Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_KK-2Er-533-2014.pdf
PDF · 77.04 KB
Case nature
Subarea
KK-2Er/533/2014
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXX/ XX, XXX XX D., proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. H. XXX, XXX XX F. G., o vymoženie dlžného výživného vo výške 350,-eur od 01.03.2014 do 31.07.2014, bežného výživného vo výške 100,- eur mesačne od 01.08.2014 a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaromír Pavlík, Exekútorský úrad so sídlom Námestie A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, pod spisovou značkou EX 650/2014, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Jaromírom Pavlíkom pod spisovou značkou EX 650/2014 sa z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Oprávnenému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Súdny exekútor j e p o v i n n ý vrátiť poskytnutý preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 16,60 eur na účet Okresného súdu Poprad, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený, v čase podania návrhu zastúpený zákonnou zástupkyňou, matkou F. B., podal dňa 06.08.2014 na exekútorskom úrade JUDr. Jaromíra Pavlíka, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške, keďže povinný si dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť uloženú mu rozhodnutím súdu, a to právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Martin, č. k.: 23P/155/2011 zo dňa 21.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2011 a vykonateľnosť dňa 16.01.2012.
2. Dňa 08.08.2014 súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5703 0511683, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
3. Poverený súdny exekútor doručil súdu dňa 21.09.2022 návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný odôvodnil tým, že v exekučnom konaní uhradil dlžné výživné a bežné výživné bolo vyplatené v plnej výške dňa 06.09.2022.
4. Súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že v predmetnej exekučnej veci eviduje úhrady na výživnom tak ako ich eviduje oprávnený. Povinný má ku dňu 06.09.2022 uhradené dlžné výživné, a tiež bežné výživné v mesiaci august 2022.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Keďže uvedené exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017 je potrebné dokončiť ho podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
8. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 101 EP na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
10. Dôvody pre zastavenie exekúcie vo všeobecnosti špecifikuje ustanovenie § 57 EP. Dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 101 EP je predovšetkým správanie povinného a predpoklad dobrovoľného plnenia rozhodnutím stanovenej povinnosti. Ide o jediný prípad, v ktorom zákon umožňuje povinnému na jeho návrh dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia aj vtedy, keď pohľadávka nie je zaplatená a naďalej existuje zákonný podklad na pokračovanie v exekúcii (nárok na výživné trvá). Predpokladom pre aplikovanie tohto ustanovenia je skutočnosť, že exekúcia je vedená už len pre bežné výživné a nedoplatky za minulú dobu boli v plnom rozsahu uhradené, tiež je potrebné zohľadniť aj predpoklad jeho dobrovoľného platenia do budúcnosti.
11. Na zastavenie exekúcie v takomto prípade nie je právny nárok a je vecou voľnej úvahy súdu, ako rozhodne o návrhu povinného, ktoré rozhodnutie súdu aj vzhľadom na použitie úvahy súdu musí byť riadne zdôvodnené. Táto úvaha musí mať oporu predovšetkým v poznatkoch súdu o tom, kedy možno dôvodne predpokladať, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne, pričom súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie prihliada aj na to, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zameškaného výživného a aké je stanovisko oprávneného k zastaveniu exekúcie.
12. Za existujúcej situácie, keď povinný dlhodobo dobrovoľne plní povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím (exekučným titulom), nemožno trvať na tom, aby pre plnenia - pohľadávky oprávneného splatné v budúcnosti - bola naďalej vykonávaná exekúcia. Nie je dôvodné vykonávať nútený výkon prostredníctvom súdneho exekútora na bežné výživné, vzhľadom na postoj povinného k plneniu súdom uloženej povinnosti bežného výživného. Ustanovenia Exekučného poriadku zakotvujú zásadu, že pri vykonávaní exekúcie treba dôsledne dbať v neposlednom rade i o to, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie. Podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii za daného stavu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania.
13. Vzhľadom k tomu, že sa v predmetnom exekučnom konaní vykonáva odpisovanie pohľadávky už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné ďalej plniť dobrovoľne, súd vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie a exekúciu s poukazom na ust. § 101 zastavil.
14. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
16. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
17. V Exekučnom poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a z tejto zásady sú iba tri výnimky. Prvá výnimka je v prípadoch, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného s tým, že predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému je, že sú splnené predpoklady uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (miera procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie). Druhou
výnimkou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného. Treťou výnimkou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
18. Keďže súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.09.2022 súdu oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje, súd vyslovil, že súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznáva (výrok II.).
19. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z procesnej zodpovednosti účastníka za zastavenie konania. Súd zastavil konanie podľa § 101 EP vzhľadom k tomu, že sa v predmetnom exekučnom konaní vykonáva odpisovanie pohľadávky už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné ďalej plniť dobrovoľne. Súd má za to, že exekúcia bola v predmetnom exekučnom konaní začatá dôvodne a oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, keďže pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď nedôvodný vznik trov exekúcie alebo také konanie, ktoré by spôsobovalo zastavenie exekúcie (čo nie je tento prípad). Má sa za to, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže oprávnený si žiadne trovy neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal (výrok III.)
22. Súdnemu exekútorovi bola na podklade uznesenia tunajšieho súdu, č. k.: 2Er/533/2014 - 7 zo dňa 10.02.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2017, v tomto konaní dňa 22.06.2017 vyplatená suma 16,60 eur z rozpočtových prostriedkov súdu titulom preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov (ust. § 197 ods. 3 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade nebola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, teda prípadu keď v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného znáša trovy exekúcie súd, súd uložil súdnej exekútorke povinnosť vrátiť súdu poskytnutý preddavok vo výške 16,60 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok IV.).
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad, pracovisko Kežmarok, písomne, dvojmo. (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, § 357 písm. m) CSP v spojení § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017)
Proti II. a III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP a contrario)
Proti IV. výroku tohto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad,pracovisko Kežmarok, písomne, dvojmo. (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, § 357 písm. m) CSP v spojení § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.