Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/43/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Františka Ševčoviča, v trestnej veci obžalovaného A. A., pre obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. e), ods.5 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. augusta 2023, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7.2.2023, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa obžalovanému A. A., nar. XX.X.XXXX v B., bytom B., C. D. E. X, ukladá podľa , , , Tr. zák., , Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

Podľa z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. A. za vinného z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, že

v B. F. C. G. B. D. C. H. E. X v objekte pešieho podchodu E. X od presne nezistenej doby v roku 1993 až do 27.2.2014 potom, ako tam zriadil prevádzku denného baru „I.“ na základe nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 29.9.1993 s I. B., túto nelegálne napojil z rozvodnej skrine elektrickej energie zabezpečujúcej verejné osvetlenie umiestnenej v blízkosti vstupu do prevádzky denného baru v mieste pred elektrickým meracím prístrojom na rozvod elektrickej energie, ktorú následne bez oprávnenia a bez úhrady odoberal, čím podľa znaleckého posudku z odboru elektrotechniky mal spol. Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská č. 31, 042 91 Košice spôsobiť škodu vo výške 148 823,67 eur.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa spol. Východoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Mlynská č. 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361 s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie čo do výroku o vine aj treste okresný prokurátor, ktoré následne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza, že okresný súd svoj postup odôvodnil tým, že bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané skutočné množstvo neoprávnene odobratej elektrickej energie. Okresný súd odôvodnil svoj postup, a tiež poukázal na to, že nemôže mať žiadne pochybnosti o vine a rozhodol tak, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, čím naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. e), ods.4 písm. b) Tr. zák. Prokurátor je toho názoru, že konanie obžalovaného napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 212 ods.2 písm. e), ods.5 písm. a) Tr. zák. ako obzvlášť závažného zločinu krádeže. Navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov nepodmienečne, eventuálne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu J. K. I., D., I., I. tým, že obžalovaný podal dňa 20.12.1993 žiadosť na Správu mestských komunikácií Mesta Košice o inštaláciu elektrickej prípojky. Všetci nájomcovia mesta v 90. rokoch neboli samostatnými odberateľmi elektrickej energie, ale táto bola dodávaná vlastníkovi nehnuteľnosti, teda mestu a nájomcom bola iba refakturovaná. Obžalovaný by teda nemohol spôsobiť škodu spoločnosti Východoslovenská distribučná a.s., ale len I. B.. So spoločnosťou Východoslovenská distribučná a.s. navyše uzatvoril mimosúdnu dohodu o urovnaní, aby mohol byť zapojený ako individuálny odberateľ elektrickej energie a zaplatil jej sumu 13.954,16 eur. Práve táto suma bola vyčíslená uvedenou spoločnosťou za obdobie troch rokov spätne ako škoda vzniknutá na jej úkor. Obžalovaný sa navyše v rokoch 2000 – 2005 dlhodobo zdržiaval z pracovných dôvodov vo Veľkej Británii. Zatvorenie baru pre neprítomnosť obžalovaného v tomto období potvrdila aj svedkyňa L. M.. Suma 148.823,67 eur vyčíslená súdnym znalcom je úplne irelevantná, keďže súdny znalec vôbec nebol v objekte baru „I.“ na H. X N. B.. Navyše stanovil spotrebu elektrických prístrojov z aktuálneho obdobia aj na prístroje spred 20 rokov s úplne inými technickými parametrami. S poukazom na zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného by mal byť obžalovaný spod obžaloby oslobodený. Obžalovaný navyše vždy poskytoval OČTK súčinnosť a nezapríčinil prieťahy v konaní. Nemá záznam v odpise registra trestov a prejavil ľútosť na pojednávaní 7.2.2023.

Krajský súd na podklade takto podaných odvolaní podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že prokurátor podal obžalobu dňa 14.1.2016, vec bola pridelená náhodným výberom po zániku funkcie predchádzajúceho sudcu dňa 9.12.2016 do nového súdneho oddelenia, z tohto dôvodu bolo hlavné pojednávanie vykonané znovu.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, zástupcu poškodenej strany, svedkov O. A. A., P. Q. N., K. R., S. N., I. H., O. N., L. M., P. I., P. K. D., J. N. L., P. I. I., Q. I., P. I. B., P. N. A., P. K., D. O., znalca H. P. B. B., D. a oboznámením listinných dôkazov.

