Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoZm-21-2022.pdf
PDF · 95.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoZm/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast. Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému 1/ A.S.P., spol. s.r.o., Drieňová 34, Bratislava, IČO: 35 858 257, žalovanému 2/ Q. Č., N.. X.X.XXXX, A. T. XXXX/XX, A.-W., práv. zast. JUDr. Rastislav Smieško, Záhradnícka 74, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 22.965,59 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 4CbZm/10/2017-165 zo dňa 23.6.2022 v znení opravného uznesenia č.k. 4CbZm/10/2017-185 zo dňa 9.9.2022 jednohlasne, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 4CbZm/10/2017 - 165 zo dňa 23.6.2022 v znení opravného uznesenia č.k. 4CbZm/10/2017 - 185 zo dňa 9.9.2022 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 22.965,59 EUR, spolu so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 22.965,59 EUR od 29.11.2016 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 76,55 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že povinnosť žalovaného 2/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne žalovaný 1/ na základe platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V z 22.1.2018, č.k. 4CbZm/10/2017-26. Druhým výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 24.7.2017, sa právny predchodca žalobcu (ČSOB, a.s., ďalej tiež „banka“) domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 22.965,59 EUR, spolu so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 22.965,59 EUR od 29.11.2016 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 76,55 EUR a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že právny predchodca žalobcu so žalovaným 1/ uzatvoril 21.8.2009 zmluvu o kontokorentnom úvere č. 1344/09/8400, na základe ktorej boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 20.000,- EUR. Na zabezpečenie nárokov z uvedenej zmluvy žalovaný 1/ dňa 21.8.2009 vystavil na rad právneho predchodcu žalobcu blankozmenku a žalovaný 2/ blankozmenku avaloval. Pre neplnenie zmluvných podmienok došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, a preto právny predchodca žalobcu vyplnil blankozmenku v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. 1345/09/8400 zo dňa 21.8.2009 o zmenkovú sumu a dátum splatnosti. Do podania žaloby nebolo na zmenku plnené, a to ani čiastočne. Súd vydal 22.1.2018 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný 2/ odpor. Voči žalovanému 1/ nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť dňa 15.3.2018.
3. Z prvopisu zmenky súd zistil, že žalovaný 1/ vystavil v Bratislave 21.8.2009 na rad ČSOB, a.s. vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“. Zmenka bola vystavená na sumu 22.965,59 EUR, s dátumom splatnosti dňa 28.11.2016 a miestom platenia v ČSOB, a.s., Bratislava - Námestie SNP 29. Ako aval za vystaviteľa sa na zmenku podpísal žalovaný 2/ označený adresou bydliska a rodným číslom. Na zmenke sa nachádza číslo zmluvy: 1344/09/8400 a číslo zmenky: 609/8400/09. Zo zmenky vyplýva, že na nej boli predtlačené údaje o dátume a mieste vystavenia, o mieste plnenia, o vystaviteľovi zmenky, o remitentovi a avalistovi. Údaj o dátume splatnosti a zmenkovej sume boli dopísané perom. Z indosamentu na rubovej strane zmenky vyplýva, že ČSOB, a.s. zmenku rubopisoval dňa 30.9.2020 v Bratislave na rad žalobcu, s doložkou „bez postihu“. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom a nepretržitým radom indosamentov žalobca preukázal, že je jej riadnym majiteľom a má právo postihom žiadať od žalovaného 2/ ako avalistu zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I § 48 ZZŠ).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 2/ v rámci procesnej obrany tvrdil, že v právnom vzťahu so žalobcom má postavenie spotrebiteľa. Súd konštatoval, že ochranu ako spotrebiteľ nepožíva nevyhnutne každá fyzická osoba a žalovaného 2/ nie je možné považovať za spotrebiteľa v súvislosti s jeho zmenkovým ručiteľským záväzkom. Podľa údajov v obchodnom registri žalovaný 2/, v čase podpisu blankozmenky a zmluvy o úvere (ku dňu 21.8.2009), vykonával funkciu konateľa žalovaného 1/ a zároveň bol v tejto spoločnosti jediným spoločníkom. Vzhľadom k tomu, že do osobitného režimu ochrany spotrebiteľa patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania, a súčasne žalovaný 2/ prevzal zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti, ktorej bol konateľom a mal v tejto