Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9T-61-2020.pdf
PDF · 125.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného: Z. K., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom D. XXXX/XX, H., pre prečin sprenevera podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 24.08.2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Z. S l í ž, nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom D. XXXX/XX, H.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 27.01.2018 v R. na V. S. 13 v priestoroch baru, v ktorom bola umiestnená pobočka kurzových stávok spoločnosti R. SK, a.s., ktorá bola v zmysle mandátnej zmluvy zo dňa 01.12.2017 uzatvorenej medzi spoločnosťou P., s.r.o. ako mandantom a spoločnosťou R. SK, a.s. ako mandatárom prevádzkovaná spoločnosťou P., s.r.o., a to v mene spoločnosti R. SK, a.s., si Z. K. ako konateľ spoločnosti P., s.r.o. prisvojil a ponechal finančné prostriedky vo výške 13.139,50 eur, ktoré v rámci činnosti pobočky prijal od zákazníka pri podávaní tiketov a 484,40 eur ako zostatok hotovosti predchádzajúceho dňa, a to napriek tomu, že v zmysle článku III. bodu 6. dodatku číslo 1 k mandátnej zmluve sa jednalo o zverené hodnoty súvisiace s činnosťou pobočky, ktoré bol povinný vyúčtovať a odovzdať spoločnosti R. SK a.s. ako mandantovi, čo do dnešného dňa neurobil, čím spôsobil spoločnosti R. SK, a.s. so sídlom v T., Ul. J. E. č. XX, P.: XX XXX 861, škodu v celkovej výške 13.623,90 eur,
t e d a
si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
prečin sprenevera podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu vo výške 13.623,90 € (trinásťtisícšesťstodvadsaťtri eur a deväťdesiat centov) spôsobenú trestným činom poškodenému R. SK, a.s..
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému: R. SK, a.s., so sídlom J. E. XX, Žilina, P.: XX XXX XXX, škodu vo výške XX.XXX,XX € (trinásťtisícšesťstodvadsaťtri eur a deväťdesiat centov).
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 23.07.2020 obžalobu na obvineného: Z. K., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom D. XXXX/XX, H., pre prečin sprenevera podľa § 213 ods. 1, ods. X písm. a) Trestného zákona, ktorý mal byť obvineným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.
Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy: výsluch obžalovaného Z. K., výsluch svedkov U. Q., Z. K., Q. D., prečítané zápisnice o výsluchu svedkov A. H. (č. l. XX-XX), T. S. (č. l. XX-XX), Z. U. (č. l. 100-102), listinné dôkazy: mandátna zmluva a dodatok č. 1 k mandátnej zmluve medzi R. SK, a.s. a P. s.r.o. (č. l. 123-132), pokladničné výpisy a údaje z programu spoločnosti R. SK, a.s. (č. l. 133-218), uznanie záväzku a dohoda o jeho zaplatení medzi R. SK, a.s. a P. s.r.o. a zmenka (č. l. 219-221), odpoveď od R. a.s. spolu s prílohami (č. l. 222-225), odpoveď od E. C. (č. l. 324), výpis z OR SR X. súdu H. obchodnej spol. P. s.r.o. (č. l. 346), podanie splnomocnenca s prílohou - tabuľka (č. l. 449-450), lustrácia ZVJS, lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia centrálnej databázy súdov (CDB), lustrácia centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (L.), odpis registra trestov (RT).
Z výsluchu obžalovaného Z. K., vyplýva (krátene), že sa necíti byť vinný, podľa neho bola porušená zmluva, ktorú mal s R.. C. mu zablokovaný terminál a nebol mu umožnený prístup do systému. Následne s ním komunikovali zástupcovia R. a žiadali od neho finančný odvod, ktorý žiadal doručiť písomne. Namiesto toho za ním chodili osoby, ktoré predkladali zmenky na fyzickú osobu. Medzi jeho spoločnosťou a poškodenou spoločnosťou bola uzatvorená zmluva. Prijímal stávky a na výzvu systému vykonáva finančný odvod. Tieto povinnosti si plnil. S. chalan, začal tipovať v tisíckach, po určitej sume bol terminál zablokovaný a nebolo mu umožnené prijímať ďalšie stávky. Peniaze, ktoré zaplatil tipér, použil na ďalšie fungovanie firmy a urovnanie záväzkov. Sumu neodviedol Tiposu, pretože mu nechceli poslať to vyrovnanie písomnou formou. S. na S. XX nefunguje, ukončil to chvíľu po tom incidente, z dôvodu, že bola založená hlavne na tipovaní, a toto mu už nebolo umožnené, tak nevidel dôvod ďalej pokračovať. K. spoločnosti ho nevyzval na odvod, pretože bol zablokovaný a nemal k nemu prístup. Mal povinnosť odviesť hotovosť na výzvu systému. Na otázku, či ho vyzval písomnou formou R. na vyrovnanie a ukončenie obchodného vzťahu uviedol, že nie, nevyzval, napriek jeho žiadosti. Vznikla by mu škoda tým, že nemohol prijímať stávky, z ktorých mal percentá zo zisku. Písomnú formu žiadal z dôvodu, aby sa mohol s advokátom poradiť. Mal záujem situáciu doriešiť, ale ako firma s firmou, nie s fyzickou osobou. Ďalej uviedol, že mandátnu zmluvu s dodatkom za spoločnosť INAK s.r.o. podpisoval on, oboznámil sa s jej obsahom, absolvoval školenie za účelom prevádzky kurzových stávok. N., ako má nakladať s vybranou hotovosťou. Nespomenul si, či bol odvod hotovosti viazaný na písomnú výzvu. Vedel, že hotovosť musí odviesť poškodenej spoločnosti.
