Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/198/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.02.2013 v Trenčíne samosudkyňou JUDr. H. G. takto

rozhodol:

rozhodol:

Podľa súd obžalovaného I.. I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Trenčín, Nad Tehelňou 7374/71,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 11.04.2005 o 8.30 hod. v úmysle vysťahovať nájomcu bytu po predchádzajúco vypovedaní nájomnej zmluvy odvŕtal zámok na vchodových dverách bytu s označením S-3, situovaného v suteréne obytného domu na ul. Kukučínova 483/35 v Trenčíne, ktorý je v jeho vlastníctve, následne vnikol do tohto bytu a v neprítomnosti nájomcu Ing. N. Y. tohto svojvoľne vysťahoval a narušil tak nedotknuteľnosť obydlia poškodeného Ing. N. Y., zaručenú

pretože skutok nie je trestným činom

Podľa účinného od 01.01.2012 súd poškodeného Ing. Jozefa Kohla, nar. 06.10.1953, posledne trvale bytom Trenčín, Kukučínova 483/35, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní vykonanom po zrušení vydaného trestného rozkazu z dôvodu odporu podaného obžalovaným nezistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Mgr. I. H. na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku. Uviedol, že vlastníkom bytu č. 2 na Kukučínovej ul. 35 bol od roku 2002 do obdobia približne pol roka po vysťahovaní poškodeného. Nájomníkom predmetného bytu bol Ing. N. Y., s ktorým dňa 05.03.2004 uzatvoril nájomnú zmluvu. Na základe nájomnej zmluvy bolo evidenčným listom ku dňu 01.04.2004 vypočítané nové nájomné, ktoré však Ing. Y. odmietol platiť. Z tohto dôvodu mu obžalovaný ako prenajímateľ zaslal 3 písomné upomienky a dňa 16.08.2004 výpoveď z nájmu. Po uplynutí tejto lehoty, ktoré Ing. Y. nevyužil na napadnutie výpovede mu zaslal postupne 2 výzvy na dobrovoľné

vysťahovanie. Nakoľko tieto Ing. Y. tieto ignoroval, pristúpil dňa 11.04.2005 v ranných hodinách k jeho vysťahovaniu, v rámci ktorého obžalovaný prinesenou vŕtačkou odvŕtal vložku zámku na dverách a vošiel do bytu. Celý priebeh následného vysťahovania bol snímaný na videokameru. Nič z vecí, ktoré boli v domácnosti sa nevyhodilo ani nepoškodilo, aj keď išlo o veľké množstvo starých, nepotrebných vecí, zjavne bez výraznejšej hodnoty. Ich súpis práve kvôli ich veľkému množstvu spravený nebol. Po vysťahovaní, ktoré bolo ukončené v poobedňajších hodinách bol na dverách vymenený zámok a byt bol uzamknutý. V nasledujúcich dňoch sa obžalovaný neúspešne snažil o kontakt s poškodeným, podarilo sa mu spojiť sa s ním až dňa 18.04.2005, kedy poškodený svoj súhlas s prevzatím vecí podmieňoval tým, že ich obžalovaný vráti na pôvodné miesto t.j. do predmetného bytu. Pri stretnutí mu taktiež poškodený ukázal predbežné opatrenie, vydané Okresným súdom Trenčín v rámci konania o neplatnosť výpovede z nájmu, o existencii ktorého, dovtedy nemal obžalovaný vedomosť. Ak by mal vedomosť o prebiehajúcom konaní a vydanom predbežnom opatrení, ktoré mu prikazovalo zdržať sa zásahov do užívacieho práva poškodeného k prenajatému bytu, nebol by k jeho vysťahovaniu pristúpil. O týchto skutočnostiach ho mohol informovať samotný poškodený, ktorý bol v čase príchodu obžalovaného a ním poverených ľudí dňa 11.04.2005 a počas snahy o otvorenie bytu doma, ale sa pre nimi zatajil a ušiel z bytu oknom. Obžalovaný konal uvedeným spôsobom v presvedčení, že postupuje v zmysle nájomnej zmluvy, a síce čl. VI, bod 3 uzatvorenej medzi ním a poškodeným, kde poškodený súhlasil, že v prípade ukončenia nájmu ak v stanovenej lehote byt nevyprace a neodovzdá prenajímateľovi, je prenajímateľ sám, alebo prostredníctvom tretej osoby oprávnený na náklady nájomcu zriadiť vypratanie bytu. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné zaobstaranie exekučného titulu na vypratanie poškodeného z predmetného bytu. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný svoju výpoveď doplnil o tvrdenie, že predmetný byt bol v havarijnom stave, ktorý trval po celú dobu nájmu. Bolo treba v ňom vykonať opravu kanalizácie, ktorú opravu poškodený neumožnil, nakoľko nikoho do bytu nevpustil.

