Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-10-2023.pdf
PDF · 82.69 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/10/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Vladimíra Sučika, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému v rade 1) Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: č. XXX R.; v rade 2) E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: č. XXX E.; v rade 3) E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: č. XXX E., o vymoženie 1322,45 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 17Er/1880/2014-51 zo dňa 8.2.2022, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 17Er/1880/2014-51 zo dňa 8.2.2022 p o t v r d z u j e.
Povinná v rade 1) Q. J. m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
2. Okresný súd v napadnutom uznesení dospel k záveru, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Oprávneným vznikla ex lege povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že oprávnený si svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote v súlade s ustanovením § § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nesplnil. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 26.9.2011 (ďalej len „zmluva o úvere“), z ktorej povinný riadne a včas neplnil. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou vystavenou dňa 26.9.2011. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne neplnil v dôsledku čoho oprávnený vyplnil zmenku na sumu 1322,45 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia dňa 21.10.2012. Skutočnosť, že samotné prehlásenie dlžníka v Zmluve o úvere, podľa, ktorého boli finančné prostriedky povinnému poskytnuté na účel povolania súd nepovažoval za relevantné pre jednoznačné určenie, že sa nejedná o spotrebiteľský úver. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským. Zo zmenky nachádzajúcej sa v súdnom spise bolo súdu zrejmé, že denný zmenkový úrok zo sumy 1322,45 eur od 21.10.2012 je 0,25 % t.j. cca 91,25 % ročne. Predmetné bolo v súlade s citovaným ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka súdom považované za nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, na ktorý Stály rozhodcovský súd v konaní sp. zn. SR 00970/13, neprihliadol. Súd dospel k záveru, že sú naplnené všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom a preto súd exekúciu zastavil.
3. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, pričom sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. Posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Dňa 26.9.2011 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 608900715, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Niet pochybností o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať. Z uvedeného vyplýva, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje (obdobne NS SR 5Cdo 415/2012). Súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.
4. Povinná v rade jedna Q. J. sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila, že ho v celom rozsahu považuje za bezdôvodné a účelové. Z odvolania vyplýva, že sa oprávnený snaží vyhnúť aplikácii zákonov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov, čo bolo ustálené vo viacerých súdnych rozhodnutiach ako aj v rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora. V čase uzavretia zmluvy o úvere mala právna predchodkyňa povinných 67 rokov a bola starobnou dôchodkyňou poberajúcou dôchodok, t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom, tak je absolútne vylúčené, aby jej mal byť poskytnutý úver na účel podnikania. Táto skutočnosť musela byť oprávnenému nesporne známa. Sú správne ustálil, že v danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka s tým, že v danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. Bola vopred pripravená oprávneným, právna predchodkyňa povinných nemohla v zásade meniť jej znenie a rovnako nemohla meniť ani obchodné podmienky. Súd správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku, na základe ktorých exekučné konanie zastavil. Odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie potvrdil.
5. Ostatní povinní a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
6. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 1.4.2017 a keďže ustanovenia § 243i až § 243k z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzuje podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dopĺňa nasledujúce skutočnosti.
11. Okresný súd v danom prípade založil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie na tom základe, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti uvedené v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v lehote podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.
12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že okresný súd rozhodol správne, nakoľko v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou Exekučného poriadku, t. j. pred 1.4.2017 poskytuje zákon účastníkovi exekučného konania na strane oprávneného lehotu 30 dní (od účinnosti novely zákona č. 438/2015 Z. z., t. j. od 23.12.2015) na doplnenie náležitostí návrhu na začatie exekúcie v intenciách nového § 39 ods. 4 v znení účinnom do 31.3.2017. Z ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že po uplynutí tejto lehoty je súd povinný exekúciu zastaviť. Povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným má každý oprávnený, ak je podkladom na vykonanie exekúcie rozhodnutie, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Na tejto povinnosti oprávneného nič nemení, či povinný má/nemá postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ, resp. § 2 pís. a) zákona č. 129/2010 Z. z.). V predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor vymáha pohľadávku, ktorej nárok na zaplatenie vyplýva zo zmenky a to proti právnej predchodkyni povinných, ktorá bola fyzickou osobou. Preto bolo povinnosťou oprávneného preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v základnom konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno zaťažuje bez akýchkoľvek pochybností oprávneného a existencia dôvodov na zastavenie exekúcie sa prezumuje, t. j. ak sa nepreukáže opak, platí že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie (§243f ods. 4 EP). Oprávnený si v zmysle vyššie uvedeného svoju zákonnú povinnosť nesplnil, keďže v zákonom stanovenej lehote požadované doplnenie návrhu okresnému súdu nedoručil.
13. Taktiež je potrebné upriamiť pozornosť, že okresný súd konanie nezastavil z dôvodu charakteru právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, ale pre nesplnenie povinnosti doplniť skutočnosti vyžadované § 39 ods. 4 EP, s čím sa krajský súd v plnej miere stotožňuje.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania boli povinní, ktorým tak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko sa však k odvolaniu oprávneného vyjadrila len povinná v rade 1) Q. J., odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným povinným preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)