Z výsluchu svedka U. Q. vyplýva (krátene), že je zamestnanec R., s pánom K. za R. podpísal mandátnu zmluvu. V priebehu krátkej doby vzniklo manko okolo XX 000 Eur. H. sa snažil kontaktovať K., neúspešne telefonicky. Na prevádzke bol aj osobe, nedostal sa do nej. Následne ho kontaktoval telefonicky jeho nadriadený, nakoľko jeho číslo nepoznal, podarilo sa mu to. Pred mankom sa dovolal na prevádzku, vyzýval ho (svedok Q. K.), aby hotovosť odviedol do banky, inak mu bude zablokovaný chod stávkovej kancelárie. Po opakovanej výzve to neurobil a prestal zdvíhať telefón. Potom ho kontaktoval kolega, aj osobe vo veci podpísania uznania viny z toho záväzku, nevie, ako to dopadlo. Potom sa ukončila
spolupráca. Z. zmluvu so K. uzatvoril ako s fyzickou osobou. Zopakoval, že sa snažil K. kontaktovať telefonicky, že hotovosť musí odniesť do banky, inak zablokujú stávkovú kanceláriu, čo K. aj prisľúbil. V spoločnosti majú typizovanú zmenku pre prípad uznania dlhu - po nahliadnutí je to zmenka, ktorá je v spise. K. na vydanie hotovosti vyzýval telefonicky, čo prisľúbil, potom sa s ním už nedalo spojiť. On nemá právomoc zablokovať pobočku, to rieši centrála. Predmetná prevádzka mala tržby okolo 300 Eur mesačne v priebehu 5 mesiacov, ako sa do toho vložil Slíž, vyletelo to na tých 15 000 Eur. K telefonickému rozhovoru so K. uviedol, že sa ho pýtal, či tam tie peniaze má, povedal, že má. Povedal mu, aby tie peniaze odniesol do banky, čo prisľúbil, lebo inak budú musieť zablokovať stávkovú kanceláriu. On povedal, že nechce to zablokovať. Keď sa s tými peniazmi nič nedialo, prisľúbil, že tie peniaze odnesie večer alebo na druhý deň do banky, ale nič sa nedialo, tak sa pristúpilo k blokácii. Ďalej uviedol, že ak sa zablokuje prístup k softvéru na pobočke, človek z vedenia spoločností vidí zostatok a určí, aký musí byť vykonaný odvod, aby sa daná pobočka spustila. Nemá vedomosť o tom, či bol Slíž aj písomne vyzvaný na odvod, taký štandardný postup nebýva, väčšinou sa to rieši telefonicky. Po postupe ohľadom odstraňovania rozporov uviedol, že za R. uzatvoril mandátnu zmluvu s P. s.r.o., a Z. K. bol jej konateľom.
Z výsluchu svedka Z. K. vyplýva (krátene), že peniaze dal K., všetky peniaze dostal od neho do posledného centu. Osobne ho nepozná, je to pre neho cudzí človek. Za všetky tikety, čo si podal, zaplatil. K. kancelária bol bar, krčma v pivnici. Boli tam viacerí, prišiel v poobedných hodinách. Hrával automaty, tie tam neboli, tak podával tikety. V ten večer minul okolo 13 000 Eur. Stávkoval za 13 000 Eur, prehral asi 7 000 alebo 8 000 Eur, mal pri sebe viac peňazí, ale ten počítač to potom stopol. 13 XXX G. dával fyzicky K., za každý tiket. Tiketov bola veľká kopa, za hrsť, veľké množstvo, nepočítal ich. Tikety podával vo výške 200, 300, 500 alebo aj 20 Eur. K stopnutiu uviedol, že mu uviedol K., že sa nedá viac podávať.
