Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_62Cb-20-2022.pdf
PDF · 115.81 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cb/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu: Metalimpex Slovakia, s.r.o., so sídlom Coburgova 84, 917 02 Trnava, IČO: 35 895 373, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava-mestská časť Staré mesto, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: SYSTEM-IS s. r. o., so sídlom Jegorovova 14, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 681 445, o zaplatenie sumy 5.371,98 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
2 62Cb/20/2022 Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu: Metalimpex Slovakia, s.r.o., so sídlom Coburgova 84, 917 02 Trnava, IČO: 35 895 373, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava-mestská časť Staré mesto, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: SYSTEM-IS s. r. o., so sídlom Jegorovova 14, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 681 445, o zaplatenie sumy 5.371,98 Eur s príslušenstvom, takto
odôvodnenie:
8 62Cb/20/2022 1) Žalobca si návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.11.2021 uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 3.958,65 Eur s príslušenstvom titulom vrátenia plnenia po odstúpení od zmluvy uzavretej ústnou formou dňa 20.08.2018 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom, predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok žalovaného dodať žalobcovi dochádzkový systém pre prevádzky bližšie špecifikovaný v objednávke číslo IF319/2018 zo dňa 20.08.2018 vrátane poskytnutia súvisiacej licencie a zabezpečovať jeho riadnu funkčnosť v súlade s účelom jeho využívania a na strane druhej záväzok žalobcu ako objednávateľa za predmet zmluvy zaplatiť dohodnutú cenu vo výške 3.958,65 Eur s DPH. V priebehu konania žalobca rozšíril žalobu na sumu 5.371,98 Eur s príslušenstvom, zmenu žaloby ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 11.07.2023. Žalovaná suma potom pozostávala zo sumy 4.750,- Eur (t. j. 3.958,65 Eur + DPH) uhradenej žalobcom na základe faktúry č. 20180547, zo sumy 90,- Eur uhradenej na základe faktúry č. 20180774 a zo sumy 531,60 Eur uhradenej na základe faktúry č. 20180871.
2) Žalobca v konaní uviedol, že jeho záväzok zo zmluvy uhradiť cenu za predmet zmluvy bol voči žalovanému riadne a včas splnený, a to aj napriek skutočnosti, že predmet zmluvy nebol žalobcovi zo strany žalovaného dodaný riadne v zmysle zmluvy. Odo dňa prevzatia dochádzkového systému mal žalobca pretrvávajúce problémy, ktoré sa snažil riešiť so žalovaným pravidelne, a to tak prostredníctvom elektronickej (e-mailovej), ako aj telefonickej komunikácie. Predmet zmluvy bol zo strany žalovaného viackrát opravovaný, avšak žalovaný nedokázal zabezpečiť, aby dochádzkový systém fungoval riadne v zmysle zmluvy. Hlavný problém, v dôsledku ktorého došlo k viacnásobným reklamáciám od odovzdania predmetu zmluvy, spočíval v pretrvávajúcich nedostatkoch základných funkcionalít dochádzkového systému. Napriek opakovaným snahám o nápravu dochádzkový systém nefungoval riadne, pričom opakujúce sa vady jeho základných funkcionalít predstavovali podstatné porušenie zmluvy zo strany žalovaného podľa § 345 ods. 2 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“), v dôsledku čoho žalobca využil svoje právo a s účinnosťou ku dňu 12.02.2020 odstúpil od zmluvy. Žalobca mal za to, že nakoľko predmet zmluvy bol dodaný s vadami, ktoré bránili jeho riadnemu užívaniu, na predmete zmluvy opakovane pretrvávali vady, ktoré neboli žalovaným odstránené ani na základe viacnásobných reklamácií a zo strany žalobcu došlo dňa 12.02.2020 k odstúpeniu od zmluvy, vznikol žalobcovi nárok na vrátenie ceny predmetu zmluvy uhradenej zo strany žalobcu v plnom rozsahu, a to v celkovej výške 5.371,98 Eur, pričom žalovaný si svoju povinnosť vrátiť žalobcovi zaplatenú sumu nesplnil.
3) Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 18.01.2022 platobný rozkaz sp. zn. 35Up/1411/2021, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že medzi stranami sporu neexistuje žiadna zmluva, ktorá by definovala stav funkcií, vlastností a správania sa systému AMS pre spoločnosť žalobcu na mieru. Nevyvíjal pre žalobcu softvér podľa individuálnych požiadaviek žalobcu. Žalobcovi žalovaný dodal licenciu na používanie univerzálnej aplikácie a nie službu alebo tovar, ako uvádza žalobca. Jednalo sa o štandardný nákup licencie, teda práva na legálne používanie softvérového vybavenia. Navyše žalobcovi bola poskytnutá nadštandardná testovacia prevádzka, aby si mohol overiť, či daný softvér vyhovuje jeho požiadavkám. Toto žalobca potvrdil v súlade s licenčnými podmienkami aplikácie AMS a následne u žalovaného licenciu a ďalšie položky zakúpil. Žalovaný v odpore poukázal na Licenčné podmienky programu AMS a súčastí, kde v bode V. sa uvádza, že: „1. Používateľ súhlasom s touto licenčnou zmluvou potvrdzuje, že programové vybavenie nebolo vyvinuté podľa jeho individuálnych požiadaviek. 2. Zároveň potvrdzuje, že je informovaný o svojej povinnosti uistiť sa, že programové vybavenie spĺňa jeho požiadavky pred zaplatením licencie na používanie programového vybavenia. 3. Používateľ potvrdzuje, že mal možnosť vyskúšať funkcie programu prostredníctvom skúšobnej – demo verzie programu v reálnych podmienkach. 4. Používateľ berie na vedomie a výslovne akceptuje fakt, že v rámci vývoja programového vybavenia sa vyskytujú chyby. Tieto chyby sú opravované tvorcom programového vybavenia priebežne. Opravy chýb sú vydávané v rámci aktualizácií programu a jeho súčastí. 5. Tvorca a dodávatelia programu poskytujú programové vybavenie v stave so všetkými chybami „v stave, v akom je“. 6. Tvorca a dodávateľ programového vybavenia nezodpovedajú za chyby, ktoré vznikli v dôsledku nesprávneho používania, ako je napr. ručné zmazanie dát, zlyhanie techniky a podobne. 7. Tvorca a dodávatelia programu nezodpovedajú za správnosť vypočítaných výsledkov ani v prípade, že boli spôsobené chybou v programe.“ Žalovaný ďalej uviedol, že nespokojnosť žalobcu v danom prípade môže byť spôsobená nesprávnym používaním, alebo chybou v programe. Žalobca však žalovanému nedal možnosť analyzovať prípadnú chybu a vytvoriť opravu, ak by sa chyba preukázala. Žalobca neposkytol žalovanému potrebné dáta na odstránenie prípadnej chyby, pričom bez potrebných dát, t. j. bez korektného reportovania stavu žalovaný nedokázal chybu potvrdiť, resp. vyvrátiť, či nasimulovať, a teda ani opraviť. Dodatočné školenie obsluhy programu žalobca neakceptoval. Žalovaný mal za to, že voči žalobcovi splnil všetky záväzky riadne a včas a všetky žalobcom objednané a vyfakturované položky mu riadne dodal.
