Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/275/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ivety Jankovičovej v právnej veci navrhovateľky Ing. Q. M., nar. X.X.XXXX, bytom S., K. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, Holíč, Nám. sv. Martina 3A, proti odporcovi Ing. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., K. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Václavom Sosnom, advokátom, Skalica, Nám. slobody 2, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 16. júna 2011 č.k. - 66, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod č. XX, bytového domu na ulici K. XXXX/XX v S., postavenom na parcelách č. 455/43 - 45, zapísanom na LV č. XXXX pre kat. územie a obec S. a ďalším nájomcom určil navrhovateľku, ktorá bude byt užívať ako členka družstva. Súčasne uložil odporcovi povinnosť z bytu sa vysťahovať a byt vypratať do 15. dní po zabezpečení náhradného bytu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením a a tým, že byt v spoločnom nájme oboch účastníkov konania bude účelnejšie využitý po jeho zrušení, ak sa nájomníčkou bytu stane navrhovateľka, s ktorou prejavil vôľu bývať plnoletý syn účastníkov, berúc do úvahy majetkové pomery odporcu, ktorý je výlučným vlastníkom rodinného domu, ktorý si prispôsobuje na bývanie. Odporcovi uložil byt vypratať po zabezpečení bytovej náhrady z dôvodu nepreukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by odporca nemal nárok na bytovú náhradu. Vzal do úvahy, že odporca je síce vlastníkom rodinného domu, ktorý však v súčasnosti nie je prispôsobený na bývanie a odporca inú možnosť bývania nemá. Vychádzal z toho, že po rozvode manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Skalica z 2.9.2010 č. k. - 92, právoplatným 29.10.2010, sa účastníci nedohodli o ďalšom nájme bytu, právo spoločného nájmu k bytu im zostalo zachované a ani jeden z nich neprejavil úmysel prestať byť nájomcom bytu. Zo stanoviska prenajímateľa nebolo možné vychádzať, nakoľko uviedol, že ďalším nájomníkom bytu navrhuje toho z bývalých manželov, ktorému boli zverené do opatery maloleté deti. Nemožnosť bývať v rodinnom dome zapísanom na LV č. XXX pre obec a k. ú. K. pod súp. č. XXX postavenom na parc. č. 234/4, vo výlučnom vlastníctve odporcu, získanom darom od jeho matky, vyplynula zo správy obce K.. Skutočnosť, že plnoletý syn účastníkov uprednostňuje v spoločnom bývaní navrhovateľku vyplynula z výpovede svedka Q. M., syna účastníkov.

Výrok rozsudku o trovách konania odôvodnil ustanovením a a čiastočnou úspešnosťou oboch účastníkov konania a záujmom oboch na zrušení spoločného nájmu bytu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolateľa navrhovateľka nesprávne formulovala petit, nakoľko v ňom neuviedla, že žiada, aby súd rozhodol o tom, kto z rozvedených manželov bude ako člen družstva ďalej nájomcom družstevného bytu v zmysle . Nesprávne postupoval súd prvého stupňa, ktorý navrhovateľku v zmysle nevyzval odstrániť ním namietaný nedostatok petitu návrhu. Poukázal na to, že súd prvého stupňa mal vziať do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľka má byt v N. a z hľadiska cestovania do práce do Bratislavy z S. a z N. ide o približne rovnakú vzdialenosť. Podľa odporcu v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že nadobudnutie predmetného bytu osobne zabezpečil odporca, ktorý aj zo svojich príjmov splácal pôžičky, ktoré si v súvislosti s nadobudnutím bytu účastníci zobrali.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k dovolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že v návrhu na začatie konania nachádzajúci sa preklep ihneď opravila na prvom pojednávaní. Potvrdila, že je podielovou spoluvlastníčkou bytu v N. v podiely 1/4, ktorý nadobudla v dedičskom konaní. V uvedenom byte býva jej otec, ktorý je podielovým spoluvlastníkom v podiely 1/2 a podielovým spoluvlastníkom tohto bytu je aj jej brat v podiely 1/4. Ona sama nemá záujem presťahovať sa do N., nakoľko v S. býva od roku 1996, kde má aj sociálne zázemie, rovnako ako syn. Žiadosť o pridelenie družstevného bytu podával odporca počas trvania manželstva v období, kedy bola dva mesiace na materskej dovolenke. Úhrady členského vkladu zabezpečovali z úveru, ktorý splácali spoločne a časť finančných prostriedkov im požičali jej rodičia. Išlo preto o spoločné zabezpečenie spoločného bývania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Predmetom konania je zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu.