Z výsluchu svedka Q. D. vyplýva (krátene), že v spoločnosti R. už nepracuje 1,5 roka. Z. uviedla, že firma P. bol povinná odviesť hotovosť na základe odvodovej povinnosti, presne ju určoval systém, v prípade nutnosti to bolo na dohode medzi mandantom a mandatárom. Povinnosťou mandatára bolo odviesť hotovosť na výzvu programu. Ona mala oprávnenie zablokovať pobočku, keďže zastupovala mandanta. Obžalovaný mal uzatvorenú mandátnu zmluvu, nemal uzatvorený zamestnanecký pomer s poškodenou spoločnosťou. Súčasťou mandátnej zmluvy bola aj hmotná zodpovednosť za zverené prostriedky. Štandardný postup bol, že mandatár bol vyzvaný na odvedenie finančnej hotovosti, ukazoval jej to program, alebo bol vyzvaný telefonicky, alebo pri stretnutí s oblastným vedúcim. Či bol vyzvaný aj písomne si nepamätá. Výšku odvodu systém automaticky vypočítal, bola závislá od výšky vkladov a výšky vzniknutých výhier. Za výkyvy sa považovalo štandardne 100 alebo 500 Eur a zrazu tam bol vklad vyšší ako 5 000 Eur, bolo jedno či to bola jednorazová stávka alebo viacero stávok. Štandardne k zablokovaniu stávkovej kancelárie dochádzalo keď sa nevedeli spojiť s mandatárom a overiť situáciu. Štandardne s mandatárom komunikovali tak, že v prípade, ak bude odvedená finančná hotovosť, pobočka bude okamžite spustená po overení vloženej čiastky. Možno to chápať tak, že v tomto prípade nedošlo k overeniu hotovosti a preto neprišlo k otvoreniu terminálu. Oblastný vedúci bol U. Q.. Štandardný postup bol taký, že oblastný vedúci kontaktoval mandatára, kontaktoval ho telefonicky s tým, že ho požiada o vykonanie odvodovej povinnosti, a pokiaľ sa to nepodarilo, určite ho kontaktoval s tým, aby si s ním dal priame stretnutie a rozobrali vzniknutú situáciu. Ďalej uviedla, že o odvodovej povinnosti s ním (obžalovaným) chcel určite komunikovať help desk, je to linka pre klientov, aj pre mandatárov, aby boli nápomocní v akejkoľvek situácii, a súčasne bol help desk miestom, ktoré rovnako dostávalo informácie, ktoré dostávala aj ona o výške vkladu a iných skutočností ohľadom pobočiek. Okrem help desku mohol komunikovať s mandatárom ešte nadriadený pána Ráchelu, mohol komunikovať v prípade, že mandatár odmietal stretnutie alebo nedvíhal telefón. Myslí si, že sa to stalo aj v tomto prípade, lebo to bol štandardný postup, myslí si, že to bol pán H. ako regionálny vedúci. K procesu posúdenia výkyvov a zablokovaniu pobočky uviedla, že štandardne mala pobočka denné nábery a na základe týchto denných náberov bol nastavený vzorec, ktorý sledoval výšku nábehu v priebehu dňa. V prípade, že k tomu došlo, systém jej túto situáciu oznámil, a rovnako aj na help desk. Štandardne bolo oslovenie help desku, aby kontaktoval mandatára, či je všetko v poriadku, a oslovenie oblastného vedúceho, aby si tú skutočnosť overil. V prípade, že sa nebolo možné spojiť s mandatárom, vtedy sa pobočka blokovala. Výkyvom sa nerozumie výkyv na báze týždňa, bol to denný výkyv oproti ostatným dňom. Záviselo to od toho, či sa im s tým mandatárom podarilo spojiť, niekedy to bolo hodinu, niekedy to boli tri hodiny. Na otázku, či najprv došlo k zablokovaniu pobočky a až po zablokovaní bol kontaktovaný mandatár, uviedla, že nie vždy. V prípade, že mandatár komunikoval s help deskom, nebol dôvod na zablokovanie. K zablokovaniu sa pristupovalo výnimočne a vo väčšine prípadov to bolo z dôvodu, že mandatár nekomunikuje. Vždy tam
bola snaha o komunikáciu s mandatárom a potom bolo na rozhodnutí, či sa pobočka zablokuje alebo nezablokuje. Keď už došlo k zablokovaniu pobočky, mandatár bol kontaktovaný k splneniu odvodovej povinnosti a následne k priamemu stretnutiu, ktoré malo riešiť vzniknutú situáciu. Na návrhy strán boli čítané časti zápisníc z prípravného konania, v ktorom svedkyňa uviedla, že vzhľadom k tomu, že K. prijímal tikety v neskoršej dobe, tak nebol počítačom upozornený na to aby odviedol určitý obnos hotovosti, a to nielen vzhľadom k neskoršej dobe, ale aj kvôli tomu, že neboli známe výsledky tipovaných udalosti. Každopádne na nasledujúci deň, ak by bol spustený program, by mu bola odporučená určitá hotovosť na jej odvedenie. Ďalej, že dňa 27.01.2018 prijal K. finančné prostriedky vo výške 11 945 Eur, s manipulačnou prirážkou 13 139,50 Eur. na základe náberu tiketov, v daný deň celkovo 32. Prijaté boli v čase 15:59 až 17:35, podľa všetkého ich podala jediná osoba, pán K.. Všetky tikety mali číselnú postupnosť 1000074 až 1000105.