Na základe takto vykonaného dokazovania po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej nadväznosti prvostupňový súd nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, súd alebo niektorá procesná strana rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný A. A. odmietol urobiť prehlásenie, či je vinný alebo nevinný a na novom hlavnom pojednávaní využil právo na odopretie výpovede.

Svedkyňa O. A. A., bývalá manželka obžalovaného uviedla, že jej manželstvo s obžalovaným trvalo od r. 1987 do r. 2014, z toho žili spolu do roku 2005. V dennom bare „I.“ bola len zriedkavo, obžalovaný sa jej nezmieňoval, či má vysporiadané záležitosti súvisiace s úhradou za odber elektrickej energie.

Svedkyňa P. Q. N., pracovníčka I. I. B. vypovedala, že I. B. uzatvorilo s obžalovaným v roku 1993 zmluvu na prenájom podchodu nachádzajúceho sa pod komunikáciou na G.. B.. Podchod, pokiaľ slúžil svojmu pôvodnému účelu, musel byť osvetlený a odvodnený. Obžalovaný na základe stavebného povolenia a na vlastné náklady ho zrekonštruoval na prevádzku denného baru.

Svedkovia K. R. a S. N., inšpektori sieťových pripojení v spoločnosti VSD, a.s. Košice, vykonali na pokyn nadriadeného s asistenciou polície mimoriadnu kontrolu odberného miesta - denného baru „I.“, kde bolo podozrenie na neoprávnený odber elektrickej energie. Svedkovia ho vyzvali, aby ich zaviedol k elektromeru, odvetil, že ho nemá a ukázal, odkiaľ je napojený na odber elektrickej energie. Zistili, že elektroinštalácia objektu bola napojená mimo meradla na prívodový kábel v rozvádzači verejného osvetlenia, ktorý sa nachádzal pred prevádzkou baru. Situáciu zadokumentovali aj fotograficky a odberné miesto odpojili, dokumentáciu postúpili príslušnému úseku VSD, a.s.

Svedok P. K. bol v roku 1993 vedúcim Mestskej prevádzkovej správy Východoslovenskej energetiky, š.p. v Košiciach. Uviedol, že záujemca o odber elektrickej energie si musel podať žiadosť, v ktorej musel zadefinovať pripojovacie podmienky. Po ich preverení, ak boli odsúhlasené, si budúci odberateľ zabezpečil realizačný projekt. Po jeho schválení pracovníci úseku odbytu namontovali elektromer a aj napojenie na distribučnú sieť. Jeho zamestnávateľ mal na úseku odbytu aj pracovníkov, ktorých náplňou práce bolo odhaľovanie neoprávnených odberov elektrickej energie.

Svedok D. O. pracoval od r. 1989 vo Východoslovenskej energetike ako technik merania. Firma prechádzala transformáciami a dostal sa na pozíciu vedúceho odbytu. V r. 2002 do nej vstúpil zahraničný investor a okolo r. 2007 sa stal manažérom pre najväčších odberateľov - zákazníkov VSE Holding. V období rokov 2002 - 2004 vstupovali na trh s elektrickou energiou už aj iné subjekty. Firma vykonávala preventívnu činnosť, okrem radových zamestnancov to boli technici odbytu a obvodní montéri. Vznikol aj špeciálne zameraný odbor kontroly neoprávnených odberov, ktorý pracoval s anonymnými podnetmi a zisteniami pracovníkov pri odstraňovaní porúch, pri odpočtoch, pri výmenách elektromerov a podobne. Merania pre verejné osvetlenia sa nachádzali v hlavných rozvádzačoch, ktoré sú umiestňované popri cestách alebo na fasádach budov. Verejné osvetlenie sa ovládalo cez rozvodné skrine, ktoré boli v správe organizácie Mestské komunikácie Košice, neskôr spol. N., A.. Či malo verejné osvetlenie napojenie na odber elektrickej energie denne počas 24 hodín, svedok nevedel uviesť. Po vzniku distribučných spoločností sa zmenila jednotková cena za 1 kW/h, pretože obsahovala cenu za silovú energiu, za distribučné poplatky a za ďalšie poplatky. Ceny stúpali a boli rozdielne pre obyvateľstvo a pre podnikateľské subjekty.