Svedok poškodený Ing. N. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetnom pivničnom byte býval od roku 1997, kedy bol do neho presťahovaný ako do náhradného bytu v rámci prebiehajúcej exekúcie. Keď sa stal vlastníkom bytu obžalovaný uzavrel s ním nájomnú zmluvu, lebo veril, že nezvýši nájomne svojvoľne ale len o mieru inflácie takto ako bolo uvedené v zmluve. Byt si chcel od obžalovaného odkúpiť, ale ten mal k tomuto vyhýbavé stanovisko. Dňa 11.04.2005 odišiel do práce od známeho, pána Pekarčíka, u ktorého vykonával pomocné práce na stavbe a u ktorého aj spal. O tom, čo sa stalo u neho doma sa dozvedel až 13 alebo 14 - ho, keď zistil, že sa nemôže dostať do bytu. Od susedov sa dozvedel, že nejakí ľudia vynášali z jeho bytu veci a tiež cez okno videl, že byt je prázdny. Z tohto dôvodu podal trestné oznámenie, nakoľko mu takto boli odcudzené viaceré veci a mimo iného aj hotovosť cca 200.000,- Sk (6.638,78 Eur). K odovzdaniu týchto vecí nedošlo, nakoľko sa o tomto nevedel s obžalovaným opakovane dohodnúť. Je pravdou, že v tom čase bola v byte vadná kanalizácia, ktorá sa vo forme splaškov a exkramentov vylievala do jeho bytu. Táto porucha trvala od roku 1997, od kedy mal byt v nájme až do roku 2005. Nájomnú zmluvu uzavretú medzi ním a obžalovaným považuje za neplatnú. Nájomné, ktoré mal podľa rozhodnutia obžalovaného na jej základe platiť dosahovalo výšku 2.000,- Sk (66,38 Eur) mesačne. Výpoveď poškodeného súd posúdil v kontexte toho, že konzultant pribratý do trestného konania z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Smetanka prítomný pri opakovanom výsluchu poškodeného na hlavnom pojednávaní vyslovil presvedčenie, že v psychickom stave poškodeného sú určité bizarnosti, týkajúce sa predovšetkým myslenia a uvažovania na základe ktorých je presvedčený o potrebe nutnosti vyšetriť duševný stav poškodeného Ing. Kohla. Následne súd za účelom zistenia či svedok netrpí duševnou poruchou pribral do konania dvoch znalcov, ktorým uložil vyšetriť duševný stav poškodeného. Od vykonania tohto dôkazu, ale súd musel upustiť, nakoľko sa ho po dobu dvoch rokov nepodarilo vykonať, pretože sa poškodený na pokyn súdu k znalcom dobrovoľne nedostavil a napriek viacerým pokusom sa ho nepodarilo ani predviesť, či iným spôsobom zabezpečiť jeho prítomnosť, nakoľko sa v súčasnosti zdržiava na neznámom mieste a pravdepodobne žije bezdomoveckým spôsobom života.

K okolnostiam za ktorých prebiehalo samotné vysťahovanie na hlavnom pojednávaní vypovedal svedok Rudolf Kalik, ktorý uviedol, že obžalovaný ho ako svojho zamestnanca požiadal o pomoc pri vysťahovaní jeho bytu, v ktorom mal nejaký pán bývať neoprávnene a po ukončení nájomného vzťahu ignoroval výzvy na vysťahovanie. Pred vstupom do tohto bytu obžalovaný zazvonil, pričom spoza dverí bolo počuť šramot a buchot. Potom čo toto utíchlo, keďže dvere nikto neotváral obžalovaný odvŕtal zámok na dverách a odstránil retiazku, ktorou bol byt zabezpečený. Samotný byt bol v hroznom stave, plný plesne

a neporiadku. Po vysťahovaní vecí a nábytku, ktoré boli staré a zjavne bez hodnoty, tieto odviezli do skladu spoločnosti Dekora, ktorej priestory tomuto účelu vyhovovali.