Z výsluchu svedka A. H. vyplýva (krátene), že pracoval v spoločnosti R. SK, a.s. na pozícii regionálny vedúci, mal na starosti západoslovenský kraj. K. videl len jediný krát, a to až potom, ako nastali problémy s neodvedením tržby jeho spoločnosti. Kontaktoval ho preto, lebo Q. už nezdvíhal telefón a prestal s ním komunikovať, jeho však nemal a zodvihol ho. M. sa s ním na stretnutí pred OD R. v H. na parkovisku, kde mu priniesol ním vypracovaný návrh a to uznanie záväzku a zmenku. S odstupom času si nespomenul, či to vypracoval na firmu alebo fyzickú osobu K., avšak takéto dokumenty uzatvárajú na subjekt, s ktorým bola mandátna zmluva uzatvorená. K. tento dokument od neho prevzal s tým, že ho musí dať preštudovať jeho právnikovi, avšak od uvedenej doby sa s ním (svedok) nedokázal skontaktovať. V prípade, ak by to bol podpísal, ďalej by s ním komunikovala D..
Z výsluchu svedka T. S. vyplýva (krátene), že je podnikateľom a má v prenájme priestory, ktoré sa nachádzajú v pivnici na ul. S. XX. V mesiaci júl XXXX si tento priestor od jeho spoločnosti U. star residence, s.r.o. prenajala spol. smondrkis, s.r.o. so sídlom v H., P.: XX XXX 730. Ozvali sa mu na inzerát a komunikoval s ním chlap, ktorý sa predstavil ako N.. Na stretnutí s týmto chlapom mu tento povedal, že by chcel v danom priestore prevádzkovať okrem baru aj stávkovú kanceláriu. So N. sa dohodol na prenájme za sumu 350 Eur mesačne. V bare prevádzkovali stávkovú kanceláriu R., ich otváracie hodiny boli od 14:00 hod. do 22:00 hod., tieto nedodržiavali, na čo upozornil N., ktorý na to nemal čas, že to posunie inému. Po odchode N. sa ani len nestretol s novým nájomcom, ktorého zabezpečil N., ale ozval sa mu on alebo Q., ktorý zastupoval stávkovú kanceláriu, že už majú zmluvu s dotyčnou spoločnosťou podpísanú. On svoju zmluvu s touto spoločnosťou, ktorá nastúpila po N., vyriešil tak, že prišiel do priestoru a nechal ju na podpis. S odstup času nevie, ako sa spoločnosť volala, od Q. vie, že zodpovedná osoba z tejto spoločnosti sa volala K.. Vykonal dve náhodné kontroly počas mesiaca december, pričom raz tam našiel čašníčku a do 5 klientov a druhý tam našiel troch chalanov. Jeden z nich bol za barom, dvaja stáli pri bare. Keď im povedal, že chce zálohu vo výške 350 Eur, uviedli mu, že odkážu K., z čoho je zrejmé, že tam ani nebol. V mesiaci január 2018 prišiel do tých priestorov dňa 08.01.2018 a 27.01.2018, kedy tam mali oslavu jeho kamaráti. Dňa 27.01.2018 tam prišli okolo 21 00 hod, bol tam veľký neporiadok a minutý alkohol určený na túto oslavu. Po tomto termíne tam už naisto nikto nebol, lebo daný priestor uzamkol. Niekedy v tom čase volal Q. a oznámil mu, že K. neodovzdal väčší obnos peňazí. Počkal asi dva mesiace, aby si prišli zariadenie prevziať, ale keď niekto neprišiel až do apríla, všetok nábytok vyhodil. Terminál stávkovej kancelárie osobne zaniesol do stávkovej kancelárie. E. N., aby mu poslal číslo na K., ktorému sa snažil aj dovolať, ale sa mu to vôbec nepodarilo a mobil nezdvíhal. Za prenájom mu on ako zástupca spoločnosti nič nezaplatil, pričom mal zaplatiť 70 Eur za december a 350 Eur za január 2018.