4) Žalobca považoval tvrdenia žalovaného za účelové, ktoré žiadnym spôsobom nevyvracajú nárok žalobcu na vrátenie dlžnej sumy. Mal za to, že systém nefungoval tak, ako bol žalobcovi zo strany žalovaného prezentovaný. Žalobca si predplatil nadštandardnú starostlivosť – online podporu na 1 rok dopredu, no rýchlosť reakcií zo strany žalovaného bola neskorá, neskôr nebola technická podpora dostupná. Systém bol prezentovaný ako „BEZ ADMINISTRÁTORA“, avšak žalovaný denne volal s prevádzkami v Trnave, v Zlatých Moravciach, vo Zvolene, v Žiline a vo Vrábľoch s tým, že niečo v systéme nefunguje a systém vykazuje chyby, s ktorými ho nebolo možné riadne užívať. Žalobca doplnil, že systém je vhodný pre jednozmennú, maximálne dvojzmennú prevádzku, bez nočných zmien (kde sú príplatky). Príplatky za hlučnosť, prašnosť, sa nedali nastaviť. Zmena, kde sa pracuje 11,5 hod. čistého pracovného času nefungovala, zaokrúhľovanie príchodov a odchodov nefungovalo správne, dovolenky sa museli prácne kontrolovať každý mesiac, aktualizácie si bol nútený kontrolovať žalobca sám, čo však malo fungovať automaticky, bonus k výplate nebolo možné nastaviť. Žalobca si systém vyskúšal a na prvý pohľad všetko vyzeralo funkčné. Žalovaný žalobcovi tento systém odporúčal, keďže mal plne spĺňať jeho požiadavky. Žalobca ďalej uviedol, že licenčné podmienky, ktoré žalovaný pripojil k podanému odporu, žalobca pri uzatváraní nemal k dispozícii. Zo strany žalobcu neboli tieto nikdy potvrdené a prvýkrát ich videl práve v súvislosti s podaným odporom. Žalobca požadoval späť sumu, ktorú uhradil žalovanému na základe objednávky. Opakovane vyzýval žalovaného na prevzatie hnuteľných vecí, avšak bez reálnej odozvy.
5) Žalovaný na pojednávaní uviedol, že licenčné podmienky boli žalobcovi dostupné v rámci samotného softvéru, a tieto mu museli byť známe. Žalobca by nemohol spustiť aplikáciu bez toho, aby pri inštalácii softvéru nepotvrdil (nezaklikol), že sa s týmito licenčnými podmienkami oboznámil. Licenčné podmienky sú obsiahnuté aj v demo verzii programu. Ktokoľvek si teda môže aj bez zásahu žalovaného softvér stiahnuť, kde mu je poskytnutá „demo licencia“, teda aj pri inštalácii demo verzie mu je umožnené oboznámiť sa s licenčnými podmienkami. Pred spustením programu neexistuje možnosť, aby sa klient nemal možnosť oboznámiť s licenčnými podmienkami. Žalovaný trval na tom, že v licenčných podmienkach sa uvádza, že klient zakupuje softvér, ktorý je univerzálny. V prípade žalobcu tento produkt nebol nikdy ladený na konkrétne požiadavky žalobcu. Medzi stranami sporu neexistuje žiadna zmluva, ktorá by upravovala, aké konkrétne dáta, za akých podmienok majú fungovať, alebo byť vo výstupe zo softvéru. Ak by žalobca niečo také požadoval, spísala by sa samostatná zmluva, nakoľko by išlo o vývoj softvéru na mieru. Tomu by však bola prispôsobená cena. Museli by sa naceniť funkcie, ktoré by boli dopredu presne definované. Žalovaný trval na tom, že žalobcovi dodal absolútne všetko, čo si žalobca objednal. Na základe cenovej ponuky nebol povinný robiť pre žalovaného v systéme akékoľvek úpravy na mieru. Žalovaný nesúhlasil s postojom žalobcu tvrdiac, že on sa nezaručil, že dodaný softvér bude plniť akékoľvek žalobcom očakávané a nevypovedané požiadavky. Zmluva sa uzatvárala tak, že žalobca cez webový formulár, teda elektronicky, odoslal žalovanému svoj dopyt. Na základe toho potom žalovaný zaslal žalobcovi cenovú ponuku, kde aj v rámci cenovej ponuky a aj následne vo faktúre sa uvádza, že mu bude dodaná licencia, t. j. oprávnenie na používanie softvéru. Žalobcovi bolo umožnené, aby softvér testoval po dobu piatich týždňov. Mal teda možnosť sa s jeho fungovaním oboznámiť. Následne tento produkt u žalovaného objednal. Žalovaný dodal žalobcovi celú zostavu, ktorá pozostávala z licencie, niekoľkých zariadení a nejakých služieb tak, ako sú uvedené v cenovej ponuke. Súčasťou dodávky bolo aj zariadenie a žalobcovi dodal 5 ks tabletov. Žalovaný ďalej uviedol, že hoci nebol povinný riešiť akékoľvek špecifické požiadavky žalobcu, je v jeho záujme dodávať klientom softvér, ktorý bude vyhovovať čo najširšiemu okruhu zákazníkov. Z tohto dôvodu preto prejavil snahu o riešenie problémov žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že chyby, ktoré popisoval žalobca, sú nejaké vady, ktoré však on nevie vyhodnotiť. Žalobcu inštruoval, aké dáta a v akom formáte pre analýzu chyby potrebuje, žalobca mu však potrebné dáta neposkytol požadovaným spôsobom. Bez adekvátnej súčinnosti žalobcu sa nedá určiť, či ide o chybu v systéme alebo chyba vyplýva z nesprávneho nastavenia, ktoré zadáva sám žalobca, alebo ide o nejaký nesprávny manuálny zásah do aplikácie. Žalovaný vysvetlil, že pokiaľ žalobca reklamoval nesprávne dáta na výstupe, táto chyba môže byť spôsobená aj nesprávnym nastavením aplikácie, ktoré vykonáva zákazník sám. Častokrát sú vo firmách jeho klientov touto úlohou poverené nezaškolené osoby, ktoré si nenaštudujú manuál a systém potom nefunguje podľa želaní zákazníka. Podľa žalovaného žalobcovi nevznikol nárok na odstúpenie od zmluvy, keď dodaný systém používal po dobu jedného a pol roka a až následne od zmluvy odstúpil.