Svedok P. N. A. bol v rokoch 1992 - 1999 riaditeľom Rozvodného závodu Košice Východoslovenskej energetiky, š.p. Košice. Uzatváranie zmlúv na odber elektrickej energie realizovali pracovníci úseku odbytu. Realizáciu slučiek - napojenie odberateľov realizoval úsek montáží rozvodného závodu VSE, š.p., ale aj iné oprávnené subjekty. Pokiaľ v danej veci existoval rozvádzač verejného osvetlenia, nemal byť problém namontovať osobitný elektromer pre zriadenú slučku na odber elektrickej energie pre denný bar. Organizácia mala vedomosť o čiernych odberoch prevažne v tých lokalitách kraja, kde boli sústredené rómske osady.

Svedok P. I. B. bol v rokoch 1995 - 2002 konateľom a riaditeľom mestskej spoločnosti N., A., v predmete činnosti, ktorej bolo okrem iného prevádzkovanie verejného osvetlenia v Košiciach, ktoré predtým zabezpečovala Správa mestských komunikácií Košice. Svedok jednoznačne uviedol, že pokiaľ by bol bod neoprávneného napojenia za elektrickým meraním pre verejné osvetlenie, len vtedy by bol dôvod na uzatvorenie zmluvy o odbere elektrickej energie so spol. N., A., resp. predtým so Správou mestských komunikácií Košice. Elektromery pre verejné osvetlenie v rozvádzačoch platilo I. B.. Pretože prevádzka denného baru mala bod napojenia pred ich elektromerom, mohol mať obžalovaný s ich organizáciou iba zmluvu o sprístupnení rozvádzača pre realizáciu káblovej slučky na elektrické napojenie svojej prevádzky. Túto slučku mohla v danom čase zrealizovať iba spol. Východoslovenská energetika, š.p. Košice a logickým zavŕšením tohto postupu v teréne mala byť montáž elektromeru pre meranie spotreby elektrickej energie v dennom bare. Svedok ozrejmil aj to, že počas dňa sú siete verejného osvetlenia bez

napätia, nie je dôvod ich napájať. Pokiaľ spol. N., A. mala uzatvorené nejaké zmluvy na odber elektrickej energie, týkali sa iba nočného osvetlenia billboardov.

V blízkosti prevádzky denného baru „I.“ bola zriadená v pešom podchode podobná prevádzka, ktorú mala spoločnosť B., A.. Svedkyňa J. N. L. uviedla, ako jej spoločník v r. 1994 - 2008, že nájomnú zmluvu mali uzatvorenú s I. B.. Priestor zrekonštruovali podľa stavebného projektu, od r. 1995 v ňom prevádzkovali piváreň, neskôr herňu a v nadzemnej časti potraviny - večierku. Nemala na starosti ekonomické veci, keďže prebehla riadna kolaudácia objektu, má za to, že existovala riadne uzavretá zmluva na odber elektrickej energie. Obdobne vypovedala svedkyňa Q. I.. Svedok P. I. I., konateľ uviedol, že obžalovaného pozná ako majiteľa podobnej prevádzky, ktorú otvoril pred nimi; konzultoval s ním niektoré technické veci, nie však napojenie na distribučnú sieť elektrickej energie. Svedok tvrdil, že mali uzatvorenú zmluvu so spol. N., A. o odbere elektrickej energie asi na 20 kW/h. Ku skutočnosti, že žiadosť o pripojenie (čl. 393-395) podal ako konateľ prevádzkovateľovi distribučnej sústavy Východoslovenskej energetike, a.s. až dňa 21.11.2012 uviedol, že „asi im to posunula spol. N., A.“. Prítomnosť pracovníkov VSE registroval, pretože keď robili odpočty, ohlásili sa u nich pri bare. Odčítavali im dva elektromery, ktoré boli na denný a nočný prúd. Či robili odpočty aj na prevádzke obžalovaného, nevedel. V súčasnosti má spoločnosť B., A. zmluvu na odber elektrickej energie s dodávateľom E., A.. Slovensko.