Z výsluchu svedka Z. U. vyplýva (krátene), že koncom roka 2017 sa cez svojho kamaráta Z. K. dostal k osobe A. N., ktorého poznal z videnia. Tento mu ponúkol prácu pre jeho kamaráta Z. K., mal pracovať v bare v R. ako čašník. Mal informácie, že v bare mala byť zriadená pobočka stávkovej kancelárie R. SK, a.s. Vzhľadom na uvedené bol v R., kde mu mal pracovník R. ukázať, ako sa pracuje s ich programom a zaškoliť ho. Keďže Z. K. bol v tom čase na dovolenke, povedal mu N., že jeho plat bude 600 Eur. Na to mu hneď povedal, že sa mu to neoplatí. Môže teda povedať, že pre K. nepracoval. Napriek tomuto mu prišli od Q. nejaké správy, že treba zrealizovať odvod, na čo odpísal, že tam nepracuje.
K výroku o vine.
Súd po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel k záveru, že sú preukázané všetky znaky skutkovej podstaty prečin sprenevera podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Súd úvodom poukazuje na skutkové okolnosti, ktoré v konaní sporné a ani namietané neboli, a ktoré mal súd za preukázané.
Medzi obchodnou spoločnosťou R. SK, a.s., v zastúpení Q. D., ako mandantom, a obchodnou spoločnosťou P., s.r.o., v zastúpení Z. K., ako mandatárom, bola dňa 01.12.2017 uzatvorená mandátna zmluva podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka a dodatok č. 1 k mandátnej zmluve, čo má súd za preukázané predmetnými listinami. Predmetom mandátnej zmluvy bola spolupráca strán pri spoločnom prevádzkovaní pobočky kurzových stávok mandanta na adrese S. XX, R.. Podľa čl. I bod 3. mandátnej zmluvy sa prevádzkou kurzových stávok rozumie prijímanie stávok, výplata výhier, odvody a dotácie peňažných prostriedkov, zverejňovanie ponuky a výsledkov, a ostatná agenda súvisiaca s prevádzkou stávkovej kancelárie v súlade so zákonom o hazardných hrách.
Relevantnými ustanoveniami mandátnej zmluvy a jej dodatku pre posúdenie veci samej, sú:
- čl. II ods. 8 dodatku, podľa ktorého je mandant oprávnený dočasne alebo úplne pozastaviť prevádzku terminálu v prípade, ak má podozrenie z páchania trestnej činnosti v súvislosti s prevádzkou pobočky kurzových stávok, alebo ak došlo alebo dochádza k závažnému porušovaniu zmluvy zo strany mandatára a mandantovi tak môže vzniknúť škoda, alebo ak mandatár prestane komunikovať s mandantom a pobočka aspoň tri dni nevykazuje znaky jej prevádzkovania. Uvedené skutočnosti sú zároveň dôvodmi na odstúpenie od zmluvy zo strany mandanta.
- čl. III ods. 6 dodatku, podľa ktorého mandatár zodpovedá za zverené hodnoty súvisiace s činnosťou pobočky, t. j. najmä peňažnú hotovosť podľa pokladničných dokladov, ceniny a tovar, a to spoločne a nerozdielne s obsluhou, s ktorou činnosť pobočky zabezpečuje a je ich povinný mandantovi vyúčtovať, resp. odovzdať v termínoch vyplývajúcich z vnútropodnikových smerníc a príkazov mandanta. Zodpovednosti v zmysle predchádzajúcej vety sa mandatár nemôže zbaviť ani odkazom na zásah tretích osôb, alebo na okolnosti vylučujúce zodpovednosť.
- čl. III ods. 8 dodatku, podľa ktorého mandatár zodpovedá v plnej výške za škody spôsobené mandantovi, alebo tretím osobám mandanta, alebo spôsobené obsluhou v predmetnej pobočke, vzniknuté v súvislosti s prevádzkou stávkovej kancelárie. Mandatár tiež zodpovedá spoločne a nerozdielne s obsluhou aj za iné škody spôsobené mandantovi.
Existencia uvedeného záväzkového vzťahu a jeho obsah stranami namietané neboli, pričom sám obžalovaný uviedol, že on podpisoval uvedené listiny za spoločnosť P., s.r.o., oboznámil sa s ich obsahom, absolvoval školenie za účelom prevádzky kurzových stávok, a že vedel, že hotovosť, resp. tržby musí odviesť obchodnej spoločnosti R. SK, a.s.