K okolnostiam vysťahovania na hlavnom pojednávaní zhodne vypovedal svedok Igor Lalo, ktorý uviedol, že pred vstupom do predmetného bytu obžalovaný zvonil, následne odvŕtal zámok a odstránil retiazku a bicykel opretý o dvere. Potom byt, ktorý bol plný plesne a neporiadku vypratali. O motív konania obžalovaného sa nezaujímal o jeho spore s poškodeným nemal vedomosť, predpokladal, že ide o byt vo vlastníctve obžalovaného. Chcel iba odviesť prácu, za ktorú mal zaplatené. Celej udalosti bol prítomný len asi pol hodinu preto nevie povedať ako vysťahovanie nakoniec skončilo a ako sa byt zabezpečil.

Svedkyňa Mgr. Xénia Predanócy, na hlavnom pojednávaní vypovedala, ohľadom stavu v akom sa nachádzal predmetný byt v roku 2005 v tom zmysle, že celý bytový dom sa nachádzal v dezolátnom stave vyžadujúcom kompletnú rekonštrukciu, permanentne sa vyskytovali rozličné závady. Táto situácia bola aj medializovaná v časopise Slovenka. Poškodený Ing. Y. však nikdy nikoho do svojho bytu nevpustil a to ani počas havarijnej situácie, kedy v bytoch vyrážala kanalizácia. Všetky opravy sa museli robiť cez vonkajšie šachty. Aj po jeho odchode z bytu tam vyrazila voda a museli sa vymieňať celé podlahy.

Svedkyňa V. U., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď videla, ako obžalovaný spolu s ďalšími ľuďmi vysťahovávajú veci poškodeného, išla z titulu predsedníčky spoločenstva vlastníkov v obytnom dome odpísať stav vody na vodomery v tomto byte. K dlhu, ktorý mal poškodený u prenajímateľa sa vyjadriť nevedela, ale po vysťahovaní poškodeného tomuto zostal vo fonde opráv dlh približne 2.000,- Sk, ktorý bol uhradený novým majiteľom bytu. Ku konkrétnym závadam, ktoré sa vyskytovali v predmetnom byte sa nevedela vyjadriť, potvrdila však že tam určite nejaké boli.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy:

Zo spisu Správy katastra Trenčín, Katastrálny úrad v Trenčíne V 145/02 bolo zistené, že obžalovaný bol v čase žalovaného skutku vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko ku dňu 06.02.2002 nadobudol podiel 148/1000 obytného domu súp.č. 483 stojaceho na parc. 1358/38 - zastavané plochy o výmere 258m2 vedené na LV č. 5288 k.ú. Trenčín zodpovedajúci trom bytom od Xénie Predanócy a Ing. Vladimíra Jurgu. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 25.03.2004 bolo zistené, že poškodený ako nájomca a obžalovaný ako prenajímateľ uzavreli zmluvu, ktorou prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania 2-izbový byt č. S2 v suteréne bytového domu nachádzajúceho sa v Trenčíne na ulici Kukučínova č. 35 spolu s príslušenstvom v celkovej výmere 38,8 m2 na dobu neurčitú. Zmluvné strany sa dohodli, že výška nájomného a služieb poskytovaných s nájmom bytu sa spravuje evidenčným listom na výpočet úhrady za užívanie bytu vydávaným prenajímateľom vždy do 30. marca toho-ktorého kalendárneho roku, ďalej sa dohodli, že nájomca je povinný uhrádzať včas a riadne v lehotách splatnosti úhrady za služby spojené s nájmom bytu a príspevok do fondu opráv, resp. iných fondov zriadených vlastníkom bytov v obytnom dome s tým, že nájomné a zálohy za služby sa platia mesačne a to najneskôr do konca mesiaca, za ktorý sa platí nájomné na účet poskytovateľa týchto služieb, resp. prenajímateľa.