Svedok O. N., bývalý švagor obžalovaného uviedol, že keď obžalovaný začal prevádzkovať bar, pracoval u neho iba tri mesiace. Čapoval a roznášal pivo, bolo to pred 24 rokmi, preto sa nepamätá na vybavenie priestoru elektrickými spotrebičmi. Pred rozvodom žil obžalovaný s jeho sestrou v byte na ul. E. N. B..

Svedkyňa I. H. vypovedala, že v bare „I.“ pracovala od 1.7.1994 do februára 1995 na pozícii „všetko“. Bar nemal denné svetlo, stále svietili neóny, bol dobre osvetlený, bola tam klimatizácia, ktorá sa spúšťala ručne. V miestnosti bol jeden výherný automat, ale až neskôr, ako tam začala pracovať. Bol tam výčapný pult, väčšia a menšia chladnička, otvorený chladiaci box, dvojplatnička a mikrovlnka. Pri 7 stoloch mohlo sedieť cca 35 zákazníkov a dalo sa sedieť aj pri bare. Jedna miestnosť slúžila obžalovanému ako kancelária, bol v nej ohrievač. Aké boli teploty v zime a v lete, nevedela odhadnúť, keď jej bolo chladno, pracovala v čižmách. Bar bol otvorený 7 dní v týždni aj cez sviatky; otváracie hodiny mal od 13.00 hod. do 23.00 hod., pokiaľ boli zákazníci, bol otvorený ešte hodinu po polnoci. S obžalovaným sa rozišla v zlom, či bol bar neskôr nejaký čas mimo prevádzku, nevie, ale počula od viacerých susedov, že sa z neho stal „bordel“.

Svedkyňa L. M. vypovedala, že v bare „I.“ pracovala ako čašníčka asi od r. 1996 alebo 1997 zhruba 4 roky. Pracovala aj cez sviatky 6-7 dní v týždni, od 13.00 alebo 14.00 hod. do 23.00 alebo 24.00 hod., niekedy ju striedal obžalovaný. V bare bolo 7 stolov, bolo tam prítmie, aj keď pre zákazníkov stále svietili tri svietidlá, neboli to neóny, a nad barom boli dve malé svetlá. Pozdĺž steny bolo nejaké zariadenie, ale nebolo teplo, keď jej bolo chladno, nechávala si obuté čižmy alebo teplé botasky. Počet výherných automatov sa menil, boli tri a inokedy dva. Chladničky boli dve rôzne veľké, jeden výčap na pivo, jedna rýchlovarná kanvica, dvojplatnička tam nebola. Odišla z osobných dôvodov a evidovala, že neskôr bol bar nejaký čas zatvorený.

Svedkyňa P. I. uviedla, že je kamarátkou obžalovaného. Keď bar otváral, nemal príslušné „papiere“, vtedy mu s tým pomohla. Napojenie na elektrickú distribučnú sieť spolu neriešili. Z vybavenia priestoru si pamätá len to, že bol riadne osvetlený, boli v ňom stoličky, barový pult, chladnička a nebolo tam horúco, obsluhoval jeden čašník. Či sa jej kamarát - obžalovaný zdržiaval niekedy v období rokov 1993 - 2014 v zahraničí, nevedela.

Svedok P. K. D. pracoval ako manažér technického zabezpečenia výherných automatov v spol. B., A. v rokoch 2003 - 2017. Na základe zmluvy s obžalovaným boli v priestoroch baru „I.“ umiestnené výherné automaty každý rok v inom počte, jeden rok štyri, nasledujúci rok dva a ďalší opäť štyri a podobne, pretože podmienky sa stále menili. Výherné automaty mali spotrebu elektrickej energie podľa typu od 100 do 200 W a mohli byť zapnuté len počas otváracích hodín, teda od 18.00 hod. do 01.00 hod., pretože nielen on, ale aj finančný správca chodil na kontroly. Spotreba energie bola pre automat rovnaká bez ohľadu na to, či sa na ňom hralo alebo bol iba v pasívnom zapnutom režime.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru elektrotechnika a znalec doc. Ing. B. B., PhD. bol na hlavnom pojednávaní k nemu vypočutý. Potvrdil jeho záver a uviedol, že pre výpočet výšky škody