Z. nespornou a preukázanou skutočnosťou je tá skutočnosť, že obžalovaný Z. K. dňa 27.01.2018 prijal od osoby Z. K. hotovosť vo výške 13 139,50 Eur, a zároveň už mal na pokladni hotovosť z predchádzajúceho dňa vo výške 484,40 Eur. Svedok Z. K. uviedol, že v predmetný večer stávkoval, minul okolo 13 000 Eur, a všetky peniaze dal obžalovanému K.. Z pokladničných výpisov a údajov z programu spoločnosti R. SK, a.s., a z prehľadu, ktorý predložil splnomocnenec poškodeného, vyplýva prehľad financií na pobočke S. XX v rozhodujúci deň 27.01.2018, t. j. počiatočný zostatok 484,40 Eur a konečný zostatok 13 623,90 Eur (13 623,90 Eur - 484,40 Eur = 13 139,50 Eur). Medzi týmito listinami sa nachádzajú stávkové tikety zo dňa 27.01.2018 v celkovej uvedenej hodnote. Suma uvádzaná svedkom K. a suma vyplývajúca z listín predložených od R. SK, a.s. sú v zásade zhodné. V tomto smere súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne D., ktorá predpokladala, že vzhľadom na číselnú postupnosť tiketov všetky tikety podala jediná osoba. Z listín od R. banka, a. s., vyplýva, že výhry od R. SK, a.s. boli vyplatené na účet majiteľa K. s.r.o., teda osobe Z. K.. H. aj sám obžalovaný K. k danému dňu uviedol, že prišiel chalan, ktorý začal tipovať v tisíckach, a tiež uviedol, že peniaze od tipéra použil na ďalšie fungovanie firmy a urovnanie záväzkov, čím aj obžalovaný potvrdil prijatie uvedených finančných prostriedkov.
Napokon nespornou a preukázanou skutočnosťou je aj tá skutočnosť, že obžalovaný K. prijaté peniaze neodovzdal obchodnej spoločnosti R. SK, a.s. Túto skutočnosť uviedol splnomocnenec poškodených, svedkovia D. a H., a potvrdil ju aj sám obžalovaný K., ktorý uviedol, že sumu neodviedol, pretože mu
R. SK, a.s. nechceli poslať vyrovnanie písomnou firmou, a peniaze použil na ďalšie fungovanie firmy a urovnanie záväzkov.
Namietané a podstata argumentácie obhajoby bola v tom, že vec nemá trestnoprávnu rovinu, pretože ide o obchodnoprávny spor medzi dvoma obchodnými spoločnosťami.
Súd sa s uvedenou argumentáciou nestotožnil a dospel k záveru, že konanie obžalovaného má trestnoprávnu rovinu, a to z nasledujúcich dôvodov.
K. Q. a svedkyňa D. opísali, kedy pri činnosti stávkovej kancelárie ide o výkyv, t. j. netypickú situáciu ohľadom výšky dennej tržby. V prejednávanej veci nastala situácia, kedy predmetná stávková kancelária mávala tržby okolo XXX G. denne v období niekoľkých mesiacov, a v predmetný deň XX.XX.XXXX sa zvýšili na niekoľko tisíc G..
H., ako vyplýva z výpovede svedka Q., tento telefonicky kontaktoval obžalovaného K., a vyzval ho na odvod, t. j. odovzdanie tržby do banky v prospech R. SK, a.s., inak za spoločnosť R. SK, a.s. pristúpia k zablokovaniu jeho pobočky. S. výpovede svedka Q. obžalovaný K. odvod peňazí prisľúbil, avšak následne odvod nevykonal. Za účelom riešenia situácie svedok Q. opätovne telefonicky kontaktoval obžalovaného K., ktorý už telefón nedvíhal.
H. obžalovaný K. telefón nedvíhal, pokúsil sa s ním spojiť svedok H., ktorého číslo obžalovaný K. nepoznal. K. sa a dohodli sa na stretnutí v H., na ktoré prišiel svedok H. a obžalovaný K.. R. skutočnosti vyplývajú z výpovede svedka H. a z výpovede obžalovaného K.. Na tomto stretnutí došlo k odovzdaniu uznaniu záväzku a zmenky, a ich prevzatiu obžalovaným K., pričom tieto listiny sú aj súčasťou spisu.
Po tomto stretnutí k odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany obžalovaného nedošlo, a z vykonaných dôkazov v zásade vyplýva, že už ďalšia komunikácia medzi obžalovaným a predstaviteľmi R. SK, a.s. neprebiehala.
K. je toho názoru, že predmetné konanie obžalovaného K. svedčí o tom, že tento nemal skutočný záujem situáciu riešiť.
Keď vznikla sporná situácia, obžalovaný K. síce najprv telefonicky komunikoval s predstaviteľom R. SK, a.s., svedkom Q., a prisľúbil finančné prostriedky odviesť, avšak následne ním prezentovaným spôsobom nekonal a ďalšiemu kontaktu so svedkom Q. sa vyhýbal. R. SK, a.s. prostredníctvom svedka H. sa s obžalovaným opätovne spojila až potom, čo ho kontaktovala iná osoba s iným pre obžalovaného neznámym číslom. H. síce došlo k osobnému stretnutiu a k odovzdaniu listín za účelom riešenia situácie, avšak k ďalšej komunikácii už nedošlo, a to aj napriek tomu, že podľa výpovede svedka H. mal obžalovaný K. tvrdiť, že si listiny potrebuje prejsť s právnikom. Z dokazovania vyplýva, že obžalovaný K. sám a ani prostredníctvom svojho právnika už spoločnosť R. SK, a.s. žiadnym spôsobom nekontaktoval. Na tomto mieste súd uvádza, že ak obžalovaný neakceptoval spôsob urovnania navrhnutý R. SK, a.s. (uznanie dlhu a zmenka), mohol navrhnúť vlastný spôsob, čo však neurobil, a čo súd posúdil ako zrejmý nezáujem riešiť uvedenú situáciu.
