Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-117-2012.pdf
PDF · 78.37 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/117/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci navrhovateľky P. M., E.. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, občianky SR, proti odporcom I. U. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, občanovi SR a II. maloletému Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, občanovi SR, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva ako kolíznym opatrovníkom, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že odporca I. U. V., nar. XX.X.XXXX nie je otcom maloletého Y. V., nar. XX.X.XXXX z matky P. M., E.. M., nar. X.X.XXXX.
Súd navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným 12.12.2012 požiadala súd o zapretie otcovstva odporcu I. U. V., nar. XX.X.XXXX k maloletému Y. V., nar. XX.X.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom v I. rade uzavrela manželstvo 7.5.1999. Dňa 28.9.2010 bolo jej manželstvo s odporcom v 1. rade rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 8C/68/2010-37 rozvedené. Odporca v I. rade sa po rozvode manželstva odsťahoval zo spoločnej domácnosti a navrhovateľka žila so svojim druhom U. M.. Z pohlavných stykov, ktoré udržiavala so svojim druhom sa dňa 28.7.2011 narodil maloletý Y. V.. Podľa navrhovateľky odporca v I. rade nemôže byť a nie je biologickým otcom maloletého Y.. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa pohlavne stýkala iba so svojim druhom U. M., ktorý otcovstvo k maloletému Y. aj uznáva.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 15.2.2013 uviedla, že trvá na všetkom čo uviedla v písomne podanom návrhu o zapretie otcovstva. S odporcom v 1. rade U. V. sa intímne nestýkala už minimálne 3 roky pred rozvodom. On nemôže byť ani náhodou otcom maloletého Y., nar. XX.X.XXXX. Jeho biologickým otcom je priateľ navrhovateľky U. M., ktorý otcovstvo k nemu aj chce uznať. Navrhovateľka uviedla, že s priateľom U. M. začala v spoločnej domácnosti žiť po rozvode manželstva, ale intímne sa s ním stýkala ešte aj pred rozvodom. Navrhovateľka si je 100% istá, že biologickým otcom maloletého Y. je U. M..
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, hoci doručenie predvolania na pojednávanie mu bolo riadne vykázané. Svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal. K veci sa vyjadril písomne. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.1.2013 uviedol, že je pravda to čo je uvedené v podanom návrhu. On nie je skutočným otcom maloletého Y., Y. má len jeho meno z dôvodu, že sa narodil 300 dní od rozvodu jeho manželstva s navrhovateľkou.
Súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti odporcu v I. rade podľa § 101 ods.2 O.s.p.
Svedok U. M. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že maloletý Y. V., nar. 28.7.2011 je určite jeho syn, podobá sa na neho a určite jeho otcom nie je U. V..
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že nenavrhnú nariaďovať vo veci znalecké dokazovanie, lebo vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca U. V. nie je otcom maloletého Y. V..
Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 8C/68/2010 bolo zistené, že manželstvo navrhovateľky a odporcu v I. rade bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 8C/68/2010-37 zo dňa 28.9.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.10.2010. Návrh na rozvod manželstva bol podaný 23.4.2010. Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že jej intímny život s odporcom U. V. sa skončil už pred rokmi a žijú spolu len ako dvaja cudzí ľudia.
Podľa § 87 ods.1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Takto uskutočneným dokazovaním, výsluchom navrhovateľky, svedka U. M. a vypočutím zástupkyne kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením sa s písomným vyjadrením odporcu v I. rade a s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen 8C/68/2010 súd dospel k názoru, že odporca v I. rade nemôže byť otcom maloletého odporcu v II. rade, keď bolo preukázané, že navrhovateľka s odporcom v I. rade už intímne nežila niekoľko rokov pred rozvodom manželstva. Od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do narodenia maloletého Y. V. uplynulo 294 dní, od vyhlásenia rozvodového rozsudku do narodenia maloletého Y. uplynulo 303 dní.
Súd považoval za nehospodárne nariaďovať v takejto situácii znalecké dokazovanie, keď obidvaja účastníci konania - navrhovateľka a odporca v I. rade jednoznačne tvrdia, že spolu roky intímne nežili a preto maloletý Y. nemôže byť ich spoločným dieťaťom. K otcovstvu k maloletému Y. V. sa jednoznačne hlási priateľ - druh navrhovateľky U. M..
Súd preto návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel a určil, že odporca v I. rade U. V. nie je otcom maloletého Y. V..
Navrhovateľka mala v konaní úspech. Podľa § 142 ods.1 O.s.p. jej vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd jej však toto právo nepriznal s prihliadnutím na to, že odporca v I. rade nespôsobil dôvod úspešnosti navrhovateľky v tomto konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).