vychádzal v prvom rade z dĺžky doby neoprávneného odberu, t.j. 7 720 dní. Vychádzal z dátumu podania návrhu na kolaudáciu baru - 23.5.1994 a dátum 27.2.2014, kedy došlo k odhaleniu neoprávneného odberu. Bral do úvahy všetky elektrické spotrebiče, ktoré boli podrobne zadokumentované pri zásahu polície na mieste činu. Pri dĺžke času ich používania počas dňa vychádzal zo svedeckých výpovedí v prípravnom konaní. Rok výroby jednotlivých elektrických spotrebičov nevedel, dokumentácia tento údaj neobsahovala. Do úvahy bral aj zmeny v cenách elektrickej energie počas doby neoprávneného odberu elektrickej energie. Ak by bol peší podchod počas rekonštrukcie zaizolovaný, pripustil by zníženie vypočítanej výšky škody o 5%. Takúto informáciu však nemal, v predmetnom priestore ani nebol. Znalec sa jednoznačne vyjadril, že bod pripojenia bol pred elektromerom rozvádzača pre verejné osvetlenie, čiže jeho odber tento elektromer neregistroval, teda išlo o neoprávnený odber a ako poškodený prichádza do úvahy len Východoslovenská distribučná spoločnosť, a.s. Košice, pretože túto oblasť zabezpečuje iba daná spoločnosť.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledujúce skutočnosti.

Podľa správy I. I. B. sú v majetku I. B. dva pešie podchody na G.. B.. Jeden je od r. 1993 prenajatý obžalovanému A. A. a druhý je prenajatý od r. 1994 spol. B., A..

Obžalovanému vzniklo živnostenské oprávnenie pre pohostinskú činnosť na prevádzke na ul. H. E. X dňa 16.6.1993 a od 2.5.2007 bolo rozšírené o priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh a bezmäsitých jedál.

Obžalovaný uzavrel s I. B. dňa 29.9.1993 nájomnú zmluvu na peší podchod č. 1 o rozlohe 110 m2 na G.. B. za účelom súkromného podnikania na zriadenie denného baru. Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa odberu elektrickej energie a jej úhrady.

Dňa 1.7.1993 podal obžalovaný žiadosť o stavebné povolenie na prestavbu podchodu E. X, A.. B.; T. U. V. D. B. P. nariadil prejednanie žiadosti a miestne zisťovanie na deň 21.7.1993, k čomu bol okrem iných prizvaný Rozvodný závod VSE Košice, Štúrova 21.

Dňa 13.12.1993 bola I. I. B. doručená žiadosť obžalovaného o povolenie prekopávky chodníka, pretože na jar 1994 chce začať „samotnú výstavbu“.

Dňa 20.12.1993 bola Správe mestských komunikácií Košice (SMK) doručená žiadosť obžalovaného o udelenie súhlasu na inštaláciu prípojky na rozvádzač SMK v súvislosti s prestavbou podchodu č. 1 s tým, že maximálny príkon by bol „do 5 kW“.

Dňa 4.8.1994 vydal Obvodný úrad životného prostredia Košice II povolenie na užívanie a prevádzku baru „I.“ na ul. H. E. X N. B..

Obžalovaný uzatvoril so spol. B., A.. B. dve nájomné zmluvy na prenájom výherných prístrojov v priestore baru „I.“, a to v počte 4 kusov od 15.9.2004 do 31.12.2006 a v počte 4 kusov od 25.10.2006 do 31.12.2007, pričom dňom 25.10.2006 bola zrušená zmluva predchádzajúca. Dňa 30.12.2008 bola uzatvorená zmluva na prenájom 4 kusov výherných prístrojov na dobu určitú do 31.12.2009 a s účinnosťou od 1.1.2010 na dobu neurčitú bola uzavretá zmluva na prenájom 4 kusov výherných prístrojov. Podľa prehľadu tržieb, ktorý vyhotovila spol. B., A., boli na prevádzke baru „I.“ evidované tržby od r. 2005 bez prerušenia každý rok až do marca 2014. Najvyššie tržby boli v r. 2008, potom už klesali a v r. 2013 dosiahli zhruba len jednu tretinu z objemu tržieb v r. 2008.