6) Žalobca na pojednávaní trval na tom, že dodaný dochádzkový systém vykazoval vady, ktoré boli opakovane konzultované so zástupcom žalovaného. Tieto sa nepodarilo odstrániť ani po troch vzájomných stretnutiach, preto bol žalobca nútený odstúpiť od zmluvy. Na pojednávaní žalobca nevedel doplniť konkrétne časové údaje, kedy došlo z jeho strany k prvej reklamácii tvrdených vád dodaného softvéru, odkazoval na výsluch svedka A. B., ktorý mal byť prítomný pri všetkých stretnutiach týkajúcich sa riešenia problémov s fungovaním systému s tým, že tieto skutočnosti bude možné zistiť jeho výsluchom. Taktiež odkazoval na súdu nepredloženú e-mailovú komunikáciu z obdobia predchádzajúceho odstúpeniu od zmluvy, v rámci ktorej určil žalovanému aj primeranú dodatočnú lehotu na odstránenie vád a upozornil žalovaného na úmysel odstúpiť od zmluvy. Žalobca na pojednávaní uviedol, že naďalej disponuje tabletmi dodanými zo strany žalovaného, ktoré si žalovaný doposiaľ neprevzal.
7) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to objednávkou zo dňa 20.08.2018, cenovou ponuka č. 6992, odstúpením od zmluvy zo dňa 21.01.2020, podacím lístkom zo dňa 11.02.2020, informáciou z portálu Slovenskej pošty o doručení zásielky žalovanému dňa 12.02.2020, výzvou na vrátenie plnenia zo dňa 09.06.2020, e-mailom - výzvou na vrátenie plnenia zo dňa 03.07.2020, e-mailovou komunikáciou z obdobia od 27.02.2020 do 05.05.2020 a e-mailom z októbra 2021 (t. j. z obdobia po odstúpení od zmluvy), výtlačkom snímkov obrazovky z dochádzkového systému, Licenčnými podmienkami programu AMS a súčastí, výpisom z CMR-systému popisujúceho postupnosť cenových ponúk, faktúrou č. 20180547 zo dňa 22.08.2018 na sumu 4.750,38 Eur s DPH, faktúrou č. 20180774 zo dňa 05.11.2018 na sumu 90,- Eur s DPH, faktúrou č. 0180871 zo dňa 11.12.2018 na sumu 531,60 Eur s DPH a faktúrou č. PON2019007 zo dňa 11.01.2019 na sumu 600,36 Eur s DPH.
8) Podľa § 345 ods. 2 ObZ, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
9) Podľa § 436 ods. 1 ObZ, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
10) Podľa § 436 ods. 2 ObZ, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
11) Podľa § 441 ods. 1 ObZ, kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu.
