Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-15-2023.pdf
PDF · 120.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 340 890, právne zastúpenú: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: F. P., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie 1.032,15,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 10Csp/252/2021 - 115 zo dňa 23.08.2022, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III. N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 275,48eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 9.11.2021 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur mesačne, splatných počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 25. dňa v mesiaci, a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52, § 53 ods. 9, § 103, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o úvere, tzn. v znení účinnom od 01.01.2016 do 31.08.2018 ( ďalej len „Občiansky zákonník“), §1 ods. 2 , § 2 písm. d), § 7 ods. 1, ods. 16, ods. 17, ods. 20, ods. 21, ods. 23, § 11 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere, tj. Ku dňu 22.03.2018 ( ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), podľa §2 ods. 1, ods.2, ods. 5 a ods. 10 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10 zo 14. novembra 2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver ( ďalej len ako „Opatrenie NBS“).
3. Súd vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobkyňa dňa 27.09.2021 podala na Okresný súd Banská Bystrica ako súd kauzálne príslušný na konanie podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej už len „Zákon o upomínacom konaní“ a „upomínací súd“) návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala, aby upomínací súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej 1032,15,-eur spolu s úrokmi v kapitalizovanej sume 246,33,-eur, úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 0,82,- eur, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 992,25,-eur od 19.05.2022 a náhradu trov konania. Predmetný návrh na vydanie platobného rozkazu žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podložila tým, že dňa 22.03.2018 žalobkyňa v postavení veriteľa uzatvorila so žalovanou v postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ako „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobkyne pre spotrebiteľské úvery uložené v registri upomínacieho súdu OpP pod sp.zn. 1OpP/78/2017 (ďalej len ako „Zmluvné dokumenty“). Vychádzajúc z predmetnej Zmluvy a zmluvných dokumentov, žalobkyňa poskytla žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.190,-eur, pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobkyni istinu úveru a zaplatiť poplatky dohodnuté v rámci zmluvných dokumentov. Žalovaná neplnila úver riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka upozornil žalovanú na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru, a nakoľko žalovaná aj napriek tomuto upozorneniu nereagovala, dňa 18.05.2020 vyhlásila žalobkyňa celý úver za predčasne splatný.
4. Následne upomínací súd na základe žalobkyňou predložených listinných dôkazov, ktoré zahŕňali Zmluvu o úvere, Predpis splátok k Zmluve o úvere, Aktuálny stav úveru ku dňu 31.08.2021, Upozornenie
- výzvu na splatenie dlžnej časti zo dňa 21.04.2020, či výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 18.05.202 , vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 30Up/1624/2021, ktorým žalovanej uložil povinnosti v súlade so žalobou žalobkyne a zaviazal ju na úhradu istiny vo výške 1032,15,- eur a ďalších poplatkov uvedených žalobkyňou v predmetnom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Dňa 23.11.2021 podala žalovaná v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor, ktorý vecne odôvodnila tým, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, a to v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti. Taktiež v predmetnom odpore vzniesla námietku premlčania. Upomínací súd tak vyzval žalobkyňu aby sa v ustanovenej lehote vyjadrila k predmetnému odporu, a taktiež aby v tej istej lehote navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na predjednanie veci v zmysle zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej už len ako „C.s.p.“). V predmetom vyjadrení k odporu, žalobkyňa vyjadrila, že má za to, že odpor žalovanej je bez vecného odôvodnenia, a taktiež spochybňuje námietku premlčania vznesenú žalovanou. Zároveň v podanom vyjadrení navrhuje, aby súd pokračoval v konaní so žalovanou na príslušnom Okresnom súde, ktorým je v predmetnom konaní v zmysle ustanovení C.s.p., Okresný súd Kežmarok. 