S. sa obžalovaný K. dožadoval písomnej formy vyrovnania, podľa názoru súdu išlo o účelovú požiadavku so zámerom oddialiť a komplikovať riešenie situácie, a to z dôvodu, že mandátna zmluva v spojení s dodatkom písomnú formu výzvy, resp. príkazu mandanta v tomto smere, nevyžadujú, čo si musel byť vedomý aj obžalovaný, nakoľko sa so zmluvami oboznámil. K. poukazuje na znenie čl. III ods. 6 dodatku, podľa ktorého mandatár zodpovedá za zverené hodnoty súvisiace s činnosťou pobočky, najmä peňazí, a je ich povinný mandantovi odovzdať v termínoch vyplývajúcich z príkazov mandanta; je zrejmé, že písomná forma príkazov sa nevyžaduje. Na základe uvedených listín v spojení s výpoveďou svedkyne D., ktorá opísala štandardný postup R. SK, a.s. v obdobných situáciách, v spojení so školením od R. SK, a.s., ktoré absolvoval obžalovaný, súd dospel k záveru, že postup R. SK, a.s. bol v súlade s mandátnou zmluvou a jej dodatkom, ako aj dovtedajšou praxou, teda išlo o štandardné a hlavne predvídateľné konanie - reakciu R. SK, a.s. na vzniknutú situáciu. K. potom nie je zrejmý dôvod, ohľadom čoho sa chcel obžalovaný s advokátom poradiť, čo bolo dôvodom požiadavky na písomnú formu výzvy, keď obžalovaný si bol vedomý toho, že odvodovú povinnosť má. A. povedané R. SK, a.s. chcel od obžalovaného niečo, čo bolo v zmluvách jasne a predvídateľné upravené, a napriek tomu obžalovaný
začal klásť vlastné požiadavky, ktoré neboli rozumne a presvedčivo vysvetlené, a ktorými maril plnenie svojej vlastnej povinnosti.
Z takéhoto konkrétneho konania - prísľub odvodu, ktorý splnený nebol, vyhýbanie sa komunikácii s druhou zmluvnou stranou, kladenie požiadaviek, pre ktoré nebol zmluvný základ, a následná úplná pasivita obžalovaného smerom k riešeniu situácie - dospel súd k záveru, že obžalovaný nemal skutočný záujem finančné prostriedky odovzdať v prospech R. SK, a.s. H., uvedené konanie obžalovaného svedčí o tom, že finančné prostriedky, ktoré získal na základe uzatvorených stávok, a ktoré mal povinnosť odovzdať - teda ktoré mal toho času zverené, mal záujem si prisvojiť a naložiť s nimi ako s vlastnými, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi, keď uviedol, že peniaze použil na ďalšie fungovanie firmy a urovnanie (bližšie neurčených pozn. súdu) záväzkov. Súd nevidí rozumné vysvetlenie toho, a obžalovaný ho v zásade ani neuviedol, že v situácii, kedy sa na pobočke pohybujú tržby približne vo výške 300 Eur denne, a obžalovaný si je vedomý svojej povinnosti tržby odviesť, tak v momente, keď tieto v nejaký deň stúpnu na cca 13 000 Eur, vznikne nejaký nešpecifikovaný dôvod, v dôsledku ktorého obžalovaný už nebude povinný takúto tržbu odviesť.
Podporne súd poukazuje aj na výpoveď svedka T. S., z ktorej vyplýva, že tento svedok prenajímal priestory na S. 13 obchodnej spoločnosti obžalovaného, a po predmetnom dni XX.XX.XXXX obžalovaný tieto priestory opustil, nechal v nich zariadenie poškodenej spoločnosti R. SK, a.s., a neuhradil ani nájomné za uvedené obdobie. Aj z tohto konkrétneho konania obžalovaného vyplýva, že tento po získaní finančných prostriedkov vo výške približne XX XXX Eur priestor opustil, nemal záujem ho ďalej prevádzkovať, k majetku poškodeného zostal ľahostajný, a nesplnil si ani svoj záväzok voči prenajímateľovi.