12) Podľa § 349 ods. 1 ObZ, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
13) Podľa § 351 ods. 1 ObZ, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
14) Podľa § 351 ods. 2 ObZ, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
15) Predmetom sporu v súdenej veci bol nárok na zaplatenie sumy 5.371,98 Eur s príslušenstvom uplatnený žalobcom titulom vrátenia plnenia po odstúpení od zmluvy, uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 20.08.2018, kde prejav vôle žalobcu odstúpiť od zmluvy bol žalovanému doručený dňa 12.02.2020.
16) Súd v konaní považoval za nespornú skutočnosť, že medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah, ktorý vznikol na základe objednávky žalobcu zo dňa 20.10.2018, kde v rámci popisu predmetu objednávky žalobca požadoval od žalovaného dodanie „Dochádzkového systému pre prevádzky podľa ponuky č. 6992“. Strany sporu v konaní zhodne tvrdili a predloženou cenovou ponukou č. 6992 preukázali, že vystaveniu objednávky predchádzala cenová ponuka žalovaného, v rámci ktorej žalovaný ponúkol žalobcovi nasledovné položky: „SYSTEM-IS AMS - dochádzkový systém pre 45 zamestnancov v počte 1 ks v hodnote 646,80 Eur s DPH, dochádzkový terminál - tablet v počte 5 ks v celkovej hodnote 2.208,00 Eur s DPH, cestovné náklady v počte 300 ks v celkovej hodnote 162,00 Eur s DPH, inštalácia programu AMS, konfigurácia servera + školenie obsluhy v počte 1 ks v hodnote 358,80 Eur s DPH, support + update na 1 rok v počte 1 ks v hodnote 570,18 Eur s DPH, rozšírenie SYSTEM-IS AMS Local o 1 administrátora v počte 8 ks, v celkovej hodnote 278,40 Eur s DPH, webserver v počte 1 ks v hodnote 202,80 Eur s DPH a modul PLAN v počte 1 ks v hodnote 323,40 Eur s DPH.“ Súd konštatoval, že prijatím objednávky žalobcu na základe uvedenej cenovej ponuky sa žalobca zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 4.750,38 Eur s DPH.
17) Žalovaný v konaní tvrdil a žalobca nepoprel, že všetky žalobcom objednané položky žalobcovi dodal. Nebolo tiež sporné, že žalobca za dodávku riadne zaplatil, a to na základe faktúry č. 20180547 zo dňa 22.08.2018 vystavenej žalovaným na sumu 4.750,38 Eur, kde jednotlivé fakturované položky korešpondovali s položkami uvedenými v cenovej ponuke č. 6992. Rovnako nebolo sporné, že žalobca okrem sumy 4.750,38 Eur zaplatil žalovanému aj sumu 531,60 Eur, a to na základe faktúru č. 20180871 zo dňa 11.12.2018 za „Dochádzkový terminál – tablet LTE v pošte 1 ks“ a sumu 90,00 Eur na základe faktúry č. 20180774 zo dňa 05.11.2018 za „Rozšírenie licencie dochádzkového systému AMS o 5 zamestnancov“. Podľa tvrdenia sporových strán žalovaná suma 5.371,98 Eur zodpovedala celkovej sume zaplatenej žalovanému zo strany žalobcu.
18) Súd vyhodnotil ako nespornú aj skutočnosť, že prejav vôle žalobcu zo dňa 21.01.2020 smerujúci k odstúpeniu od uzavretej zmluvy bol doručený žalovanému dňa 12.02.2020, skutočnosť ktorú žalovaný v priebehu konania nepoprel.
19) Medzi stranami bolo sporné, či plnenie zo strany žalovaného z hľadiska kvality, t.j. funkčnosti poskytnutého softvéru zodpovedalo žalobcovým požiadavkám, keď žalobca tvrdil, že dodaný softvér vykazoval vady, ktoré ani po viacerých reklamáciách neboli odstránené a žalovaný naproti tomu tvrdil, že ním dodané plnenie spočívajúce v poskytnutí licencie k použitiu softvéru v plnom rozsahu zodpovedalo žalobcovej objednávke. Sporná bola teda otázka, či na strane žalovaného došlo pri plnení zmluvných povinností k takému porušeniu zmluvy, že žalobca mohol voči žalovanému uplatňovať niektorý z nárokov zo zodpovednosti za vady tovaru v zmysle § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka a či následne boli u žalobcu splnené zákonné podmienky pre odstúpenie od zmluvy v súlade s § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka.
