Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14C-31-2023.pdf
PDF · 86.1 KB
Case nature
Subarea
14C/31/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Martina Gecáková, advokátka so sídlom Třebíčska 12, pracovisko Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 42 344 051, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, o žalobe na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 22Up/1721/2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu na obnovu konania o d m i e t a .
II. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Up/1721/2021 zo dňa 24. 11. 2021.
III. Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26. 05. 2023 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 22Up/1721/2021 a ukončeného platobným rozkazom vydaným v upomínacom konaní dňa 24. 11. 2021, ktorého vykonateľnosť navrhoval odložiť. Platobným rozkazom súd uložil žalobcovi (v pôvodnom konaní žalovanému) povinnosť zaplatiť žalovanému (v pôvodnom konaní žalobcovi) istinu vo výške 1 614,95 Eur spolu s úrokom vo výške 75,14 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedených súm od 30. 09. 2020 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 344,06 Eur na základe návrhu žalovaného, ktorým uplatňoval ako veriteľ voči spotrebiteľovi nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2019. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške úverového rámca 2000 Eur, ktorý čerpal žalobca prostredníctvom úverovej karty. V dôsledku omeškania žalobcu so splácaním úveru, pristúpil dňa 14. 09. 2020 žalovaný k zosplatneniu budúcich splátok a vyzval žalobcu na úhradu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Dohodnutá bola výška ročnej úrokovej sadzby 29,90 %, výška ročnej percentuálnej miery nákladov 34,40 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 2 323,92 Eur, výška mesačnej splátky 2,85 % z výšky úverového rámca (57 Eur) a úhrada za poistenie EXTRA 8,9 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru, termín konečnej splatnosti úveru zo zmluvy nevyplýva.
2. Žalobu na obnovu konania podal žalobca podľa § 397 písm. a), b) a e) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku. Novými, pre povolenie obnovy konania rozhodujúcimi skutočnosťami sú, že súd v upomínacom konaní nezohľadnil postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, neuplatnil právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľa, čím vec nesprávne právne posúdil a tým rozhodol v neprospech spotrebiteľa, a tiež judikatúra súdneho dvora. Daná úverová zmluva neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (§ 9 ods. 2 písm. d/ a h/), v dôsledku čoho sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Dohodnutá výška úrokov 29,90 % ročne je neadekvátna, ako aj RPMN vo výške 34,40 % s poukazom na priemernú úrokovú mieru za spotrebiteľské a ostatné úvery so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v čase uzavretia zmluvy o úvere, t.j. v mesiaci máj 2017, vo výške 6,84 % p.a. Nad túto výšku je tak dohoda o výške úrokov pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca namietal aj nárok na dohodnutý úrok zo zmluvy po zosplatnení úveru, ako aj samotné zosplatnenie úveru. Veriteľ neskúmal dôsledne schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z., a to že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca vytkol súdu rozhodujúcemu v upomínacom konaní, že sa pri rozhodovaní neriadil ani smernicami č. 91/13/ EHS a č. 93/13/EHS, v súvislosti s ktorých aplikáciou a výkladom poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, Rozsudok (šiesta komora) zo 16. 03. 2023 vo veci M.B. a i.v. X SA, sp. zn. C-6/22, uznesenie vo veci Pohotovosť/Korčkovská sp. zn. C-76-10, rozsudok (deviata komora) zo 4. mája 2023 vo veci TU a SU v. BRD Groupe Societé Générale SA a Next Capital Solutions Limited, sp. zn. C-200/21, rozsudok z 20. 04. 2023 vo veci Ocidental Companhia Portuguesa de Seguros de Vida SA v. LP, sp. zn. C-263/22, rozsudok (štvrtá komora) zo 16. marca 2023 vo veci Caixabank SA v. X, sp. zn. C-565/21. Upozornil aj na ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, rozsudok z 27. 06. 2000 spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Oceano Grupo Editorial SA, rozsudok z 21. 11. 2002 C-473/00 Cofidis SA, podľa ktorých platobný rozkaz nemal byť vydaný, pretože spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Práve z dôvodu potreby ex offo skúmania povahy zmluvných podmienok, ktoré má zabezpečiť podľa súdneho dvora v jeho rozsudku vo veci C- 448/17 z 20. 09. 2018, jedine sudca a nie vyšší súdny úradník, je žalobou na obnovu konania napadnutý platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní vyšším súdnym úradníkom, neplatný, nezákonný a teda nespôsobilý nevykonateľný exekučný titul. Spotrebiteľské právo má tak uplatniť súd rozhodujúci o žalobe na obnovu konania. Obnova konania môže pre žalobcu ako spotrebiteľa privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Zákonná subjektívna lehota je dodržaná, pretože o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorým je žaloba na obnovu konania, ako aj nové skutočnosti, sa žalobca dozvedel po konzultácii v centre právnej pomoci dňa 08. 03 2023, kedy bola prijatá jeho žiadosť. Taktiež je zachovaná aj trojročná objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania, keďže platobný rozkaz bol vydaný dňa 24. 11. 2021. K žalobe na obnovu konania pripojil žalobca priemerné úrokové miery z úverov za rok 2017 a rozhodnutie Centra právnej pomoci – kancelária Humenné zo dňa 21. 03. 2023.
3. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
4. Podľa § 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.
5. Podľa § 403 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
6. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak: a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
7. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom k tomu je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Právnu úpravu žaloby na obnovu konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Dôvody, z akých môže byť podaná žaloba na obnovu konania, zákon určil taxatívne v ustanovení § 397 CSP. Nesprávne právne posúdenie veci nie dôvodom pre obnovu konania.
8. Žalobca vymedzil v žalobe dôvody obnovy konania podľa § 397 písm. a/, b/ a e/ CSP. Preto, aby bolo možné uplatniť dôvod obnovy konania uvedený v ustanovení § 397 písm. a/ CSP, je potrebné, aby išlo o skutočnosti, dôkazy alebo rozhodnutia, ktoré nemohol ten, kto podáva žalobu na obnovu konania, bez svojej viny uplatniť v pôvodnom konaní. V danom prípade skutočnosť, že súd rozhodujúci o návrhu žalovaného na vydanie platobného rozkazu neaplikoval právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľa, nie je možné posúdiť ako skutočnosť, ktorú žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v pôvodnom konaní. Jedná sa o právne posúdenie veci (posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, zosplatnenie úveru v rozpore so zákonom). Žalobca neuviedol žiadne nové skutkové okolnosti veci. Celá jeho žaloba je postavená iba na nesprávnom právnom posúdení veci.
9. Žalobca mal možnosť podať voči platobnému rozkazu vydanému dňa 24. 11. 2021 odpor, v dôsledku čoho by sa príslušný súd prejednávajúci vec po zrušení platobného rozkazu námietkami žalobcu zaoberal. Žalobca tak neurobil, pričom v platobnom rozkaze, ktorý prevzal do vlastných rúk dňa 29. 11. 2021, bol o možnosti podať odpor súdom náležite poučený. V žalobe pritom neuviedol (ani nepreukázal) žiadne dôvody, ktoré by mu v uplatnení týchto skutočností v pôvodnom konaní bránili. Žalobca neuviedol, z akého dôvodu oslovil Centrum právnej pomoci až v marci roku 2023, a nie po prevzatí platobného rozkazu, ktorým bol zaviazaný na úhradu dlžnej sumy a z akého dôvodu nepodal proti platobnému rozkazu odpor.
10. Pokiaľ ide o možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b/ CSP), konkrétne žalobcom označený a priložený dôkaz v podobe potvrdenia o priemerných úrokových mierach z úverov, tu rovnako platí, že žalobca v žalobe neuviedol, z akého (objektívneho) dôvodu (bez svojho zavinenia) nemohol predložiť tento dôkaz v pôvodnom konaní, teda nie je možné konštatovať, že dôkaz nemohol predložiť bez svojho zavinenia v pôvodnom konaní.
11. Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie pre to, aby ich bolo možné uplatniť ako dôvod obnovy konania v zmysle § 397 písm. e/ CSP, musia byť záväzné pre strany sporu (resp. pre ich právneho predchodcu). Vychádza sa z pravidla Civilného sporového poriadku v § 228 CSP o účinkoch rozsudkov len pre sporové strany v konkrétnom konaní, výnimkou je napr. konanie o abstraktnej kontrole (viď napr. rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/149/2022 z 19. 04. 2023 a sp. zn. 24CoCsp/47/2020 z 24. 02. 2021, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/58/2018 z 28. 03. 2019). Žalobcom uvádzané rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, vrátane tých, ktoré boli prijaté po vydaní
platobného rozkazu, sa zjavne týkajú iných subjektov než sú žalobca a žalovaný v tomto konaní, teda podmienku záväznosti pre strany sporu nespĺňajú. Súd opätovne poukazuje na to, že vecná nesprávnosť rozhodnutia, ktorého obnova konania sa navrhuje, nemôže byť dôvodom pre obnovu konania (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo/83/99 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000), čo platí aj v prípade rozporu právoplatného rozhodnutia vnútroštátneho súdu s právom Európskeho spoločenstva (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/2017-47 zo dňa 16. 05. 2017).
12. Pochybením, ktoré by zakladalo dôvod obnovy konania, nie je ani vydanie platobného rozkazu vyšším súdnym úradníkom, a teda nepreskúmanie podmienok spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska ich vplyvu na nárok priznaný platobným rozkazom, proti ktorému nebol v zákonnej lehote podaný odpor, nakoľko podľa nášho právneho poriadku (§ 5 zák. č. 549/2003 Z. z.) platobné rozkazy v upomínacom konaní vydáva vyšší súdny úradník. Skúmanie dodržania ustanovení na ochranu spotrebiteľa je (na základe výhrad Európskej komisie týkajúcich sa súladu vnútroštátnej právnej úpravy s judikatúrou Súdneho dvora EÚ v spotrebiteľských veciach (EUP(2020)9731) zabezpečené podľa § 5 ods. 5 zák. č. 549/2003 Z. z., ale aj v § 53 ods. 3 písm. e/ Exekučného poriadku, ktorý umožňuje za daných okolností prieskum nekalej povahy zmluvných podmienok zo spotrebiteľskej zmluvy v exekučnom konaní (rozhodnutie KS v BB sp. zn. 17Co/112/2022 z 14. 12. 2022 odvolávajúce sa na právny názor uvedený v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 - 9 zo dňa 15.06.2022, k tomu viď aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 650/2022 z 02. 02. 2023). Nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k ustanoveniam na ochranu spotrebiteľa však nie je dôvodom pre obnovu konania podľa § 397 CSP.
13. Na základe uvedeného teda nie je zjavne naplnený ani jeden z dôvodov, pre ktoré bola žaloba na obnovu konania podaná (§ 397 písm. a/, b/ a e/ CSP). Žalobca neuviedol žiadne skutkové okolnosti ani dôkazy, ktoré z vlastnej viny nemohol predložiť v pôvodnom konaní. Predovšetkým neuviedol, z akých dôvodov tieto skutočnosti alebo dôkazy nemohol použiť v pôvodnom konaní. Všetky argumenty žalobcu súd navyše právnym posúdením veci, a nie novými skutkovými okolnosťami. Pokiaľ ide o citované rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ani v jednom prípade sa nejedná o rozhodnutie v danej veci, ktorým by boli stany sporu viazané. Jedná sa znova iba o judikatúru, o ktorú opiera žalobca svoje právne posúdenie pôvodného žalobného návrhu. Súd preto dospel k záveru, že nie je daný ani jeden dôvod na obnovu konania. Žalobu preto v zmysle § 413 ods. 1 písm. e/ CSP ako zjavne nedôvodnú odmietol.
14. Podľa § 412 ods. 1 CSP súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Z dôvodu odmietnutia žaloby na obnovu konania, súd zároveň týmto rozhodnutím zamietol návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Up/1721/2021 zo dňa 24. 11. 2021 (§ 412 ods. 1 CSP) ako bezpredmetný.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd preto rozhodol aj o nároku strán sporu na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), a to v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že nepriznal v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi z dôvodu, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).