Z evidenčného listu na výpočet úhrady na užívanie bytu zo dňa 28.03.2004 bolo zistené, že s platnosťou od 01.03.2004 bola rozhodnutím prenajímateľa mesačná úhrada za užívanie bytu stanovená vo výške 2.112,- Sk, záloha na údržbu spoločných priestorov 135,- Sk a fond opráv 118,- Sk, spolu teda celkovo vo výške 2.365,- Sk.

Z upomienky na zaplatenie nájomného zo dňa 20.05.2004, výzvy na zaplatenie nájomného zo dňa 07.06.2004 a z oznámenia s výzvou na úhradu dlžného nájomného zo dňa 22.06.2004 bolo zistené, že obžalovaný postupne v priebehu mesiacov máj a jún 2004 tri krát upozornil poškodeného na neuhradenie nájomného za mesiac apríl a máj 2004 spolu vo výške 4.730, - Sk a vyzval ho na zaplatenie dlžného nájomného. Súčasne bol poškodený upozornený na možnosť výpovede nájmu bytu pre hrubé porušenie povinnosti nájomcu vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace.

Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 16.08.2004 súd zistil, že z dôvodu, že poškodený ako nájomca neuhradil splatné nájomné za obdobie apríl, máj, jún, júl r. 2004, ktoré je dlhšie ako 3 mesiace, vypovedal prenajímateľ nájomcovi podľa § 711 ods. d/ Obč.zák. nájom bytu z dôvodu hrubého porušenia povinnosti

odporcu vyplývajúcej z nájmu bytu. Obžalovaný ďalej vo výpovedi uviedol, že nájom predmetného bytu sa skončí uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty začínajúcej plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Vzhľadom na dôvod skončenia nájomného pomeru nemá navrhovateľ právo na žiadnu bytovú náhradu.

Skutočnosť, že obžalovaný poškodeného následne vyzýval na dobrovoľné uvoľnenie predmetnej nehnuteľnosti mal súd preukázanú výzvami zo dňa 22.12.2004 a 14.01.2005, kde obžalovaný poškodeného upozornil na to, že v opačnom prípade zmysle uzavretej nájomnej zmluvy pristúpi k jeho vyprataniu.

Oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že poškodený spolu s Máriou I. (ktorá neskôr vzala návrh na začatie konania späť) podali dňa 12.11.2004 na tunajšom súde žalobný návrh o neplatnosť výpovede z nájmu bytu. V rámci predmetného konania bolo na návrh navrhovateľov vydané predbežné opatrenie č.k. -59 zo dňa 11.04.2005, právoplatné dňa 21.10.2005, ktorým súd prikázal odporcovi zdržať sa zásahov do užívacieho práva navrhovateľov k prenajatým bytom až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Z tohto spisu je zrejmé, že prvý úkon voči obžalovanému, ktorý bol v postavení odporcu súd urobil až v apríli 2005 - doručením predbežného opatrenia spolu s návrhom vo veci samej. Dovtedy obžalovaný o prebiehajúcom konaní o neplatnosť výpovede nemusel mať žiadnu vedomosť. Rozsudkom zo dňa 04.10.2011, sp. zn. súd návrh poškodeného zamietol s odôvodnením, že keďže tento ako nájomca povinnosť platiť dohodnuté nájomné viac ako 3 mesiace (apríl - júl 2004) nesplnil prenajímateľ využil zákonnú možnosť a v dôsledku hrubého porušenia povinností, nájomcu ako kvalifikuje nezaplatenie nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace, dal nájomcovi výpoveď z nájmu predmetného bytu. Výpoveď z nájmu bytu ako prísne formálny právny úkon spĺňa formálne náležitosti. Špecifikovaný výpovedný dôvod je dostatočný. Výpoveď je konkretizovaná časovým obdobím nakoľko prenajímateľ uviedol presné mesiace neplatenia nájomného čo v spojení s uvedením výšky dohodnutého mesačného nájomného vymedzuje i výšku dlhu. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebola preukázaná existencia dôvodu majúceho za následok neplatnosť predmetnej výpovede z nájmu bytu súd návrh na určenie jej neplatnosti zamietol. Zároveň bol zamietnutý i návrh na uloženie povinnosti odporcovi uzavrieť s navrhovateľom novú nájomnú zmluvu so stanoveným primeraným nájomným alebo mu poskytnúť bytovú náhradu nakoľko nebolo zistené žiadne zákonné ani zmluvné ustanovenie, ktoré by uloženie takejto povinnosti odporcovi umožňovalo.