Žiadosť o pripojenie do distribučnej siete jej prevádzkovateľovi Východoslovenská distribučná, a.s. Košice podal konateľ spol. B., A.. B. P. I. I. dňa 21.11.2012.

Žiadosť o pripojenie do distribučnej siete prevádzkovateľa Východoslovenská distribučná, a.s. Košice podal obžalovaný dňa 3.11.2014.

Podľa zápisu o zistenom neoprávnenom odbere (čl. 85) bolo dňa 27. 4. 2014 pracovníkmi VSD a.s., Košice kontrolou rozvádzača verejného osvetlenia pred objektom prevádzky „I.“ zistené, že v ňom bol neoprávnene napojený kábel s označením CYKY4x16 mm2 priamo na prívodový kábel AYKY4x95 mm2

pred hlavným ističom a pred meraním. Druhý koniec kábla CYKY4x16 mm2 bol pripojený na svorky poistkových spodkov v hlavnej domovej skrini nachádzajúcej sa na vonkajšej stene prevádzky „I.“. Takto odoberaná elektrina nebola meraná a následne ani fakturovaná.

Dňa 15.10.2014 uzatvoril obžalovaný s Východoslovenskou distribučnou a.s., Košice (VSD, a.s.) dohodu o uznaní a splácaní dlhu, v ktorej potvrdil nespornosť a pravdivosť skutočnosti, že neoprávnene odoberal elektrinu cez distribučnú sieť VSD a.s., čím mu vznikla povinnosť nahradiť škodu spôsobenú VSD a.s., Košice podľa (zákon o energetike) za obdobie od 28.8.2013 do 27.2.2014 vypočítanej podľa metodiky VSD a.s., Košice vo výške 6 954,16 eur.

Východoslovenská distribučná a.s., Košice oznámila, že do 27.2.2014 sa v ich registratúrnom zázname nenachádza zmluva o pripojení s odberateľom A. A. pre odberné miesto na ul. H., B.. Rovnaké stanovisko zaujala aj sesterská spol. Východoslovenská energetika, a.s. Košice, na ktorú prešli k 1.7.2014 práva a povinnosti týkajúce sa dodávky elektriny z materskej spol. Východoslovenská energetika Holding, a.s., Košice.

Magistrát I. B. oznámil (čl. 460), že I. B. ako nástupca organizácie Správa mestských komunikácií a Správa komunikácií Košice neeviduje zmluvu na odber elektrickej energie so A. A. ako nájomcom pešieho podchodu na G.. B. N. B..

Od 19.11.2014 realizuje združenú dodávku elektrickej energie na odberné miesto H. X B. pre odberateľa A. A. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Bratislava.

Dňa 16.7.2021 o 13.00 hod. vykonal súd obhliadku miesta činu, pri ktorej nameral vonku pred prevádzkou baru v tieni 26 °C a v priestore t.č. už bývalého denného baru teplotu 23 °C.

Na základe uvedených výsledkov dokazovania prvostupňový súd dospel k spoľahlivému záveru, že obžalovaný A. A. spáchal trestný čin kladený mu obžalobou za vinu. Jednoznačne ho usvedčujú svedkovia S. N. a K. R., zamestnanci Východoslovenskej distribučnej a.s., Košice, ktorí pri kontrole rozvádzača verejného osvetlenia dňa 27.2.2014 konštatovali, že po technickej stránke sa jedná o neoprávnený odber elektrickej energie a vyhotovili zápis o spôsobe napojenia denného baru na odber elektrickej energie. Ich svedectvo a predmetný listinný dôkaz sú objektivizované výpoveďou svedka, bývalého konateľa spol. N., A.. P. I. B.. Obžalovaný v rámci svojej obrany predložil kópiu svojej žiadosti, ktorú adresoval 20.12.1993 Správe mestských komunikácií Košice. Tá sa však týkala iba povolenia inštalácie elektrickej prípojky pre jeho denný bar do ich rozvádzača verejného osvetlenia a nemala nič spoločné s následným odberom elektrickej energie a jej úhrady. Obžalovaný v r. 1993 mal 28 rokov, začínal podnikať a minimálne z korešpondencie príslušného štátneho orgánu súvisiacou s kolaudáciou jeho denného baru mal vedomosť o existencii Rozvodného závodu Košice Východoslovenskej energetiky, š. p. Košice, ktorý až do obdobia cca roku 2002 bol výhradným dodávateľom elektrickej energie v regióne košického kraja. Vzhľadom na uvedené je vylúčené, aby obžalovaný touto informáciou nedisponoval a nepožiadal označený subjekt o uzatvorenie zmluvy na odber elektrickej energie pre prevádzku denného baru, keďže si musel byť vedomý, že jej odber nie je bezplatný.