spoločnosti aj obchodný podiel, nemožno mu preto v tomto prípade priznať postavenie spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že žalovaný 2/ už v čase doplnenia chýbajúcich údajov do blankozmenky nevykonával funkciu konateľa žalovaného 1/ a nebol ani spoločníkom v tejto spoločnosti, na uvedenom závere nič nemení, keďže rozhodujúcim je postavenie konajúcej osoby v čase vystavenia, resp. avalovania zmenky. Záväzok zmenkového dlžníka, teda nevzniká až momentom vyplnenia blankozmenky, ako tvrdí žalovaný 2/, z čoho následne vyvodzoval možnosť aplikácie § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014. Žalovaný 2/ v odpore proti platobnému rozkazu poukazoval (pravdepodobne) na ust. § 79 ods. 3 a 4 O.s.p. V tejto súvislosti súd uviedol, že uvedené ustanovenia nemôžu byť v prejednávanom spore aplikovateľné, keďže predmetné konanie začalo (podaním žaloby na súd) za účinnosti C.s.p., ktorý obdobné ustanovenia neobsahuje. Žalobcovi na preukázanie žalovaného nároku stačilo predloženie prvopisu platnej zmenky, pričom žaloba spĺňa všetky náležitosti podľa § 132 C.s.p. Zároveň bolo z listinných dôkazov predlžených v priebehu konania dostatočne preukázané, že záväzok žalovaného 2/ nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovanému preto nemožno v tomto prípade priznať postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ sa žalovaný 2/ domáhal aplikácie záverov spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. R 93/2015, súd bol toho názoru, že v danom prípade by do úvahy mohla prichádzať výlučne aplikácia tretej vety uvedeného stanoviska, keďže žalovaný 2/ nemá v predmetnom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Súd však vyhodnotením žalobou uplatneného nároku nezistil, že by sa žalobca domáhal plnenia v rozpore s dobrými mravmi (eventuálne v rozpore s poctivým obchodným stykom). Žalovaný 2/ v tomto smere žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v čom je podľa jeho názoru plnenie, ktoré si žalobca žalobou voči nemu uplatnil v rozpore s dobrými mravmi, pričom výšku uplatnenej zmenkovej sumy v priebehu konania vôbec nerozporoval. Všeobecný odkaz na potrebu aplikácie predmetného stanoviska najvyššieho súdu nemôže žalovaného v tomto smere odbremeniť od povinnosti tvrdiť a dokazovať.
4. Súd prvej inštancie záverom poukázal na to, že žalovaný 2/ v rámci procesnej obrany argumentoval tiež tým, že finančné prostriedky poskytnuté právnym predchodcom žalobcu z kontokorentného úveru boli odovzdané výlučne p. S., terajšiemu spoločníkovi a konateľovi žalovaného 1/ a že zhruba po 1 roku od vystavenia a avalovania blankozmenky došlo k zmene vo vedení spoločnosti a celá spoločnosť žalovaného 1/ bola prevedená na terajšieho konateľa a spoločníka žalovaného 1/ - p. S.. Súd konštatoval, že žalovaný 2/ sa podpisom zmenky per aval stal samostatným zmenkovým dlžníkom, nezávislým od vystaviteľa zmenky, sám za seba sa majiteľovi zmenky zaručil, že zmenku zaplatí a podľa čl. I § 32 ZZŠ sa tým stal zaviazaný rovnako ako vystaviteľ zmenky. Na samostatný osobný záväzok žalovaného 2/ zo zmenky preto personálne zmeny v obchodnej spoločnosti žalovaného 1/, ako vystaviteľa zmenky nemôžu mať žiaden vplyv. Rovnako tak je bez právneho významu argumentácia
žalovaného 2/, že peňažné prostriedky z úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu boli odovzdané p. S., ako novému konateľovi a spoločníkovi žalovaného 1/, keďže vznik a existencia zmenkového záväzku avalistu nie je podmienená tým, či avalista získal od remitenta nejakú finančnú protihodnotu. Súd preto návrh na výsluch p. S. (konateľa žalovaného 1/) ako svedka z dôvodu nehospodárnosti a nadbytočnosti zamietol, keďže jeho výsluchom sa mali osvedčiť skutočnosti, ktoré pre výsledok prejednávaného sporu nemali žiadnu relevanciu. Pokiaľ žalovaný 2/ poukazoval na to, že právny predchodca žalobcu postupoval neseriózne a v rozpore s dobrými mravmi, keď po zmene na mieste spoločníka a konateľa žalovaného 1/ nepristúpil k výmazu avalu žalovaného 2/, resp. jeho zámene za p. S., ktorý bol novým spoločníkom a konateľom žalovaného 1/, súd k tomuto tvrdeniu uviedol, že zo žiadneho zákonného, prípadne zmluvného ustanovenia právnemu predchodcovi žalobcu takáto povinnosť nevyplývala. Len samotná skutočnosť, že banka ako subjekt záväzkového právneho vzťahu neakceptuje žiadosť protistrany o zrušenie zmenkového ručenia z dôvodu zmeny v personálnom obsadení obchodnej spoločnosti nemôže podľa názoru súdu zakladať rozpor s dobrými mravmi.