Na základe týchto všetkých skutočností súd dospel k záveru, že tieto jednoznačne preukazujú úmysel obžalovaného prisvojiť si cudziu vec (finančné prostriedky 13 623,90 Eur ako majetok R. SK, a.s.), ktoré mu boli zverené (ako vklady kurzových stávok v prospech R. SK, a.s.), čím spôsobil na majetku R. SK, a.s. väčšiu škodu, nakoľko suma XX 623,90 Eur zodpovedá väčšej škode v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona (viac ako 10 x 266 Eur).
Pokiaľ obhajoba poukazovala na porušenie povinností zo strany poškodenej spoločnosti R. SK, a.s. pri blokácii systému stávkovej kancelárie obžalovaného, súd je toho názoru, že poškodená spoločnosť konala v súlade s čl. II ods. 8 dodatku, podľa ktorého je mandant oprávnený dočasne alebo úplne pozastaviť prevádzku terminálu v prípade, ak došlo alebo dochádza k závažnému porušovaniu zmluvy zo strany mandatára a mandantovi tak môže vzniknúť škoda, čo sa v prejednávanej veci aj stalo, keď obžalovaný neodviedol prijaté finančné prostriedky. Tu treba podotknúť, že najprv bol obžalovaný opakovane vyzvaný na odvod, a až keď ho nevykonal, potom došlo k blokácii prevádzky. Nemožno sa preto dovolávať porušenia povinností na strane poškodenej spoločnosti, pretože ak by aj k uvedenému došlo, toto časovo nasledovalo nesplneniu si odvodovej povinnosti zo strany obžalovaného.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru o preukázaní všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu sprenevera podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pričom obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože finančné prostriedky si chcel prisvojiť. Znak prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je naplnený s poukazom na výšku spôsobenej škody, zavádzajúce tvrdenia obžalovaného, ktorými prezentoval poškodenému záujem situáciu riešiť, a skutočnosť, že práve obžalovaný mal byť zodpovednou osobou, ktorá sa mala o prijaté peniaze starať, a napriek tomu si ich prisvojil a nakladal s nimi ako s vlastnými.
K výroku o treste.
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.
Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd dospel k záveru, že nie je potrebné upraviť trestnú sadzbu 1-5 rokov podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona.
Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Trest takéhoto druhu a výmery súd považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.
Súd v prospech obžalovaného zohľadnil časový odstup od skutku, nakoľko skutok sa stal v januári 2018, a súd vyhlásil prvé meritórne rozhodnutie až v auguste 2023, teda po viac ako 5 rokoch. Podľa názoru súdu nejde o skutkovo a právne takú komplikovanú vec, ktorej prejednanie by odôvodňovalo takú dĺžku konania, a preto túto skutočnosť je potrebné zohľadniť v prospech obžalovaného. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že obžalovaný sa zúčastnil hlavného pojednávania, na ktorom bol vykonaný jeho výsluch, a neskôr sa hlavného pojednávania už nezúčastňoval, avšak súhlasil s konaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, teda zo strany obžalovaného vôbec nedochádzalo k obštrukciám, ktoré by boli dôvodom uvedenej dĺžky konania.
Súd v neprospech obžalovaného zohľadnil jeho postoj k trestnej činnosti a výšku spôsobenej škody, pričom pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v neprospech obžalovaného zohľadnil aj 28 záznamov v L. evidencii správnych deliktov a priestupkov, čo svedčí o opakovanom dopúšťaní sa protiprávneho konania (priestupkového, nie trestného).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby, kde súd zohľadnil najmä časový odstup od skutku. Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, súd výkon trestu podmienečne odložil, a určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, pri určení ktorej zohľadnil jednak početnosť priestupkov, a zároveň tú skutočnosť, aby bolo zo strany obžalovaného reálne možné splniť si povinnosť uloženú podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona, teda aby obžalovaný v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu vo výške 13.623,90 € spôsobenú trestným činom poškodenému R. SK, a.s.. Kratšia skúšobná doba by výrazne limitovala možnosti obžalovaného zabezpečiť si predmetnú sumu a splniť si uloženú povinnosť, a dlhšia skúšobná doba by už nebola primeraná s poukazom osobu obžalovaného ako netrestanú osobu, a s poukazom na dlhší časový odstup od skutku. Predmetnú povinnosť súd obžalovanému uložil z dôvodu, že trestným činom bola spôsobená škoda, a takýmto spôsobom má byť zabezpečená jej náhrada.
K výroku o náhrade škody.
Poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas, a pretože súd uznal obžalovaného za vinného pre trestný čin, ktorým spôsobil poškodenej spoločnosti R. SK, a.s. škodu vo výške 13.623,90 Eur (výška škody naposledy špecifikovaná v záverečnej reči), a v konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný predmetnú škodu, hoci aj čiastočne, uhradil, súd priznal poškodenému nárok na náhradu škody a uložil obžalovanému povinnosť škodu nahradiť v súlade s § 287 ods. 1 Trestného poriadku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.