20) Súd z hľadiska posúdenia skutkového stavu považoval za potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady predávajúcemu neoznámil včas. Hoci žalovaný priamo nenamietal, že žalobca ho v súvislosti s výskytom vád kontaktoval oneskorene, bránil sa však tým, že žalobca používal dodaný softvér dlhší čas (približne rok a pol) a až následne od zmluvy odstúpil, a to aj napriek tomu, že mal možnosť fungovanie systému otestovať po dobu piatich týždňov skúšobnej prevádzky už pred samotnou objednávkou. Nakoľko žalobca v priebehu konania poskytol súdu len všeobecné tvrdenia o tom, že u žalovaného opakovane reklamoval nedostatky vo fungovaní dodaného dochádzkového systému (bez uvedenia konkrétneho dátumu), ktoré podľa jeho vyjadrenia žalovaný ani napriek trom stretnutiam neodstránil, súd nemal k dispozícii dostatok informácií na to, aby mohol vyhodnotiť, či žalobca oznámil vady žalovanému včas a či žalobca postupoval pri uplatňovaní nárokov zo zodpovednosti za vady tovaru v súlade s ustanovením § 436 a nasl. Obchodného zákonníka. V konaní tiež bolo sporné, či žalobcom tvrdené vady boli takými vadami, za ktoré zodpovedá žalovaný, keďže žalovaný v rámci svojej obrany uvádzal, že bez riadnej súčinnosti žalobcu nebolo možné príčinu vzniku prípadných vád identifikovať.
21) Žalobca za účelom zistenia relevantných skutočností potrebných pre ustálenie skutkového stavu navrhol vykonať dokazovanie výsluchom sporových strán a výsluchom svedka A. B., ktorý mal súdu poskytnúť všetky potrebné informácie súvisiace s reklamáciou vád a s priebehom vzájomných stretnutí so žalovaným. Súd dokazovanie výsluchom navrhovaných osôb nevykonal. V tejto súvislosti súd podotýka, že úlohou strany sporu v civilnom sporovom konaní je najprv podstatné skutočnosti tvrdiť a až následne svoje tvrdenia preukazovať navrhnutými dôkazmi. Dokazovanie v civilnom sporovom konaní neslúži na zisťovanie toho, čo strany netvrdili. Bremeno tvrdenia zaťažuje strany sporu a nie je úlohou súdu zisťovať rozhodujúce skutočnosti z navrhnutých dôkazov. Dokazovanie v civilnom sporovom konaní nemá slúžiť strane sporu na to, aby súd prostredníctvom neho sám zisťoval, či existujú skutočnosti v prospech niektorej strany. Dokazovaním sa má len preukázať, resp. vyvrátiť to, čo strany sporu v priebehu konania tvrdili. Včasnosť oznámenia vád žalovanému zo strany žalobcu súd preto nemohol hodnotiť, keď žalobca neuviedol, kedy tvrdené vady po prvýkrát zistil a kedy ich u žalovaného reklamoval. Súd bol toho názoru, že žalobca v tomto smere bremeno tvrdenia neuniesol.
22) Sporná preto ostala otázka, či žalobca odstúpil od zmluvy v súlade so zákonom stanovenými podmienkami. Taktiež ostala sporná otázka, či na strane žalovaného došlo k vadnému plneniu a či žalobca odstúpil od zmluvy dôvodne. Napriek spornosti nastolených otázok sa súd nimi ďalej nezaoberal, nakoľko pri rozhodovaní vychádzal zo samotného predmetu sporu tak, ako bol definovaný žalobcom. Keďže žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom vrátenia plnenia po odstúpení od zmluvy, súd prihliadal na formuláciu žalobného petitu, kde viazaný žalobným návrhom konštatoval, že žalobe nie je možné vyhovieť.