5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/, ktorý poukázal na to, že súd mal s ním postupovať ako so spotrebiteľom a slabšou stranou v spore. V odvolaní odkázal na judikát stanoviska Občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 20.10.2015 a nesúhlasí s postupom súdu o nevypočutí svedka p. S., konateľa žalovaného 1/ a trvá na tom, aby bol vypočutý. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť.
6. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu. Žalobca sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím a navrhol ho potvrdiť.
7. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu zopakoval svoje doterajšie tvrdenia uvedené v podanom odvolaní.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 16.8.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného 2/, vyjadrením žalobcu, dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku v znení opravného uznesenia nie je dôvodné.
9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v znení opravného uznesenia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný 2/ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
12. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 22.965,59 EUR s príslušenstvom a odmenou zo zmenky. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý vo vzťahu k žalovanému 1/ nadobudol právoplatnosť. Žalovaný 2/ voči platobnému rozkazu podal odpor. Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ nemal, z dôvodov uvedených v jeho vyjadreniach, povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkový záväzok, ktorý mu vznikol avalovaním zmenky, súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Keďže žalovanému 1/ už bola tá istá povinnosť uložená právoplatným platobným rozkazom, rozhodol súd tak, že povinnosť žalovaného 2/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne na základe platobného rozkazu žalovaný 1/. Žalovaný 2/ voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie poukazujúc na svoje predchádzajúce vyjadrenia.
13. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
14. Odvolací súd poukazuje na to, že z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave dňa 21.8.2009, vyplýva že žalovaný 1/ ako vystaviteľ dal bezpodmienečný prísľub, že na rad žalobcu zaplatí dňa 28.11.2016 v Československej obchodnej banke, a.s., Michalská 18, Bratislava zmenkovú sumu 22.965,59 EUR, bez protestu. Ako avalista za vystaviteľa zmenku podpísal aj žalovaný 2/. Listina obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku a nakoľko všetky náležitosti sú vyjadrené určito a zrozumiteľne, je treba z formálno-právneho hľadiska považovať zmenku za platnú. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného 2/ odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca nemusí preukazovať výšku zmenkovej sumy. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky požadované náležitosti, žalobca preukázal, že je jej riadnym majiteľom a má právo postihom žiadať uplatnené nároky. Svoju dôkaznú povinnosť si tak žalobca v konaní splnil už predložením prvopisu zmenky. Konajúci súd v tomto smere správne uviedol, že zmenka je bez ohľadu na kauzu a funkcie, ktoré v sebe nesie, dokonalým, abstraktným skriptúrnym cenným papierom, ktorého oprávnený majiteľ nie je povinný preukazovať ani dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky. Následne bolo úlohou žalovaného 2/ tvrdiť skutočnosti spochybňujúce uplatnený nárok žalobcu a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi preukazujúcimi dôvodnosť jeho procesnej obrany, keď dôkazné bremeno ohľadne oprávnenosti zmenkových námietok spočíva v plnej miere na žalovanom. Žalovaný 2/ však dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný 2/ nemá postavenie spotrebiteľa a v tomto odkazuje na podrobné odôvodnenie bodu 23. napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa plne stotožňuje. Konajúci súd žiadnym spôsobom nepochybil, keď nevyhovel návrhu žalovaného 2/ na výsluch konateľa žalovaného 1/ p. S. ako svedka z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti. Súd tiež správne poukázal na to, že pokiaľ sa žalovaný 2/ domáhal aplikácie záverov občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR, tak v danom prípade by mohla do úvahy prichádzať iba aplikácia tretej vety uvedeného stanoviska, keďže žalovaný 2/ nemá postavenie spotrebiteľa. Vykonaným dokazovaním tak nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ nemal z dôvodov uvedených v jeho podaniach povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkový záväzok, ktorý mu vznikol avalovaním zmenky. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že postupom konajúceho súdu nebolo zasiahnuté do práva žalovaného 2/ na spravodlivý proces, ani do práva na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.
15. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku a naopak, procesnú obranu žalovaného 2/ súd vyhodnotil ako nedôvodnú, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobe v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
16. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
17. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
18. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok v znení opravného uznesenia v zmysle § 387 ods. 2, C.s.p. potvrdil ako vecne správny.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).