Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_4C-45-2011.pdf
PDF · 77.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/45/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XX, O.. L., Č. A., štátny občan ČR, zast. splnomocnencom Mgr. Alexandrom Petrom, bytom Cihlářská 17c, Brno, Česká republika, 2/ J. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. XX, O.. L., Č. A., Š. O. Č., X/ G. N., U.. XX.11.1968, trvale bytom H. U. XX, L.Í., Č. A., štátny občan ČR, navrhovateľky v 2/ a 3/ rade právne zastúpené advokátom Mgr. Pavlem Kandalcom, so sídlom AK v Českej republike, Brno, Spolková 287/4, proti odporcovi: E. D. W., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v R., R. XX, zast. BOLLARDT s.r.o., so sídlom AK v Bratislave, Štúrova 4, o určenie vlastníckeho práva a o späťvzatí návrhu, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Navrhovatelia v 1. až 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 186,08 eur na účet jeho právneho zástupcu, vedený v Tatra banke a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Plnením jedného z navrhovateľov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plniť ostatných navrhovateľov.
Súd priznáva navrhovateľom v 1., 2. a 3. rade vrátenie spoločne a nerozdielne súdneho poplatku vo výške 92,87 eur, ktoré vrátenie vykoná Daňový úrad Bratislava, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 24.6.2010, podaným na súd dňa 31.11.2011, v znení jeho zmeny zo dňa 31.5.2011, pripustenej uznesením Okresného súdu Pezinok č.k.: 4C 45/2011-95 zo dňa 10.6.2011, sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že vlastníkom pozemkov registra „Y., parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, nachádzajúcich sa v kat. území E., Slovenská republika, bol ku dňu 25.1.1995 B.. B. L., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom M. XX, O.. L., Česká republika, zomrelý dňa 9.2.2010.
Pred začatím konania vo veci samej /prednesom návrhu/ písomným podaním zo dňa 17.12.2012, doručeným súdu dňa 21.12.2012, navrhovatelia vzali žalobný návrh späť s odôvodnením, že zvolili iný právny postup pre uplatnenie nároku na priznanie vlastníckeho práva, formou správnej žaloby, nakoľko v doterajšom konaní na žiadosť súdu sa podarilo do spisu zabezpečiť vyjadrenie Obvodného pozemkového úradu v Senci k správnemu konaniu býv. Okresného úradu v Senci, odboru PPaLH, ktorý nerozhodol o návrhu ich právneho predchodcu B.. B. L. na obnovu konania o priznanie vlastníckeho práva k pozemkom v E., ktorú informáciu opakovane žiadali, ale žiadnu odpoveď nedostali. Zároveň žiadali, aby súd odporcovi náhradu trov nepriznal s poukazom na Nález ÚS ČR.
Podľa § 96 ods. 1 a 3 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Súd v zmysle cit. ust. na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľov konanie zastavil. Keďže k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím konania vo veci samej, súhlas odporcu nebol potrebný.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania musel súd aplikovať ust. §-u 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú 2 výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy /§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p./. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta /to znamená, že nevzal späť návrh v dôsledku správania sa odporcu/, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy odporca /§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p./, napr. vtedy, keď po podaní návrhu na začatie konania odporca plnil navrhovateľovi, v dôsledku čoho navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť.
V tomto prípade procesne „zavinili“ zastavenie konania navrhovatelia svojím späťvzatím návrhu.
V súlade s ust. § 151 ods. 4 O.s.p. súd vyzval odporcu na vyčíslenie trov právneho zastúpenia.
Odporca bola v konaní právne zastúpený, preto mu súd proti navrhovateľom musel podľa cit. ust. O.s.p. priznať trovy právneho zastúpenia v súlade s ust. § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1,8 O.s.p. Právny zástupca odporcu na výzvu súdu tieto vyčíslil včas sumou 264,67 eur za 3 úkony právnych služieb takto: 2x57,- eur + 58,69 eur tarifná odmena; 2x7,41 eur + 7,63 eur paušálna náhrada hotových výdavkov; 25,42 eur náhrada za stratu času; 44,11 eur DPH /prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 20.6.2011, písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu zo dňa 19.7.2011 a účasť na pojednávaní v Pezinku dňa 12.4.2012/. Súd po preskúmaní vyčíslenia náhrady trov právneho zastúpenia zistil, že vyčíslenie nie je v celom rozsahu v súlade s Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v plat. znení., § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ ods. 5 písm. b/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v plat. znení a nezodpovedá obsahu spisu. Právny zástupca odporcu podľa k vyčísleniu trov pripojeného Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je platiteľom dane z pridanej hodnoty až od 26.9.2012. Odporcovi preto súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 186,08 eur, vyčíslenú takto:
Sumu náhrady trov právneho zastúpenia súd určil takto:
Úkon právnej služby Tarifná odmena Paušálna náhrada hot.výdavkov (tzv. paušál) Náhrada za stratu času 20% DPH
1. prevzatie a príprava zastúpenia 20.6.2011 57,-eur 7,41 eur - -
2. písomný vyjadrenie k návrhu 19.7.2011 57,-eur 7,41 eur - -
3. účasť na pojednávaní OS Pezinok 12.4.2012 odročeného bez prejednania veci 58,69:4=14,67 eur 7,63 eur 12,71 eur x 2 polhodiny = 25,42 eur 9,54 eur
Pokiaľ ide o Nález ÚS ČR I. ÚS 2929/07 zo dňa 9.10.2008, ktorým ÚS ČR vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na spravodlivý proces rozsudkom Mestského súdu v Prahe, keď sťažovateľa / navrhovateľku/ zaviazal na náhradu trov Českej republike - náklady právneho zastúpenia, mal súd za to, že tento nie je možné v predmetnej veci aplikovať predovšetkým z dôvodu, že v tomto konaní nešlo o rozhodnutie vo veci samej, kedy z hľadiska rozhodovania o náhrade trov platia ust. § 142 a nasl. O.s.p. podľa zásady zodpovednosti za výsledok sporu a zásady úspechu vo veci, ďalej nešlo o konanie proti
ústrednému orgánu štátnej správy a nejde o neprimeranú výšku náhrady trov v nadväznosti na dĺžku konania.
Pre plnenie solidárnej povinnosti navrhovateľov náhrady trov odporcovi platí ust. § 511 ods. 1 Obč. zák.
O vrátení súdneho poplatku navrhovateľom, ktorý zaplatili spoločne e nerozdielne, ako do úvahy prichádzajúci dedičia po neb. Ing. Ivanovi Kolomazníkovi, vo výške 99,50 eur, po jeho krátení o 1%, najmenej však o sumu 6,63 eur, súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 ,6 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v plat. znení.
Lehota na plnenie uloženej navrhovateľom povinnosti vyplýva z ust. § 160 ods. 1 s použ. § 167 ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 3, veta prvá O.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p. )