23) Súd konštatoval, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah synalagmatickej povahy, pretože strany sa zaviazali poskytnúť si vzájomné plnenia. V prípade synalagmatických vzťahov sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka vždy vo vzájomnej korelácii, keď právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka zmluvného vzťahu. V tomto prípade právu žalobcu na dodanie objednaného tovaru/služby zodpovedala povinnosť žalobcu dodať objednaný tovar/službu, no zároveň právu žalovaného na odplatu za poskytnuté plnenie zodpovedala povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému dohodnutú cenu. Nebolo sporné, že žalovaný si svoju povinnosť splnil minimálne v rozsahu poskytnutia 5 ks tabletov v celkovej hodnote 2.208,00 Eur s DPH, ktorými žalobca naďalej disponoval.
24) Súd bol preto toho názoru, že ak by aj bolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu, vychádzajúc z ustanovenia § 351 ods. 2 ObZ v prípade zániku všetkých práv a povinností zo zmluvy (§ 351 ods. 1 ObZ) by boli účastníci zmluvného vzťahu povinní vydať si vzájomné plnenia. Žalovanému by vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi zaplatenú cenu za predmet zmluvy a žalobcovi by vznikla povinnosť dodaný tovar vrátiť žalovanému. Keďže v zmysle § 351 ods. 1 ObZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, zaniká v tomto kontexte aj právo žalobcu disponovať so žalovaným dodanými hnuteľnými vecami. Preto, ak sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom vrátenia plnenie poskytnutého žalovanému z dôvodu odstúpenia od zmluvy, mal správne formulovať žalobný návrh tak, aby v ňom bola vyjadrená aj povinnosť žalobcu vrátiť prijaté plnenie od žalovaného.
25) Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2009, sp. zn. 3Cdo/115/2009, týkajúci sa vzájomnej reštitučnej povinnosti podľa § 457 Občianskeho zákonníka a formulácie žalobného návrhu v prípade zrušenej zmluvy, ktorý je použiteľný aj na posúdenie nároku žalobcu zo zaniknutej zmluvy podľa § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že: „V dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo zrušenej zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka) je aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie ceny diela) viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany (na vrátenie predmetu diela) a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. Žiadna z nich teda nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie, poskytnuté podľa zrušenej zmluvy, lebo § 457 Občianskeho zákonníka upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia. So zreteľom na uvedené sa žalobcovia v prejednávanej veci mohli domáhať na súde vrátenia svojho plnenia bez toho, aby v žalobe vyjadrili podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len ak by sami neboli povinní vrátiť plnenie žalovanému (teda len ak by podľa zrušenej zmluvy plnil výlučne on alebo ak by do vyhlásenia rozsudku splnili svoju povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie). Zo spisu ale vyplýva, že o tieto prípady v danej veci nešlo. Vzhľadom na to sa žalobcovia nemohli domáhať samostatného plnenia, ale mali vyššie uvedenú vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov primerane vyjadriť v petite žaloby. Keďže žalobcovia v petite žaloby túto vzájomnú viazanosť reštitučných povinností účastníkov nevyjadrili a súd bol viazaný ich žalobným návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.), nemohla byť ich žaloba už z tohto dôvodu úspešná. Za daného skutkového stavu nebolo možné vyhovieť žalobe, ktorá nezodpovedala § 457 Občianskeho zákonníka a ani prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch účastníkov vrátiť si poskytnuté plnenia.“
26) Vzhľadom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR súd dospel k záveru, že aj v prejednávanej veci sa žalobca s poukazom na ustanovenie § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka mohol domáhať na súde vrátenia svojho plnenia, t. j. vrátenia zaplatenej ceny za dodaný tovar bez toho, aby v žalobe vyjadril podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len ak by sám nebol povinný vrátiť plnenie žalovanému, teda ak by sám nebol povinný vrátiť žalovanému prijaté hnuteľné veci, ktorými naďalej disponuje. Keďže medzi stranami bol uzavretý vzťah synalagmatickej povahy, ktorému ale nezodpovedal žalobný petit a nebola v ňom vyjadrená povinnosť žalobcu vrátiť žalovanému prijaté plnenie, teda žalobca v petite žaloby nevyjadril vzájomnú viazanosť reštitučných povinností zmluvných strán, súd pre nesprávnu formuláciu žalobného návrhu žalobu zamietol.
27) Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28) Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a rozhodol v zmysle zásady úspechu tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
2 62Cb/20/2022 Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.