5. Okresný súd Kežmarok vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 23.08.2022, ktorého sa zúčastnila žalovaná. Žalovaná uviedla, že predmetný úver nemá z čoho platiť keďže sa aj spolu s manželom nachádza v nepriaznivej finančnej situácii. Priblížila súdu prvej inštancie svoje sociálne pomery, a taktiež poukázala aj na pomer v čase uzatvárania predmetnej Zmluvy. Súd prvej inštancie následne vyhlásil rozsudok , ktorým žalobe vyhovel iba sčasti. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa najprv venoval námietkam žalobkyne obsiahnutým vo vyjadrení k podanému odporu vzťahujúcim sa na vecné odôvodnenie odporu. Žalobkyňa namietala absenciu vecného odôvodnenia podaného odporu, avšak súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalovaná vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku využila riadnu procesnú obranu voči nároku uplatnenému žalobou, čím možno konštatovať, že vznesenou námietkou podaný odpor riadne vecne odôvodnila, čo správne vyhodnotil aj upomínací súd, keď vec postúpil Okresnému súdu Kežmarok. 6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti o tvrdení žalobkyne, že dňa 22.03.2018 uzavreli Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobkyňa zaviazala poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 1.190,- eur a žalovaná sa zaviazala tieto peňažné prostriedky vrátiť, tak ako to je zahrnuté v zmluvných dokumentoch k predmetnému úveru. Taktiež súd prvej inštancie považoval za nesporné tvrdenie žalobkyne, ktorým argumentovala že žalovaná neplnila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania so splácaním úveru. Žalovaná na svoju nepriaznivú finančnú situáciu poukázala aj v podanom odpore, ale aj na vykonanom pojednávaní, kde uviedla, že je dlhodobo práceneschopná, a spolu s manželom splácajú ďalšie úvery a záväzky voči iným subjektom. Taktiež súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná predmetný úver riadne plnil, avšak len za obdobie počnúc splátkou splatnou dňa 20.04.2018 do 20.03.2020. Zároveň vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobkyňa listom označeným ako Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 21.04.2020, ale aj Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 18.05.2020, obsahovali prejav vôle zo strany žalobkyne na oznámení žalovanej, že sa s plnením svojich splátok nachádza v omeškaní, a taktiež že pristupuje k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetnej úverovej pohľadávky. Taktiež, doručenou Predžalobnou výzvou zo dňa 02.09.2021 žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy, a zároveň ju upozornila, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti bude vo veci podaná žaloba na súde.
7. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná v podanom odpore zo dňa 23.11.2021 proti platobnému rozkazu. Po preskúmaní vznesenej námietky dospel súd prvej inštancie k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovanou bola neopodstatnená. Vychádzal najmä z toho, že žaloba na upomínací súd bola podaná dňa 27.09.2021, pričom uvádza, že prvá splátka s platením, ktorej bola žalovaná v omeškaní bola splatná dňa 20.01.2020, čo potvrdzuje aj listina obsahujúca výzvu na splatenie dlžnej sumy zo dňa 21.04.2020. Trojročná premlčacia lehota tomto prípade plynie do 20.01.2023, čo znamená, že predmetná žaloba podaná dňa 27.09.2021 bola podaná v rámci plynutia premlčacej doby. V tomto kontexte súd námietku premlčania vznesenú žalovanou považoval za neopodstatnenú. 8. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 275,48,-eur a žalobu následne v prevyšujúcej časti istiny a jej príslušenstva (zmluvných úrokov zamietol). Zároveň súd prvej inštancie povolil peňažnú povinnosť uloženú žalovanej splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,-eur pričom prihliadal najmä na sociálnu situáciu žalovanej. Vychádzal tak najmä zo zistení, že žalobkyňa, ktorá v predmetnom vzťahu založenom na základe Zmluvy o úvere, vystupovala v pozícii veriteľa nepreukázala splnenie zákonnej povinnosti preskúmať pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou. Zároveň súd prvej inštancie poukázal najmä na to, že nepreukázanie spomínanej povinnosti v zmysle ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch má za následok sankciu v podobe straty oprávnenia žalobkyne požadovať od žalovanej ako spotrebiteľa jednorazové splatenie celého spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie má za to, že nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch má za následok aj ďalšiu sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, a to s poukazom na to, že za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považovalo aj porušenie § 7 ods. 19 až 24 predmetného zákona. V tomto kontexte poukazuje na predmetné ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom dopĺňa toto znenie únijnou judikatúrou v zmysle, ktorej sú súdy v záujme ochrany spotrebiteľa povinné ex offo skúmať, či je táto povinnosť veriteľa s odbornou starostlivosťou posúdiť, ale aj hodnoverne preukázať, akým spôsobom bola skúmaná schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver ešte v čase pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie uviedol, že bolo povinnosťou žalobkyne v tomto prípade s odbornou starostlivosťou preskúmať schopnosť žalovanej splácať predmetný spotrebiteľský úver. V tomto kontexte dodáva, že v zmysle ust. § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch, rovnako ako aj ustálenej judikatúry, odborná starostlivosť predpokladala zistenie čistého príjmu žalovanej, nákladov na zabezpečenie jej základných životných potrieb, či potrieb osôb voči ktorým má vyživovaciu povinnosť a pod. Zároveň súd prvej inštancie dodáva, že vo vzťahu k príjmu spotrebiteľa nepostačuje len jeho čestné vyhlásenie o výške príjmu, ale potrebné je v tomto prípade aj overenie od jeho platiteľa. Poukazujúc na ustálenú rozhodovaciu prax dodáva, že veriteľ bez riadneho zistenia a overenia celkových čistých príjmov a celkových výdavkov spotrebiteľa a ich porovnania nemá veriteľ možnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania uviedol, že v prejednávanej veci žalobkyňa ani neuviedla žiadne tvrdenia, že by v čase uzatvárania predmetnej Zmluvy vôbec bola skúmaná schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Zároveň dodáva, že tvrdenia žalobkyne o splnení povinnosti vymedzenej v ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v žalobe absentujú. Na základe uvedených skutočností súd ďalej dodáva, že žalobkyňa v predmetnom konaní nesplnila základnú povinnosť, a to pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, tak ako jej to ukladá ust. § 150 ods. 1 C.s.p. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa v postavení veriteľa nesplnila povinnosti vyplývajúce z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľoch a hodnoverne nepreukázala splnenie schopnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Na základe spomenutých skutočností tak súd prvej inštancie konštatoval, že neuniesla dôkazné bremeno, v dôsledku čoho súd v závere rozhodnutia označil predmetný úver ako bezúročný a bezpoplatkový. Zároveň uviedol, že nepreukázanie splnenia povinnosti žalobkyne ako veriteľa malo za následok sankciu v podobe straty oprávnenia požadovať od žalovanej jednorázové splatenie celého spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na to súd priznal žalobkyni nárok na zablatenie omeškaných splátok istiny úveru v sume, ktorá v čase rozhodovania súdu predstavovala sumu275,48,-eur. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 5% ročne zo sumy priznanej istiny, a to od 09.11.2021, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa si žalobou neuplatnila nárok z omeškania s jednotlivými splátkami, ale z celého predčasne zosplatneného úveru súd prvej inštancie žalobu ohľadne úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol. 9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade zo zásadou úspechu, pričom konštatoval, že strany v konaní boli úspešné pomerne. Po odpočítaní neúspechu žalovanej, tak prislúcha voči žalobkyni
nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 46%. Nakoľko si žalovaná žiadny nárok na náhradu trov konania neuplatnila a žiadne trovy jej v konaní nevznikli súd žalovanej náhradu trov nepriznal. 10. Proti rozsudku vo výrokoch II. a III. podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne vec posúdil, a taktiež nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedla, že banka je zákonom regulovaný subjekt v dôsledku čoho je povinne sa správať obozretne. V súvislosti so skúmaním bonity žalovanej ďalej uviedla, že v prípadoch kedy má žalobca pochybnosti o bonite klienta a jeho schopnosti splácať predmetný úver, zmluvu o úver neuzatvorí. Poukazuje najmä na skutočnosť, že uzatváranie nevýhodných zmlúv o úvere so spotrebiteľmi, ktorí nie sú schopní splácať uzatvárané úvery dochádza k úbytku a teda vlastne ku škode na strane žalobcu, čo priamo odporuje definícii podnikania, zmyslom ktorej je predovšetkým dosahovanie zisku. V súvislostí so skúmaním schopnosti splácať spotrebiteľský úver v predmetnom