Z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom je zrejmé, že tento vykonal všetky dostupné a možné dôkazy, iné dôkazy nie je možné vykonať aj vzhľadom na skutok, ktorý sa stal v roku 1993 – 2014.

Prvostupňový súd však dospel k záveru, že bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané skutočné množstvo neoprávnene odobratej elektrickej energie, preto sa odklonil od právnej kvalifikácie skutku, ktorú ustálil prokurátor. Svoje úvahy prvostupňový súd riadne a presvedčivo odôvodnil.

Škodou veľkého rozsahu, ktorú mal spôsobiť obžalovaný vo výške 148.823,67 eur, je najmenej päťstonásobok škody malej, t.j. 500 x 266 eur = 133 000 eur (§ 125 ods. 1 Tr. zákona). Uvedená hranica kvalifikačného znaku objektívnej stránky obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 5 písm. a) Tr. zák. je v prejednávanej veci prekročená o 15 823,67 eur. Prokurátor žaloval obdobie neoprávneného odberu elektrickej energie za viac ako 20 rokov (r. 1993 - 27.2.2014), čo presahuje hranicu škody veľkého rozsahu v priemere ročne o cca 792,- eur (mesačne cca 66 eur). Je teda zrejmé, že presný výpočet spotreby elektrickej energie za žalované obdobie má významné

opodstatnenie, pretože trestné sadzby sú výrazne odlišné. Pri žalovanom odseku 5 § 212 Tr. zák. je to trest odňatia slobody desať až pätnásť rokov, pri odseku 4 je to rozpätie tri až desať rokov.

Ako vyplýva zo znaleckého posudku z odboru elektrotechnika, znalec vypočítal priemernú dennú spotrebu všetkých elektrických spotrebičov, ktoré sa nachádzali v čase obhliadky na mieste činu, na 225,43 kWh. Najvyššiu dennú spotrebu mali mať štyri teplovzdušné ohrievače, dva elektrické olejové radiátory a jeden stojanový infraohrievač spolu 148 kWh, pričom u všetkých uvažoval o dennej dobe ich pripojenia 12 hodín s výnimkou stojanového infraohrievača, pri ktorom stanovil priemernú dennú dobu jeho pripojenia na 8 hodín. Do výpočtu celkovej spotreby elektrickej energie boli pojaté aj letné mesiace, kedy možno mať oprávnenú pochybnosť o tom, že po dobu 12 hodín denne odoberali elektrickú energiu zariadenia slúžiace na vyhrievanie priestoru. Pri úvahe, že neboli používané počas dvoch letných mesiacov (2 x 31) je to za 20 rokov spolu 1240 dní, čo pri dennej spotrebe, ktorú vypočítal znalec pre tieto spotrebiče spolu 148 kWh činí celkom 183 520 kWh. Nie je možné prehliadnuť ani tú skutočnosť, že obžalovaný získal živnostenské oprávnenie v júni 1993 pre pohostinstvo a až v máji 2007 mal rozšírenú živnosť aj pre podávanie tepelne upravených jedál. Tomuto účelu mohli slúžiť mikrovlnka, gril, fritéza, elektrický sporák, mraznička a minimálne jedna chladnička, ktoré mali mať spolu dennú spotrebu elektrickej energie 19,83 kWh. Za obdobie od mája 1994 do mája 2007 ide spolu o 4 745 dní. Pri dennej spotrebe elektrickej energie uvedených spotrebičov je to spolu cca 94 900 kWh. Od celkovej spotreby, ktorú znalec odhadol na 1 627 605 kWh bolo podľa názoru súdu potrebné odpočítať minimálne súčet uvedených dvoch spotrieb, čím je výsledná spotreba za žalované obdobie objektívne spochybnená.