Z odpisu z registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný a zo správ Obvodného úradu v Trenčíne, odbor všeobecnej vnútornej správy a Mestského úradu v Trenčíne nevyplynuli k osobe obžalovaného taktiež žiadne negatívne zistenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení všetkých dôkazov získaných zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, mal za preukázané, že stíhaný skutok tak ako je predmetom obžaloby nie je trestným činom.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný, ako riadny vlastník predmetnej nehnuteľnosti mal s poškodeným uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa 25.03.2004, platnosť ktorej súd skúmal ako prejudiciálnu otázku a potvrdil v konaní prebiehajúcom na tunajšom súde pod sp. zn. . V článku VI bodoch 2 a 3 tejto zmluvy bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že nájomca je povinný v prípade skončenia nájmu vypratať svoje veci a uviesť byt do pôvodného stavu v lehote 3 dní od skončenia nájomného pomeru. Ak nájomca v stanovenej lehote byt nevyprace a neodovzdá tento prenajímateľovi je prenajímateľ sám alebo prostredníctvom tretej osoby oprávnený na náklady nájomcu zriadiť vypratanie bytu.

V zmysle konštantnej judikatúry, je obydlie každého človeka nedotknuteľné a právo na jeho ochranu má akýkoľvek oprávnený užívateľ a to proti komukoľvek aj proti vlastníkovi nehnuteľnosti a to aj vtedy ak tento má vykonateľné rozhodnutie na vypratanie užívateľovho bytu. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody je však potrebné skúmať zavinenie páchateľa, keďže je nevyhnuté preukázať jeho úmysel neoprávnene vniknúť do obydlia iného resp. tam neoprávnene zotrvať. A práve ten v danom prípade podľa názoru súdu absentoval. Obžalovaný sa konania, ktoré je predmetom obžaloby dopustil vo viere, že poškodený je jednak neoprávneným užívateľom predmetnej

nehnuteľnosti, pričom súd nemal preukázané, že by mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní o neplatnosť výpovede z nájmu a vydanom predbežnom opatrení, ktoré v deň, kedy vypratanie prebehlo ešte nebolo vykonateľné, a zároveň konal v presvedčení, že disponuje súhlasom poškodeného.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že poškodený skutočne udelil súhlas so svojim prípadným vyprataním a to podpisom nájomnej zmluvy, uzavretej medzi ním a obžalovaným. Týmto úkonom z trestnoprávneho hľadiska udelil súhlas so zásahom do práv s ktorými môže voľne disponovať a vzhľadom na to, že tento úkon poškodeného spĺňa všetky zákonné predpoklady vylúčil protiprávnosť konania obžalovaného. Takto koncipovanú obranu uplatňoval obžalovaný jednotne v priebehu celého trestného konania a súd sa s ňou stotožnil. Poukazuje pritom na skutočnosť, že dokonca aj keby by sa v danom prípade obžalovaný omylom domnieval, že koná v rámci súhlasu poškodeného, ktorý by nebol v skutočnosti daný t.j. v prípade tzv. putatívneho súhlasu poškodeného, zakladalo by takéto konanie zodpovednosť iba za nedbanlivostné konanie, (v prípade že omyl konajúceho by spočíval v nedbanlivosti) pričom na naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu sa vyžaduje zavinenie úmyselné.

Na účely preukázania viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov v predmetnej veci tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu, reťaz navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa skutočne stal, je trestným činom a že tento spáchal obžalovaný. Podľa názoru súdu k tomuto v prípade žalovaného skutku nedošlo.

Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností nezískal vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora, následkom čoho ho spod obžaloby oslobodil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

S predmetným trestným konaním bolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie, avšak vzhľadom na výrok súdu o nevine obžalovaného v predmetnej trestnej veci bolo povinnosťou súdu poškodeného Ing. Jozefa Kohla s takýmto nárokom odkázať na občianske súdne konanie.