konaní uviedol, že tvrdenie súdu o absencii skúmania bonity klienta je zavádzajúce, keďže bonitu skúmal predovšetkým výpisom z úverového registra, a rovnako aj dokladov o príjme a teda došlo k splneniu všetkých podmienok v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. a podmienok dohľadu NBS. Zároveň uviedol, že schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver posudzoval aj výpočtom v zmysle platnej metodiky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať predmetný úver. Taktiež namietal skutočnosť, že otázka konania s odbornou starostlivosťou nemusí byť imanentnou súčasťou samotnej zmluvy o úvere, a v prípade ak mal súd za to, že návrh žalobcu neobsahuje dostatočné informácie týkajúce sa uplatneného nároku mal povinnosť vyzvať žalobcu a upozorniť ho na odstránenie nedostatkov podania. Zároveň namietal, že žalovaná v čase žiadosti o predmetný úver uvádzala, že žalovaná mala 1 vyživované maloleté dieťa, čo zásadne ovplyvnilo aj skúmanie bonity zo strany žalobcu, pričom v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie vytkol žalobcovi, že neprihliadal na skutočnosť, že žalovaná sa stará o dve maloleté deti. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v žiadosti o predmetný úver žalovaná neuviedla, že má aj iné záväzky, pričom na pojednávaní zo dňa tieto skutočnosti pred súdom prvej inštancie namietala. Žalovaný má za to, že ak mal súd pochybnosti o skutočnostiach týkajúcich sa skúmania bonity zo strany žalobcu bol povinný ho týchto povinnostiach poučiť. Následne uviedla, že súd prvej inštancie túto povinnosť nesplnil, čím odňal procesné právo žalobkyne preukázať skutočnosť, ktorú súd v tomto konaní považoval za spornú. Žalobkyňa v predmetnom odvolaní označila právne závery súdu prvej inštancie za arbitrárne, pričom dodáva, že civilný proces vychádza zo zásady kontradiktórnosti, ktorá predpokladá aktivitu procesných strán v prípade uplatňovania a bránenia svojho práva. Má za to, že žalovaný v predmetnom konaní nespochybnil riadne skúmanie bonity zo strany žalobkyne v dôsledku čoho možno konštatovať, že sa jedná o nesporné skutkové tvrdenie, pričom ani z procesného postupu súdu nebol dokázaný zjavný opak, a tak možno rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za prekvapivé. 11. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že súhlasí s výrokom II. a III. napadnutého rozhodnutia, a taktiež navrhla, aby odvolací súd výrok II. a III. napadnutého rozsudku potvrdil. Následne uviedla, že s plnením dlhu v splátkach, tak ako je uvedené vo výroku I. napadnutého rozhodnutia žalobkyňa a žalovaná súhlasili, pričom od toho času už uhradila 3 splátky, čím preukázala vôľu splatiť celý dlh. V súvislosti so skúmaním bonity zo strany žalobkyne uviedla, že žalobkyňa svoju argumentáciu o skúmaní schopnosti splácať úver opiera o informácie uvedené v Žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 21.03.2018. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalovaná na základe reklamných ponúk navštívila pobočku žalobkyne v M., kde požiadala o úver vo výške 5000,- eur. Predmetnú žiadosť spracovala zamestnankyňa banky, pričom žalovaná dodáva, že si je istá, že uviedla čo najpresnejšie informácie ohľadne počtu vyživovaných detí, a taktiež aj o mesačných splátkach iných úverov. Ďalej uviedla, že predmetnú žiadosť zamestnankyňa vytlačila, otočila na poslednú stranu, ktorá vyžadovala podpis žalovanej a žalovaná s dobrou vierou o pravdivom uvedení informácii zo strany zamestnankyne predmetnú žiadosť podpísala. V závere svojho vyjadrenia uviedla, že žalobkyňa disponovala informáciami o záväzkoch žalovanej voči iným subjektom, keďže žiadosť žalovanej na poskytnutie sumy 5000,-eur bola práve z toho dôvodu zamietnutá, a žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1 1190,-eur. Žalovaná taktiež poukazuje na skutočnosť, že v čase pred uzatvorením zmluvy, ale aj počas trvania zmluvného vzťahu mala úprimnú snahu splácať svoj záväzok, avšak v dôsledku finančnej krízy v ktorej sa jej rodina ocitla tieto záväzky nedokázala splácať riadne a včas. 12. V replike žalobkyňa uviedla, že žalovaná vo svojom podaní vyjadruje súhlas s rozhodnutím prvej inštancie, pričom nereaguje na dôvody odvolania ani skutočnosti uvedené žalobcom. Zároveň poukazuje na to, že žalovaná vo vyjadrení priznala zavinenie ohľadom nesprávnosti údajov v Žiadosti, pričom dodáva, že v prípade ak sa jedná o spotrebiteľov s plnou spôsobilosťou na právne úkony, nemožno ani napriek tomu, že sa jedná o postavenie slabšej strany odnímať zodpovednosť za vlastné konanie.