Podľa § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák. je kvalifikačným znakom trestného činu krádeže závažnejší spôsob konania, ktorým podľa § 138 písm. b) Tr. zák. je dlhší čas. Dlhším časom je časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená intenzitou trestného činu. V prípade, že ide o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude „dlhší čas“ kratší, ako pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou. Je zrejmé, že v danej veci sa nejedná o jednorazovú trestnú činnosť ani o trestnú činnosť krátkeho trvania.

Pretože o vine nemal prvostupňový súd žiadne pochybnosti, neuznal právnu kvalifikáciu ustálenú obžalobou a rozhodol tak, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, čím po stránke objektívnej naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák. Po stránke subjektívnej konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je ochrana vlastníctva.

Pri rozhodovaní o druhu a výške trestu prvostupňový súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ktoré sú uvedené v § 34 a nasl. Tr. zák. Prihliadal predovšetkým na okolnosti trestného činu, osobné pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy, pričom priťažujúce okolnosti nezistil a poľahčovalo mu, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, čo vyplýva z odpisu jeho registra trestov. Z miesta bydliska bola na obžalovaného podaná len správa o jeho evidencii k pobytu. S prihliadnutím na individuálnu a generálnu prevenciu, ktorá má byť dosiahnutá uložením trestu, dospel prvostupňový súd k záveru, že tento účel bude naplnený trestom odňatia slobody síce na spodnej hranici trestnej sadzby, ale nepodmienečne. Obžalovaný bez akéhokoľvek zjavného zaváhania páchal trestnú činnosť takmer 20 rokov, čo zakladá výraznú potrebu jeho prevýchovy v ústavnom zariadení. Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia, pretože posledných desať rokov pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre inú úmyselnú trestnú činnosť.

Poškodená strana bola s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces, pretože v trestnom konaní skutočná výška spôsobenej škody nebola bezpečne preukázaná.

V postupe prvostupňového súdu odvolací súd nezistil pochybenie pri ustálení skutkového stavu bez dôvodných pochybností a právnej kvalifikácie s odôvodnením ako to urobil prvostupňový súd. Keďže rozhodnutie prvostupňového súdu je dôsledne a presvedčivé, žiadne iné dôkazy vykonať vo veci nie je možné, čo sa týka viny v tomto odvolací súd odkazuje na plné dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu.

Pri ukladaní trestu obžalovanému odvolací súd dospel k záveru, že tomuto nie je potrebné ukladať nepodmienečný trest, aj keď v konaní mal pokračovať dlhú dobu od roku 1993 do roku 2014. Obžaloba vo veci bola podaná na súd v roku 2016. Vznesené obvinenie A. A. bolo 28.2.2014. Ako vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní obžalovaný nemaril súdne konanie, a ani okresný súd k takému záveru, že obžalovaný by mal podiel na dĺžke trestného konania nedospel. Odvolací súd si zabezpečil nový odpis registra trestov na obžalovaného, ktorý prečítal na verejnom zasadnutí a zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. odvolací súd použil ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods.1 Tr. zák. a vzhľadom na okolnosti prípadu spočívajúce v dĺžke konania obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov. Takto uložený trest je hrozbou nad obžalovaným, aby viedol riadny život a nedopustil sa žiadneho protispoločenského konania. Inak napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody zostal nezmenený. Odvolanie prokurátora odvolací súd ako nedôvodné zamietol a to preto, že s právnou kvalifikáciou ustáleného skutku prvostupňovým súdom sa odvolací súd plne stotožnil a trest, ktorý obžalovanému odvolací súd uložil aj odôvodnil. Za skutok spáchaný od roku 1993 do 2014, keď obžalovaný na dĺžke konania nenesie vinu navrhovaný trest prokurátorom vo výmere 10 rokov nepodmienečne považoval za čisto formalistický.

To boli dôvody, pre ktoré o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.