Podľa , ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Rozvod manželstva nemá spravidla za následok zánik práva spoločného nájmu bytu. Dochádza k tomu výnimočne len pri tých družstevných bytoch, v ktorých bol členom družstva iba jeden z manželov (§ 705 ods. 2 prvá veta). V ostatných prípadoch, pokiaľ rozvedení manželia nechcú naďalej spoločne užívať byt, sa na zánik spoločného nájmu bytu manželmi vyžaduje rozhodnutie súdu o zrušení spoločného

užívania. Súd pritom rozhodne, ktorý z manželov bude byt naďalej užívať ako nájomca. Tento manžel môže potom podať návrh na súd, aby druhý manžel vypratal spoločný byt. Bývalý spoločný nájomca bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať, kým pre neho nie je zabezpečená primeraná bytová náhrada. Zo zákona má nárok na náhradný byt. Podľa § 705 ods. l a 2 druhá veta však súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo iba na náhradné ubytovanie (§ 712a ods. 8). Ak sa manželia nedohodnú, zruší súd na návrh jedného z nich spoločný nájom a rozhodne aj o tom, ktorý z nich bude ako člen družstva naďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Pokiaľ podľa predchádzajúcich odsekov súd rozhoduje o tom, kto má zostať naďalej individuálnym nájomcom bývalého spoločného bytu rozvedených manželov, vezme zreteľ najmä na záujmy maloletých detí (komu boli zverené po rozvode manželstva) a na stanovisko prenajímateľa.

Citované ustanovenie § 705 ods. 3 patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojej úvahy v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred (okrem záujmu maloletých detí a stanoviska prenajímateľa) neobmedzeného okruhu okolností. Vedľa hľadísk výslovne uvedených v ustanovení , na ktoré je súd povinný vždy prihliadnuť a vyporiadať sa nimi, podľa ustálenej súdnej praxe, prihliadne súd aj na ďalšie významné hľadiská, najmä na sociálne a majetkové pomery účastníkov, na ich zdravotný stav, na zásluhy o získanie spoločného bytu účastníkov, na účelnosť využitia bytu, ako aj na to, či pri osobách, ktoré zostanú v byte bývať, sú predpoklady kľudného a usporiadaného spolužitia a pod. Súdna prax je jednotná aj v názore, že nie je vylúčené, aby tieto ďalšie hľadiská pre rozhodovanie o ďalšom nájme bytu prevážili nad hľadiskami, ktoré v citovanom ustanovení uvádza.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru o potrebe súdneho rozhodnutia o zrušení práva spoločného nájmu účastníkov konania vzhľadom k tomu, že k dohode o uvedenom práve medzi nimi neprišlo a ani jeden z nich neprejavil úmysel prestať byť nájomcom predmetného bytu. Správne určil nájomníčkou bytu, ktorá bude byt ďalej užívať ako členka družstva, navrhovateľku na základe účelnosti využitia bytu a predpokladu kľudného a usporiadaného spolužitia, nakoľko hľadisko obsiahnuté priamo v citovanej právnej norme o stanovisku prenajímateľa bolo už v čase rozhodnutia irelevantné vzhľadom na dosiahnutie plnoletosti pôvodne maloletého syna účastníkov po začatí konania 22.1.2011 (návrh 21.12.2010). Uvedené sa tiež vzťahuje na hľadisko záujmu maloletých detí uvedené v , nakoľko syn účastníkov konania bol už v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ) plnoletým. Správne zohľadnil aj prejav vôle plnoletého syna bývať v byte s navrhovateľkou.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vymedzil hypotézu ustanovenia správne, v súlade s konštantnou judikatúrou. Na zistený skutkový stav použil správne ustanovenie (), ktoré správne aj interpretoval. V jeho rozhodnutí sú jasne a výstižne vysvetlené dôvody, z ktorých mal súd prvého stupňa za to, že za ďalšieho nájomcu predmetného bytu treba určiť navrhovateľku. V odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne rozviedol, na ktoré hľadiská a z akého dôvodu prihliadol, resp. neprihliadol pri svojom rozhodovaní.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením zisteného skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Ten rozhodol správne, ak si neosvojil tvrdenie odporcu, že o získanie sporného bytu sa zaslúžil iba on. Jeho výlučné pričinenie sa o získanie trojizbového družstevného bytu v S. na K. XXXX/XX nemožno bez ďalšieho vyvodiť len z toho, že on podal žiadosť o pridelenie družstevného bytu za trvania manželstva, resp. z toho, že on byt vybral, resp. že úver na zabezpečenie bytu splácal zo svojich príjmov, ktoré sú tiež predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa , ak ide o prípady podľa a druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne

v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

V ustanovení upravuje podmienky, za ktorých patrí niektorá z vyššie uvedených bytových náhrad tomu, kto má byt vypratať, a tiež určuje, v ktorých prípadoch nemá nájomca právo na bytovú náhradu. V zmysle platí, že ak ide o prípady podľa (t. j. prípady, v ktorých sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu a súd na návrh jedného z nich rozhoduje o zrušení práva spoločného nájmu bytu a súčasne určuje, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca) a podľa druhej vety (t. j. prípady, v ktorých právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu nenadobudol jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva a súd rozhoduje na návrh jedného z rozvedených manželov, o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu) môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Zo zásady, v zmysle ktorej rozvedenému manželovi patrí právo na náhradný byt, určuje len dve výnimky. O prvú z nich ide v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, kedy súd môže (ale nemusí) rozhodnúť, že rozvedenému manželovi, ktorý má byt vypratať, patrí právo na bytovú náhradu nie vo forme náhradného bytu, ale (len) vo forme náhradného ubytovania alebo prístrešia. O druhú výnimku zo spomenutej zásady ide vtedy, ak sa rozvedený manžel, ktorý má byt vypratať, za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia; v takom prípade súd nemôže uplatniť svoju úvahu a zvažovať, či tomuto manželovi bytová náhrada patrí (a v akej forme) alebo nepatrí, pretože nemá inú možnosť len rozhodnúť tak, že rozvedenému manželovi, ktorý sa dopustil alebo sa dopúšťa takéhoto správania, žiadna bytová náhrada nepatrí.

Súd prvého stupňa správne vychádzal z toho, že existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane odporcu, povinného byt vypratať, absentuje. Nebolo preukázaným, že odporca sa dopúšťa fyzického alebo psychického násilia voči navrhovateľke ani voči synovi, ktorí s ním žijú v predmetnom byte. Po zohľadnení majetkových pomerov odporcu, ktorý je vlastníkom rodinného domu v Kopčanoch, o ktorom však bolo preukázané, že nie je ešte schopný zabezpečiť potrebu bývania odporcu, správne súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti odporcu byt vypratať a vysťahovať sa z neho do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Správne nezohľadnil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky v podiely 1/4 k bytu v N., ktorý obýva jej otec, nakoľko presťahovaním sa navrhovateľky a spoločného syna účastníkov, by prišlo k neželanému pretrhnutiu sociálnych vzťahov navrhovateľky a syna účastníkov k doterajšiemu prostrediu. Nepochybne treba vychádzať aj z toho, že navrhovateľka môže realizovať svoje právo bývania v byte v N. len za súhlasu ostatných spoluvlastníkov.

Odvolací súd postupujúc podľa potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v zmysle a úspešnej navrhovateľke v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si ich náhradu v zmysle neuplatnila.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.