13. V duplike žalovaná uviedla, že naďalej trvá na okolnostiach, ktoré prezentovala ohľadom uzatvárania predmetnej spotrebiteľskej zmluvy vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne. Žalovaná má za to, že zamestnankyni pri vypĺňaní predmetnej žiadosti poskytla úplné a pravdivé údaje súvisiace s jej sociálnou situáciou, ale aj s informáciami ohľadom počtu vyživovaných detí. Odmieta tvrdenia žalobkyne o tom, že sa snaží preniesť zodpovednosť za neúplnosť týchto informácií na zamestnankyňu žalobkyne. Zároveň dodáva, že v čase trvania predmetného súdneho konania žalovanú mnohonásobne telefonicky a formou sms kontaktuje spoločnosť R Collectors s. r. o., ktorá zastupuje žalovanú pri vymáhaní pohľadávok a požaduje od nej splatenie dlhu v splátkach. Žalovaná má tak za to, že žalobkyňa nespochybňuje výšku tohto dlhu a spôsob jeho splácania, čo potvrdzuje aj nastavením splátkového kalendára. 14. Ďalšie podania v odvolacom konaní neboli stranami sporu predložené. 15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie znemožňujúceho strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, nesprávnym skutkovým zisteniam, ku ktorým súd dospel na základe vykonaných dôkazov a nesprávnym právnym posúdením, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05). 17. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
19. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods.19 až 42.
21. Vo vzťahu k námietke, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd zdôrazňuje, že pod právnym posúdením treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových tvrdení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce správny právny predpis použil, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne závery (viď napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. Cdo 7/2010). Odvolací súd ma teda za to, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.
22. K námietkam nesprávneho skutkového zistenia odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie v predmetnej sporovej veci. Dokazovanie je potrebné vnímať ako procesný postup, ktorý smeruje k vytvoreniu skutkových poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania možno vzhliadať najmä v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd ustanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza, a na ktorý následne aplikuje konkrétnu právnu normu. Zistenie skutkového stavu, ktorý je objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný predovšetkým aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporom konaní. (primerane rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom má odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená, keďže súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom na základe ním vykonaného hodnotenia dôkazov.
23. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Žalovaný má za to, že v predmetnom konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie splnenie povinnosti podmienky skúmania bonity zo strany žalobkyne skúmal ex offo, pričom uviedol, že táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v predmetnom konaní postupoval správne, keď sa ex offo zaoberal splnením povinnosti žalobkyne ako veriteľa preskúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej pred uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úver splácať. V predmetnom prípade sa medzi stranami sporu jedná o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, v dôsledku čoho sa na daný prípad budú vzťahovať právne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa. Zároveň odvolací súd v tomto kontexte poukazuje na skutočnosť, že Zákona o spotrebiteľských úveroch v ust. § 7 ods. 1 vyžaduje, aby veriteľ pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom v tomto kontexte odvolací súd v zhode s konštatovaním súdu prvej inštancie dodáva, že toto skúmanie je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. V tomto prípade nepostačuje, tak ako žalobkyňa v predmetnom odvolaní uvádza, zistiť údaje o dlžníkovi výpisom z úverového registra, či výpočtom ukazovateľa schopnosti splácať úver. Z predloženého súdneho spisu nevyplýva, že by veriteľ pred uzatvorením predmetnej Zmluvy skúmal sociálnu situáciu spotrebiteľa, pričom ako v odvolaní uvádza, vychádzal zo žiadosti o poskytnutie predmetného úveru, a taktiež výpisom z úverového registra. Zároveň v zmysle vyššie citovaného zákonného znenia § 7 ods. 1 je veriteľ povinný hodnoverne preukázať splnenie tejto povinnosti, čo v danom prípade absentuje. Preto sa odvolací súd stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v predmetnom konaní neuniesla dôkazné bremeno, ktoré je základným predpokladom pre úspešné preukázanie rozhodujúcich skutočností, tak ako je to vymedzené v napadnutom rozhodnutí.
24. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským. Žalobkyňa v postavení veriteľa a žalovaná v postavení dlžníka uzatvorili dňa 22.03.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej peňažné prostriedky v sume 1 1190,-eur, pričom v rámci uzatvárania tejto Zmluvy žalobkyňa vystupovala ako dodávateľ, ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, pričom žalovaná vystupovala v postavení spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní predmetnej Zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 1 a nasledujúcich Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň odvolací súd v tomto kontexte pripomína, že charakteristickou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zároveň odvolací súd dodáva, že žalovaná na predmetom pojednávaní zo dňa 23.08.2022 tak ako to vyplýva z predloženého uviedla,
že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, pričom súd prvej inštancie na základe oboznámenia sa s predloženými listinnými dôkazmi zistil, že žalovaná spolu so svojim manželom majú viaceré finančné záväzky, čo nepriaznivo ovplyvňuje ich schopnosť splácať predmetný úver. V tomto kontexte odvolací súd považuje konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v predmetnom konaní nepredložila súdu doklady o zisťovaní celkových príjmoch a výdavkoch žalovanej. Ako súd prvej inštancie správne konštatuje, odborná starostlivosť pritom predpokladala nie len zistenie údajov od žalovanej, ale taktiež ich overenie, a to prostredníctvom potvrdenia od jej zamestnávateľa, resp. platiteľa príjmu.
25. Odvolací súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že zmyslom ustanovenia § 7 ods. 1 a nasl. odsekov je predovšetkým povinnosť veriteľa pri uzatváraní spotrebiteľských úverov konať s náležitou starostlivosťou, a najmä tak, aby o schopnosti spotrebiteľa splácať predmetný úver zistil rozhodujúce skutočnosti natoľko, aby posúdil, či zmluvný vzťah so spotrebiteľom v konečnej fáze uzavrie alebo nie. V tomto smere nie je postačujúcim len samotné skúmanie týchto skutočností, bez preukázania spôsobov akými boli tieto skutočnosti skúmané. V tomto smere možno poukázať na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23CoCsp/26/2020, ktorý hovorí o tom že cieľom ust. § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11. ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je predovšetkým dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Zároveň v predmetnom rozhodnutí uvádza, že dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. V tomto smere možno poukázať rovnako ako konštatuje súd prvej inštancie, žalobkyňa v predmetnom konaní hodnoverne nepreukázala, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spĺňala maximálny zákonný limit ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Výška mesačnej splátky, tak ako to vyplýva z predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je síce určená vo výške 17,96, avšak odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že na z predložených listinných dôkazov a ani zo samotnej Zmluvy nie je možné určiť akým spôsobom bola bonita žalobkyňou v predmetnom konaní skúmaná. Odvolací súd v tomto smere pripomína, že nesplnenie povinnosti vymedzenej v ust. § 7 ods. má v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch sankciu v strate oprávnenia veriteľa požadovať od dlžníka ako spotrebiteľa jednorazové splatenie celého spotrebiteľského úveru, súd prvej inštancie správne rozhodol o bezúročnosti predmetného úveru a následne žalobu v jej prevyšujúcej časti zamietol.
26. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, a teda vo výroku II. a III. ako vecne správny, v dôsledku čoho bol potvrdený postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, pričom správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania.
27. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).