine tvrdenia, bez právnej relevancie na dôkazný prostriedok ( znalecký posudok ).

21. Aj vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa toho, že žalobu síce podával až 16.4.2013, avšak vznik škody bol pred 31.1.2013, t. j. právny vzťah medzi stranami sporu vznikol pred účinnosťou novely ( ) v dôsledku čoho je nevyhnutné aplikovať v zmysle prechodných a záverečných ustanovení nariadenia vlády č. predošlú právnu úpravu platnú do 31.1.2013, a preto je výška úrokov z omeškania 8,75 % a nie 5,75% treba uviesť, že aj tu treba dať za pravdu súdu prvej inštancie, pretože v danom prípade pohľadávka žalobcu titulom náhrady škody bola splatná dňom 17.4.2013 ( na základe o.z. ), keďže až dňa 16.4.2013 mu bola preukázateľne doručená žaloba, ktorej súčasťou bola výzva na jej zaplatenie, preto sadzba výšky úroku z omeškania je taká, aká bola v čase omeškania so splnením peňažného záväzku, a nie v čase vzniku škody.

22. Záverom treba dodať, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

23. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

24. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je rozhodnutie vydané v neprospech strany, je už ponechané na výklad súdu. Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech žalobcu, bude porovnanie petitu žaloby s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola ujma spôsobená.

25. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ustanovenie za to, že na strane žalobcu výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná. Takýto záver vyplýva z toho, že výrokom I. súd prvej inštancie žalobe vyhovel, teda v tejto časti požiadavky uplatnenej žalobou bol žalobca úspešný, resp. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. bol vydaný v jeho prospech. Takéto odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, teda žalobca bol osobou, ktorá v dôsledku vyhovenia žalobe zaznamenal v konaní čiastočný procesný úspech, takýmto vyhovujúcim rozhodnutím neutrpel žiadnu ujmu na právach a nebola mu uložená žiadna povinnosť, preto odvolací súd odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia odmietol.

26. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolaniam sporových strán vyplýva, že každá strana mala v odvolacom konaní úspech len čiastočný, čo bolo dôvodom na aplikáciu ustanovenia a nepriznanie práva na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).